Politický jazyk ako funkčný mechanizmus vytvárania metafor
Abstract
176
Full text
ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.2, S. 176–190 Politický jazyk ako funkčný mechanizmus vytvárania metafor Roman Sehnal (Bratislava) POLITICAL DISCOURSE AS AFUNCTIONAL MECHANISM FOR THE CREATION OF METAPHORS Our paper is focused on reflecting and describing some aspects of political discourse in the Italian political community. Its aim is to identify, analyse and interpret examples of political metaphorical expressions introduced by Italian politicians that have become emblematic and have entered common Italian discourse. With regard to aterminological vacuum we also attempt to show the ongoing word-borrowing process across various language areas that contributes to the development of terminology in political discourse. KEYWORDS political discourse, political metaphor, eufemism, semantic transfer, political correctness KĽÚČOVÉ SLOVÁ politický diškurz, politická metafora, eufemizmus, významový transfer, politická korektnosť 1. ÚVOD Jedným zhlavných cieľov analýzy politického diškurzu je zistiť, ako sa dá jazykovými prostriedkami manipulovať na špecifické politické účely. Úvodom treba jasne azreteľne definovať pojem politický diškurz, pretože náhľady na túto otázku sú extrémne široké, až také, že podľa niektorých akýkoľvek diškurz možno považovať za politický. Podľa niektorých odborníkov (pozri Wilson, 2001; Van Dijk, 2005; Shapiro, 1981; Chilton— Schaffer, 1997) politickým diškurzom môže byť akákoľvek komunikácia, vktorej kľúčovými sú pojmy ako napríklad moc, konflikt, kontrola, dominancia, čiže termíny, ktorých referentom nemusí byť nevyhnutne len oblasť politickej pôsobnosti, ale akýkoľvek prejav sociálnej hegemónie. Doterajšie výskumy ukazujú, že do jazykového výskumu sú zahrnuté všetky jazykové úrovne, od lexiky až po pragmatiku. Taktiež analytické prístupy varírujú vhraniciach od deskriptívnej stratégie až po kritickú perspektívu politického diškurzu (pozri Van Dijk, 2005) anie je jednoduché nájsť primeranú rovnováhu medzi dvomi uhlami pohľadu. Zároveň však podotýkame, že nie je možné vymedziť ostré hranice medzi jazykovou apolitickou analýzou textu, pretože jazykovedný prístup už samotnou povahou odráža politicko-sociálny podkontext, ktorého nositeľom sú slovné výrazy. Najviac zmapovaná je, prirodzene, lexikálna úroveň jazyka. Aak je jedným zhlavných cieľov analýzy politického diškurzu skúmať, ako sa výberom jazykových prostriedkov dospieva kdosiahnutiu špecifických politických cieľov, oblasť metafory je pre jazykovedný výskum viac než signifikantná. Vnašom príspevku sa primárne zaOPEN ACCESS
ROMAN SEHNAL 177 meriavame na politický jazyk ako funkčný mechanizmus generovania pôsobivých metafor, zároveň však aj na prepožičiavanie terminologických pojmov aich transfer do politického terminologického aparátu, čím sa vyplňuje vákuum voblasti exaktnej politickej terminológie. Podrobíme deskriptívnej analýze vybrané jazykové aspekty politického diškurzu talianskeho geopolitického systému, nepretendujúc pritom na pozíciu politických aktérov či komentátorov. Ilustratívnym prierezom chceme potvrdiť aj konštatovanie, že metafora vtalianskom politickom diškurze sa vkaždom vývinovom období prezentovala nevšednou originalitou. Povedané slovami Beccariu (2008, s.120) „Il linguaggio della politica mostra un peculiare entusiasmo neologico. [„Jazyk politiky vykazuje zvláštny neologický entuziazmus“]. Neskoršie ukotvenie mnohých metafor vpolitickom terminologickom jazyku je potvrdením skutočnosti, že spočiatku originálne azavše možno ibizarne pôsobiace obrazné neologizmy sa prirodzenou evolúciou posunuli zperiférie jazyka do jeho jadra adnes vypĺňajú medzeru, ktorá sa pociťuje vterminologickej oblasti reči politikov. Databázou, zktorej sme čerpali príklady, sú bežne dostupné časopisy anoviny, tlačené aj elektronické, ktoré uvádzame vzozname literatúry. 2. POLITICKÝ JAZYK AKO MECHANIZMUS VYTVÁRANIA PÔSOBIVÝCH METAFOR ALEBO HĽADANIE METAFORICKEJ EKVIVALENCIE Politika ajej komunikačný nástroj, jazyk, sú dve navzájom prepojené nádoby, ktoré určujú kvalitatívnu úroveň politickej komunikácie. Špecifickosť politického jazyka-mozaiky je postavená na tom, že čo do nomenklatúry, sa síce sýti terminológiou všetkých odborno-sektorových jazykov, zaodieva ju však do metafory presunom do nedomovského, „netechnického“ kontextu politickej reči, zbavujúc ju tým „technicity“, t. j. rigoróznej odborno-náučnej presnosti. To nás oprávňuje konštatovať, že politický jazyk je funkčným mechanizmom na vytváranie pôsobivých metafor. „(...)metaphors far exceed the ornamental function. They can be powerful rhetorical tools. (Scheithauer, 2007, s.78) [Metafory ďaleko presahujú ozdobnú funkciu. Môžu to byť silné rétorické nástroje]. Vpolitike sa oddávna používali obrazné vyjadrenia na pomenúvanie apresadzovanie tvrdých opatrení asertívnym spôsobom. Rizikom je, že metaforické obrazy môžu mať silný zavádzajúci potenciál: „Metafory majú za úlohu pomôcť pochopiť to, čo je samotným expertom nepochopiteľné. Politike slúžia ale predovšetkým na vytvorenie súhlasu vprípadoch, kde sa predpokladá odmietnutie.“ (Lišková, 2016, s.197) Vpodobnom duchu sa vyjadruje Wilson (2001, s.400): „Politicians seem to want to hide the negative within particular formulations such that the population may not see the truth or the horor before them.“ [„Zdá sa, že politici chcú zakryť negatívne do zvláštnych formulácií, aby ľudia nemohli vidieť pravdu alebo hrôzu, ktorú majú pred sebou“]. Pri skúmaní podstaty politického diškurzu nachádzame mnoho odkazov na Orwel la ajeho názory na funkciu politického jazyka, uverejnené vklasickom článku Politics and the English language (1969). Autor vňom obracia pozornosť na politický potenciál jazyka aspôsob, ako sa dá jazyk zneužiť na manipulovanie sverejnou mienOPEN ACCESS
178 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.2 kou. Na potvrdenie výroku „political speech and writing are largely the defence of indefensibile [„politické prejavy, ústne aj písomné, sú prevažne obhajobou neobhájiteľného“] (Orwell, 1969; Wilson, 2001, s.400) operuje so zavádzajúcim významom eufemizmov pacification arectification of frontiers (korekcia hraníc), ktoré slúžia na pomenovanie bombardovania bezbranných dedín či presun tisícov domorodcov zich domovov. Škola kognitívnej metafory, ktorú George Lakoff aMark Johnson uviedli do života publikáciou Metaphors We Live By (1980), pozerá na metaforu nielen ako na rétorickú figúru, ale predovšetkým ako na produkt jazyka, myslenia akultúry. Pod pojmom jazyk sa pritom rozumie prostriedok organizovania, spracovania asprostredkovania informácií zkognitívneho hľadiska. Metafora vjej ponímaní nevystupuje ako primárny jav, pretože celé naše myslenie je obrazné, podmienené kultúrnymi konotáciami aindividuálnymi asociácami: „Metaphorical thought, in the form of cross-domain mappings is primary; metaphorical language is secondary” (Lakoff and Johnson, 1980, s.123). [„Metaforická myšlienka vzmysle vzájomného mapovania medzi doménami je primárna, metaforický jazyk sekundárny“]. Na margo distribúcie metafory vjazyku tvrdia: „Metaphors play acentral role in the construction of social and political reality.” [„(...) metafory zohrávajú ústrednú úlohu pri vytváraní sociálnej apolitickej reality“]. (Lakoff aJohnson, 1980, s.159) ZLakoffovej aJohnsonovej teórie kognitívnej metafory vzišlo mnoho výskumov, ktoré detailne skúmajú interakciu zdrojovej oblasti metafory ajej cieľového rámca (domain source atarget frame) vkonkrétnych politických situáciách.1 Vnasledujúcich kapitolách na báze lexikálneho korpusu politických termínov používaných vsúčasnom politickom jazyku predstavíme taliansku politickú metaforu azatriedime ju podľa zdrojovej kognitívnej oblasti aprojekcie do cieľovej jazykovej oblasti. Tam, kde sa dopátrame, poskytneme jej etymologický náhľad, čím nevyhnutne načrieme aj do politicko-sociálneho podkontextu, ktorého nositeľom sú metaforizované výrazy. 3. PARADIGMA NADRADENOSTI APARADIGMA IDENTIFIKÁCIE VTALIANSKOM POLITICKOM DIŠKURZE Transformácia pôvodne technického výrazu na politickú metaforu sa môže odvíjať zhora nadol (t. j. od politika smerom kobčanovi), alebo aj opačným smerom (t. j. od občana kpolitikovi). Vevolúcii politického diškurzu sa vTaliansku vyčleňujú dve vývinové etapy, pre ktoré sa ujal neoficiálny názov Prvá republika (do roku 1989) aDruhá republika (po roku 1989). Politický jazyk prvého obdobia sa vyznačoval markantným rozdielom medzi vyumelkovanou rétorikou politikov aspôsobom vyjadro1 Pozri Chilton (2004) ajeho výskum metaforických výrazov, ktoré americkí politickí aktéri používali pri zdôvodnení vojenskej intervencie vbývalej Juhoslávii roku 1999; pozri aj práce Musolffa (2004) aScheithauera (2007), ktorí metaforu vpolitike skúmajú zhľadiska analógie so zdrojovými oblasťami, akými sú ľudské telo, zdravie, choroba, rodina či dom, ale aj zhľadiska rôznych interpretácií metaforických výrazov vzávislosti od ideologického pohľadu na vec. OPEN ACCESS
ROMAN SEHNAL 179 vania bežného občana, preto sa hovorí oparadigme nadradenosti (paradigma della superiorità). Politické prejavy boli pre bežného občana nezrozumiteľné, preto tento typ rétoriky dostal pejoratívne pomenovanie politichese2. Opačná sféra pôsobenia politického jazyka— zdola nahor— má adresáta vbežnom občanovi. Politik sa mu prihovára všednými, zrozumiteľnými slovami, ktoré si zároveň „špecializuje“ na vlastnú politickú potrebu. Týmto sa napĺňa postulát Gabrielliho aPivettiho (1996, s.764), ktorí sdaným postupom spájajú nasledujúce vyjadrenia: „La lingua della politica in particolare dovrebbe essere la lingua dell’azione per eccellenza, dato che noi c’immaginiamo che in politica contino ifatti. Dovrebbe essere una lingua diretta, immediata, facile da capire: tale da stabilire un dialogo con il popolo, che solo può fornire legittimità aun potere.” [„Jazyk politiky by mal byť predovšetkým jazykom činu par excellence, pretože podľa našich predstáv vpolitike majú váhu fakty. Mal by to byť jazyk priamy, bezprostredný, ľahký na pochopenie: taký, aby nastolil dialóg sľuďmi, ktorí ako jediní môžu dať legitimitu nejakej moci“]. Politická komunikácia vposledných dvadsiatich rokoch zaznamenala odklon od nezrozumiteľného štýlu (politichese). Jazyková priepasť medzi vyumelkovanými politickými prejavmi ajazykom bežného používateľa sa zmenšila. Podľa Gualda ide o„un epocale passaggio dal paradigma della superiorità al paradigma del rispecchiamento“ [epochálny prechod od paradigmy nadradenosti kparadigme identifikácie] (Gualdo, Dell’Anna, 2004, s.25). Vzáujme toho, aby sa politici prihovárali bežnému občanovi jazykom „ľahkým na pochopenie“, jazykový prejav zjednodušujú, prispôsobujú reči ľudu, zároveň ho však zatraktívňujú metaforickým transferom jednoduchých slov zbežnej slovnej zásoby do roviny „politickej špecializácie“. Nasvedčuje tomu aj dominancia konatívno-fatickej funkcie jazyka, pod ktorou sa šikovne ukrýva stratégia presviedčania anadviazania priameho kontaktu sposlucháčom (pozri Antonelli, 2017). 4. ŠPORT AKO ZDROJOVÁ OBLASŤ POLITICKEJ METAFORY POLITIKA JE ŠPORTOVÝ ZÁPAS Zpolemicko-konfrontačnej podstaty politického jazyka vyplýva, že má veľa styčných bodov predovšetkým stakými spoločenskými oblasťami, vktorých dominuje zápas, boj oprvenstvo či prestíž. Terminologicky sa tak vširokom rozsahu zbližuje so športom, ktorý je schopný funkčne generovať štylistickú expresivitu politického diškurzu. Veľká popularita acelospoločenský dosah športu vTaliansku viedli ktomu, že jazyk športu sa vyprofiloval na autonómny odborný jazyk. Jeho terminologická sústava disponuje radom technicizmov, ktoré jazykovým transferom zásobujú aj iné žánre, politický vprvom rade, čo je dané tým, že voboch oblastiach ide osúťaženie, boj oprvenstvo. 2 Adjektiválny sufix –ese má pejoratívnu významovú konotáciu, ktorá posúva bázové slovo do oblasti štylisticky príznakových slov. Termínom politichese sa označujú nezrozumiteľné aobsahovo prázdne prejavy. OPEN ACCESS
180 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.2 Obľúbenou parabolou politického jazyka sa stala športová metafora zona Cesarini, nosiaca meno talianskeho futbalového reprezentanta, ktorý vzápase sMaďarskom roku 1931 vposlednej chvíli vsietil rozhodujúci víťazný gól. Meno Renata Cesariniho vošlo do dnes veľmi produktívnej frazémy, ktorá znamená „na poslednú chvíľu“, „vhodine dvanástej“ [tal. appena in tempo]. Na diachronickej lexikálnej osi je vsynonymickom postavení sklasickým latinským adverbiálnym výrazom in extremis (vkrajnej, extrémnej chvíli), ktorý zo stredovekého kanonického práva prenikol do bežného jazyka. Súbežne na diachronickej osi obidvoma spôsobmi možno vypovedať oniečom, čo sa deje vkrajnej chvíli. Sú rovnako frekventované, jeden má patinu starobylosti, druhý razí novotou. Il presidente del Senato, Pietro Grasso, è fiducioso su un’intesa circa le riforme. “Auspico sempre l’intesa anche in zona Cesarini.” [Predseda senátu Pietro Grassi verí vdohodu týkajúcu sa reforiem. „Vždy túžim po dohode, aj na poslednú chvíľu.“] (www.informazione.it/18/09/2015) „Una rivale ancora più grande, Merrill Lynch, viene salvata per un pelo svendendola in extremis alla Bank of America, che la paga la metà di quel che valeva un anno fa.“ [Ešte väčší rival, Merrill Lynch, sa na poslednú chvíľu zachráni predajom banke Bank of America, ktorá jej zaplatí polovicu zhodnoty spred roka.] (Linguaggi specialistici dell’italiano, s.392) Kdvom uvedeným výrazom sa radia aj ich moderné synonymické varianty (opäť zfutbalovej terminológie): salvarsi in angolo (zachrániť sa vrohu) a salvarsi in corner3 snefukčne pôsobiacim anglicizmom vpozícii príslovkového určenia. Silvio Berlusconi svoj pompézny vstup do politiky zpozície mediálneho afutbalového magnáta ohlásil vposledný deň roku 1994 športovým sloganom scendere in campo (vojsť na ihrisko). Ivtomto prípade máme dočinenia sklasickým výrazom, avšak Berlusconi mu dal nový náboj, zktorého cítiť prepojenie mocenských ambícií so skúsenosťami futbalového amediálneho magnáta. Talianski lingvisti (pozri napr. Antonelli, 2017) práve tento výraz označujú ako prelomový, zreteľne oddeľujúci fázu tradičného intelektuálneho politického slovníka tzv.Prvej republiky od marketingových komunikačných stratégií tzv.Druhej republiky. Výraz sa stal natoľko populárny, že zaznamenal významovú extenziu, označujúcu politickú akčnosť ainiciatívnosť intoto. „Quando ho deciso di scendere in campo, io mi sono separato mentalmente dalle mie aziende.“ [Keď som sa rozhodol vojsť na ihrisko, psychicky som sa odlúčil od svojich firiem.] (www.cinquantamila.corriere.it) 3 Boj, polemiky avrenie na pozadí aktuálne prebiehajúceho procesu internacionalizácie politického jazyka P.Trifone (2010) výstižne nazval bojom Dávida sGoliášom auG.L. Beccariu (2002, 2008) prienik avšadeprítomnosť anglicizmov podnietili otázku: Ma ora parliamo itangliano?[Ato už vari rozprávame anglotaliansky?]. OPEN ACCESS
ROMAN SEHNAL 181 POLITICKÁ STRANA JE ŠPORTOVÝ TÍM Politickí funkcionári sobľubou prirovnávajú politické strany (partiti politici) kšportovým klubom (le squadre), apelujúc na kolektívneho ducha atímovú prácu. Vosemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa vpolitickom diškurze objavilo verbo-nominálne spojenie, tvorené tranzitívnym slovesom fare apriamym predmetom squadra [fare squadra— tvoriť tím]. Syntagma, ktorá má už sama osebe silný konotatívny význam, zvykne emocionálny náboj ďalej umocniť reduplikáciou sémanticky determinujúceho člena (fare squadra squadra). Diaforická reduplikácia (vtaliančine veľmi produktívny štylistický prostriedok tvorby superlatívnych adjektív typu grande grande, dolce dolce apod.) dodáva komunikátu emocionálnejší pragmatický účinok, ktorým emitent-politik vysiela odkaz osvojom silnom (skutočnom alebo predstieranom) kolektívnom cítení. Do rovnakej zdrojovej oblasti spadá ikompozitum uomo squadra založené na juxtapozícii dvoch substantív: uomo (muž) + squadra (družstvo, tím). Vroku 1984 vniklo do talianskeho slovníka ako domáca náhrada za anglickú neadaptovanú výpožičku leader, leadership. Výraz má pomerne vysokú symbolickú hodnotu, pretože adherentne označuje osobnosť schopnú determinovať chod vecí vrámci určitej sociálnej skupiny azároveň sa pre ňu obetovať. „Il leader che faceva squadra, il laico mai scivolato nel laicismo, lo statista attento agli scenari internazionali.“ [Líder, ktorý tvoril mužstvo, laik, ktorý nikdy neupadol do laickosti, štátnik vnímavý k medzinárodným scenárom.] (Il Giornale, 16.1.2008, s.15) Takto charakterizoval Bettina Craxiho politik Roberto Formigoni (pozn.autora). POLITIKA JE NEFÉROVÝ SPÔSOB BOJA Zo samotnej konfrontačnej podstaty politiky logicky vyplýva, že politický diškurz musí disponovať lexikou na označenie neférového spôsobu boja. Dominantnou zdrojovou oblasťou sú športové pravidlá. Politický atak, ostrý slovný výpad na hranici slušnosti, si našiel analógiu so slovným spojením entrare agamba tesa, ktorý vychádza zdefinície futbalových pravidiel aterminologicky označuje nedovolené prišliapnutie nohy protihráča (slangovo šľapák). Sémantická hodnota výrazu vpolitickom jazyku varíruje na rozhraní neutrálnejšie ladeného denotátu, ktorý pomenuváva energické, rázne jednanie (modi diretti, spicci), až po agresívne aneférové spôsoby komunikácie na hranici slušnosti (modi pericolosi). „Non credo che la decisione sia stata presa in solitudine, perché è un atto grave. La nostra risposta è in atto, con forme di protesta e di denuncia di questo intervento agamba tesa.“ [Neverím, že rozhodnutie bolo prijaté vtichosti, pretože je to vážny akt. Naša reakcia bude formou protestu, formou obžaloby tohto neférového zásahu.] (Repubblica.it, 11.12.2014) OPEN ACCESS
182 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.2 Zpravidiel boxu spomeňme výraz colpi bassi (údery pod pás), ktorý sa pre jeho internacionálnu popularitu radí kmetaforickým univerzáliám. Zdôvodu vysokej produktivity vtvorení ustálených slovných spojení sa treba pristaviť pri substantíve colpo, čo je vtaliančine polysémantický výraz označujúci ranu, úder, výstrel, zásah, ale aj dojem. Zároveň to je aj vysoko produktívna zložka pri vytváraní ustálených slovných spojení vakejkoľvek oblasti (často vspojeniach kalkovaných zfrancúzštiny). Zhľadiska transferu športovej terminológie do politického jazyka je relevantné spojenie c.di testa (šport. hlavička), ktoré vprenesenom význame označuje nerozvážne konanie, až pochabosť. Kďalším výrazom označujúcim tvrdý spôsob politického boja patrí marcare stretto (zfrancúzskeho marquer = označiť, opečiatkovať aadjektíva vadverbiálnom použití stretto = tesný). Pôvodne ide otaktiku nekompromisnej osobnej obrany, pri ktorej sa hráč doslova „zakvačí do súpera“. Vpolitickom transfere sa ním vyjadruje prísna kontrola zo strany politických subjektov (napríklad parlamentná opozícia avládna koalícia). „Il governo continua amarcare stretto il Parlamento per far arrivare in porto sana esalva la manovra politica.“ [Vláda naďalej robí silný nátlak na Parlament, aby tak doviedla do úspešného konca politický manéver.] (Telegiornale 11.11.2017) Sdávkou irónie na označenie podielu menšinových strán aich predstaviteľov na výkone moci sa sobľubou používa metafora spejoratívnou konotáciou partito/politico di Serie B (druholigová strana/politik) ako opozitum prvoligovej strany či politika (partito/politico di Serie A). Do sémantického poľa pejoratívnych metafor patrí aj výraz panchinari— derivát bázového substantíva panchina (všport. terminológii lavica náhradníkov alebo striedačka) aagensového denominálneho sufixu –aro, pejoratívne pomenúvajúceho osoby vykonávajúce zvláštnu činnosť, odvodenú od významu bázového slova (panchinaro = hráči/pren. politici zlavice náhradníkov, čiže druhotriedni politici). Športový technicizmus catenaccio (závora), označujúci slávnu taliansku obrannú stratégiu hry, sa vpolitickom slovníku často používa ako invariabilná adjektiválna zložka juxtapozičných kompozít4 typu decreto catenaccio, legge catenaccio, provvedimento catenaccio či contratto catenaccio, čomu vslovenskej politickej termnológii zodpovedajú nominálne syntagmy nepriestrelný alebo nepriedušný (dekrét, zákon, opatrenie, zmluva). Uvedené spojenia sa stávajú nositeľmi adherentnej pejoratívnej štylistickej hodnoty, ak sa nimi pomenúvajú nevýhodné zmluvy (zákony, dekréty apod.) prijaté ad hoc zo zištných dôvodov. Vo všeobecnejšom význame sa catenaccio objavuje aj ako determinujúci člen slovesa fare vo výraze fare catenaccio (zaujať obranné stanovisko). Napríklad vodborárskom jazyku sa takto zvykne charakterizovať odmietavý postoj zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní komunikovať spredstaviteľmi odborov. Fenoménu nezaradeného poslanca, respektíve poslanca, ktorý nehlasuje vsúlade sdirektívami svojho poslaneckého klubu, vtalianskom diškurze zodpovedá syntagma 4 Vsúčasnej taliančine ide omimoriadne produktívne prostriedky jazykovej ekonomizácie. OPEN ACCESS
ROMAN SEHNAL 183 battitore libero (voľný stopér), t. j. poslanec, ktorý si zachováva autonómiu vrozhodovaní, ato aj na úkor straníckej disciplíny. Zdrojovou oblasťou termínu je opäť obranný systém hry, pri ktorom je stopérovi ponechaný pomerne veľký manévrovací priestor (libero). Do rovnakého sémantického poľa patria aj spojenia, ktoré nevychádzajú zo športovej, ale zvojenskej oblasti. Na doplnenie synonymickej mozaiky si ich na tomto mieste dovoľujeme uviesť: franco tiratore (voľný ostreľovač) alibero cacciatore (partizán, bojovník). Výrazy majú pôvod vnemeckom Freikorps, čo boli oddiely pozostávajúce zostreľovačov vprvej svetovej vojne. Analógia medzi vojnovým partizánčením apartizánčením na pôde parlamentu je tu evidentná. „La Boschi era perplessa, era convinta che la maggioranza aveva inumeri per resistere al rischio dei franchi tiratori.“ [Boschiová bola vrozpakoch, bola presvedčená, že väčšina (parlamentná) disponuje dostatočným počtom (hlasov) potrebným ktomu, aby odolala hrozbe nezaradených poslancov.] (www.espresso.repubblica.it/plus/articoli/2015/05/07) Cyklistická terminológia prepožičala politickému jazyku spojenie andare aruota libera (ísť na voľnobeh). Vprenesenom význame ide opomenovanie situácie, kedy sa politik rozhodne dať voľný priechod vlastným názorom (nedáva si servítku pred ústa) akedy otvorene rozpráva opomeroch vstrane, t. j. porušuje stranícku disciplínu. „Deluso dall’esperienza dentro il Palazzo, l’ex sottosegretario all’Economia racconta aruota libera tutte le incomprensioni e ipassi falsi del ministero più discusso.“ [Sklamaný skúsenosťou bývalý tajomník ministerstva hospodárstva otvorene rozpráva oomyloch achybných krokoch najdiskutovanejšieho ministerstva.] (Corriere della Sera, 9.1.2016) Fenomén politického nadbiehania, oportunistického striedania politických strán či prevracania kabátov vystihuje originálne slovné spojenie ztanečnej terminológie giro di valzer5 (dosl. valčíková otočka) sdvoma významovými konotáciami: a) krátka ľúbostná avantúra; b) striedanie politických spojenectiev. Jeho modernejšie aexotickejšie vyznievajúce synonymum giro di lambada (pozri Trifone, 2010, s.254) potvrdzuje, že slovná zásoba taliančiny neupadá do klišé, naopak, je schopná inovácie často aj najneočakávanejšími analógiami. 5 Auorom výrazu bol r. 1902 nemecký kancelár von Bulow, ktorého znepokojovalo politické zbližovanie sa Talianska aFrancúzska votázke Tripolisu (Líbye): ”Un marito non deve prendersela se una volta tanto la moglie balla con un altro un innocente giro di valzer; l’importante è che non si lasci rapire“. [Manžel sa nesmie nahnevať, ak si manželka občas sniekým zatancuje nevinný valčík. Dôležité je, aby sa nenechala uniesť]. (http://dizionari.corriere.it/dizionario-modi-di-dire) OPEN ACCESS
184 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.2 5. ZDRAVIE ACHOROBA AKO ZDROJOVÁ OBLASŤ POLITICKEJ METAFORY Metafory budované na podobnosti medzi stanovením diagnózy, operatívnymi zákrokmi či liečebnými postupmi vmedicíne sa priam núkajú kvytváraniu analógie sopatreniami vpolitike. Apresná lekárska terminológia, zasadená do patrične ideologizovanej politickej debaty, sa stáva plodnou súčasťou politického jazyka. Choroba azdravie sú dva zdroje metafory: choroba vymedzuje abstraktného referenta vpodobe politickej (asňou úzko súvisiacej) hospodárskej krízy, zdravie navodzuje zasa predstavu zdravého národa, hospodárskej prosperity či politickej suverenity. Vzdrojovej doméne zdravie-choroba je vtaliančine citeľný vplyv medzinárodného politického diškurzu: častým používaním konotatívny náboj medicínskej metafory výrazne oslabol. Grécizmus emorragia ako masívne krvácanie vedúce kstrate vedomia sa spočiatku vprenesenom význame začal používať vmedzivojnovom období vsúvislosti smasovým úbytkom rezerv zlata aich následným presunom do zahraničia (emorragia d’oro). Vpolitickom jazyku sa pojmová intenzia determinovaného slova (emorragia) rozšírila aplikáciou sémanticky determinujúceho prívlastku. Napr. e. di voti = úbytok preferenčných hlasov, e. di consensi = strata politickej podpory, e. di deputati = hromadný odchod poslancov zposlaneckého klubu. Anglicizmus bypass (obtok, obchvat, operatívne obídenie chorého riečiska) s referenciou prenesenou na oblasť informačných zdrojov (bypass delle informazioni) odkazuje na nedostatočný prísun informácií, ktorý treba operatívne korigovať (podobne ako pri cievnej nepriechodnosti). Vsúčasnej taliančine sa rozšíril tiež morfologicky adaptovaný verbálny variant bypassare (napr.: bypassare una domanda— vyhnúť sa otázke; bypassare l’opposizione— obísť opozíciu). Prísnym opatreniam na ozdravenie hospodárstva zodpovedajú drastické liečebné kúry (drastiche cure economiche). Stav hlbokej politickej krízy sa prirovnáva kpolitickej kóme (coma politico). Radikálne riešenia problémov vpolitike sa prirovnávajú kcisárskemu rezu (taglio cesareo), zákrokom pomocou skalpela (colpo di bisturi) alebo šokovej terapii (terapia d’urto). Dlhová kríza Portugalska, Talianska, Grécka aŠpanielska (akronymum Pigs) sa voblasti jazyka odrazila aplikáciou slovného spojenia negatívna nákaza (contagio negativo), vyžadujúceho opatrenia na ozdravenie štátneho rozpočtu (risanamento del bilancio dello Stato). Neologické opozitum contagio positivo naopak pomenúva pozitívne trendy vekonomike. „IPigs ora attraggono icapitali: è partito il contagio positivo.“ [Pigs priťahujú kapitál: spustila sa pozitívna nákaza.] (www.repubblica.it/01/30/2013) „Così come c’è un contagio negativo quando le cose vanno male, così c’è un contagio positivo quando le cose vanno bene (...).“ [Tak ako existuje negatívna nákaza, keď sa veciam nedarí, tak je tu aj pozitívna nákaza, keď sa veciam darí (...).] (Autorom výroku je prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi, pozn.autora). (www.lintellettualedissidente.it/01/13/2013) OPEN ACCESS