Faktory kognitívnej dysfunkcie u pacientov so syndrómom závislosti od alkoholu

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Lekárska fakulta 1. psychiatrická klinika Faktory kognitívnej dysfunkcie u pacientov so syndrómom závislosti od alkoholu Dominika Jarčušková Košice 2025 Faktory kognitívnej dysfunkcie u pacientov so syndrómom závislosti od alkoholu Skriptum Autorka: MUDr. Dominika Jarčušková, PhD. 1. psychiatrická klinika, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Recenzenti: MUDr. Dominik Koreň, PhD. Neurologická klinika, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach prof. MUDr. Bc. Libor Ustohal, PhD. Psychiatrická klinika, Lekárska fakulta, Masarykova univerzita a Fakultná nemocnica Brno Tento text je publikovaný pod licenciou Creative Commons 4.0 license - CC BY NC SA ("Attribution-NonCommercial-ShareAlike"). Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedajú autori. Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou. Umiestnenie: www.unibook.upjs.sk Dostupné od: 03.11.2025 DOI: https://doi.org/10.33542/FKD-0439-2 ISBN 978-80-574-0439-2 (e-publikácia) 3 Poďakovanie Chcela by som úprimne poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave týchto skrípt. Osobitné poďakovanie patrí doc. MUDr. Anete Bednářovej, PhD. za kontinuálnu podporu, cenné rady a odborné vedenie počas celého procesu tvorby. Ďalej ďakujem recenzentom prof. MUDr. Bc. Liborovi Ustohalovi, Ph.D. a MUDr. Dominikovi Koreňovi, PhD. za ich čas, odbornú revíziu a podnetné pripomienky, ktoré významne prispeli k zlepšeniu kvality textu. Poďakovanie patrí aj mojim spolupracovníkom z I. Psychiatrickej kliniky UPJŠ a UNLP, ktorí svojou odbornosťou, ochotou a konštruktívnymi pripomienkami prispeli k spracovaniu a doplneniu jednotlivých kapitol. Ich spolupráca a podpora boli neoceniteľné pri napĺňaní cieľov týchto skrípt. V neposlednom rade ďakujem svojej rodine a priateľom za ich trpezlivosť, pochopenie a neustálu podporu. 4 Obsah ÚVOD ................................................................................................................................ 6 2. KOGNÍCIA ............................................................................................................. 12 2.1. Základné kognitívne schopnosti .............................................................................. 13 2.1.1. Vedomie............................................................................................................ 13 2.1.2. Vnímanie .......................................................................................................... 13 2.1.3. Pozornosť .......................................................................................................... 13 2.1.4. Inteligencia ....................................................................................................... 14 2.1.5. Myslenie ........................................................................................................... 14 2.1.6. Pamäť................................................................................................................ 14 2.2. Vyššie kognitívne funkcie ....................................................................................... 17 2.2.1. Jazykové schopnosti ......................................................................................... 17 2.1.2. Schopnosť rozhodovať sa ................................................................................. 17 2.1.3. Exekutívne funkcie ........................................................................................... 18 2.1.4. Metakognícia .................................................................................................... 18 2.1.5. Teória mysle...................................................................................................... 18 2.1.6. Empatia ............................................................................................................. 19 3. ZMENA KOGNITÍVNYCH FUNKCIÍ PRI NADUŽÍVANÍ ALKOHOLU......... 20 4. ZMENA SOCIÁLNEJ KOGNÍCIE ....................................................................... 25 5. ANATOMICKÉ ZMENY ....................................................................................... 27 6. DIFÚZNE TENZOROVÉ ZOBRAZENIE ............................................................ 30 7. NEUROTRANSMISIA........................................................................................... 32 8. DIAGNÓZY ........................................................................................................... 35 5 8.1. Demencia ................................................................................................................ 35 8.2. Korsakoff syndróm a Wernickeho encefalopatia .................................................... 36 8.3. Demyelinizačné syndrómy vyvolané alkoholom .................................................... 43 8.3.1. Centrálna pontínna myelinolýza ....................................................................... 43 8.4. Hepatálna encefalopatia .......................................................................................... 46 9. DIAGNOSTIKA ..................................................................................................... 49 9.1. Psychometrické skóre hepatálnej encefalopatie ...................................................... 51 9.2. BEARNI .................................................................................................................. 53 10. LIEČBA .................................................................................................................. 55 10.1. Farmakoterapia ........................................................................................................ 55 10.2. Terapeutické prístupy .............................................................................................. 57 10.3. Neuromodulačné stratégie ....................................................................................... 58 LITERATÚRA ................................................................................................................ 60 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ ................................................................................................. 79 ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................... 80 6 ÚVOD Nadmerné užívanie alkoholu počas života môže zvýšiť riziko kognitívneho poklesu – vrátane zvýšeného rizika rozvoja demencie. Viac ako 70 % jedincov s chronickou poruchou užívania alkoholu (AUD) vykazuje určitý stupeň mozgovej patológie. Dospelí s AUD vykazujú zníženie objemu mozgu v niekoľkých mozgových oblastiach, vrátane frontálnej, temporálnej, parietálnej kôry, mozočka, talamu a hipokampu, pričom táto strata môže byť výraznejšia u dospelých vo veku nad 65 rokov (Zahr et al., 2010). Najvýraznejšie ovplyvnené kognitívne domény v tejto populácii sú výkon vo verbálnej plynulosti/jazyku, rýchlosti spracovania, pracovnej pamäti, pozornosti, riešení problémov/exekutívnych funkcií, inhibície/impulzivity, verbálneho učenia, verbálnej pamäti, vizuálneho učenia, vizuálnej pamäti a zrakovo-priestorových schopností (Withall et al., 2016). Hoci u alkoholikov dochádza často k vzniku kognitívnych a motorických porúch, nie sú pozorované u všetkých. Ak sa kognitívny deficit vyskytne, jeho závažnosť sa pohybuje od miernych, často označovaných ako "nekomplikovaný alkoholizmus", až po ťažké formy vrátane demencie, Wernickov-Korsakov syndrómu, demyelinizačných syndrómoch vyvolaných alkoholom, či hepatálnej encefalopeatie (Wijnia, 2022). Subjektívne výpovede pacientov však nemusia na zmenu kognície upozorniť, alebo ju môžu vyhodnotiť nesprávne, preto je potrebné zvoliť objektívne metódy zhodnotenia. Jedinci s AUD majú tendenciu nadhodnocovať svoje kognitívne schopnosti a trpia mnemonickou anozognóziou (Le Berre 2016). Hoci k zmenám kognitívnych schopností u pacientoch nadužívajúcich alkohol dochádza veľmi často, v bežnej klinickej praxi sa im neprikladá taká pozornosť, akú by si zasluhovali. V klinickej praxi je potrebné tieto zmeny vyšetrovať, pretože pokles kognície môže negatívne ovplyvňovať kvalitu života pacienta, a znížiť jeho schopnosť vykonávať bežné denné aktivity. Zisťovanie kognitívnych porúch u pacientov závislých od alkoholu je nevyhnutné a malo by byť systematické (Praharaj et al., 2025). V súčasnej dobe sa liečba závislosti od alkoholu zameriava primárne na dosiahnutie abstinencie, často bez riešenia kognitívnych deficitov. Klinici často predpokladajú, že kognícia sa zotaví po úspešnej abstinencii. Hoci dochádza ku kognitívnemu zlepšeniu, kognitívne deficity však môžu pretrvávať aj po dlhodobej abstinencii a môžu prispieť k recidíve, zníženej 7 kvalite života a ťažkostiam pri opätovnom začlenení do spoločnosti. Napriek potenciálnym nepriamym účinkom kognitívneho poškodenia na výsledok liečby, je poškodenie kognície stále nedostatočne diagnostikované a nedostatočne liečené. Možnosti terapie spočívajú vo farmakologickom, psychoterapeutickom prístupe, či neurostumulácii (Praharaj et al., 2025). Cieľom tejto práce je spracovanie problematiky kognitívnej dysfunkcie pri závislosti od alkoholu, popísať bližšie diagnózy, ktorý môže spôsobiť, ako aj diagnostické a liečebné postupy. 8 1. NADMERNÁ KONZUMÁCIA ALKOHOLU A SYNDRÓM ZÁVISLOSTI OD ALKOHOLU Nadmerná konzumácia alkoholu je príčinou pretrvávajúcej krízy verejného zdravia a predstavuje ~ 5 % celosvetovej záťaže chorobami a 6% všetkých úmrtí (Degenhardt et al., 2018; Griswold et al., 2018). U menšiny ľudí s rekreačným užívaním alkoholu sa často rozvinie závislosť na alkohole. So závislosťou od alkoholu súvisí aj zvýšená trestná činnosť a domáce násilie a zvýšená miera závažných duševných a fyzických porúch (Heilig et al., 2019). ICD-10 rozoznáva dve diagnózy pri chronickom problematickom užívaní alkoholuzneužívanie a syndróm závislosti. Zneužívanie je definované ako spôsob užívania psychoaktívnych látok, ktoré škodia zdraviu. Poškodenie môže byť somatické, alebo psychické. ICD-10 definuje závislosť ako skupinu odchýlok v správaní, poznávaní a vo fyziologických funkciách, ktorá sa vyvíja po opakovanom užívaní príslušnej látky a ktorá typicky zahŕňa silnú túžbu prijímať látku, zníženú kontrolu nad jej používaním, pretrvávajúce užívanie napriek škodlivým dôsledkom, uprednostňovanie užívania drogy pred inými aktivitami a povinnosťami, zvýšenú toleranciu a niekedy aj somatický abstinenčný syndróm. Podľa ICD 10 sa definitívna diagnóza závislosti od alkoholu stanoví vtedy, keď boli v predchádzajúcom roku súčasne prítomné tri alebo viac kľúčových znakov závislosti: •silná túžba alebo nutkanie piť alkohol •ťažkosti pri kontrole správania pri pití z hľadiska jeho začiatku, ukončenia alebo úrovne konzumácie •fyziologický abstinenčný stav, keď sa prestane piť alebo sa obmedzí pitie, čo dokazuje charakteristický abstinenčný syndróm od alkoholu (tremor, potenie, úzkosť, nevoľnosť a vracanie, nepokoj, nespavosť) alebo užívanie rovnakej (alebo blízkej príbuznej) látky so zámerom zmierniť alebo vyhnúť sa abstinenčným príznakom (napríklad benzodiazepíny) •dôkaz tolerancie, takže na dosiahnutie účinkov pôvodne vyvolaných menšími množstvami sú potrebné zvýšené množstvá alkoholu •progresívne zanedbávanie alternatívnych pôžitkov alebo záujmov v dôsledku konzumácie alkoholu, zvýšené množstvo času potrebného na získanie alebo pitie alkoholu alebo na zotavenie sa z jeho účinkov 9 • pretrvávajúce užívanie látky napriek jasným dôkazom o jej škodlivých účinkoch, napr. poškodenie pečene pri chronickom užívaní alkoholu, depresívna nálada po užívaní látky, či alkoholom spôsobené poškodenie kognitívnych funkcií (World Health Organization, 1993); DSM-5 integruje dve poruchy popísané DSM-IV, abúzus alkoholu a závislosť od alkoholu, pod poruchu užívania alkoholu (AUD) s miernym, stredným a závažným priebehom. Každý, kto spĺňa akékoľvek dve z nasledujúcich kritérií počas rovnakého 12-mesačného obdobia, dostane diagnózu AUD. • alkohol sa často užíva vo väčších množstvách alebo počas dlhšieho obdobia, než bolo zamýšľané • existuje pretrvávajúca túžba alebo neúspešné snahy obmedziť alebo kontrolovať užívanie alkoholu. • veľa času sa venuje činnostiam potrebným na získanie alkoholu, užívanie alkoholu alebo zotavenie sa z jeho účinkov • túžba alebo craving alebo nutkanie užiť alkohol • opakované požívanie alkoholu, ktoré vedie k neplneniu úloh v práci, škole alebo • doma • pokračujúce užívanie alkoholu napriek pretrvávajúcim alebo opakujúcim sa sociálnym alebo medziľudským problémom spôsobeným alebo zhoršeným vplyvom alkoholu. • pacient sa zrieka dôležitých sociálnych, pracovných alebo rekreačných aktivít alebo ich obmedzuje kvôli požívaniu alkoholu. • požívanie alkoholu pokračuje napriek vedomiu o pretrvávajúcom alebo opakujúcom sa fyzickom alebo psychickom probléme, ktorý pravdepodobne spôsobil alebo zhoršil alkohol. Tolerancia definovaná jedným z nasledujúcich spôsobov: • potreba výrazne zvýšeného množstva alkoholu na dosiahnutie intoxikácie alebo požadovaného účinku • výrazne znížený účinok pri pokračovaní v užívaní rovnakého množstva alkoholu 16 (4) Neuróny musia mať spoločnú prea postsynaptickú aktivitu aby mohla LTP vzniknúť (5) Existuje požiadavka na spoluprácu medzi aferentnými vláknami na vyvolanie LTP (8) Medikamentózna liečba, ktorá selektívne blokuje indukciu LTP, tiež selektívne zhoršuje učenie a pamäť (Avchalumov & Mandyam, 2020) Krátkodobé synaptické zmeny, facilitácia alebo útlm sú podkladom rýchlych prechodných zmien na základe iónových zmien na súčasne aktívnych synapsách. Tieto zmeny ale nespúšťajú dlhšie trvajúce modifikácie. Dlhodobejšie formy synaptickej plasticity sú spojené s tvorbou sekundárnych poslov, ktoré spúšťajú ďalšie intracelulárne zmeny na synaptickej osy, vrátane forsforylácie proteínov a zmien génovej expresie, ktoré môžu viesť k trvalejším zmenám synaptickej sily. Niekoľko takých mechanizmov môže spôsobiť zmeny v sile spojenia medzi presynaptickými a postsynaptickými jednotkami, vrátane zvýšenia alebo zníženia uvoľňovania transmiterov z presynaptických nervových zakončení. Tým sa mení počet/ senzitivita postsynaptických receptorov a znižuje sa/ zvyšuje sa počet synapsí v okruhoch, v ktorých dané zmeny prebehli. Rôzne oblasti mozgu pravdepodobne využívajú jeden/ viac z týchto mechanizmov k učeniu (Raboch, 2001). Dlhodobá pamäť sa skladá z niekoľkých podtypov pamäti. Jedným z nich je napríklad epizodická pamäť, ktorá zahŕňa mnemotechnický systém založený na procesoch zakódovania, ukladania) a) vyhľadávania osobných zážitkov spojených s presným časovým a priestorovým kontextom (Tulving, 2001, 2002). Epizodická pamäť je základom vedomého spomínania na konkrétne osobné udalosti z minulosti a mentálneho predstavovania očakávaných udalostí do subjektívnej budúcnosti (Danieli et al., 2023). Spomienka na epizodické udalosti zahŕňa znovuprežívanie minulosti a mentálne cestovanie späť v subjektívnom čase (Tulving, 2001). Je to ontogeneticky najmladší druh pamäte, kriticky závislý od štruktúr mediálneho temporálneho laloku, ako je napríklad hipokampus (Höschl et al., 2002). Sémantická pamäť sa vzťahuje na schopnosť spomenúť si alebo rozpoznať fakty, vrátane osobných informácií, konceptov a všeobecných poznatkov o vonkajšom svete, nezávisle od osobných skúseností a priestorovo/časového kontextu. Predpokladá sa, že semantické spomienky sú uchovávané v oblastiach posteriórneho neokortexu (Höschl et al., 2002). 17 2)Autobiografická pamäť zahŕňa skutočné životné udalosti a je výsledkom viacerých reprezentácií tvoriacich pamäť, vrátane samotnej konkrétnej udalosti (epizodická zložka), všeobecných informácií o sebe samom (sémantická zložka) a priestorového a časového kontextu jej výskytu (Conway, 2001). Procedurálna pamäť zahŕňa schopnosť jedinca vykonávať určité činnosti, napríklad jazdiť na bicykli, hrať na klavíri, alebo čítať. Pamäťové stopy sa v nej budujú pomaly pomocou tréningu. Raz získané, jedinec ich vykonáva viac menej automaticky, bez toho aby ich bol schopný popísať. Implicitná pamäť zahŕňa zmeny v správaní, ktoré sa vyskytujú ako dôsledok predchádzajúcich zážitkov, hoci tieto predchádzajúce zážitky, nemajú jasnú spomienku. Prospektívna pamäť je schopnosť zapamätať si, že človek má niečo v budúcnosti vykonať (Höschl et al., 2002). 2.2. Vyššie kognitívne funkcie 2.2.1. Jazykové schopnosti Systém reči a jazyka je uložený v neokortexe v ľavej hemisfére, hoci 1/3 ľavákov používa k realizácii rečových funkcii pravú hemisféru alebo obe hemisféry. Ľavé planum temporale je väčšie ako pravé. Lingvistické schopnosti ľudského mozgu sú uložené v niekoľkých špecializovaných oblastiach asociačnej kôry v temporálnych a frontálnych lalokoch v okolí Sylviovej ryhy. U väčšiny ľudí sú základné funkcie reči umiestnené v ľavej hemisfére, pričom senzorická reprezentácia slov a symbolov sa nachádza primárne v ľavej temporoparietálnej kôre, zatiaľ čo reprezentácia motorických prejavov slúžiacich k vyjadreniu zmysluplnej reči sa nachádza prevažne v ľavej frontálnej kôre. Emočný obsah reči je ovládaný prevažne pravou hemisférou (Höschl et al., 2002). 2.1.2. Schopnosť rozhodovať sa Schopnosť rozhodovať sa sa opiera o pracovnú pamäť, ale zahŕňa tiež motiváciu, relevanciu, emocionálny vklad a predchádzajúce vedomosti, ktoré často modulujú rozhodnutia. Zlá schopnosť rozhodovať sa môže tiež odrážať pokles vo funkcii epizodickej pamäte, hlavne stratu spomienok pre detaily, alebo zdroje informácií (Raboch, 2001). 18 2.1.3. Exekutívne funkcie V oblasti neuropsychológie a kognitívnych vied sa termín "exekutívne funkcie" používa na opis schopnosti formulovať, iniciovať, regulovať a plánovať ďalšie kognitívne činnosti (Cipriani et al., 2021). Hrá kľúčovú úlohu vo všetkých aspektoch kognície, pridelenia informácii z pozornosti, vyhľadáva jej podstatné stimuly, pričom inhibuje irelevantné informácie v pracovnej pamäti, vytvára stratégie pre uchovávanie a výbavnosť informácii a riadi všetky spôsoby riešenia problémov, rozhodovania sa a iných na cieľ zameraných aktivít. Sú kriticky závislé od prefrontálneho kortexu, ktorý sa navzájom ovplyvňuje s oblasťami posteriórnej kôry (Robbins & Aydede, 2009). 2.1.4. Metakognícia Metakognícia je definovaná ako premýšľanie o premýšľaní. Metakognícia vypovedá o dvoch komponentoch: vedomosti a regulácii. Metakognitívne vedomosti zahŕňajú vedomosti o sebe ako o učiacom sa a faktory, ktoré môžu mať vplyv na výkon, znalosti o stratégiách a znalosti o tom, prečo dané stratégie využiť. Regulácia metakognície je monitorovanie jedincovej kognície a zahŕňa plánovanie, schopnosť vyhodnocovať dostatočnosť procesov a stratégiu monitorovania (Roebers, 2017). 2.1.5. Teória mysle Teória mysle (ToM) je schopnosť jednotlivcom predpovedať, predpokladať a interpretovať správanie iných. Je to základná kognitívna schopnosť potrebná pre sociálny život. Jedným z najdôležitejších míľnikov vo vývoji ToM je získanie schopnosti pripisovať falošné presvedčenie: to znamená rozpoznať, že iní môžu mať presvedčenia o svete, ktoré sú nepravdivé. Na jej fungovaní sa podieľa autobiografická pamäť, ktorá umožňuje skutočné pochopenie seba a druhých, ako aj ich vzťahov, čo vie použiť na odvodenie duševných stavov iných na základe osobnej skúsenosti. ToM sa môže deliť na (i) afektívnu ToM, ktorá sa vzťahuje na premýšľanie o afektívnych stavoch, pocitoch a emóciách iných - mediovaná strednou prefrontálnou kôrou (konkrétne ventromediálnou prefrontálnou kôrou), temporoparietálnym spojením a precuneom a (ii) kognitívnu ToM, mediovaná strednou prefrontálnou kôrou (konkrétne dorzomediálnou prefrontálnou kôrou), dorzolaterálnou prefrontálnou kôrou, dorzálnou prednou cingulárnou kôrou, temporoparietálnym spojením a temporálnymi pólmi, ktorá sa vzťahuje na premýšľanie 19 o kognitívnych stavoch, presvedčeniach, myšlienkach alebo úmysloch iných (Zeng et al., 2020). 2.1.6. Empatia Empatia, schopnosť porozumieť a prežívať to, čo cítia iní, s pochopením rozdielov medzi pocitmi seba a okolia. U ľudí dochádza k reflexnému napodobovaniu správania toho druhého, ktoré často vzniká bez toho, aby si ho človek uvedomil. Toto správanie môže často nastať, ak sú poškodené určité prefrontálne oblasti a tiež máme častejšie sa takýmto spôsobom správať k ľuďom, ktorý sú nám blízky (Maibom, 2020). Empatia je multidimenzionálny konštrukt zahŕňajúci (1) kognitívnu zložku, (kognitívna empatia) schopnosť porozumieť perspektíve a pocitom druhého so zachovaným rozdielom medzi sebou a druhým, čo je konštrukt prekrývajúci sa s afektívnou ToM a (2) emocionálnu zložku (t. j. afektívna empatia), schopnosť prežívať a zdieľať emocionálne stavy inej osoby , ktorá je mediovaná inferiornym frontálnym gyrom, prednou cingulárnou kôrou, amygdalou a inzulou. Rozdiely v mozgu u osôb s alkoholovou závislosťou boli identifikované najmä v prednej časti mozgu vrátane prednej cingulárnej kôry a dorzolaterálnej, dorzomediálnej a ventromediálnej prefrontálnej kôry (Dupuy & Chanraud, 2016; Pfefferbaum et al., 2018) a v limbickom systéme vrátane hipokampálnych a parahipokampálnych gyrov, amygdyly a inzuly (Pfefferbaum et al., 2018; Senatorov et al., 2015), ako aj v parietálnych a laterálnych temporálnych kôrach. Existujú medzipohlavné rozdiely v empatii, ženy majú tendenciu častejšie prejavovať záujem a súcitné správanie, tiež sa u nich častejšie vyskytujú somatosenzorické reakcie ako reakcia na bolesť, či úzkosť druhých a prejavujú väčšiu mimickú odpoveď na sledovanie emócií (Maibom, 2020). 20 3. ZMENA KOGNITÍVNYCH FUNKCIÍ PRI NADUŽÍVANÍ ALKOHOLU Hoci u alkoholikov dochádza často k vzniku kognitívnych a motorických porúch, nie sú pozorované u všetkých. Ak sa kognitívny deficit vyskytne, jeho závažnosť sa pohybuje od miernych, často označovaných ako "nekomplikovaný alkoholizmus", až po ťažké formy vrátane s alkoholom súvisiacej demencie, keď sú postihnutia v dvoch alebo viacerých kognitívnych doménach s funkčným obmedzením alebo hlbokou anterográdnou amnéziou, charakteristickou pre Wernicke-Korsakov syndróm (WKS) (Wijnia, 2022). Výskumníci vykonali metaanalýzu, aby určili, ktoré kognitívne funkcie sú najviac postihnuté u alkoholikov. Výkon vo verbálnej plynulosti/jazyku, rýchlosti spracovania informácií, pracovnej pamäti, pozornosti, riešení problémov/exekutívnych funkcií, inhibície/impulzivity, verbálneho učenia, verbálnej pamäti, vizuálneho učenia, vizuálnej pamäti a zrakovo-priestorových schopností bol narušený u pacientov s AUD (Withall et al., 2016). Obrázok 1 znázorňuje, ktoré oblasti mozgu sú poškodené pri rôznych typoch kognitívnych porúch. Obr. 1 Anatomické oblasti mozgu zodpovedné za rôzne kognitívne a motorické funkcie Spracované podľa Praharaj a kol. (2025) 21 V literatúre existujú tri hlavné hypotézy týkajúce sa toho, ako alkohol ovplyvňuje konkrétne oblasti alebo systémy mozgu: hypotéza predčasného starnutia/difúznej dysfunkcie mozgu, hypotéza lateralizácie/pravej hemisféry a hypotéza frontálneho laloku. Hoci existujú neuroanatomické a neuroobrazovacie údaje, ktoré podporujú každú z týchto hypotéz, väčšina podpory týchto tvrdení pochádza z domnelej neuropsychologickej lokalizácie. Hypotéza predčasného starnutia/ difúznej dysfunkcie mozgu tvrdí, že alkoholizmus zhoršuje kognitívne účinky chronologického starnutia a kognitívne deficity sú rozptýlené a nešpecifické pri alkoholizme. Hypotéza o lateralizácii tvrdí, že funkcie pravej hemisféry sú viac náchylné na neurotoxické účinky alkoholizmu (Withall et al., 2016). Alkoholici preto prejavujú ťažkosti pri práci s dizajnom, hudbou a iným materiálom nesúvisiacim s jazykom a prejavujú aj emocionálnu apatiu (Quednow, 2020). Na podporu hypotézy o lateralizácii sa výskumníci zaoberali porovnávaním verbálnych a neverbálnych úloh a opakovane zistili, že vizuálne učenie, vizuálna pamäť a zrakovo-priestorové schopnosti sú viac deficitné a menej často podliehajú obnove. Túto hypotézu podporuje napríklad zistenie, že abstinujúci alkoholici sa výrazne líšili v meraniach neverbálnej pamäti a učenia v závislosti od zložitosti úloh podľa dĺžky abstinencie. Čo sa týka úloh zisťujúcich verbálnu pamäť a učenie, takýto rozdiel pozorovaný nebol. Dĺžka závislosti od alkoholu takisto významne predpovedala výkon v úlohe rozpoznávania vizuálnych podnetov, čo naznačuje možné deficity frontálneho laloku (Phelan, 2013). Hypotéza o frontálnom laloku predpokladá, že najväčšie poškodenie sa nachádza v predných oblastiach mozgu a schopnosti exekutívneho riadenia sú osobitne zraniteľné (Withall et al., 2016). Na podporu hypotézy o frontálnom laloku odhalili zistenia z viacerých neuropsychologických štúdií oslabenú funkčnosť pri riešení problémov, abstrakcii, pracovnej pamäti, pozornosti a inhibícii/impulzivite . Avšak iné štúdie buď nenašli žiadne postihnutie v predných lalokoch, alebo odhalili deficit v iných oblastiach, ktoré vyvracajú hypotézu o výlučnej úlohe frontálneho laloku (Harris et al., 2008). Pamäť nie je jednotný proces, ale zahŕňa množstvo komponentných mnemotechnických procesov, z ktorých nie všetky boli podrobne skúmané pri chronickom alkoholizme (Le Berre et al., 2017). Štúdie u alkoholikov opakovane preukázali defekty epizodickej pamäti, ako aj semantického a kognitívneho procedurálneho učenia. Naopak, zrakovo-motorické procedurálne a implicitné percepčné učenie a pamäť sú pomerne zachované. Takisto boli hlásené deficity v prospektívnej, autobiografickej a mechanickej pamäti u osôb s AUD (Withall et al., 2016). Pacienti s AUD majú lepšie výkony pri sémantických úlohách a rozpoznávaní verbálnej pamäte, ale majú horší výkon pri zrakovo-priestorových úlohách než tí s AD (Ridley et al., 2013). 22 Epizodická pamäť zahŕňa mnemotechnický systém založený na procesoch zakódovania, ukladania a vyhľadávania osobných zážitkov spojených s presným časovým a priestorovým kontextom (Danieli et al., 2023). Deficity v procesoch zakódovania a vyhľadávania sa vyskytujú u nedávno abstinujúcich alkoholikov, ako aj zmenený priestorový a časový kontext kódovania, čo môže ovplyvniť učenie sa verbálnej a neverbálnej informácie (Kopera et al., 2012). Deficity epizodickej pamäte súvisia s opätovným vybavovaním pamäťových obsahov (Danieli et al., 2023). Abstinujúci alkoholici preukazujú deficit znovuprežívania spomienok (Le Berre et al., 2010), ktorý súvisí s ťažkosťami pri vyhľadávaní priestorového a časového kontextu zakódovania, pričom štúdie hlásia postihnutie schopnosti usporiadania udalostí v chronologickom poradí a rozpoznávanie priestorového kontextu (napr. spomenúť si, kde som bol, keď som naposledy príliš veľa pil) (Pitel et al., 2007). Viacero štúdii sa venuje vplyvu užívania alkoholu na metakogníciu. Hypotéza o miernom forme anozognózie pre poruchy pamäte u osôb s AUD bola navrhnutá, pretože jednotlivci s AUD majú tendenciu nadhodnocovať svoje pamäťové schopnosti (Le Berre et al., 2010; Le Berre & Sullivan, 2016). Majú problém predvídať ako dobre sa im bude dariť pri úlohách vyžadujúcich rozpoznanie nových naučených informácií. Pravdepodobne tvoria predpovede o svojich kognitívnych schopnostiach na základe sémantizovaných (implicitných) spomienok na svoje schopnosti a zlej sebareflexie a tak si udržujú zastaraný a nezmenený koncept o sebe (Mograbi et al., 2009). Nedostatok povedomia o budúcich mnemotechnických zlyhaniach naznačuje miernu formu anozognózie (pacient nevie, že niečo nevie), teda dysfunkciu epizodickej pamäte a považuje sa za postihnutie metapamäte. Je možné, že alkoholici si nedokážu aktualizovať povedomie o svojej schopnosti dlhodobej pamäte a predpovede ich pamäťových výkonov zakladajú na úrovni schopnosti, ktorú dosahovali v minulosti (čo sa označuje pojmami mnemotechnická anozognózia) (Le Berre & Sullivan, 2016). Medzi ďalšie mnemotechnické systémy postihnuté alkoholizmom patrí prospektívna pamäť (Griffiths et al., 2012), ktorá je schopnosťou pamätať si vykonať akciu v špecifickom čase v budúcnosti, a autobiografická pamäť, ktorá je pamäťou tvorenou rôznymi typmi reprezentácie od konkrétnych osobných udalostí (epizodické komponenty) po všeobecné poznatky o sebe (sémantický komponent) (Gluck, 2023). Bola takisto pozorovaná špecifická porucha autobiografickej pamäti ovplyvňujúca epizodický rozmer (t.j. dlhodobé spomienky na konkrétne osobné skúsenosti) a sémantický rozmer (t.j. všeobecné poznatky o minulých životných udalostiach) u nedávno abstinujúcich alkoholikov. Tento deficit pretrval aj po 6 mesiacoch abstinencie a mohol byť potenciálne vysvetlený kompromitovaným zakódovaním a 23 konsolidáciou pamäťových stôp počas období pitia (Nandrino et al., 2016). Niektorí autori však našli len deficity v epizodickej pamäti, pričom v sémantickej pamäti sa nenašli (D’Argembeau et al., 2006). Taktiež môže byť postihnutá mechanická pamäť pre nedávno naučené informácie, ako aj schopnosť spomenúť si na pôvod alebo zdroj informácií (Schwartz et al., 2002). Zrakovo priestorové deficity sa často považujú za jednu z najzávažnejších a najtrvácnejších porúch v literatúre o AUD (Cabé et al., 2016) a môžu pretrvávať aj u pacientov s niekoľko rokov trvajúcou abstinenciou (Phelan, 2013). Nové teórie zdôrazňujú, že vizuálnopriestorové poruchy predpovedajú budúce poškodenie a interagujú s kognitívnymi funkciami vyššej úrovne. Tieto modely predpokladajú, že rýchla, ale hrubá vizuálna analýza, ktorá zahŕňa magnocelulárne dráhy, pomáha vypočítať odhady týkajúce sa identity a afektívnej hodnoty vstupov, ktoré sa používajú na uľahčenie vedomého vizuálneho rozpoznania. Môže mať kľúčový význam pre iné kognitívne domény, ako je pozornosť, strata inhibičnej kontroly a poruchy dekódovania emócií a naopak, kognitívne / emočné zmeny môžu ovplyvniť vizuálne vnímanie. Zrakovo priestorové deficity sa často považujú za jednu z najzávažnejších a najtrvácnejších porúch v literatúre o AUD (Creupelandt et al., 2019). Zrakovo-priestorové schopnosti sa prekrývajú s motorickým spracovaním. Takéto procesy zahŕňajú psychomotorickú rýchlosť, rozdelenú pozornosť a mentálnu flexibilitu. Kognitívna inhibícia je tiež osobitne ovplyvnená pri chronickom alkoholizme. Osoby s AUD majú ťažkosti s abstraktným myslením, kognitívnou flexibilitou, identifikáciou konceptu, pracovnou pamäťou, riešením problémov a schopnosťou využívať spätnú väzbu. Deficity v iných komponentových exekutívnych procesoch súvisiacich aj s AUD, sa odrážajú aj v poruche verbálnej fluencie (Le Berre et al., 2017). Navyše, konzumácia alkoholu u ľudí bez závislosti od alkoholu bola spojená so zníženou integritou bielej hmoty, najmä v corpus callosum, a rýchlejším kognitívnym úpadkom v lexikálnej fluencii, čo je komplexná úloha vyžadujúca generovanie slov začínajúcich s určitým písmenom v časovom obmedzení, nie však v sémantickej fluencii (generovanie slov v určitej kategórii) alebo pri vybavovaní si z pamäti (Topiwala & Ebmeier, 2018). Zatiaľ čo niektoré kognitívne funkcie sa zlepšujú po niekoľkých týždňoch, až mesiacoch abstinencie, postihnutie iných kognitívnych funkcií pretrváva dlhšie (Phelan, 2013). Okrem toho mnohé ďalšie štúdie zistili trvalé postihnutie, čo naznačuje, že poruchy určitých kognitívnych funkcií môžu pretrvávať počas mnohých mesiacov a dokonca rokov po ukončení konzumácie (Oscar-Berman & Marinković, 2007). 24 Krátkodobo abstinujúci alkoholici (t.j. 0–31 dní) prejavujú významne slabšie výkony v oblastiach rýchlosti spracovania, exekutívnych funkcií, pracovnej pamäti, verbálnej plynulosti/výrazového jazyka, verbálneho učenia a do menšej miery aj iných aspektov učenia a pamäti (Crowe et al., 2020). To je v súlade s predchádzajúcim výskumom, ktorý odhalil zhoršený neuropsychologický výkon v rôznych oblastiach tejto skupiny, vrátane exekutívnych funkcií, okamžitej pamäti a pracovnej pamäti (Liappas et al., 2007). Pre nedávno abstinujúcich alkoholikov (t.j. 32–365 dní) sa pozorovali významné efekty vo väčšine oblastí kognitívnych funkcií. Najväčšie defekty sa pozorovali v oblastiach vizuálnej pamäti, rýchlosti spracovania, priestorového kognitívneho učenia, verbálneho učenia a exekutívnych funkcií. U rok alebo viac abstinujúcich alkoholikov, pretrvávajú mnohé kognitívne defekty (Crowe et al., 2020). Najvýraznejšie sú v oblastiach verbálneho učenia, vizuálnej pamäti, verbálnej pamäti, rýchlosti spracovania a exekutívnych funkcií. Schopnosti ako krátkodobá/pracovná pamäť, pozornosť, inhibícia a kognitívna flexibilita sa obnovujú v závislosti od dĺžky abstinencie (Fein et al., 2006). 25 4. ZMENA SOCIÁLNEJ KOGNÍCIE Socialána kognícia referuje o procesoch, ktoré sa viažu k schopnosti ľudí porozumieť si, ovplyvňovať správanie okolia a vhodne integrovať so svojim sociálnym prostredím. Patria sem schopnosti ako napríklad schopnosť vnímať a porozumieť emóciám druhých, empatia, ToM, či ďalšie. Nie je prekvapením, že sociálne fungovanie v každodennom živote závisí od neporušenej sociálnej kognície. Porucha sociálnej kognície tiež zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku a rozvoji porúch spojených s užívaním alkoholu. Predpokladá sa, že poruchy sociálnej kognície vedie k poklesu sociálnych kontaktov a sociálnej opory, čo vedie k nárastu sociálnej izolácie, navýšeniu agresivity a depresívnych syndrómov. Ich rozvoj vedie k nárastu sociálnej izolácie a alkohol sa stáva hlavným zdrojom odmeny jedinca, čo má za následok pokračovanie v užívaní alkoholu a opakovaným recidívam (Quednow, 2020). Chronická nadmerná konzumácia alkoholu je spojená so štrukturálnymi a funkčnými abnormalitami mozgu vedúcimi k miernemu až stredne ťažkému kognitívnemu postihnutiu, ktoré zahŕňajú nielen non-emocionálnu, ale aj emocionálnu kogníciu, čo môže ovplyvniť výsledky liečby a prognózu. Napríklad deficit v exekutívnych funkciách (napr. riešenie problémov a plánovanie), pracovnej pamäti a rýchlosti spracovania sa hodnotia pomocou štandardizovaných neuropsychologických úloh, ktoré testujú tzv. "studenú" alebo nonemocionálnu kogníciu (t.j. neurokogníciu), a tieto kognitívne oblasti sú často vnímané ako fungujúce bez ovplyvnenia alebo s minimálnym ovplyvnením emócií (Le Berre, 2019). Na druhej strane, emocionálna alebo "horúca" kognícia sa spája so schopnosťou rozpoznávať, spracovávať a regulovať emócie, ktoré sú dôležité pre sociálne zručnosti, a preto sa tieto oblasti označujú aj ako sociálna kognícia (Mistarz et al., 2022). Boli pozorované poruchy dekódovania emocionálnej prozódie, poruchy v spracovávaní humoru a irónie u osôb so závislosťou od alkoholu (Quednow, 2020). Poruchy v dekódovaní emočnej prozódie sú osobitne viditeľné, keď prozódia nesúhlasí so sémantickým obsahom vety alebo pri pokuse zladiť prozódiu s tvárovými výrazmi (Uekermann et al., 2005). Ďalej, jednotlivci s AUD nemusia mať prospech z toho, keď je emocionálna informácia prenášaná prostredníctvom viacerých senzorických modalít [napríklad súčasné zvukové (hlas) - vizuálne (tvár) spracovanie] (Brion et al., 2017). Pacienti so syndrómom závislosti od alkoholu majú tiež problémy s rozpoznávaním emócií na tvárach a dysfunkčnej regulácie emócií. Konkrétne môže byť postihnuté rozpoznávanie negatívnych emócií, ako je znechutenie a hnev, a takéto postihnutie môže 32 7. NEUROTRANSMISIA Pacienti nadužívajúci alkohol majú zmeny v neurotransmiterovej signalizácii, vrátane serotonergického, noradrenergického, glutamatergického a dopaminergického prenosu, čo môže ovplyvňovať širokú škálu neurokognitívnych schopností (Avchalumov & Mandyam, 2020; Peregud et al., 2023; Pierson et al., 2024; Spitta et al., 2023). V mozgu môže byť synaptická plasticita, posilnenie alebo oslabenie synapsií zmenené rôznymi stimulačnými paradigmami. Synaptická plasticita je považovaná za zodpovednú za dôležité procesy zapojené do bunkových mechanizmov učenia a pamäti. Dlhodobá potenciácia (LTP) je formou synaptickej plasticity a umožňujú ju glutamátové receptory typu N-metyl-Daspartát (NMDAR alebo GluN), ktoré sa podieľajú na rôznych typoch učenia a pamäti a ktoré vedia byť ovplyvnené užívaním alkoholu. Vplyv alkoholu na NMDAR receptory môže byť jeden z dôvodov, prečo pri nadužívaní alkoholu dochádza k poruchám učenia a pamäti. Nadužívanie alkoholu mení synaptickú plasticitu v neokortexe a hipokampe (Avchalumov & Mandyam, 2020). Neokortex sa podieľa na vykonávaní kognitívnych funkcií a chronická expozícia alkoholu spôsobuje poruchy exekutívnych funkcií, ktoré sú závislé od prefrontálneho kortexu (PFC). Tieto poruchy korelujú so zmenenou mikroštruktúrou bielej a šedej hmoty, narušením gliálnej homeostázy a dysregulovanou neuroplasticitou v PFC. Nadužívanie alkoholu zvyšuje LTP pomocou NMDAR receptorov, dysreguluje glutamátergický prenos, čím mení excitabilitu neurónov PFC, čo môže prispieť k zhoršeniu učenia a pamäti, ktoré sa pozoruje u subjektov závislých od alkoholu (Avchalumov & Mandyam, 2020). Hipokampus sa podieľa na dlhodobej a krátkodobej vizuálno-priestorovej pamäti a deklaratívnej pamäti a akútna a chronická expozícia alkoholu spôsobuje deficity týchto funkcií, ktoré korelujú so zmenenou mikroštruktúrou sivej hmoty, narušením gliálnej homeostázy a dysregulovanou neuroplasticitou v hipokampe Alkohol inhibuje LTP v hipokampe pomocou NMDAR receptorov a dysreguluje glutamátergický prenos a znižuje GABAergický prenos (Avchalumov & Mandyam, 2020). Pri nadužívaní alkoholu dochádza k zmenám v dopaminergickom prenose. Akútna konzumácia alkoholu vedie k uvoľneniu dopamínu hlavne vo ventrálnom striate/nucleus accumbens, čo prispieva k posilňovaniu závislosti od alkoholu. Zatiaľ nevieme, či užívanie alkoholu ovplyvňuje kapacitu syntézy dopamínu, ktorá je markerom presynaptickej neurotransmisie dopamínu. Dopamínový transportér (DAT) je zodpovedný za spätné 33 vychytávanie dopamínu zo synaptickej štrbiny a je popísané, že pri nadužívaní alkoholu sa jeho hustota znižuje a jeho znížená hustota je popisovaná aj pri dlhodobej abstinencii. Zároveň je u ľudí nadužívajúcich alkohol popisovaná znížená dostupnosť dopamínových D2 a D3 receptorov, ktorá začína vo ventrostriatálnych oblastiach a pri dlhodobejšej konzumácii alkoholu pokračuje do dorzostriatálnych oblastí. Zníženie týchto receptorov je popísané aj u nedávno detoxifikovaných pacientova a zostáva otázne, či sa ich počet zvyšuje pri dlhodobej abstinencii (Spitta et al., 2023). Zmena dopaminergného prenosu sa môže spolupodieľať na rozvoji kognitívnej dysfunkcie. Pacienti s AIND (Alkoholom spôsobenou neurokognitívnou poruchou) často vykazujú aberantný dopaminergný systém spojený so zmenami v PFC, čo súvisí s poruchou neurokognície (Trantham-Davidson & Chandler, 2015). Konzumácia alkoholu je sprevádzaná zmenami expresie BDNF, čo je proteín podporujúci rast a prežitie neurónov. BDNF v plazme je signifikantne nižší u pacientov s kognitívnou poruchou ako u pacientov bez kognitívnej poruchy a ani abstinencia nemusí viesť k zvýšeniu jeho hladín. Nedostatočná expresia BDNF môže viesť k zvýšenej neurotoxicite spôsobujúcej hipokampálnu apoptózu, ktorá sa zase môže prejaviť ako zhoršená epizodická pamäť. Preto polymorfizmy v géne BDNF a periférnej koncentrácii BDNF môžu slúžiť ako diagnostické, či prognostické biomarkery. Zvýšenie periférnej koncentrácie BDNF pri poruche užívania alkoholu je tiež spojené s priaznivou prognózou, znižuje poškodenie neuroplasticity pri chronickej intoxikácii a koreluje s lepším kognitívnym výkonom (Peregud et al., 2023). Ukázalo sa, že príjem alkoholu interaguje so serotonergným systémom. Konkrétnejšie, nedostatok 5-hydroxytryptamínu (5-HT) možno pozorovať pri chronickom zneužívaní alkoholu. Pri chronickom zneužívaní dochádza k strate 5-HT axónov a zníženiu spätného vychytávania 5-HT. Oblasti mozgu dôležité pre kognitívne funkcie, vrátane hipokampu, entorinálneho kortexu a prefrontálneho kortexu, sú závislé od správnej funkcie serotoninerných dráh. Klinický obraz dysfunkcie serotonergného systému v strednom mozgu (poruchy pozornosti, poznávania, pamäti, spánku, nálady) sa prekrýva s klinickým obrazom AD a AUD. Mnoho pacientov s AD vykazuje rozsiahlu redukciu 5-HT receptorov (predovšetkým 5-HT1AR a 5-HT2AR) v celom kortexe a hipokampe (Pierson et al., 2024). 34 Obr. 4 Možný model toho, ako by užívanie alkoholu mohlo prispieť k rozvoju AD Alkohol môže pôsobiť priamo (plná šípka) alebo nepriamo (prerušované šípky) na moduláciu vývoja symptómov AD. Priame účinky alkoholu (plná, fialová šípka): Je známe, že alkohol spôsobuje funkčné zmeny v serotonínových (5-HT) obvodoch. Alkoholom zmenené funkcie 5-HT môžu prispievať k skorým nekognitívnym symptómom AD (ako je dysregulácia spánku a afektívne zmeny). Postupom času, môže zhoršenie 5-HT systému viesť ku kognitívnym symptómom. Súčasne môžu funkčné zmeny v 5-HT systéme viesť k akumulácii a šíreniu tau proteínu v mozgu. Zvýšenie Tau proteínu ďalej zhoršuje dysfunkciu 5-HT systému, čím sa zvýrazňujú symptómy. Nepriame mechanizmy (prerušované šípky): Alkohol ovplyvňuje neurozápal (žltá) a proteostázu (zelená). Konzumácia alkoholu môže viesť k dlhodobej aktivácii mikroglie a astrocytov, čo môže prispieť k akumulácii tau. Okrem toho môže alkohol spustiť bunkový stres a zmeny v proteostáze. Chronické zmeny v schopnosti buniek zbaviť sa nesprávne poskladaných proteínov a nadmerný bunkový stres môžu viesť k bunkovej degenerácii v 5-HT systéme. Degenerácia v 5-HT systéme môže potom podporovať nekognitívne a kognitívne symptómy AD. Napokon je známe, že 5-HT hrá úlohu v ceste k závislosti od alkoholu. Zmeny vo funkcii serotonergných obvodov môžu viesť k zvýšeniu konzumácie alkoholu a prípadnej závislosti, čo ďalej zhoršuje vyššie opísané mechanizmy (Pierson et al., 2024). 35 8. DIAGNÓZY 8.1. Demencia Demencia je klinický syndróm charakterizovaný postupným zhoršovaním kognitívnych schopností a schopnosti nezávisle žiť a fungovať. Demencia ovplyvňuje pamäť, myslenie, správanie a schopnosť vykonávať každodenné činnosti a je hlavnou príčinou postihnutia u starších ľudí (Van De Veen et al., 2021). Celosvetovo je demenciou postihnutých 5 až 7% ľudí vo veku 60 rokov alebo starších (Prince et al., 2013). Chronické ťažké užívanie alkoholu (definované podľa definícií Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej agentúry pre lieky ako konzumácia viac ako 60 g čistého alkoholu denne u mužov a viac ako 40 g čistého alkoholu denne u žien) bolo spojené s vyšším rizikom diagnostikovania kognitívnych porúch alebo demencie (World Health Organization, 2000). Až 29% prípadov demencie súvisí s alkoholom (Saxton et al., 2000). Nedávne dôkazy z retrospektívnej kohorty viac ako 30 miliónov hospitalizovaných francúzskych pacientov naznačujú, že užívanie alkoholu môže zohrávať veľkú úlohu pri vzniku demencie v mladšom veku. Konkrétne, u ľudí vo veku 64 rokov a mladších sa väčšina prípadov demencie buď klasifikovala ako súvisiaca s alkoholom alebo bola pozorovaná u pacientov, u ktorých bola predtým diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu (Schwarzinger, Thiébaut, et al., 2018). Navyše, predchádzajúca diagnóza AUD bola významne spojená s demenciou vo všetkých vekových kategóriách a podtypoch a pozorované relatívne riziko (RR) demencie presahovalo RR všetkých ostatných modifikovateľných rizikových faktorov (Prince et al., 2013). Nárazový vzorec pitia s vyšším množstvom alkoholu spotrebovaného za deň zvyšuje riziko demencie (Neafsey & Collins, 2011). Potrebná je zvláštna opatrnosť u jedincov s miernym kognitívnym postihnutím, ktorí pokračujú v konzumácii alkoholu. Nedávne zistenie ukázalo, že spojenie medzi sebadeklarovanou konzumáciou alkoholu a rizikom demencie a úpadkom kognitívnych funkcií je u jedincov s miernym kognitívnym postihnutím viac konzistentne nepriaznivé ako u tých s normálnou kogníciou (Järvenpää et al., 2005). Konzumácia viac ako 6 alkoholických nápojov týždenne je spojená so zvýšeným rizikom ischemických cievnych mozgových príhod a lakunárnych infarktov, toto riziko sa ešte zvyšuje u tých, ktorí majú pozitívnu alelu apoε4 (Mukamal et al., 2005). V minulosti sa hovorilo, že konzumácia malého množstva alkoholu má protektívny účinok na kogníciu predovšetkým v prípade vaskulárnej demencie a panovali dohady, že mierne konzumovanie 36 alkoholu môže chrániť pred demenciou prostredníctvom zníženia rizikových faktorov súvisiacich s cievnym systémom (Schwarzinger, Pollock, et al., 2018). Doteraz najväčšia vykonaná analýza dopadov pitia, ktorá hodnotila zdroje zo 694 databáz spolu s 592 prospektívnymi a retrospektívnymi štúdiami skúmajúcich riziko užívania alkoholu však poukázali na jednoznačný negatívny dopad konzumácie hoci aj malého množstva alkoholu na kognitívne funkcie jedincov (Griswold et al., 2018). Či existuje podkategória demencie čisto súvisiaca s konzumáciou alkoholu, je predmetom diskusie. Máloktorý člen odbornej verejnosti uznáva ARD (alkoholom indukovaná demencia) ako samostatnú klinickú entitu, predovšetkým kvôli pochybnostiam o etiopatogenéze a nedostatku typického patofyziologického profilu pre ARD (Anttila et al., 2004). Veľa diskusie okolo ARD sa týka otázky, či je možné mať demenciu, ktorá je priamym výsledkom etanolovej neurotoxicity - primárna alkoholická demencia, alebo či klinická prezentácia demencie predstavuje inú základnú patológiu (napríklad nedostatok tiamínu) alebo viacero faktorov (napríklad neurotoxicita v kombinácii s nedostatkami výživy) (Ridley et al., 2013). Demencia spojená s alkoholom je v podstate deskriptívny termín, ktorý sa klinicky používa na označenie starších pacientov nadužívajúcich alkohol, ktorí prejavujú postupne sa zhoršujúci pokles intelektuálnych a kognitívnych schopností bez hlbokých amnestických porúch charakteristických pre WKS. Pre pacientov s ARD je typický profil neurokognitívneho postihnutia, majú horšie výsledky vo vizuálno-priestorových meraniach, pracovnej pamäti, rýchlosti motoriky a exekutívnych funkciách vrátane testov plynulosti (Cipriani et al., 2021). 8.2. Korsakoff syndróm a Wernickeho encefalopatia Wernickeho encefalopatia (WE) a Korsakoffov syndróm (KS) sú odlišné neurologické diagnózy, ktoré sa môžu prekrývať klinickými prejavmi. WE súvisí s poškodením diencefala a mezencefala spôsobeným nedostatkom tiamínu a prejavuje ako zmätenosť, oftalmoplégia, nystagmus a ataxia chôdze – tzv. Wernickeho triáda. Príznaky sa však nemusia vždy vyskytovať spoločne. Korsakoffov syndróm (KS) je rozdielne neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje ako porucha dominantne pamäti (anterográdna a retrográdna amnézia) v zmysle ireverzibilných zmien. Okrem toho sa KS prejavuje aj konfabuláciami. WE a KS majú prekrývajúce sa klinické prejavy. Kvôli tomuto prekrývaniu sú súhrnne známe ako Wernickeho-Korsakoffov syndróm (WKS) (Habas et al., 2023). 37 Wernickeho encefalopatiu (WE) sa dá identifikovať ako prítomnosť delíria u podvyživených pacientov závislých na alkohole, ktorí majú problémy s chôdzou. U týchto pacientov je delírium často spôsobené nedostatkom tiamínu alebo v kombinácii s nedostatkom tiamínu, čo sa často chybne diagnostikuje ako delírium v rámci abstinenčnej symptomatiky (Wijnia, 2022). Pre WE je charakteristická trojica symptómov1) abnormality očnej motility (externá oftalmoplégia a / alebo nystagmus), 2) ataxia ovplyvňujúca predovšetkým chôdzu a 3) zmenený mentálny stav (dezorientácia alebo delírium) (Wijnia, 2022). Caine a kolegovia navrhli štyri špecifické kritériá pre klinickú identifikáciu WE, ktoré pozostávajú z (i) prítomnosti nedostatkov v strave, (ii) okulomotorických abnormalít, (iii) dysfunkcii mozočka a (iv) zmene mentálneho stavu alebo miernych porúch pamäti (Caine et al., 1997). Použitím akýchkoľvek dvoch z týchto kritérií by sa diagnostická citlivosť výrazne zlepšila z 9 zo 40 pacientov (23%) na 34 zo 40 (85%). V počiatočnej fáze WE boli hlásené infekcie u polovice (51%) pacientov (Wijnia et al., 2016). Tieto infekcie môžu byť predzvesťou závažného nedostatku tiamínu, hlavne pokiaľ vedú k laktátovej acidóze. Infekcia môže zvýšiť spotrebu tiamínu v tele a môže spôsobiť WE u pacientov s nedostatočnými zásobami tiamínu (Wijnia, 2022). Je dobre známe, že KS je chronická amnézia spôsobená nespoznanou alebo nedostatočne liečenou WE a je spôsobený chronickým nedostatkom tiamínu (vitamínu B1) (Wijnia, 2022). Ak nie je liečená, 80% preživších s WE prejde do závažného a zväčša trvalého KS (Kopelman et al., 2009). Kombinácia WE a KS sa nazýva aj Wernicke-Korsakoffov syndróm. Wernicke-Korsakoffov syndróm je najčastejšie spojený s alkoholovou závislosťou, ale môže sa vyskytnúť aj pri iných stavoch spojených s nedostatkom tiamínunapr. po bariatrickom chirurgickom zákroku, u pacientov s hyperemézou gravidárum, anorexiou nervosou, Cronhovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou, s infekciou HIV, SARS-CoV-2 a inými vírusovými infekciami, či bakteriálnymi infekciami, rakovinou v pokročilom štádiu v paliatívnej starostlivosti a hladovkou. Nedostatok tiamínu súvisí s poruchou absorpcie v dvanástniku spôsobenou konzumáciou alkoholu, čo je spôsobené poškodením črevnej steny a dysfunkciou črevnej mikroflóry, nedostatočnou výživou a poruchou skladovania v pečeni (Wijnia, 2022). Korsakoff syndróm je charakterizovaný vážnou anterográdnou a v menšej miere retrográdnou amnéziou pre deklaratívne znalosti, takýto pacienti rýchlo zabúdajú a nie sú 38 schopní naučiť sa novým veciam. Osoby s KS často prejavujú spontánne konfabulácie, ktoré sú spôsobené deficitom zdrojovej pamäti; aby nahradili nedostupnú zdrojovú pamäť, konfabulujú s nevhodnými alebo nepatričnými starými spomienkami. Okrem toho sú spontánne konfabulácie spojené s neschopnosťou inhibovať nesprávne spomienky a/alebo presunúť svoju pozornosť (Kessels et al., 2008). Pacienti s KS môžu mať aj problémy s korektným identifikovaním časovej postupnosti udalostí. Okrem toho, mnohí pacienti majú deficit exekutívnych funkcií, ako sú problémy s iniciovaním, plánovaním, organizovaním a reguláciou správania. Pacienti trpia neschopnosťou uvedomiť si svoju chorobu (anozognózia). Okrem toho je KS veľmi často sprevádzaný periférnou neuropatiou (Wijnia, 2022). V dôsledku týchto zmien sú neschopní udržať si stabilnú prácu alebo udržiavať zdravé vzťahy so svojou rodinou (Kessels et al., 2008). Hoci mechanizmy kognitívneho postihnutia ešte nie sú úplne pochopené, strata funkcie v Papezovom a frontocerebellárnom okruhu, ktoré zahŕňajú časti talamu, môže spôsobiť postihnutie pamäte a exekutívnych funkcií, ktoré sú hlavnými charakteristikami KS . Niektorí pacienti s KS trpia ďalším poškodením mozočka , ako aj atrofiou jadier raphe, a najmä mamilárnych telies . Nedostatok vitamínu B1 vyvoláva regionálne selektívnu smrť neurónov v mozgu ľudí a zvierat; tieto oblasti zahŕňajú talamus, stredný mozog, mozgový kmeň a mozoček (Wijnia, 2022). Autopsie ukazujú, že až 78% osôb s diagnostikovanou alkoholovou závislosťou preukazuje nejaký stupeň patológie mozgu (Wang et al., 2007). Tento syndróm je tiež sprevádzaný rozsiahlym poškodením mozgu, a to v oboch frontocerebellárnych (FCC) a Papezových okruhoch (PC), ako aj v parietálnom kortexe, čo vedie ku kognitívnym a motorickým deficitom. Porovnania pacientov s AUD, u ktorých sa vyskytuje KS s pacientami s AUD, u ktorých sa KS nevyskytuje ukázali podobnosti v regionálnom rozložení abnormalít šedej hmoty , pričom FCC je rovnako postihnutý u pacientov s AUD aj s WKS. Okrem toho sa zistilo, že závažnosť štrukturálneho poškodenia mozgu v rámci PC umožňuje rozlíšiť medzi pacientmi s WKS a AUD (Wijnia, 2022). Pri nedostatku tiamínu sú primárne poškodené astrocyty a mikroglia. Prvou biochemickou zmenou je zníženie metabolickej aktivity – komplexu ketoglutarát dehydrogenáza v astrocytoch. Dysfunkcia astrocytov pri nedostatku tiamínu zahŕňa stratu glutamátových transportérov a iných astrocytových špecifických proteínov, ktoré spoločne prispievajú k miestnemu poraneniu neurónov v podobe excitotoxicity neurónov spôsobenej nadmerným hromadením glutamátu mimo buniek. Redukcia tiamínom závislej aktivity transketolázy vedie k nižšiemu využitiu glukózy a oxidačnému stresu v dôsledku dysfunkcie 39 endotelových buniek. To spôsobuje cytotoxický a vazogénny edém najskôr v astrocytoch, následne v neurónoch spolu s porušením krvno-mozgovej bariéry a miestnymi petechiálnymi hematómami v mozgových oblastiach, ktoré sú špecificky zraniteľné voči nedostatku tiamínu. Následne dochádza k fragmentácii deoxyribonukletidovej kyseliny neurónov a laktátovej acidóze v astrocytoch a neurónoch, čo vedie k nekróze a nezvratnému štrukturálnemu poškodeniu (Sechi & Serra, 2007). Takisto dochádza k zápalu s nadmernou aktivitou mikroglií a produkciou prozápalových cytokínov v bunkovej odpovedi na nedostatok tiamínu, čo môže byť vysvetlenie pre fokálnu stratu neurónov. Funkcia mikroglií je za štandartných okolností ochranná, ale obranné vlastnosti sa môžu stať neurotoxickými a spôsobiť poranenie neurónov prostredníctvom nepretržitého nadmerného podráždenia mikrogliálnych buniek, keď už nie sú inhibované cholinergickými neurónmi, ako popisujú Van Gool a kolegovia (van Gool et al., 2010). V gliových bunkách sa vitamín B1 mení na tiamín pyrofosfát, ktorý je nevyhnutný pre niekoľko biochemických dráh v mozgu, ako je metabolizmus sacharidov (pre produkciu energie pomocou syntézy ATP), metabolizmus lipidov (pre produkciu a udržanie myelinovej pošvy) a tvorbu aminokyselín a neurotransmiterov z glukózy (napr. GABA) (Obad et al., 2018). Z patofyziologického hľadiska sa zdá, že tiamín je zapojený aj do acetilcholinergického synaptického prenosu, pretože nedostatok tiamínu môže spôsobiť zníženú dostupnosť acetylcholínu (Al-Khamis et al., 2023). To môže byť spôsobené nízkymi úrovňami acetilácie pri tvorbe acetylcholínu alebo selektívnou zraniteľnosťou cholinergických neurónov, ale presné mechanizmy vysvetľujúce tento stav zostávajú nejasné (Szutowicz et al., 2014). V klinickej praxi sa to môže prejaviť ako strata chuti do jedla, závraty, tachykardia a zadržiavanie moča. Nedostatok tiamínu taktiež vedie k poruche Krebsovho cyklu, čo vedie k neprimeranej produkcii energie pre fungovanie mozgových buniek, následkom čoho neuróny odumierajú, keď sa im neposkytne dostatočné množstvo energie, ktorú potrebujú (Osiezagha et al., 2013). Takisto pri nedostatku vitamínu B1 dochádza k zvýšeniu dopamínu, čo môže viesť k rozvoju delíria, halucinácií a bludov. Takisto dochádza k poruche syntézy ďalších neurotransmiterov ako napríklad glutamát, glutatión, či GABA a dochádza k poruchám myelinizácie, čo vedie k zhoršeniu neuronálnej signalizácie a schopnosti ochrany pred oxidatívnym stresom (Al-Khamis et al., 2023). 40 Obr. 5 Intarakcie medzi nadužívaním alkoholu a tiamínovou deficienciou Spracované podľa Zahr a kol. (2011) Pri využití MRI počas skoršej fázy WE bol zaznamenaný zmenený signál v rôznych častiach limbických okruhov, vrátane paraventrikulárnych oblastí talamu, hypothalamu, oblasti okolo akveduktu, dna štvrtej mozgovej komory a mediálnej komisúry mozgovej hemisféry (Wijnia, 2022). Na zobrazovaní DTI Segobin a kolegovia (2019) zistili, že spojenie medzi anteriórnymi talamickými jadrami a hipokampom bolo signifikantne znížené u pacientov s KS. Spojenie medzi mediálnymi dorzálnymi jadrami talamu a frontálnymi exekutívnymi oblasťami bolo redukované. Takisto dochádzalo k atrofii mediálneho dorzálneho jadra (Segobin et al., 2019). Na 18FDG-PET Reed a kolegovia ukázali metabolické zmeny v talamoch a tiež v okolitom tkanive, ktoré sú súčasťou anterográdnej pamäťovej (limbickej) sústavy (Reed et al., 2003). Zobrazovacie nálezy pri Wernickeho encefalopatii a Korsakovovom syndróme sú dôležité pri diagnostike ochorenia. V klinickej praxi sa Wernickeho encefalopatia v akútnej fáze prejavuje prerušením hematoencefalickej bariéry, čo vedie k vzniku edému v špecifických oblastiach mozgu. Na MRI sú tieto zmeny dobre zachytiteľné: T2/FLAIR sekvencia ukazuje symetricky zvýšenú intenzitu signálu predovšetkým v mamilárnych telieskach, dorzomediálnych častiach talamu, tektálnej platničke, periakveduktálnej sivej hmote, v okolí tretej mozgovej komory a niekedy aj v mozgovej kôre. T1 po podaní kontrastnej látky (Gd) môže odhaliť zvýšenie kontrastu v tých istých 41 oblastiach, pričom najčastejšie sa kontrast zachytáva v mamilárnych telieskach. DWI/ADC zobrazenia môžu vykazovať obmedzenú difúziu v uvedených oblastiach, čo naznačuje cytotoxický edém. MR spektroskopia môže preukazovať zníženú alebo normálnu hladinu Nacetylaspartátu (NAA), pričom často býva prítomná výrazná laktátová špička. SWI (susceptibility-weighted imaging) môže odhaliť petechiálne krvácania, ktoré sa zobrazujú ako bodkovité oblasti straty signálu, najmä v mamilárnych telieskach. Chronickou následnou fázou Wernickeho encefalopatie je Korsakovov syndróm, pri ktorom dochádza ku glióze a strate objemu v rovnakých štruktúrach. Najvýraznejšie sú tieto atrofické zmeny v prednom a dorzomediálnom talame a v mamilárnych telieskach (Gaillard et al., 2009). Očakávaná úmrtnosť pri WE je 10-15 % . Palm a kolegovia (Palm et al., 2022) popísali medián prežívania pri WKS 10,7 rokov. Medián prežívania bol 5,8 roka po prvotnej hospitalizácii pre WE (Wijnia et al., 2019). Hlavnými príčinami úmrtia osôb s diagnózou WKS boli choroby obehovej sústavy (24,0%), nádory (16,4%), ochorenia tráviaceho systému (16,0%), mentálne a behaviorálne poruchy (13,3%), nehody, samovraždy a iné vonkajšie príčiny (12,1%) (Palm et al., 2022). Podobne, Wijnia a kol. (Wijnia et al., 2019) popísali ako hlavné príčiny úmrtia u pacientov s KS rakovinu (40,6%), infekcie (26,8%) a náhle úmrtie (8,0%). Neuropsychologické hodnotenie KS môže začať až po najmenej šiestich týždňoch abstinencie od alkoholu. Toto obdobie môže byť ešte dlhšie, ak príznaky delíria pretrvávajú (Wijnia et al., 2016). Brief Evaluation of Alcohol-Related Neuropsychological Impairments (BEARNI) je overený screeningový nástroj špeciálne navrhnutý na detekciu s alkoholom súvisiacich neuropsychologických porúch. Pacienti s AUD s nízkym skóre pre epizodickú pamäť v teste BEARNI sú považovaní za ohrozených vývojom KS, čo naznačuje, že BEARNI môže umožniť skorú identifikáciu pacientov s AUD s vysokým rizikom vývoja KS (Ritz et al., 2021). Občas fáza WE a poruchy pozornosti zostávajú chronicky prítomné. Títo pacienti sa zdajú byť trvalo odkázaní na invalidný vozík a často fungujú na úrovni demencie, pri ktorej je signifikantnejšie kognitívne poškodenie, než býva pozorované pri KS. Na otázky sú najčastejšie odpovede typu "neviem" (agnózia) u tejto skupiny pacientov, zatiaľ čo pacienti s KS sú skôr náchylní vyplniť medzery v pamäti. Aj po vážnom nedostatku tiamínu môže trvať viac než rok, kým sa dosiahne definitívna úroveň funkčnosti (Schrader et al., 2021). 48 Hepatálna encefalopatia je forma gliopatie, ktorá je spôsobená dysfunkciou astrocytov typu II. Astrocyt typu II je jediná mozgová bunka, ktorá obsahuje glutamín-syntetázu, ktorá metabolizuje amoniak. Nedostatok enzýmu glutamín-syntetáza spôsobuje opuch mozgu. Okrem syntézy glutamínu, úlohou astrocytov je udržiavanie integrity hematoencefalickej bariéry a regulácia prietoku krvi v mozgu. Amoniakom indukované zmeny prietoku krvi v mozgu a metabolizmu glukózy sú spojené s významným poklesom využitia glukózy rôznymi kortikálnymi oblasťami, ktoré sú spojené s kognitívnymi funkciami (Nardone et al., 2016). Minimálna hepatálna encefalopatia (MHE) je najmiernejšia forma hepatálnej encefalopatie (HE), ktorá sa vyskytuje až u 80% pacientov s chronickým ochorením pečene. Na rozdiel od zjavnej hepatálnej encefalopatie, pri MHE nie sú prítomné očividné klinické príznaky poruchy vedomia, ale dochádza k jemným kognitívnym a motorickým deficitom. Toto ochorenie je nedostatočne diagnostikované a liečené. Toto ochorenie nespôsobuje na prvý pohľad viditeľné kognitívne poškodenie, avšak u pacientov dochádza k zmenám pozornosti, pamäte, schopnosti riešiť problémy a predĺženiu reakčného času. U pacientov dochádza k výraznému ovplyvneniu kvality života, zvyšuje sa riziko dopravných nehôd a pracovných úrazov a môže progredovať do ďalších stupňov hepatálnej encefalopatie. Na toto ochorenie je potrebné myslieť u pacientov nadužívajúcich alkohol majúcich poškodenie pečene. Pri skorom záchyte ochorenia, je ochorenie reverzibilné. V liečbe sa používa laktulóza a rifaximín (Karanfilian et al., 2020). 49 9. DIAGNOSTIKA Zisťovanie kognitívnych porúch u pacientov závislých od alkoholu je nevyhnutné a malo by byť systematické (Praharaj et al., 2025). Obr. 8 Schéma diagnostiky a liečby kognitívneho poškodenia Spracované podľa Praharaj a kol. (2025) Mierna kognitívna porucha sa dá merať viacerými testami, ako napríklad: Mini-Mental State Examination (MMSE) je krátky neuropsychologický test, ktorý poskytuje prehľad o kognitívnych funkciách, ako napríklad orientácia, pamäť, pozornosť, lingvistické schopnosti, vizuálno priestorové schopnosti a exekutívne funkcie. Výhody MMSE spočívajú v jednoduchom spôsobe administrácie. V ideálnom prípade by sa tento krátky kognitívny test mal používať na počiatočnú klasifikáciu pacientov s MCI, aby sa určili ich potreby v ďalšom a komplexnom hodnotení (Folstein et al., 1975). 50 Addenbrookský kognitivní test (ACE-R), ktorý „zahŕňa MMSE a hodnotí pozornosť, orientáciu, plynulosť, jazyk, vizuálno-priestorové funkcie a pamäť, čím poskytuje subškálové skóre pre každú doménu“ (Mioshi et al., 2006). Nasreddinov test (MoCA) je kognitívny skríningový nástroj vyvinutý na detekciu miernej kognitívnej poruchy (MCI). Ide o jednoduchý 10-minútový test, ktorý hodnotí viaceré kognitívne oblasti vrátane pamäte, jazyka, exekutívnych funkcií, vizuopriestorových zručností, počítania, abstrakcie, pozornosti, koncentrácie a orientácie. Testovanie pamäte MoCA zahŕňa viac slov, a dlhšie oneskorenie pred vybavením si slov ako MMSE. Exekutívne funkcie, jazykové schopnosti vyššej úrovne a komplexné vizuálno-priestorové spracovanie môžu byť tiež mierne narušené u účastníkov MCI rôznej etiológie a MoCA ich hodnotí početnejšími a náročnejšími úlohami ako MMSE (Nasreddine et al., 2005). Montrealský test kognitívneho hodnotenia (MoCA) sa javí ako najvhodnejší skríningový test na zistenie kognitívnych porúch u týchto pacientov, pretože tento nástroj je citlivejší ako Mini Mental State Examination (MMSE) pre mierne až stredne závažné kognitívne poruchy (Pelletier et al., 2016). Pri záchyte kognitívneho postihnutia u pacientov je vhodné doplniť neuropsychologické vyšetrenie, ktoré je navrhnuté tak, aby preukázalo zachovanie alebo poškodenie najcitlivejších kognitívnych funkcií v tejto populácii (Praharaj et al., 2025). Najčastejšie boli hlásené znížené zrakovo-priestorové schopnosti, ktoré sa dajú merať napríklad Testom kódovania symbolov (Evert & Oscar-Berman, 1995). Ďalšie kognitívne domény, ktoré sa dajú hodnotiť sú napr. pamäť (napr. Kalifornský test verbálneho učenia), exekutívne funkcie (napr., Trail Making Test A, B, Stroopov Test), pracovná pamäť (test rozpätia číslic a sekvenovania písmen a čísel). V populácii závislej od alkoholu sú kognitívne funkcie najviac náchylné na poškodenie, ktoré sa majú hodnotiť, pracovná pamäť, mentálna flexibilita, inhibícia, rýchlosť spracovania, tvorba koncepcií, plánovanie a schopnosti riešiť problémy. Hodnotenie verbálnej a vizuálnej pamäte sa musí zamerať na schopnosti kódovania, vybavovania, ukladania, učenia a rozpoznávania, zatiaľ čo hodnotenie vizuálno-priestorových funkcií sa musí zamerať na vizuálno-priestorovú organizáciu a schopnosti vizuálnej konštrukcie (Bernardin et al., 2014). 51 Obr. 9 Stroopov test Spracované podľa MacLeod (2016) 9.1. Psychometrické skóre hepatálnej encefalopatie Zlatým štandardom na diagnostiku minimálnej hepatálnej encefalopatie je Psychometrické skóre minimálnej hepatálnej encefalopatie (PHES). Je to špeciálne zostavený súbor piatich testov. Medzi tieto testy patrí čísla spájajúci test (NCT-A, NCT-B), Test sériového bodkovania, test sledovania čiary a test čísel a symbolov. Vyhodnocuje sa pri nich motorická rýchlosť, presnosť, koncentrácia, pozornosť, zrakové vnímanie a pamäť. Tieto kognitívne funkcie sú porušené pri poruchách minimálnej hepatálnej encefalopatie (Luo et al., 2019). 52 Toto skóre je medzinárodne uznávané. Preukázalo sa, že okrem toho, že PHES má diagnostické využitie, podľa tohto hodnotenia sa dá určiť aj prognóza pacienta. Môže predpovedať výskyt hepatálnej encefalopatie, prežitie pacientov s minimálnou hepatálnou encefalopatiou a tiež identifikovať pacientov s cirhózou, u ktorých je riziko objavenia minimálnej hepatálnej encefalopatie (Felipo et al., 2014). Test Popis Test cesty A (TMT-A) Spájanie náhodne rozptýlených čísel v čo najkratšom čase v sériovom poradí Test cest B (TMT-B) Spájanie náhodne rozptýlených čísel a písmen v čo najkratšom čase v striedavých sériách (1-A-2-B...) Test sériového bodkovania (SDT) Bodkovanie malých kruhov, v čo najkratšom čase Test sledovania čiary (LTT) Sledovanie danej čiary čo najrýchlejšie Test kódovania symbolov (DST) Pacient dostane list papiera, na ktorom je každej číslici od 1 do 9 pridelený symbol. Pod každé číslo má pacient vpísať zodpovedajúci symbol v čo najkratšom čase. Obr. 10 Popis testov v PHESS batérii Spracované podľa Weissenborn (2019) Obr. 11 Testy v PHESS batérii 53 Psychometrické skóre minimálnej hepatálnej encefalopatie obsahuje nasledujúce testy - a) Test cesty A, b) Test cesty B, c) Test kódovania symbolov, d) Test sériového bodkovania, e) Test sledovania čiary, Spracované podľa Weissenborn (2019) 9.2. BEARNI BEARNI je nový skríningový nástroj, ktorý je špeciálne navrhnutý na posúdenie motorických a kognitívnych deficitov pri AUD (menovite epizodická pamäť, pracovná pamäť, verbálne schopnosti, zrakovo-priestorové schopnosti a ataxia). Výsledky toho testu korelujú s hustotou šedej hmoty a ďalšími zmenami vo fronto-cerebelárnom okruhu, Papezovom okruhu, talame a precuneu. BEARNI je citlivý nástroj na detekciu s alkoholom súvisiacimi štrukturállnymi abnormalitami mozgu (Ritz et al., 2023). Jeho použitie v klinickej praxi trvá približne 15 až 20 minút (Ritz et al., 2015). Subtest epizodickej pamäti bol inšpirovaný Kalifornským testom verbálneho učenia. Pozostáva z 2 učebných pokusov 12-slovného zoznamu. Zoznam nahlas prečíta skúšajúci. Po každom pokuse je pacient vyzvaný, aby si voľne vybavil čo najviac slov v akomkoľvek poradí. Na konci je pacient vyzvaný, aby povedal, čo najviac slov, ktoré si pamätá. Epizodickým meradlom je počet správnych odpovedí (0,5 bodu za odpoveď) mínus počet chýb (vniknutia a perseverácie; 0,5 bodu za chybu) (maximálne skóre: 6 bodov) (Ritz et al., 2015). Pracovná pamäť sa hodnotí subtestom abecedného rozsahu upraveného z úlohy alfa - span. Táto úloha skúma schopnosť manipulovať s informáciami uloženými vo verbálnej pracovnej pamäti. Stále dlhšie sekvencie písmen sa čítajú nahlas a pre každú sekvenciu musí pacient zopakovať písmená v abecednom poradí. Pre každú sekvenciu sa vykonajú dva pokusy. Úloha končí, keď účastník neuspeje v oboch 2 pokusoch sekvencie (0,5 bodu za pokus; maximálne skóre: 5 bodov) (Ritz et al., 2015). Verbálne schopnosti sa hodnotia subtestom verbálnej plynulosti. Pacienti majú 120 sekúnd na vygenerovanie čo najväčšieho počtu slov podľa možnosti z 2 striedajúcich sa kategórií („názov farby“ a „mesto"). Podľa počtu správnych odpovedí sa pridelia body (maximálne skóre: 5 bodov) (Ritz et al., 2015). Vizuálne priestorové schopnosti sa hodnotia pomocou upravenej verzie Testu skrytých postáv. Tento subtest obsahuje 5 zložitých figúrok, z ktorých každá obsahuje 2 samostatné skryté figúrky, ktoré musí pacient nájsť (maximálne skóre: 5 bodov) (Ritz et al., 2015). Na záver subtest ataxie, ktorý bol zostavený z Walk-a-Line Ataxia Batéria, vyžaduje, 54 aby pacienti stáli na každej nohe postupne po dobu 30 sekúnd, najprv s otvorenými očami, potom so zatvorenými očami (maximálne skóre: 8 bodov) (Ritz et al., 2015). 55 10. LIEČBA V súčasnej dobe sa liečba závislosti od alkoholu zemeriava primárne na dosiahnutie abstinencie, často bez riešenia kognitívnych deficitov. Klinici často predpokladajú, že kognícia sa zotaví po úspešnej abstinencii. Skutočne dochádza k výraznému kognitívnemu zlepšeniu v krátkej dobe (1 mesiac), pričom mierne zlepšenie môžeme pozorovať dlhodobo. Kognitívne deficity však môžu pretrvávať aj po dlhodobej abstinencii a môžu prispieť k recidíve, zníženej kvalite života a ťažkostiam pri opätovnom začlenení do spoločnosti. Napriek potenciálnym nepriamym účinkom kognitívneho poškodenia na výsledok liečby, je poškodenie kognície stále nedostatočne diagnostikované a nedostatočne liečené. Možnosti terapie spočívajú vo farmakologickom, psychoterapeutickom prístupe, či neurostumulácii (Praharaj et al., 2025). 10.1. Farmakoterapia Využitie Donepezilu (inhibítor cholínesterázy), ktorý sa používa na liečbu demencie bolo nedávno skúmané u 11 pacientov s AUD a MCI a zistilo sa, že u pacientov došlo k signifikantnému zlepšeniu učenia, pamäte a exekutívnych funkcií (Bell et al., 2021). N-metyl-D-asparátový (NMDA) antagonista, memantín bol študovaný v placebokontrolovanej skupine, v ktorej pacienti dostávali 10 mg memantínu dvakrát denne po dobu 28 týždňov. V porovnaní s placebom pacienti dostávajúci memantín mali globálne kognitívne zlepšenia, čo bolo pozorované na škále MMSE (Rustembegović et al., 2003). Keďže Korsakoffov syndróm aj Alzheimerova choroba sa môžu prejavovať niektorými podobnými kognitívnymi zmenami, konkrétne anterográdnou amnéziou, bolo navrhnuté, že lieky používané na Alzheimerovu chorobu by mohli vyvolať podobné zlepšenie Korsakoffovho syndrómu. Kazuisticky bolo popísané zlepšenie kognície po začatí liečby memantínom, avšak chýbajú dáta z klinických štúdii, ktoré by toto jeho využitie povrdili (Reddy et al., 2021). Účinky novej molekuly OSU6162 (čiastočný agonista na dopamínových D2 receptoroch a 5-HT2A receptoroch), boli skúmané vo viacerých kognitívnych doménach u pacientov s AUD. Pacienti dostávali 10-30 mg dvakrát denne počas dvoch týždňov a po ukončení liečby vykazovali v porovnaní so skupinou liečenou placebom významné zlepšenie v meraniach pri zlepšovaní exekutívnych funkcií, pracovnej pamäte a pozornosti, riešenia problémov a schopnosti divergentného myslenia (Khemiri et al., 2020). Modafinil, pôsobiaci na noradrenergné aj dopamínergné neurotransmiterové systémy, bol skúmaný pre svoj potenciál zlepšiť neurokogníciu u pacientov s AIND. Modafinil 56 zlepšuje exekutívne funkcie, pracovnú pamäť a rýchlosť spracovania, avšak neexistujú dostatočné dôkazy na podporu použitia modafinilu na liečbu kognitívnych deficitov u pacientov s poruchami súvisiacimi s alkoholom (Joos et al., 2013; Schmaal et al., 2013). Kyselina acetylsalicylová (ASA) je nesteroidné antiflogistikum, ktorého protizápalová aktivita vychádza z jeho schopnosti inhibovať cyklooxygenázu, ktorá potlačuje tvorbu prozápalových molekúl, ako sú prostaglandíny (Chandra et al., 2018). Bola preukázaná schopnosť ASA zmierniť hepatotoxicitu a dysfunkciu endotelu reguláciou hladín Interleukínu1β a znížením kapsázy-8 (El-Kharashi et al., 2018). Ďalšie štúdie ukázali, že ASA zlepšuje dysfunkciu endotelu tým, že zasahuje do inflamazómu NLRP3 prostredníctvom dráhy ROS/TXNIP (Zhou et al., 2019). Ďalej sa ukázalo, že podávanie ASA znížilo expresiu miRNA155 v neurónoch a gliových bunkách predného kortexu s redukciou procesu neurozápalu a poškodenia neurónov. Tieto výsledky by mohli byť pripísané protizápalovým vlastnostiam ASA, ktoré môžu zmeniť prirodzenú imunitnú odpoveď a autofágiu prostredníctvom odstránenia poškodenia. Tieto pleiotropické mechanizmy pôsobenia naznačujú, že ASA by mohla byť využitá pri syndróme závislosti od alkoholu na liečbu kognitívneho postihnutia. Tieto zistenia boli ďalej potvrdené histopatologickými štúdiami, ktoré odhalili pravidelné usporiadanie vrstiev mozgového kortexu s výrazným zlepšením štruktúry neurónov a gliových buniek v mozgovom tkanive u pacientov užívajúcich ASA. Jej efekt na klinické postihnutie u pacientov nadužívajúcich alkohol však dosiaľ nebol dostatočne overený v klinickej praxi (Mohamed et al., 2022). Stimulácia receptora glukagónu podobného peptidu-1 (GLP-1) znižuje spotrebu alkoholu a redukuje kognitívne poškodenie. Preto v súčasnej dobe prebieha štúdia skúmajúca efekt exanatidu (antagonista GLP-1 receptora) na liečbu pacientov so syndrómom závislosti od alkoholu a ich kognitívne schopnosti (Antonsen et al., 2018). Zlepšenie integrity črevnej bariéry môže zmierniť poškodenie pečene spôsobené alkoholom. Liečba moduláciou črevnej mikroflóry, napr. probiotikami, môže mať prospešné účinky na poruchy užívania alkoholu vrátene zlepšenia kognitívnych schopností. Prebiotiká taktiež znižujú absorpciu a tvorbu ďalších toxínov, ako sú endozepíny a oxifenoly. Probiotiká, či už prostredníctvom orálneho podania alebo transplantácie mikrobioty stolice, zlepšujú zloženie črevnej mikroflóry zvyšovaním potenciálne prospešných baktérií, vrátane bifidobaktérií a laktobacilov, s benefitlmi pre fyzické aj duševné zdravie pacientov s miernou alkoholovou hepatitídou (Leclercq et al., 2019). Synbiotiká znižujú množstvo amoniaku v portálnej krvi tým, že znižujú bakteriálnu aktivitu ureázy v črevnom lúmene, znižujú absorpciu 57 znížením intestinálneho pH a zlepšujú stav výživy črevného epitelu, ktorý znižuje intestinálnu permeabilitu a znižuje zápal a oxidačný stres v hepatocytoch, čo vedie k zvýšeniu klírensu amoniaku (Prasad et al., 2007). Predpokladá sa, že laktulóza mení črevnú mikroflóru, čo vedie k zníženiu produkcie a intestinálnej absorpcie amoniaku, čo vedie k zníženiu koncentrácie amoniaku v krvi. Štúdia ukázala zlepšenie kognitívnych funkcií u pacientov s minimálnou hepatálnou encefalopatiou, ktorým bola podaná laktulóza, na rozdiel od pacientov, ktorým bolo podané placebo alebo sa nezasahovalo do ich liečby (Prasad et al., 2007). 10.2. Terapeutické prístupy Zlepšenie kognitívnych funkcií nesúvisí len s neurofyziologickými zmenami, ale aj s prostredím (kognitívnou stimuláciou). Kognitívna stimulácia spočíva v realizácii úloh s opakovaným precvičovaním, kedy musí pacient použiť pozornosť a ďalšie kognitívne schopnosti (Praharaj et al., 2025). V klinickej praxi sa javí ako nevyhnutné navrhnúť manažment založený na programoch od kognitívnej nápravy až po optimálne využitie zostávajúcich schopností, aký ponúka napríklad kognitívno-remediačná terapia (Cognitive Remediation Therapy, CRT). Program CRT bol schopný zlepšiť rozdelenú pozornosť, pohotovosť, pracovnú pamäť a epizodickú pamäť. Okrem kognitívneho zlepšenia CRT zlepšuje aj iné nekognitívne domény, najmä psychologické aspekty (pohoda, sebaúcta) a túžbu (Rupp et al., 2012). Nedávno realizovaná štúdia zahŕňala 527 dospelých pacientov so syndrómom závislosti od návykových látok (vrátane alkoholu), ktorým bolo poskytnutých 12 hodín CRT počas skupinových sedení. U pacientov došlo k zlepšeniu exekutívnych funkcií a zvýšeniu kompliancie k abstinencii oproti kontrolnej vzorke (Nardo et al., 2024). V štúdii, ktorú realizoval Khemiri a kol. (2019) sa skúmal účinok počítačového tréningu pracovnej pamäte na posilnenie kapacity pracovnej pamäte. V nich bol tréning realizovaný pomocou softvéru COGMED®, ktorý pozostáva z 12 rôznych verbálnych a vizuálnopriestorových cvičení pracovnej pamäti. Použitý softvér sa prispôsobil výkonnosti jednotlivcov a postupne zvyšoval náročnosť úloh. Tréning viedol k štatisticky významne väčšiemu zlepšeniu verbálnej pracovnej pamäte, ale nie iných kognitívnych funkcií u 25 pacientov s abúzom alkoholu. U týchto pacientov zároveň došlo k spontánnemu zníženiu množstva prijímaného alkoholu (Khemiri et al., 2019). 64 Evert, D. L., & Oscar-Berman, M. (1995). Alcohol-Related Cognitive Impairments: An Overview of How Alcoholism May Affect the Workings of the Brain. Alcohol Health and Research World, 19(2), 89. /pmc/articles/PMC6875727/ Fama, R., Le Berre, A. P., Hardcastle, C., Sassoon, S. A., Pfefferbaum, A., Sullivan, E. V., & Zahr, N. M. (2019). Neurological, Nutritional, and Alcohol Consumption Factors Underlie Cognitive and Motor Deficits in Chronic Alcoholism. Addiction Biology, 24(2), 290. https://doi.org/10.1111/ADB.12584 Fein, G., Torres, J., Price, L. J., & Di Sclafani, V. (2006). Cognitive Performance in Long‐Term Abstinent Alcoholic Individuals. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 30(9), 1538–1544. https://doi.org/10.1111/j.1530-0277.2006.00185.x Felipo, V., Urios, A., Giménez-Garzó, C., Cauli, O., Andrés-Costa, M. J., González, O., Serra, M. A., Sánchez-González, J., Aliaga, R., Giner-Durán, R., Belloch, V., & Montoliu, C. (2014). Non invasive blood flow measurement in cerebellum detects minimal hepatic encephalopathy earlier than psychometric tests. World Journal of Gastroenterology : WJG, 20(33), 11815. https://doi.org/10.3748/WJG.V20.I33.11815 Folstein, M. F., Folstein, S. E., & McHugh, P. R. (1975). “Mini-mental state”. A practical method for grading the cognitive state of patients for the clinician. Journal of Psychiatric Research, 12(3), 189–198. Gaillard, F., Knipe, H., & Haouimi, A. (2009). Wernicke-Korsakoff syndrome. Radiopaedia.Org. https://doi.org/10.53347/RID-5627 Galvin, R., Bråthen, G., Ivashynka, A., Hillbom, M., Tanasescu, R., & Leone, M. A. (2010). EFNS guidelines for diagnosis, therapy and prevention of Wernicke encephalopathy. European Journal of Neurology, 17(12), 1408–1418. https://doi.org/10.1111/J.1468-1331.2010.03153.X Gdovinová, Z., Szilasiova, J., Feketeová, E., Škorvánek, M., Tormašiová, M., Leško, N., & Paveleková, P. (2021). Vybrané kapitoly zo špeciálnej neurológie 2. vydanie. Košice: ŠafárikPress; 2021. 500 p. ŠafárikPress. Ghosh, R., Mandal, A., Roy, D., Chatterjee, S., Ghosh, M., Dubey, S., Lahiri, D., Finsterer, J., & Ray, B. (2021). Seizure as a presenting manifestation of Wernicke’s encephalopathy induced by hyperemesis gravidarum. Journal of Family Medicine and Primary Care, 10(1), 567. https://doi.org/10.4103/jfmpc.jfmpc_1466_20 65 Gluck, M. A. . (2023). Learning and Memory . Griffiths, A., Hill, R., Morgan, C., Rendell, P. G., Karimi, K., Wanagaratne, S., & Curran, H. V. (2012). Prospective memory and future event simulation in individuals with alcohol dependence. Addiction, 107(10), 1809–1816. https://doi.org/10.1111/J.13600443.2012.03941.X Griswold, M. G., Fullman, N., Hawley, C., Arian, N., Zimsen, S. R. M., Tymeson, H. D., Venkateswaran, V., Tapp, A. D., Forouzanfar, M. H., Salama, J. S., Abate, K. H., Abate, D., Abay, S. M., Abbafati, C., Abdulkader, R. S., Abebe, Z., Aboyans, V., Abrar, M. M., Acharya, P., … Gakidou, E. (2018). Alcohol use and burden for 195 countries and territories, 1990–2016: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2016. Lancet (London, England), 392(10152), 1015. https://doi.org/10.1016/S01406736(18)31310-2 Habas, E., Farfar, K., Errayes, N., Rayani, A., & Elzouki, A. N. (2023). Wernicke encephalopathy: An updated narrative review. Saudi Journal of Medicine and Medical Sciences, 11(3), 193–200. https://doi.org/10.4103/SJMMS.SJMMS_416_22, Harris, G. J., Jaffin, S. K., Hodge, S. M., Kennedy, D., Caviness, V. S., Marinkovic, K., Papadimitriou, G. M., Makris, N., & Oscar-Berman, M. (2008). Frontal White Matter and Cingulum Diffusion Tensor Imaging Deficits in Alcoholism. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 32(6), 1001–1013. https://doi.org/10.1111/J.15300277.2008.00661.X Harvey, P. D. (2019). Domains of cognition and their assessment. Dialogues in Clinical Neuroscience, 21(3), 227–237. https://doi.org/10.31887/DCNS.2019.21.3/pharvey Haynes, H. R., Gallagher, P. J., Cordaro, A., Likeman, M., & Love, S. (2018). A case of chronic asymptomatic central pontine myelinolysis with histological evidence of remyelination. Forensic Science, Medicine, and Pathology, 14(1), 106–108. https://doi.org/10.1007/s12024-017-9933-y Heilig, M., Augier, E., Pfarr, S., & Sommer, W. H. (2019). Developing neuroscience-based treatments for alcohol addiction: A matter of choice? Translational Psychiatry, 9(1), 255. https://doi.org/10.1038/s41398-019-0591-6 Höschl, C., Libiger, J., & Švestka, J. (2002). Psychiatrie. Tigris. 66 World Health Organization. (2022). ICD-11: International classification of diseases (11th revision). https://icd.who.int/en/ Järvenpää, T., Rinne, J. O., Koskenvuo, M., Räihä, I., & Kaprio, J. (2005). Binge drinking in midlife and dementia risk. Epidemiology, 16(6), 766–771. https://doi.org/10.1097/01.EDE.0000181307.30826.6C Joos, L., Goudriaan, A. E., Schmaal, L., van den Brink, W., Sabbe, B. G., & Dom, G. (2013). Effect of modafinil on cognitive functions in alcohol dependent patients: A randomized, placebo-controlled trial. Journal of Psychopharmacology, 27(11), 998–1006. https://doi.org/10.1177/0269881113503505 Karanfilian, B. V., Park, T., & Senatore, F. (2020). Minimal Hepatic Encephalopathy. Clinics in Liver Disease, 24(2), 209–218. https://doi.org/10.1016/J.CLD.2020.01.012 Kessels, R. P. C., Kortrijk, H. E., Wester, A. J., & Nys, G. M. S. (2008). Confabulation behavior and false memories in Korsakoff’s syndrome: Role of source memory and executive functioning. Psychiatry and Clinical Neurosciences, 62(2), 220– 225. https://doi.org/10.1111/J.1440-1819.2008.01758.X Khemiri, L., Brynte, C., Stunkel, A., Klingberg, T., & Jayaram-Lindström, N. (2019). Working Memory Training in Alcohol Use Disorder: A Randomized Controlled Trial. Alcoholism, Clinical and Experimental Research, 43(1), 135–146. https://doi.org/10.1111/ACER.13910 Khemiri, L., Steensland, P., Guterstam, J., de Manzano, Ö., Franck, J., & JayaramLindström, N. (2020). Effects of the monoamine stabilizer (-)OSU6162 on cognitive function in alcohol dependence. Psychopharmacology, 237(1), 69–82. https://doi.org/10.1007/s00213-019-05345-6 Kopelman, M. D., Thomson, A. D., Guerrini, I., & Marshall, E. J. (2009). The Korsakoff Syndrome: Clinical Aspects, Psychology and Treatment. Alcohol and Alcoholism, 44(2), 148–154. https://doi.org/10.1093/ALCALC/AGN118 Kopera, M., Wojnar, M., Brower, K., Glass, J., Nowosad, I., Gmaj, B., & Szelenberger, W. (2012). Cognitive functions in abstinent alcohol-dependent patients. Alcohol, 46(7), 665–671. https://doi.org/10.1016/J.ALCOHOL.2012.04.005 67 Kornreich, C., Philippot, P., Foisy, M. L., Blairy, S., Raynaud, E., Dan, B., Hess, U., Noël, X., Pelc, I., & Verbanck, P. (2002). IMPAIRED EMOTIONAL FACIAL EXPRESSION RECOGNITION IS ASSOCIATED WITH INTERPERSONAL PROBLEMS IN ALCOHOLISM. Alcohol and Alcoholism, 37(4), 394–400. https://doi.org/10.1093/ALCALC/37.4.394 Le Berre, A., Fama, R., & Sullivan, E. V. (2017). Executive Functions, Memory, and Social Cognitive Deficits and Recovery in Chronic Alcoholism: A Critical Review to Inform Future Research. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 41(8), 1432– 1443. https://doi.org/10.1111/acer.13431 Le Berre, A. P., Pinon, K., Vabret, F., Pitel, A. L., Allain, P., Eustache, F., & Beaunieux, H. (2010). Study of Metamemory in Patients With Chronic Alcoholism Using a Feeling-of-Knowing Episodic Memory Task. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 34(11), 1888–1898. https://doi.org/10.1111/J.1530-0277.2010.01277.X Le Berre, A. P., & Sullivan, E. V. (2016). ANOSOGNOSIA FOR MEMORY IMPAIRMENT IN ADDICTION: INSIGHTS FROM NEUROIMAGING AND NEUROPSYCHOLOGICAL ASSESSMENT OF METAMEMORY. Neuropsychology Review, 26(4), 420. https://doi.org/10.1007/S11065-016-9323-3 Le Berre, A.-P. (2019). Emotional processing and social cognition in alcohol use disorder. Neuropsychology, 33(6), 808–821. https://doi.org/10.1037/neu0000572 Le Daré, B., Lagente, V., & Gicquel, T. (2019). Ethanol and its metabolites: update on toxicity, benefits, and focus on immunomodulatory effects. Drug Metabolism Reviews, 51(4), 545–561. https://doi.org/10.1080/03602532.2019.1679169 Leclercq, S., Stärkel, P., Delzenne, N. M., & de Timary, P. (2019). The gut microbiota: A new target in the management of alcohol dependence? Alcohol, 74, 105– 111. https://doi.org/10.1016/J.ALCOHOL.2018.03.005 Liappas, I., Theotoka, I., Kapaki, E., Ilias, I., Paraskevas, G. P., & Soldatos, C. R. (2007). Neuropsychological Assessment of Cognitive Function in Chronic Alcoholdependent Patients and Patients with Alzheimer’s Disease. In Vivo, 21(6), 1115–1118. https://iv.iiarjournals.org/content/21/6/1115 Liem, F., Varoquaux, G., Kynast, J., Beyer, F., Kharabian Masouleh, S., Huntenburg, J. M., Lampe, L., Rahim, M., Abraham, A., Craddock, R. C., Riedel-Heller, 68 S., Luck, T., Loeffler, M., Schroeter, M. L., Witte, A. V., Villringer, A., & Margulies, D. S. (2017). Predicting brain-age from multimodal imaging data captures cognitive impairment. NeuroImage, 148, 179–188. https://doi.org/10.1016/J.NEUROIMAGE.2016.11.005 Luo, M., Ma, P., Li, L., & Cao, W.-K. (2019). Advances in psychometric tests for screening minimal hepatic encephalopathy: From paper-and-pencil to computer-aided assessment. The Turkish Journal of Gastroenterology, 30(5), 398–407. https://doi.org/10.5152/tjg.2019.18226 MacLeod, C. M. (2016). Stroop Effect. Encyclopedia of Color Science and Technology, 1181–1186. https://doi.org/10.1007/978-1-4419-8071-7_67 Maguire, D., Talwar, D., Burns, A., Catchpole, A., Stefanowicz, F., Robson, G., Ross, D. P., Young, D., Ireland, A., Forrest, E., Galloway, P., Adamson, M., Colgan, E., Bell, H., Orr, L., Kerr, J. L., Roussis, X., & McMillan, D. C. (2019). A prospective evaluation of thiamine and magnesium status in relation to clinicopathological characteristics and 1-year mortality in patients with alcohol withdrawal syndrome. Journal of Translational Medicine, 17(1), 384. https://doi.org/10.1186/S12967-019-02141-W Maibom, H. L. (2020). Empathy. Routledge. https://doi.org/10.4324/9781315213477 Maiese, K. (2021). Alcohol Use Disorder and Dementia: Critical Mechanisms for Cognitive Loss. Current Neurovascular Research, 18(1), 1–3. https://doi.org/10.2174/1567202618666210212153458 Maurage, P., D’Hondt, F., de Timary, P., Mary, C., Franck, N., & Peyroux, E. (2016). Dissociating Affective and Cognitive Theory of Mind in Recently Detoxified Alcohol-Dependent Individuals. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 40(9), 1926–1934. https://doi.org/10.1111/ACER.13155 Maurage, P., Grynberg, D., Noël, X., Joassin, F., Hanak, C., Verbanck, P., Luminet, O., de Timary, P., Campanella, S., & Philippot, P. (2011). The “Reading the Mind in the Eyes” test as a new way to explore complex emotions decoding in alcohol dependence. Psychiatry Research, 190(2–3), 375–378. https://doi.org/10.1016/j.psychres.2011.06.015 Mioshi, E., Dawson, K., Mitchell, J., Arnold, R., & Hodges, J. R. (2006). The Addenbrooke’s Cognitive Examination Revised (ACE‐R): a brief cognitive test battery for 69 dementia screening. International Journal of Geriatric Psychiatry, 21(11), 1078–1085. https://doi.org/10.1002/gps.1610 Mistarz, N., Andersen, K., Nielsen, A. S., Goudriaan, A. E., Michel, T. M., Skøt, L., Anhøj, S. J., & Mellentin, A. I. (2022). Pharmacological compounds targeting emotional cognition in alcohol use disorder: A systematic review. Progress in NeuroPsychopharmacology and Biological Psychiatry, 116, 110535. https://doi.org/10.1016/j.pnpbp.2022.110535 Mograbi, D. C., Brown, R. G., & Morris, R. G. (2009). Anosognosia in Alzheimer’s disease – The petrified self. Consciousness and Cognition, 18(4), 989–1003. https://doi.org/10.1016/J.CONCOG.2009.07.005 Mohamed, D. I., El-Waseef, D. A. E. D. A., Nabih, E. S., El-Kharashi, O. A., ElKareem, H. F. A., Nahas, H. H. A., Abdel-Wahab, B. A., Helmy, Y. A., Alshawwa, S. Z., & Saied, E. M. (2022). Acetylsalicylic Acid Suppresses Alcoholism-Induced Cognitive Impairment Associated with Atorvastatin Intake by Targeting Cerebral miRNA155 and NLRP3: In Vivo, and In Silico Study. Pharmaceutics, 14(3), 529. https://doi.org/10.3390/PHARMACEUTICS14030529 Moselhy, H. F., Georgiou, G., & Kahn, A. (2001). FRONTAL LOBE CHANGES IN ALCOHOLISM: A REVIEW OF THE LITERATURE. Alcohol and Alcoholism, 36(5), 357–368. https://doi.org/10.1093/ALCALC/36.5.357 Mukamal, K. J., Chung, H., Jenny, N. S., Kuller, L. H., Longstreth, W. T., Mittleman, M. A., Burke, G. L., Cushman, M., Beauchamp, N. J., & Siscovick, D. S. (2005). Alcohol use and risk of ischemic stroke among older adults: The Cardiovascular Health Study. Stroke, 36(9), 1830–1834. https://doi.org/10.1161/01.STR.0000177587.76846.89 Naish, K. R., Vedelago, L., MacKillop, J., & Amlung, M. (2018). Effects of neuromodulation on cognitive performance in individuals exhibiting addictive behaviors: A systematic review. Drug and Alcohol Dependence, 192, 338–351. https://doi.org/10.1016/J.DRUGALCDEP.2018.08.018 Nandrino, J. L., El Haj, M., Torre, J., Naye, D., Douchet, H., Danel, T., & Cottençin, O. (2016). Autobiographical Memory Deficits in Alcohol-Dependent Patients 70 with Shortand Long-Term Abstinence. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 40(4), 865–873. https://doi.org/10.1111/ACER.13001 Nardo, T., Berry, J., Barker, D., Assareh, H., Lunn, J., Sedwell, A., Batchelor, J., Shakeshaft, A., Kelly, P. J., Sarrami, P., Russell, S., & James, M. (2024). Cognitive remediation in residential substance use treatment: A randomized stepped-wedge trial. Neuropsychological Rehabilitation, 34(10). https://doi.org/10.1080/09602011.2024.2314879 Nardone, R., Taylor, A. C., Höller, Y., Brigo, F., Lochner, P., & Trinka, E. (2016). Minimal hepatic encephalopathy: A review. Neuroscience Research, 111, 1–12. https://doi.org/10.1016/J.NEURES.2016.04.009 Nasreddine, Z. S., Phillips, N. A., Bédirian, V., Charbonneau, S., Whitehead, V., Collin, I., Cummings, J. L., & Chertkow, H. (2005). The Montreal Cognitive Assessment, MoCA: A Brief Screening Tool For Mild Cognitive Impairment. Journal of the American Geriatrics Society, 53(4), 695–699. https://doi.org/10.1111/j.1532-5415.2005.53221.x Neafsey, E. J., & Collins, M. A. (2011). Moderate alcohol consumption and cognitive risk. Neuropsychiatric Disease and Treatment, 7(1), 465. https://doi.org/10.2147/NDT.S23159 Ning, K., Zhao, L., Matloff, W., Sun, F., & Toga, A. W. (2020). Association of relative brain age with tobacco smoking, alcohol consumption, and genetic variants. Scientific Reports, 10(1), 10. https://doi.org/10.1038/s41598-019-56089-4 Obad, A., Peeran, A., Little, J. I., Haddad, G. E., & Tarzami, S. T. (2018). AlcoholMediated Organ Damages: Heart and Brain. Frontiers in Pharmacology, 9. https://doi.org/10.3389/fphar.2018.00081 Oscar-Berman, M., & Marinković, K. (2007). Alcohol: Effects on Neurobehavioral Functions and the Brain. Neuropsychology Review, 17(3), 239–257. https://doi.org/10.1007/s11065-007-9038-6 Osiezagha, K., Ali, S., Freeman, C., Barker, N. C., Jabeen, S., Maitra, S., Olagbemiro, Y., Richie, W., & Bailey, R. K. (2013). Thiamine Deficiency and Delirium. Innovations in Clinical Neuroscience, 10(4), 26. /pmc/articles/PMC3659035/ 71 Palm, A., Vataja, R., Talaslahti, T., Ginters, M., Kautiainen, H., Elonheimo, H., Suvisaari, J., Lindberg, N., & Koponen, H. (2022). Incidence and mortality of alcohol‐ related dementia and Wernicke‐Korsakoff syndrome: A nationwide register study. International Journal of Geriatric Psychiatry, 37(8). https://doi.org/10.1002/GPS.5775 Pelletier, S., Nalpas, B., Alarcon, R., Rigole, H., & Perney, P. (2016). Investigation of Cognitive Improvement in Alcohol-Dependent Inpatients Using the Montreal Cognitive Assessment (MoCA) Score. Journal of Addiction, 2016(1), 1539096. https://doi.org/10.1155/2016/1539096 Peregud, D. I., Baronets, V. Y., Terebilina, N. N., & Gulyaeva, N. V. (2023). Role of BDNF in Neuroplasticity Associated with Alcohol Dependence. Biochemistry (Moscow), 88(3), 404–416. https://doi.org/10.1134/S0006297923030094/TABLES/2 Pfefferbaum, A., Zahr, N. M., Sassoon, S. A., Kwon, D., Pohl, K. M., & Sullivan, E. V. (2018). Accelerated and Premature Aging Characterizing Regional Cortical Volume Loss in Human Immunodeficiency Virus Infection: Contributions From Alcohol, Substance Use, and Hepatitis C Coinfection. Biological Psychiatry: Cognitive Neuroscience and Neuroimaging, 3(10), 844–859. https://doi.org/10.1016/j.bpsc.2018.06.006 Phelan, A. L. (2013). Assessment of Verbal and Nonverbal Memory and Learning in Assessment of Verbal and Nonverbal Memory and Learning in Abstinent Alcoholics Abstinent Alcoholics. In ETD Archive. https://engagedscholarship.csuohio.edu/etdarchive://engagedscholarship.csuohio.edu/etd archive/608 Pierson, S. R., Kolling, L. J., James, T. D., Pushpavathi, S. G., & Marcinkiewcz, C. A. (2024). Serotonergic dysfunction may mediate the relationship between alcohol consumption and Alzheimer’s disease. Pharmacological Research, 203, 107171. https://doi.org/10.1016/J.PHRS.2024.107171 Pitel, A. L., Beaunieux, H., Witkowski, T., Vabret, F., Guillery-Girard, B., Quinette, P., Desgranges, B., & Eustache, F. (2007). Genuine episodic memory deficits and executive dysfunctions in alcoholic subjects early in abstinence. Alcoholism, Clinical and Experimental Research, 31(7), 1169. https://doi.org/10.1111/J.1530-0277.2007.00418.X 72 Praharaj, S. K., Menon, V., & Ameen, S. (2025). Cognitive impairment in alcohol use disorder and clinical practice guidelines for management of long-stay alcohol use disorder patients. Indian Journal of Psychiatry, 67(1), 144–157. https://doi.org/10.4103/INDIANJPSYCHIATRY.INDIANJPSYCHIATRY_692_24 Prasad, S., Dhiman, R. K., Duseja, A., Chawla, Y. K., Sharma, A., & Agarwal, R. (2007). Lactulose improves cognitive functions and health-related quality of life in patients with cirrhosis who have minimal hepatic encephalopathy. Hepatology, 45(3), 549–559. https://doi.org/10.1002/hep.21533 Prince, M., Bryce, R., Albanese, E., Wimo, A., Ribeiro, W., & Ferri, C. P. (2013). The global prevalence of dementia: A systematic review and metaanalysis. Alzheimer’s & Dementia, 9(1), 63-75.e2. https://doi.org/10.1016/J.JALZ.2012.11.007 Pulliainen, V., Kuikka, P., & Jokelainen, M. (2000). Motor and cognitive functions in newly diagnosed adult seizure patients before antiepileptic medication. Acta Neurologica Scandinavica, 101(2), 73–78. https://doi.org/10.1034/j.16000404.2000.101002073.x Quednow, B. B. (2020). Social cognition in addiction. In Cognition and Addiction (pp. 63–78). Elsevier. https://doi.org/10.1016/B978-0-12-815298-0.00005-8 Raboch, J. (2001). Psychiatrie. Galén. Reddy, V., Hernandez, A., Grossman, L., Angelo, D., & Frunzi, J. (2021). Memantine Usage for Management of Korsakoff Syndrome in the Setting of Chronic Alcohol Use and Unspecified Eating Disorder. Cureus, 13(3), e13846. https://doi.org/10.7759/CUREUS.13846 Reed, L. J., Lasserson, D., Marsden, P., Stanhope, N., Stevens, T., Bello, F., Kingsley, D., Colchester, A., & Kopelman, M. D. (2003). FDG-PET Findings in the Wernicke-Korsakoff Syndrome. Cortex, 39(4–5), 1027–1045. https://doi.org/10.1016/S0010-9452(08)70876-1 Rehm, J., Hasan, O. S. M., Black, S. E., Shield, K. D., & Schwarzinger, M. (2019). Alcohol use and dementia: a systematic scoping review. Alzheimer’s Research & Therapy, 11(1), 1. https://doi.org/10.1186/s13195-018-0453-0 73 Ridley, N. J., Draper, B., & Withall, A. (2013). Alcohol-related dementia: an update of the evidence. Alzheimer’s Research & Therapy, 5(1), 3. https://doi.org/10.1186/alzrt157 Ritz, L., Laniepce, A., Cabé, N., Lannuzel, C., Boudehent, C., Urso, L., Segobin, S., Vabret, F., Beaunieux, H., & Pitel, A. (2021). Early Identification of Alcohol Use Disorder Patients at Risk of Developing Korsakoff’s Syndrome. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 45(3), 587–595. https://doi.org/10.1111/acer.14548 Ritz, L., Lannuzel, C., Boudehent, C., Vabret, F., Bordas, N., Segobin, S., Eustache, F., Pitel, A. L., & Beaunieux, H. (2015). Validation of a Brief Screening Tool for AlcoholRelated Neuropsychological Impairments. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 39(11), 2249–2260. https://doi.org/10.1111/ACER.12888 Ritz, L., Segobin, S., Laniepce, A., Lannuzel, C., Boudehent, C., Vabret, F., Urso, L., Pitel, A. L., & Beaunieux, H. (2023). Structural brain substrates of the deficits observed on the BEARNI test in alcohol use disorder and Korsakoff’s syndrome. Journal of Neuroscience Research, 101(1), 130–142. https://doi.org/10.1002/JNR.25132 Robbins, P., & Aydede, M. (2009). The Cambridge Handbook of Situated Cognition Library of Congress Cataloging in Publication Data. Cambridge University Press New York. www.cambridge.org/97805z1612869 Roebers, C. M. (2017). Executive function and metacognition: Towards a unifying framework of cognitive self-regulation. In Developmental Review (Vol. 45, pp. 31–51). Mosby Inc. https://doi.org/10.1016/j.dr.2017.04.001 Rolland, B., D’Hondt, F., Montègue, S., Brion, M., Peyron, E., D’Aviau de Ternay, J., de Timary, P., Nourredine, M., & Maurage, P. (2019). A Patient-Tailored EvidenceBased Approach for Developing Early Neuropsychological Training Programs in Addiction Settings. Neuropsychology Review, 29(1), 103–115. https://doi.org/10.1007/S11065-018-9395-3/TABLES/1 Rupp, C. I., Derntl, B., Osthaus, F., Kemmler, G., & Fleischhacker, W. W. (2017). Impact of Social Cognition on Alcohol Dependence Treatment Outcome: Poorer Facial Emotion Recognition Predicts Relapse/Dropout. Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 41(12), 2197–2206. https://doi.org/10.1111/ACER.13522 Rupp, C. I., Kemmler, G., Kurz, M., Hinterhuber, H., & Wolfgang Fleischhacker, W. (2012). Cognitive Remediation Therapy During Treatment for Alcohol Dependence. 80 ZOZNAM SKRATIEK 18FDG-PETPozitónová emisná tomografia s 18-fluór-deoxy-glukózou ACE-RAddenbrookský kognitivní test AINDAlkoholom spôsobená neurokognitívna porucha ARDAlkoholom indukovaná demencia ASAKyselina acetylsalicylová ATPAdenozíntrifosfát AUDPorucha užívania alkoholu BBBKrvno-mozgová bariéra BDNFNeutrofický faktor odvodený od mozgu BEARNIBrief Evaluation of Alcohol-Related Neuropsychological Impairments CPMcentrálna pontínna myelynolýza CRTKognitívna nápravná terapia DSTTest kódovania symbolov DTIDifúzne tenzorové zobrazenie FAFrakčný anizotropný faktor FCCFronto-cerebellárnych okruhy GABAkyselina γ-aminomaslová HEHepatálna encefalopatia IFCInferiórna frontálna kôra LTTTest sledovania krivky miRNA155MikroRNA155 MMSEMini Mental State Examination MOCANasreddinov test 81 MRIMagnetická rezonancia PCPapezových okruhoch PHESSPsychometrické skóre hepatálnej encefalopatie rACC - Rostrálna predná cingulárna kôra RBABiologické starnutie mozgu SDTTest sériového bodkovania TMT-ATest cesty A TMT-BTest cesty B ToMTeória mysle WEWernickeho encefalopatia WKSWernicke Korsakoff syndróm 82 Faktory kognitívnej dysfunkcie u pacientov so syndrómom závislosti od alkoholu Skriptum Autorka: MUDr. Dominika Jarčušková, PhD. Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Vydavateľstvo ŠafárikPress Rok vydania: 2025 Počet strán: 82 Rozsah: 5 AH Vydanie: prvé DOI: https://doi.org/10.33542/FKD-0439-2 ISBN 978-80-574-0439-2 (e-publikácia)