VOĽBY 2023/2024: výsledky-hodnotenia-dôsledky

ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICA E UNIVERSITATIS ŠAFARIKIANAE 167 Politologický zborník 16 2025 VOĽBY 2023/2024: výsledky-hodno tenia-dôsledky KAM KRÁČA Š DEMOKRACI A Alexander ONU FRÁK Peter DU B ÓCZI Lukáš JA KABOVIČ (eds.) Košice 2 025 Publikácia vych ádza ak o výstup g rantového projektu VEGA č. 1/0474/24 Audit slo venskej vol ebnej a referendov ej legislatívy . VEDECK Í REDAKTO RI A ZOSTA V OVAT ELIA: doc. Mgr. Alexander O nufrá k, Ph D. Mgr. P et er Dubóczi, PhD. PhDr. Lukáš J akabovič, Ph D., MBA. VÝKONNÝ R EDAKTOR: Mgr. P et er DUBÓC Z I, P hD. REDAKČN Á RADA: prof. PhDr. J án Liďák, CS c. doc. PhDr. Jana Šutajová, PhD. doc. PhDr. Da niel Dobiaš, PhD. doc. Mgr. G abriel E št ok, PhD. doc. Mgr. Alexander Onufrák, PhD. PhDr. Ma rtin Horemuž, PhD. PhDr. Lukáš J akabovič, P hD., MBA Mgr. J án Ruman, PhD. Mgr. T o máš Dv orský, PhD . Mgr. Peter Dubóczi, PhD. RECE NZ ENT I : prof. JU Dr. Gabriela Dobro vičová, CS c. doc. PhDr. Pet er H orváth, Ph D. doc. PhDr. Rastislav Kazanský, PhD. EMBA Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedajú autori. DOI: https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-0 ISBN 978-80-574-0452-1 (tlačená publikácia) ISBN 978-80-574-0453-8 (e-publikácia) CC BY NC SA Creative Commons Attribution - NonCommercial-ShareAlike 4.0 3 O BSAH Úvod .. ......................... .. .............. ...................... . ................. . ........... .. ............. 7 Voľby v Sl o vens kej republ ike v minu lom desaťročí ako zdroj podne to v pre s kvalitňova n ie sl o venské ho volebného zá konodarstva Ladislav ORO SZ .. ... ... ... ... ... ....... ... ........... . ........... . .......... .. ................. .. . 1 1 Vybrané ústavné zmeny v o volebnýc h pravidlá ch: ana lý za a dôsled ky Alena KRUN KOVÁ – Sim ona KARAFOVÁ. .......... .. .............. .. ....... 47 Voľby men šinových sam ospráv a p arlamentných posla ncov v Slovinsku Iv a n H AL ÁSZ. .. .. ..... .. . ............... ... ........... . ........... . .......... .. ................. .. 65 India a volebný rok 2 024 Svetoz ár KRNO ..... .......... ... ................ . .......... .. .......... .. ................ ... ..... . .. 81 Nové ane bo jen st aro nové otáz ky? Volby v le tech 2023/2024 v Němec ku, Rakousku a ČR: trendy, paralely, mimob ěžky? Vladimír G O NĚC.. .......... .. ................. . .......... .. ..... . ...................... ... .... 95 Voľby a k v al ita demokracie Tatia n a TÖKÖL Y OVÁ. .................... .. .......... .. ..... . ...................... ... .... . 135 Migračný d iskurz na S lovensku v kontexte parla mentných v olieb 2023 Radoslav Š TEFANČÍK.. ......................... .. ..... . ........... . ................. .. ..... 153 Uza tvárajúca klauzu l a v slovens ko m voleb nom systéme : Má z my sel v a ktuálnom nast avení? Jakub BA RDOVIČ..... .............................. .. ..... . .......... .. ................. .. .... 171 Dezi nfo rmace a ideologická prop aganda v konte x tu ohrožení vnitřní bezpečnost i Jozef SMOLÍK..... ..................................... .. .......... .. ..... . ................ 183 4 Hlasova nie poštou – ces ta k efektí vnejšej volebnej ú časti? Frederika F OGAŠ O VÁ - Viktó ria A DAMOV KRÁĽ OVÁ.... ....... 207 Volb y 202 3 /2024 v evropskýc h mikrostáte ch Vladimír S R B... .......... . .................. . .......... .. ................. . .............. .......... 225 Ana lý za v ýsle dkov volieb (do NR SR 2 023) poli tických strán, ktoré z ískali men e j ako 1 % voličských h lasov Alexa nder ONUFRÁK..... .................. . ................. . ........... . .......... ... .... 237 Sociá lne demokracie na Slov ens ku vo voľbách 2023 a 2 024 - súperi a l ebo pa r tneri? Miroslav ŘÁ DEK........ .................. . ................. . ........... . .............. ......... 25 3 From partisa nship to n onpartisan ship. A st udy of regional elec tions in S lov aki a in 2001-2022 Ewelina KAN CIK-KOŁTU N....... ... ................ .. ..... . .......... . .............. . 28 9 Voľby do E uró pske ho parla mentu z o stávajú naďalej voľbami druhej kategórie Radoslava BR HLÍ KOVÁ..... .............. . ...................... .. ..... . ........... .. .... 311 Politi cká participác ia a vole bná úča sť na p r íklade vo lieb do Európs keho parlam entu 2024 Petra HIRTLO VÁ....... .................. . ........... . ................. . ............... ........ 3 33 Angaž ov anos ť mimovládnyc h org ani zácií p o čas prezi dentských vo lieb León RIC HVALSKÝ..... .............. .. .......... .. ................ .. .............. .......... 345 Moderné s o ciál ne hnu t ia, občian ska particip áci a a vz delá vanie v digit álnom priest ore Katarína MINAROVIČOV Á – Veronika VAL KOVIČOVÁ. ........ 361 Orgány sam o správ y mesta Košice v konte x te v olebnej ú časti Jana VO LOCH O VÁ – Jozef ANDREJČÁK..... .......... . .............. .. ..... 3 75 Alte r nat ívy možnej úpra v y preferenč ného hlas o vania v parla mentných v oľbách na Slovensku Martina HURČALOVÁ..... .......... . .......... .. ................. . .............. ......... 391 5 Od konfli ktu k dialógu : Perspek tívy deliberat ív nej demokrac ie v konte xte polarizova nej spoločnosti na Slovensku Matú š Ž AC.... .................. .. ............ . ........... . .......... .. ..................... ........ 407 Ruské prezidentské voľby 2024: s úv islos ti a kontext Martin HO REMUŽ........ .............. . .......... .. ................. . .............. .......... 4 25 Pohľad c ez hranic u: Ana lý za sp ravodajstva o pa r lamentnýc h voľbách n a Slovensku v roku 2023 po predn ý mi u kraj ins kými online médiami Yevhe ni i VASHE K A.... ..................... .. .......... .. ..... . ...................... ... .... 443 Volb y 202 3 a 2024 a občan s ká be zp eč no st Mare k S EMERÁD............ .. ......... .. ................. . .......... .. .............. ......... 4 61 Vole bná kampaň pred preziden tskými voľbami 202 4 – nedost atky a n ávrhy na ich zlepšenie Martina MAKATUROVÁ.. ..................... . .......... .. .......... .. ............ . .... 475 Slobod a výberu ako p r edpok lad dem o krati ckých volieb Lívia JÁNOŠÍKOVÁ...... .............. . ...................... .......................... . .... 493 Naratí v y o gruzíns kych parlam entných voľbá ch v slovenskom informačnom pr ie store Serge j SINICYN........ .......................... . .......... .. ..... . ...................... ... .... 507 Voľby ak o ide o logický prostriedok legitimizác ie politic kých zriad ení z hľadis k a diale k tické ho vzťahu systému a revolúcie Martin Š OMAN...... ................................. .. ..... . ........... . ................. .. ..... 517 Výsku m hraníc a ce zhra ni čná s polupráca Daniel KAM ENSKÝ........ .................. .. ..... . ...................... .. ......... ........ 529 Sociá lna demokracia, odbor y a vlá dne poli tiky v konte xte reálpolitiky Ján KOŠC ...................... .. ..... .. ..... ...................................... .. ......... ........ 551 Dědi ctví utopické ho socialismu a je ho vliv n a volební práva a parti cipaci Jaroslav LITERA...... .......................... .. ................. .............................. 565 https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-1 7 Úvo d Predložen á publikácia s názvom V oľb y 2023/2024: výsledky – hodnotenia – dôsledky reflek tuje široké spe ktrum tém súvisiacich s volebný mi procesmi, k toré sa uskutočn ili v r okoch 2023 a 202 4 na Slovensku, ako aj v za hraničí. Publ i kác i a s a zaoberá jednak hodnotení m aktuá l ne platnej volebnej legislatívy , v r átane návrhov na jej ďalš ie zlepšova ni e , jednak širší mi spoločens ko-politický mi dôsledkami volieb v pre poj ení na demokratizačn é a integračné procesy. Predložená pub l ik ácia v y chádza ako vý stup projektu VEGA č. 1/0474/ 24 Audit slovenskej volebnej a referendovej legisl atívy , ktorého vedúcim projekt u je prof. JUDr. Ladislav Orosz, C Sc . z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Ša fárika v K ošiciach a na ktorom participu je aj Katedra politológie Filozoficke j fakulty Unive rzity Pav la Jozefa Ša fárika v K ošiciach. Autori jednotlivých prísp evkov sa vo svojich analýzach venujú všetkým druho m volieb, a to o d komunálnych a regionálny ch, cez parlame ntné a prezi dentské, až po voľby d o Európskeh o parlame ntu. Kým č as ť autorov sa súst redila predovše tkým n a lokálnu alebo regionáln u úroveň, iní zvolili p r ístu p zame raný na úroveň národnú alebo nadná rod n ú, pri čo m g eografický rozsah skúmaných prípad ov bol m i m oriadne rô zno r odý. Zas túpené sú nielen európsk e mikroštáty, ako San Marino, Andorra, Malta, Monako č i Luxem bursko, ale aj významné globálne m o cnosti, ako Spojené štáty americké, Ru sk á federácia ale bo India. Vi a ceré príspe vky upozorň uj ú na exis te n ciu súvzťažnost i medzi celonáro d ný m i voľbami a tz v. v oľbami d ruhého rád u , ak ými s ú regionál ne voľby či voľby do Eu rópskeho parlamentu, pričom sa autori zho dujú v tom, že tejto prepoje nosti by mala byť venovaná zvýšená odborná pozor nosť. U vedené je obzvl ášť dôležité v kontexte narastajúce j nespoko jnos t i občano v s národnými či https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-1 8 federálny m i inštitúciam i a ich čoraz časte j šie ho príklonu k regionálny m inštitúci ám. Rovnako j e potrebné mať na zretel i, že význam a dôsle dky volieb neo v p l yvň ujú výlučne ži vot občanov len v d an om štáte či regióne, al e majú aj cezhran i čný d opa d , pričom najintenzí v ne j š i e to pociťujú o b čan ia žijúci v „sus edstve“. V tematicko m okruhu zameranom na legislatí vne otázky sa viacerí autori k r iti ck y vyjadru jú najmä k častým novelizáciá m volebnej legislatí vy. Kým ni ektoré z m en y bo li hodno te né ako prínosné, iné ako menej v ýzna mné či dokonc a zbytočné. Medz i najčastejš ie analyzo vané témy patrili v o l e b n á kampaň, rozdelenie volebný ch obvodo v , volebná kaucia, moratóriu m , kvórum, uzatváraci a klauzula, elektr onický celoštátny zoznam voličov, financovan ie politických strán, postavenie ústrednej v o lebne j komisie a j e j vzťah k Minis terstvu vnútra SR, ako aj mo žnosti alterna tívnych for iem h l as ovania a po dobne. Oso bitnú pozornos ť si zaslúži aj feno m én tzv. kryptokoalíc i í , ktor é sa v posledných volebný ch cy kloch za čali o bj a vovať ako no vá stratég ia predvoleb nýc h aliancií mi mo of iciálne dek l a rov a ných koa lícií. Najrozsi ahlejším tematic kým okruho m publik ácie j e oblasť venovaná p olitickým ak térom a širším s poločen sko-politický m súvislostia m vol ieb. V prácach j e zdôra znená úloha politic kých strán, či už koaličných al eb o opoz i čn ýc h, ako kľúčovýc h aktérov politickéh o boja, pričom autori sa v enujú aj ich ideologickému a hodnotovému ukotveni u a schopnosti ovp l y v ňo v ať verejnú politiku. Okrem politický ch strán sú analyz ované a j ďalšie su bj e kty s v p lyvom na priebeh a výsle dky v o lieb, a to predovše tkým subjekty obč i ans kej spoločnost i vr átane tzv. tretích st rán, rôzne záujmové skupiny, sociálno-po litické hnut ia č i elektronické i printové m é diá, vrátane médií altern atívneho cha rakteru. Viacerí autori poukazu j ú na to, že či nn o s ť týcht o aktérov má výrazný vply v https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-1 9 nielen na politickú mobilizáci u , ale aj na nárast popu l i zmu, radikalizm u , p oliticke j apatie a pokles vole b ne j účasti. Nízka voličská ú časť p ritom n ie je izo lovaný m problé mom Slovenska, ale má m ed zinárodný charakter. V n adväznos ti n a uv e dené viace rí autori konštatujú pokles kvality d e mokracie a rast j e j krehkosti, osobitne v s ociálne a e konomick y mene j rozvinu tých regiónoch. Ako p ros triedky, ktoré tento tr e nd podporu j ú, sú i den ti f ikované dezinfor mácie, fa kenews a pr op a ganda. Spochybňo vanie spoľahlivos ti s čí tavania hlasov, výsledko v vo l ie b a d ôveryhodnost i volebného procesu ako takého sa postu pne stáva spo ločensk y akceptova nou normou. Podpora autoritársky ch a populistických alterna tív m ed zi časťou populácie všade v o svete narastá. V niektorý ch prípadoch, a ko naprík lad v USA, Brazílii či Mexiku, nespokojn osť voličo v prerást la až do fyzických útokov na v lá dne inštitúc ie. Publi ká ci a preto upozorňuje aj na súvislosti medzi volebný mi proces m i a občianskou be zpečnosťou. Knižná pu blikácia priná ša m nožs tvo cenných poznat kov a informác i í, ktoré s úvisia s voľbami na Slovensk u, ale aj za jeho hranica m i. T ie to poznatky m ô žu poslúži ť nielen odborne j verejnosti, ale aj tvor com verejných politík p ri hľadaní c i e st k stabilizáci i demok ratických procesov. Veríme, že publikáci a prispeje k širšie m u porozumeniu v o lebne j problematike v súčasnom m e niac om sa politickom p rostredí. Zároveň môž e podniet iť ďalšiu od b o rn ú dis k usiu o výz v ach, ktorým čelí v o le b n á legislatíva a prax na Slo vensku i vo svete. Košice 2025 doc. P hDr. Jana Šutajová, PhD. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 16 Právna regulácia tvorby volebných okrs kov obsia h nutá v § 8 volebného kódexu je z môj ho p ohľadu vy h ov ujúca. Štátna komisia vo svojom d ok u ment e Ná mety Š t á tnej komisie odp orúča la zaviesť do právnej úpra vy (opätov ne) opráv neni e obce zria ďovať osobit n é volebné okrsky aj v z dravotníckych a sociálnych zariad eniach, čo by nepoc hy bne výra zne z je d nodušilo č innosť okrskov ých volebných k omisií, v kt o rých úze mno m obvode sa nachádz aj ú zdra votnícke a sociálne za r ia denia. IV. Kre o vanie , zloženie a komp etencie volebných orgánov Volebnými orgá nmi sú v prvom rade okrsko vé volebn é komisie , okresné volebné komisie ( na účely voli eb do orgá nov samospráv nych krajov tiež volebná komisia samos právneho kraja a obvodné v olebné ko misie a na účely volieb or g á nov sa mo sp rávy obcí tiež m ies tne a mestské v olebné komisie) a Št átna komisia , ktorú zákon definuje ako „ n e záv i slý o rgán na kontrolu fi nancovania p olitických st r á n a politický ch hnut í, riad e nie vo l ieb a zisťova n ie výsledkov vo lie b “ (§ 13 ods. 1 prvá v et a volebného kóde xu). Navyše podľa § 12 ods. 3 volebného kódexu v olebnými orgá nmi sú aj mi n is terstvo v nútra, štatistic k ý ú r ad, okresné úrady, s amosprávne kraje a obce, ktorý m sú zverené primárne organizačné úlohy, ale aj prá vomo c roz hodovať vo volebnýc h v eciach v sprá vnom konaní. Kreovani e (všetkých st upň ov) v ole bných komisií je už dl hodobo (od roku 1 990) z aložené na delegačno m princí pe , ktorého pod stata spočíva v tom, že kandidujúce politické strany a politické hnutia (ďalej len „po lit ic ké stra ny “), ako aj volebné koalíc ie a pri voľbá ch prezidenta aj petičný v ý b or (zastup ujúci nezáv isl é ho kandidá t a ) ma jú právo delegova ť do voleb ný c h kom isi í rov naký počet čle nov a ná h ra dníkov. Tento model kre o va nia vole bných komis ií založ en ý n a vz ájomnej kontrole zás tupcov kandid ujúcich su b je ktov možno p o va žovať systé mo vo z a sp rávny a aj dlhod obo z a osvedč ený. Dl h o dobo sú https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 17 s jeho u platňovaní m v o vol ebnej praxi a le s pojené a j určité problé my, na ktoré upozorňujú pra videlne aj predsta vitelia ús t a vnej teórie. Id e v prvom rade o s k ut očnosť, že vo voľbách do orgánov s amosprávnych krajov a orgánov sam osprávy obcí n emajú možnosť de legovať svojich zá stupcov do v ole bných komisií ne závislí kandidát i , ktorých celkový p o čet dl h o dobo narastá. V zá uj me kompenzác ie tohto problé mu zákon pr iznáva nez ávislým kandid átom možnos ť vyslať d o voleb ných komis ií svojich zás t upcov, ktorí majú práv o byť prítomní vo voleb n ej m iestnosti v priebehu volieb, v rátane sčítavania hlasov. Za vážnejš í problé m považujem sku to č nosť, ž e väč šina kand idujúcich politi ckýc h st r á n a vol ebných komisií nevyuží va možnosť del ego vať svojich z ástupcov za č lenov volebn ý ch komisií . V dôsledku t oho m ô žu vzniknúť s ituácie (a v praxi v eľmi často vznikajú) keď sa počet členov v olebných ko mi s ií delegovanýc h kandidujúc imi sub jek tami zníži pod z ákonom ustanov ený minimáln y počet. V tako mt o prípad e vymen úva chýbajúcich č lenov v o leb ných komisií staros t a obce, re sp. v prípad e volieb do orgánov samospráv nych krajov pre dseda samosprávneho kraja. V praxi sta r os ta obce , resp. predsed a samosprávneh o kraja n i e zriedka vymenúva jú na chýbajúce miesta členov voleb ných komis ií svojich naj bli ž ších príb u zn ých (manželky, deti, rod i č ov, s úrodencov) , čo je predmeto m veľkého poč tu volebn ých sťaž n osti zvlášť v prípadoch, keď sa staros t a obc e, príp . pre dseda samosp r á vneho kra ja opätovne uchádza j ú v o v oľbách o tieto funkcie. Štátna komisia re agujúc na tento problém vo sv o jich Námetoc h od po rúčala , a by v p rípadoch ak starosta obce, a lebo pred seda samosprá vneho kraja opätov ne vo voľbách kandidujú na tieto funkcie, nesmel i dopl niť prís lušn é voleb né k o m isie o im blízke oso b y (ich okru h definuje § 11 6 Občianskeho zá konn íka) . Aj ke ď voleb ný kódex us tano v uje v z ásade systémovo a vec ne správny sp ôsob d o pĺňa n i a chýba jú cic h členov volebných komisií https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 18 v praxi vzni kajú zvlášť vo ve ľ kých mes tách ve ľ k é problé my n ájsť dosta tok osôb, ktoré majú zá ujem uchá d zať sa o funkciu člen a volebne j komisie , č o treba z rejme pripísať aj nízkej finančne j odmene za vý kon tejto vere jnej funkc ie. Jednou z najv iac pozitív ne hod notených súčastí n ovej záko nnej úpravy volieb s ch v álenej v rok u 201 4 bolo zriad enie Štátne j komisie. ako vrcholného orgánu pre riade nie volieb . 6 Bezpro st re dne po schv álení volebné ho kódexu s om v tejto súvislo st i uviedol, že „ Štátna ko misi a sa spô s obom svoj e j kr e ácie, zložením a p r á vnym postavením priblížila k š tandardom a odp orúčaniam vy voditeľn ým z relevantných do kumentov Benátskej ko misie pre d emokraciu a právo “ 7 Zároveň som však upoz o r nil na možné riz iká s úv i si ace s rigorózne ustan oveným spôsobom u znášania sa Št átnej k o mi sie zvlá šť v politicky ex ponovaných ve ciach . 8 Platná úpra va totiž „ môž e viesť k jej absolútnej n e fu nkčnosti ( nescho pnos ti p r ijíma ť akéko ľvek r ozhodnutia) , resp. prepolit i z ovaniu či nnosti “, 9 k čomu v z ásade pos t a čuje, aby úča sť na 6 Štátna komis i a má 14 členov, z ktorých 5 delegujú koaličné politické strany podľa pomeru zís k aných p oslaneckých ma n dátov vo voľbách do Náro dnej rady, 5 č l enov opozičné politické strany (taktie ž pod ľ a pomeru získaných poslanecký ch mandátov) a zvyšných štyr och delegujú predseda Ústavného súdu, preds ed a Najvyššieho správneho sú du, gener á lny pr o k uráto r a p re dse da Najvyšš i eh o k o nt rolného úradu. 7 Ma l som na mys l i predovšetký m Kódex d obrej p raxe vo volebných veciach, schválený na 52. pl e nárnom zh rom a ž de ní Benátskej ko misie 1 9 . októbra 20 0 2 [CDL- AD(2002023 r ev)] – n ajmä b o dy 6 8 a n asl. (ďa lej l en „Kóde x dobrej volebne praxe “ ) . Pozri OROSZ, L.: Nové volebné zákon y n a Slovensku – kva l i tatí v n y skok, evoluč ný krok, č i premárnená šanca . In: OROSZ, L.; MAJ ERČÁK, T. (eds.): Aktuálne problém y volebného práva – nové volebné zákony . Ko šice : UPJŠ, 2015, s. 20. 8 Podľa § 15 ods. 2 volebné ho kóde xu „ Štátna komis ia rozhoduje v zbore. Štá tna komisia j e uznášaniaschopn á, ak sú na zasad nutí prítomné aspoň tri štvrtiny jej členov . Na platnosť rozhodnutia je p otr ebná nad p o l o vičná väčšin a hlasov všetkých členov . Ak š tátna komisia hlasuje o tom, či bolo p orušené v o l e bné mo ra tór ium, či bolo porušené moratóri um na zverej ň ovanie prieskumov verejnej mienky, o reg istrácii kandidátnej listiny alebo o vyčiarknutí kandid á ta z kandidátnej listiny, sú potrebné na sc hválenie uznesenia tri štvrtiny hlasov všetkých členov štátnej komisie .“ 9 OROSZ, L.: Nové volebné zákony na Slovensku – kvalitatívny sko k, evolučný krok, či premárnená ša nca . In: OROS Z , L.; MAJERČÁK, T. (eds.): Aktuálne problémy vol e bného práv a – nové volebné zá kony . Košice : UPJŠ, 20 1 5, s . 23. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 19 zasa dnut í Š t á tnej ko mi s ie, resp. hlasovan ie o určitej vec i bojkotovali členovia delegova n í op ozičnými politick ý mi stranami alebo naop ak členovia delegovaní vládn ymi politickým i stranami. Rovnako som vyslovil o bavy z mimoriadne širo k é h o okruhu (rozmanitýc h) kompetenc ií zvere ný c h Štátnej kom isii zákonom. Na základ e dotera jší ch skúsenosti si dovolí m konšta tovať, že tieto obavy sú re levantné z v lášť v ta kom prípade, ak Štát na k o mi sia pristúp i k výkonu svojich kompet encií s ambíciou vytvoriť s i (aj ) vlast no u a ktiv itou nezávisl é pod klady p r e roz ho d ovanie a ni e l en mecha nickým schva ľ ovaním po dkladov priprave ný ch minis terstvom vn útr a, príp. i ným orgánom verejnej správy . K t om u je však nevyhnutn é, aby Štátna komisia di sponova l a primera ným počtom odbornýc h zamestnancov, ktorýc h práv n e postavenie im garantuje nez ávislosť od ministerstva vnútra , príp. iného orgá nu verejnej moc i. V tejto súvislosti je p o trebné p o uká zať na vz ťah Štá t nej komisie a mini sterstva v n ú tra, ktorý je pom erne p odrobne uprav ený v ustanove niach § 15 ods. 4 a 7 volebného kódexu. 10 Z ic h textu vyplýv a významná z ávislosť činn ost i Štátne j k o misie od od bo rnej p o moci príslušných ú tvarov ministerstva vnútra, ako aj f inančná z ávislosť na rozpočtov ých pros triedkoch vyčle nených pre Štá t nu komisiu v rozpočtove j ka pit o l e ministers tva vnútra a tiež minimálny vpl yv Štátnej komis ie na personálne zloženie a počet zames tnancov Úradu 10 Podľa § 1 5 ods. 4 až 7 volebného kódexu : „ (4) Na ministerstve vnútra sa zriaďu je Úrad štátnej komisie (ďalej len "úrad") ak o osobi t ný organizačný útvar. Ve dúci úradu sa z účas tň uje zasadnutí štátne j komisie bez práva hlaso vať. (5) Ministerstvo vnútra určuje štruktúru úradu po prerokovaní so štátnou komisiou. Sk ončenie alebo zmenu štátnozam estnaneckého pomeru št á t neho zamestnanca úra d u a skončenie alebo zmenu pra c ovného po meru z amestnanca pri výkone práce vo verejnom z áu jme ministerstvo vnútra vopre d prerokuje s pre d se d o m štátnej komisie. (6) Výdavky na činnosť štátnej komi sie a úradu sa uhrá dzajú z rozpo č tu ministerstva vnútra. Rozpočet finančných prostrie dkov na činnosť štátne j ko m isi e a úradu prerokuje ministerst vo vnútra so št átnou komisiou. M i nister stvo vnútra z a be zpečuje org a n izačné, ma te ri áln o-techn ické a personálne podmien k y pre činnosť štátn ej komisie a úra du. (7) Ministerstvo vnútr a a) plní úlohy odborn ého a administratívne h o útvaru štátnej komisie vo vole bný c h ve c iach ....“ https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 20 Štátnej komi si e, čo má zásadný vplyv na funkčnos ť a kvalitu činnos t i Štátnej k o misie. Na základ e mojic h skúseností z pôsobenia vo fu n k cii predsedu Š t átnej komisie si dovolím kon štatovať, že v minul o m období boli vzťahy med zi ministerstv o m v n ú tra a Štátnou komi si o u veľmi kore k tné a ústretov é, čo a le pro f u t uro neznižuje po tenc i á lne riziká, z vlášť v prípad och , a k dôjde nadmernej poli t iz ácii činnosti ministerst va, resp. ministra vnútra. Ri ziká spojené s nad m ernou politi záciou vede nia ministerstva vnútra (jeho s vedkami s me pod ľ a môjho názoru aj v súča snosti), ktoré môžu negatívne pôsobi ť na existenčné istoty a zvyšovať tlak na žiadúcu politi ck ú lojalitu odborných z amestnancov m ini sterst va a jemu podria dených orgánov 11 a vzhľad om n a e xistujúcu právnu úp r avu môž u mať pri amy d opad na fun kčnosť Štát n e j komisie a spôsobiť formali záciu jej činnosti. Na načrtnuté problé my v zťahov Štátnej k omisie k ministerstvu vnútra pra videlne p ouk a zujú vo svojich hodn o tiac ich sprá vach pozorovate ľské mi sie Ú radu pre demokra tické inštitúc i e a ľ ud ské 11 V poslednom období si kritické rea k cie zaslú ž i najmä rozhodnutie Okr e sného úrad u Bratislava z 28. augusta 2024 v konaní o obvinení Mgr. Matúša Šutaja Eštoka (ministra vnútra) z p o d o z renia zo sp á ch ania priestupku spôsobených opakovaným uverejňovaním viacerých platených príspevk ov na sociálnej sieti Fa ce book v období kampane pred v o ľbami pre zidenta, kto ré podľ a ich obsahu možno p o v ažov ať za negatívnu volebnú kampaň smerujúcu pro ti kandid á t ov i na prezident a Ivanov i Korčokovi. Bratislavský okresný úra d konanie za st avil s odôvod nením, že „s k utok, o ktorom s a koná, n ie je p riestupkom“, h o c i podľa môjh o n ázoru je v o dôvodnení tohto rozhodnuti a absurdným sp ô s ob o m vyhodnotený skutk o vý st a v , pričom p o právnej stránke sa zak l a dá na právnych záveroch, kt o ré sú v p ria m o m rozpore s ust álenou judikatúrou Štátnej kom i sie a výklad o vým i stanoviskam i ministe rstva vnút ra a odvoláva sa na zastaralú judika túru Ústavného súdu, kt orá sa vzťahova la na už zrušené volebn é zákony. K tomu p ozri články v De nníku N zo 7. októbra 2024 a z 8. novemb ra 2024. K 10. nov e mbru 20 24 dostupné na internete: B E N EDIKOVI ČOVÁ, M.: Šutaj Ešto k ned ostal pokutu z a statusy proti Korčokovi. P odriadení mu u v er ili, že nechcel ovply vň ovať voličov . In: DenníkN . [on line], [cit. 0 8 /04/2025]. D o s tupné na internete : <https://denn i kn.sk /4235971/sut a j-est ok-nedos t al-pokutu-za-sta tusy-proti-korcokovi- podriadeni-mu-u verili-ze-nechcel-ovply v n o v a t -volicov/>; BENEDIKOVI Č OVÁ , M.: Kritik mi n istrových statusov o Korč okovi neus p el. Silu ukázal nominant Hla su . In : Den níkN . [online], [cit. 08/0 4 /202 5 ]. D os tup né na internete: <https:/ / den n ikn .sk/4295020/kritik- ministrovych-s ta tus o v-o -korcok o v i-neuspel-si l u- uka z a l-n ominant-hlasu/> . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 21 práva ( O DIHR) O BS E. A k tuálne možno pouká zať na Záverečn ú správu ODIHR k p redčasn ým parlamen tným voľbám uskutočne ným 30. septembra 2023 (ďalej len „Záverečná správa ODIHR“), v ktorej sa uvádza , že „ . .. R ozsiah l e zapo je ni e ministerstv a vnútra takmer vo všetkých fázach volebného procesu vša k mô že v praxi oslabiť scho pnosť Štátnej komis ie napĺňať svoj ma ndát nezávi slého orgánu k onajúceho z o zák on a “. 12 Zároveň hodnotiaca m isia ODIHR v tejto Závere čnej sprá ve medzi prioritným i odporúčania mi na p rvom mieste u viedla odporúčan ie v tom to znení: „ Kompetenci e a činnosti mi n isterstva vnú t ra a Štátne j komisie by mali byť jasne definov a né a vymedz ené spôs obom, ktorý umož n í Štátnej k o mi sii f u ng ovať inštituci onálne a funkč n e nez á vis lým spôsobom. “ V zá uj me posilni ť pre ventívne f in a nčnú a pers onálnu nezávislosť Štátnej komis ie bolo na jej pos lednom 4 4. zasad n utí v minulom volebnom období pr ijaté uznesenie č. 44 .2.1 z o dňa 15. 1 1 .2023,, v ktorom Štátna ko misia okre m iné ho konštatu je, ž e „ .. .Úrad štátnej komisie je v súčasnom zlože n í po ddimenzovaný a pova žu j e za pot r ebné rozšíri ť jeho personálne zlož enie aspo ň o jedného odborného z amestnanca. “ (ad resátom toh t o uzneseni a bolo p rimárne minis terstvo vnútra, re sp. jeho štatutárny orgán, napriek tomu doposia ľ k posilneniu personálneh o zloženia Úradu nedošlo, po zn.) . Zároveň Štátna komisia vo svoj ich ná metoch odporúčala posiln i ť sv o je pos tavenie v rozpočtov om procese zmenou znenia § 15 ods. 6 dru h e j vety volebného kód exu tak, že b y ustanovoval o „ p r ávomo c Štát n ej k omisie prerokovať návrh rozpočt u fina nčných p rostriedkov na činnosť komisi e s Ministe r st vom vnútra Slovensk ej repu bl iky a zaujať k n emu st an o visko. “ (ani táto legislatívna zme na nefiguruje v d ot e rajších legis latívnych aktivitách ministerstva vnú tra, pozn.). 12 V tejt o súvislosti sa v Záverečnej správe ODIHR 2023 upozorňuje na bod 76 Kód e xu dobrej volebnej praxe, v ktorom sa uvá d za, že „...spolupráca medzi ústrednou volebnou komisiou a min i sterst v o m vnútra je m ožná len s praktických d ôvodov, na p r. prevoz a skla dovanie hlasovacích lístko v a iné h o zariadenia .“ https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 22 V. Na v rhovanie a registrácia kandidátov (k an d idátnych li stín) Mimoriadne výz namným štádiom volebnéh o procesu je navrhovanie a registrácia kandidá to v na volené fun k c ie. J eho prá vnu reguláciu mož no p ovažova ť za sta bilizo va nú a v zásade v y hov ujúcu. Napriek tomu sa žiada upozorniť na nie ktoré s t ý m sú visi ace aktuálne, ale i pr etrvá vajúce problémy. Pokiaľ ide o nav r hov anie kandidá to v, exk luzívne postave n i e m e dz i právnickými osob ami pri n avr h ovaní kand idátov ma jú politické strany (hn utia) a ich koalície . P r i v oľbách prezide n ta a voľbác h d o o rgánov úze mnej sam ospráv y ma jú prá v o predkl adať tzv. nezávi slýc h kandi dátov tiež kvalifikované skupi ny voličov na z áklade p e t íci e . P odľa môjho ná zoru je platná právna regulá cia nav r hovania kandid átov (kand idátnych listín), vráta n e náležitostí, kt o ré majú n ávrhy obsah o vať, v zásade vyhovuj úca a ne e x istujú dôvody na jej významn ejšie zmen y . 13 Regist r á ciu kand idátov (zahŕňajúcu aj pre sk úma vanie náležitostí kandidátnyc h li s t ín a splnenie podmienok kandidovania, p o zn.) pre voľby do Národne j rady a v oľby do E urópskeho parla mentu zveruje volebný kódex do k ompetenc i e Š t á tnej komisie, n a rozdie l od voli eb p r e zidenta , pri kt or ýc h j e pres kúmavanie ná vr h ov kand idátov a ich regist r á c i a (podľa litery z ákona „prijatie návrhu“) na fun kciu prez id ent a zverené pre dsedovi Národnej ra dy . Toto riešen ie , ktoré nepriamo možno o d vodiť aj z ústavnej úprav y (pozri čl. 101 ods. 2 druhá v eta Ústavy S R) ne považuje m za vyhovuj úce . Aj preto som na zá verečnom zasadnu tí Štátnej komisie navrhoval, aby súčasť o u Ná metov Štát nej kom isie bo lo aj od porúčanie „ Zváž i ť zverenie predkladania a preskúm avania n á vrhov kandidátov na prezidenta a petícií na pod poru kandidáta na prezidenta a ich registráciu do komp etencie 13 To tvrdím napriek tomu, že v Záve rečnej spr á ve ODIHR je predmet om k ritiky nemožnosť i nd iv iduá ln e j ka n didatúry kandidát ov p ri parlament ných voľbách (s. 9 a s. 23 Záverečnej správy). Z tout o kritikou sa ťažko možno stotožniť, keďže vo svojej podstate spochybňuje l is tinný systém pomerného zastúpen ia, ktorý je najrozšírenejším modelom systému p om e r né ho zastúpe ni a v dem okratickom svete. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 23 Štátnej komisie“, t.j. zab ezpečiť analogic k ú úpravu ako pri v o ľbá ch do Národnej rady a voľbách Európs k eh o parlam en t u. Š tátna komisia toto odp orúčanie schvá li la netušiac, ž e v krátkom č ase nad obudn e aktuálnosť pri pr ezid entských voľbách uskutoč nených v kalendá rnom roku 202 4. Netreba v tejto súv islosti p o drob nejšie roz oberať, že p r e skúmavanie náv r h ov ka n d idátov a ich reg istrácia ( prijat ie návrhu) patrila d o kompe tencie jed ného z kandidá tov – vteda j š ieho predsedu Národ n e j rad y Petra Pellegriniho, čo p ovažujem za absolútne nevhodné a zaklada júce opodsta tnenosť príp adnej námietky zaujatosti (na tom nič nemení skut očnosť, že rozhodnutia o prijatí návrhu podpisova l predsedo m Národnej rady pov erený podpre dseda). Preskúma vanie návrh ov kandidátov ( k a n d idátnych li st ín) a ich registrácia kandidá to v pri voľbác h do orgá no v úz emnej samosprávy je zv erená do kompetencie miestnych v olebných kom isi í a volebnýc h kom i sií samosprá vnych kraj ov, čo mož no považova ť za sy stémovo a v ecne správ ne riešeni e. Vzh ľ a dom na záva ž n o sť ak tu registrác i e k andidáta (ka ndidátnych listín) j e žiadu ce, a by bola kand idujúcim s ubjektom poskytn utá súdna ochrana proti r o zhodnutia m príslušnýc h volebných orgánov, ktorý mi b ola od mietnutá ich re g i strácia na účely volieb . Právna úpra va súdnej och rany kandidá to v vo v eciach registrác ie je obsiahnutá v Sprá vnom sú dnom po riadku ( § 2 73 – 312) pre všetky typy volieb. Najp r oble matickejšou súča sťou te jto právnej úpravy s ú mimoria dne krát k e le hoty na podanie žaloby vo veciach regist r á c i e (3 dni od doru čenia rozhodnutia o n e zaregistrov aní) a samotné rozhodnu tie správn eho súd u o týcht o ža lobách (5 dní od d o ručenia žaloby a pri voľbách do orgáno v územ n e j s amosprá vy d o ko nca 5 dní). 14 14 Podrobnejšie o t omto probléme poz ri O ROSZ, L.; GIBA, M.: Sú d na a i n á právna ochr ana politických práv v Slovenske j republike (právna úprava, aplikačná prax, hodnotiace pozn ámky) . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 24 V súvislos ti s právnou reguláciou navrhovania a registrác ie kandidátov sa žiada na druhej stra ne oceni ť noveli záciu v o lebné ho kódexu zo 17 . apríl a 2 024 , uskut o čnenú zá k o nom č. 94/20 2 4 Z.z., prostredníctv om ktorej sa na základ e skúseností z voleb nej pra xe zriadil c eloštátny Re gis t er kandid á t ov a kandidá tnych listín spravovaný mi nisterstvom v nút ra , ktorý zahŕňa zá k onom ustan ovené údaje o ka ndidátoch pre všetky t ypy vol i eb. Vďa ka úda jom obsiahnutým v tomto Reg istri by sa m ohl a význam ne z jednodušiť prác a príslušných volebnýc h orgánov pri re g i strácii ka ndidátov. VI. Vol ebná kamp aň Vo finálne j fáze prípra vy nových v o leb ných z ákonov nemalú čas ť odbornej v erejnosti pre k va pilo, ž e ich navrhovateľ (vlád a) sled uj ú ci ambíciu kodifikovať v o leb né právo rozdelil volebnú matéri u do dvoch a nie jednéh o z ákona kódexového typu. K t o m uto, z komparatív neho hľadiska neštandard nému prís t upu, s om bezprostred ne po schv álení platných volebných z ákonov uvied ol: [Pri nepochybnej kodifikačnej ambícii t vorcu no vej v olebnej leg i slatívy sa m i zdá nepoch opiteľné, že túto ambíciu n e dov i edol d o dôsledkov , keďže p re „vy členen ie“ právnej regu lácie volebnej kampa n e zo z ákona o podmienkach výk onu v olebn ého práva (ten sa moh ol naz ývať aj inak, po zn .) pod ľ a môjh o názoru neexis tovali dostatočné argumenty] . 15 O týcht o dôvodoch nebudem ani v tomto príspev ku špekulova ť a ob medzím sa na k o nš tatovanie, že v ďaka tomuto postupu zákonodarc a zv ý raz ni l výz n a m vole bnej kampane ako (relatívne) samosta tného štádia volebnéh o procesu, ktoré podlieha v súčasno st i dyna mickému rozv o ju a vyž aduj e dôkladne premysle né In: OR OSZ, L.; HORŇÁKOVÁ, D.; MAJE RČÁK, T. (ed.): Ústa vné d ni . Sú dna a i ná právna ochrana politických práv – XII. Ústa vné dni . Košice: Kancelária Ú stavného súdu Slovenskej republiky, 2024, s. 81-82. 15 OROSZ, L. : N o vé volebné zákony – kv a litatívny sk o k, e vo luč ný krok, č i premárnená šanca . In: OROSZ, L .; MAJERČÁ K , T.: (eds.).: Aktu álne p r o blé my volebného práva - Nové volebné zákony . Košice: UPJŠ , 2015, s. 10-11 . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 25 zása h y d o moder n iz ácie je ho práv n e j re g u lácie. Už v ú vo de tejt o časti môjho príspev k u chce m poznamenať, ž e najviac problémov v dotera jše j aplikač n e j praxi spôsobovala p ráve platná právna re g ulácia volebnej kampane. Vzhľadom na priest o rové limity tohto príspevk u sa obmedzím l e n na stručnú rek apituláciu problémov zak o mponovanýc h priamo v právnej úpra ve a tiež problémov, k toré vznik ajú pri jej int erpretácii a a p likácii. VI. 1 Uzavretosť vole bnej kampane a san kcie za jej porušenie Značne p r ob lematick á je už samotná legá l na defin í c ia volebnej kampane, kt orá vychádza z ko ncept u tzv. uzavrete j volebnej kampane, v rám ci ktorej je č innosť na podporu alebo v nepro spech kandidu jú cic h subjektov p očas v o leb nej kampane vyhra dená taxatívne urč enému okruhu s ubjektov, konkré tne p odľa domá cej právnej ú pravy len politický m stra nám a ka ndidátom. 16 Koncept u zavretej volebnej kamp ane bol predmetom kritik y z hľadiska jej ústavnej kon f ormi ty už počas rokovani a o návrhu zák ona o vol ebnej kampan i, 17 pričom táto kriti ka sa výrazným spôsobom zi nt enzív ni la po je ho schv álení a to predovšetk ý m z hľadis ka otáznikov, ktoré vyvoláva jeh o (ne)z lučit eľn osť z ústavn ými garanciami sl obody prejav u. 18 Úva hy o neústavnosti konceptu uza vretej volebnej ka m p ane podčiarkuje text § 2 ods. 3 zá ko na o voleb nej ka mpani ( „Čin nosť iných subjektov ak o ustanovených v o dseku 1 na podporu a le bo v neprospech 16 Podľa pôvodnéh o z ne nia zákona mohli uskutočň ovať volebnú ka m paň aj tzv. tretie strany – k tomu pozri n i žš i e b o d V I. 2. 17 Po z ri n a j mä GIBA, M.: K niektorým p r o blém om právnej ú pravy volebnej kampane na Slovensku. In: OROSZ L . ; MAJERČÁ K, T. (ed.): Aktuálne problémy volebného práva a volebného súdn i ctv a v Sl o vens kej republike – II. Ústavné dni. K ošice: UPJ Š, 2013, s. 1 94 - 202. 18 K tomu pozri najmä MAJERČÁ K, T.: Obmedzenie slobody prejavu a práva na i nf ormácie v zákone o v o leb n ej kampani . In: MAJERČ ÁK, T. (ed .): Sloboda p re javu a jej limity. – IV. Ústavné dni . Košice: UPJŠ, 2016, s. 124-130. V zásade tot ož ný záver je vyslovený v tom istom zborníku aj v mojom príspe vku OROSZ, L: Sloboda prejavu vo volebnej k ampani , s. 105-107. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 32 ministerst vo v n útra a okr esné úrady, 29 pričom ich poru šenie je sankcionov ané vysokými f inančnými poku t a mi, ktoré by mali plni ť „odstraš uj úc u“ funkciu. Ustan ovenia zák ona o pravidlác h finan covania volebnej kamp ane mož no hodnot i ť ak o n eobyčajn e ambi ció zn e a na prvý pohľad vyz nievajú mimori adne poz itív ne. Kľúčovou ot ázkou však je, či záko nodarca, res p . orgá ny verej nej moci za b ez pečujúce ich vykonan ie v praxi vytvorili p rimerané právne p rostriedky a me chanizmy na ich efektívne up latňovanie v p r a xi . Právna úprav a, ktorej výz n a mné čas t i zostá vajú len na papieri a v praxi sa neuplatňujú, resp. u platňujú len f ormálne j e nefu nkčná a v o svojej p odstate znižuje aut o rit u práva a d ôv eru ve r e jnosti v p r á vny poriadok , ako aj k orgá n o m verejne j m o ci, k t orým je zver en é uplatňovanie právnej úpra vy v praxi. O tom, či zákon o v o leb nej kampani aj reálne ob sahuje právne prostriedk y a mechanizmy, ktoré b y mal i zab ezpečiť jeh o ef ektívne uplatňova nie v praxi si aj na z á k lade sk úseností nadob udnutých počas môjho pôsobenia v Š tátnej komisii dovol ím vysloviť vážne pochybn o sti. Na podp oru to ht o tvrdenia p ovažu j e m za v hodné poukázať na pr íklad na problém y, ktoré v pra xi môže spôsobi ť povinnosť mi ni s terstva vnútra ako kontrolné ho orgá nu objektí vne a z áko nom požad o van ým spôsob o m preskú mať v z áko nom ustanovenej lehote , č i kand idát nep rekročil finanč ný limit na volebn ú kampaň. K t omu tre ba do dať, že za prekročenie finanč ný c h limitov na kampaň je prísl ušný spr ávny orgá n (mi ni s terstvo v nútra) povinný uložiť p okutu vo výške dvoj náso b k u sumy, o ktorú bo la prípustná suma náklad ov prekroče ná. 29 O odvolaniach proti prvostupňový m rozhodnuti a m ministe rstva vnútra rozhoduje Štátna komis ia a o o dv olaniach pro t i rozhodnuti am okresných úradov m i n i s terstvo vnútra. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 33 Problém spočíva v tom, ž e kontrolný orgán by mal v rámci preskú mavania údajov o nákl adoch n a svoju vole bnú k ampaň predl o ž ených kandid ujúcimi subjektam i zis ť ova ť , či si splnili zákonnú p ovinnosť z apočíta ť do z áko nom us tanoveného limitu nákladov na kampaň a j rozdiel medz i c enou daru a lebo iného bezodplatnéh o plnenia, ktorá bola dohodnutá alebo uvedená v zmluve a cenou obv yklou, t.j. kon trolný orgán m u sí disp o n ovať, res p. zisťovať rele v a ntné informác ie o obvyklých ce nách daru alebo iného bez o dpl atného plnen i a zoh ľadňujúc e aj miest o a č a s ich poskytnuti a . 30 Niet poch y b n o stí o tom , že id e o mimoriadne zložitú úlohu, ku ktorej spl neniu musí kontr olný orgá n d ispo n ovať primeraným i pers onálnymi kapacita mi s o dbor nými z nalosťami z oblasti cen o tvorb y (pod ľa mojic h informá cií tom u ta k v súčasn ost i nie je, pozn.). 31 Skutočnosť, že uv edené s kutočnosti naz n a čujú reál ny problém, s ktorým b y sa v praxi malo minister st v o vn út ra všeobec ne akceptovateľ ným spôsobom vysporia dať, možno il u strovať na podnete občianskeh o združenia Transpare n cy International Slovensko z 2 8. j úna 2024 vo veci možného porušenia § 5 ods. 1 zá kona o volebnej ka mp a ni, ktorého sa mohol dopusti ť kandid át na prezidenta P. Pellegrini prekročením limitov nák ladov na v olebnú kam paň (p odľa odhadu T IS o 25 0 000 Eur) v rámci bilboard o ve j ka mpane. 32 Podľa 30 Pozri k tomu najmä ust a no venia § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a 9, a k o a j § 6 o ds . 11 zákona o volebnej kamp ani. 31 Nemožno nechať bez povšimnutia, že pred schválením zá k ona o volebnej kampan i patrila kompeten cia rozhodovať o prek ročení prípustných nák ladov n a volebnú ka mpaň ministerstvo fi n ancií, u kto rej zamestnancov sa požadovaná odbornosť v o sfére cenotvorby dá pre dpokla dať. 32 Sum a ri z á c i a údajov o p očte p re n ajatýc h rekla mných p lôch a predpok ladaných nákladoch na j ed no t livé bilboard y od TIS. Viac pozri: Bu de netran spa rentn á a neférová prezidentská kampaň no vým normálo m ? In: Tra n sparenc y International Sl o vens ko . [online], [cit. 08/04/2025]. D ostupné na in ter n ete: https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 34 mojich i nformácií sa m inisterst v u vnútra nepodarilo s podnet m i týkaj úcimi sa možného porušeni a z ákona kandidátom na prezide n ta P. Pellegrini m pre k ročením zá konom usta novených limitov na k ampaň k 1. decembru 2 024 v ys poriadať, t.j. ani po uplynutí viac ako 7 mesiac o v od skon čenia druhého k ola prezi d e ntských voli eb ( ! ). VII. Hlasova nie, sčít avanie h l a sov, zi sťovanie a vyhlasovanie výsled ko v vol ieb, p r i deľovanie ma ndátov Hlasovanie možno považ ovať za kľúčové štádiu m volebného procesu, keďže oprávnení voliči svojim hlasova ním rozhod ujú o výsled k u vol ieb. Tra dičným spôsob om hlas o vani a je hlasova nie vo volebn ých miestnostiac h, príp. hla so vanie d o prenosnej schrá nky, o ktoré môžu oprav ení voliči p ožiadať okrs ko v ú volebn ú ko mi s iu spravidla zo z dravotných dôvodov. V o statných d esaťročiach sa však popri trad ičn e j f o rm e hla sovania z ačínajú v demo kratickom sve te objavova ť aj alte r n atívne formy hlas o va nia , ktorých zavád zanie možno považ o v ať „... za jeden z v ýznamných prejav ov realizácie tzv. pozit í v neho záväzku š t átu, ktorého kľ účov ou fu n k ciou je odstraňovani e prekážok sťažujúcich určitým skupinám o právnených vo l ičov prí s t u p k voľbám .“ 33 Na Slovensku je zati aľ jed i n o u formou al ternatívneho hla so va nia pošt o u (korešpon denčné) hla sovanie, ktoré um o ž ňuje voliť občanom, ktorí nemajú trva lý pobyt na území S R, alebo sa v čase volieb nachád zajú mim o úze mi a SR. Hlasovanie pošto u bolo up r a vené na účely vol ieb do Národ nej ra dy SR už z ákonom č. 333 /2004 Z.z. <https://volby.tr an s par e ncy.sk/prezident2 024/aktuality/bud e- netransparen tn%C3%A 1-a-nef%C3%A9 rov%C3%A1% 20prezidentsk%C3%A1- kampa%C 5%88-novym-n ormalom/>; Podro b ne jšie vysvetlen i e k potenciálnemu porušeniu zákonné ho limitu podľ a výpočtov a zdr o j ov TIS dostupn é n a internete: Preč o nesedí z áverečná spr áva Petra P el l egriniho an i je ho v ysvetlenie, že limit n a výdavky neprekročil . In: Transparen cy Int ernationa l Slovensko [on line], [cit. 08/0 4 /2025]. D ostupné na inte rn ete: <https://volby.tr an s par e ncy.sk/aktuality /preco-nesedi-z a v erecna-sprava-petr a - pellegriniho-a ni-jeho-vysv etlenie-ze-l imit-na-vyda vky-neprek ro ci l/>. 33 OROSZ, L. (et al.): Volebné právo , Ko š ice: UPJŠ, 2015, s. 9 8 . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 35 o voľbá ch do Národnej rady SR a násled ne prevza té do volebné ho kódexu. V podstate b ezprostredne po schválení v olebného kód exu sa v ústavno-prá vnej doktrí ne objavila idea zaviesť hlasovanie poštou aj pri voľbác h prez identa, ktorú s i v rámci s vojich a ktivít osv o j ili aj mimovládne organizáci e a ná sl edne aj v i a cero politic k ých strán. Už v priebehu 7. volebného obdob ia Národ n e j rad y ( 2016 – 2020) predlož i li p oslanci z a vtedajšiu opozíciu viacero návr hov smeru júci c h k noveli záciám v o lebného kódexu, ktorýc h pod statný obsa h tv o ril návrh na zavedenie hlasov ania poštou a j pre iné typ y volieb. 34 T iet o návrhy však nez ísk a li p odporu koaličn ý ch pos lancov, a preto neboli schválené. Vláda Igora Mato viča konštituovaná po parla mentných voľbác h z f ebruára 202 0 nema la v o svojom progra movom vyhlá sen í zmien k u o rozšíre n í hlasov ania poštou na iné typy volieb, zre jm e aj preto, že pref erovala za vedenie elektro ni c k é ho hlas o vania. 35 Napriek tom u vláda v súvislo st i s ú si lím spojiť voľby do E uró p skeho parlamentu s voľba mi pre zidenta v a ug uste roku 20 22 predložila do Národnej ra dy návrh ústav néh o zá k ona, ktorým sa mení Ústava S l ov enskej republiky č. 460/1992 Z.z. (ptč. 10 9 8) a o mesiac neskôr a j kva litne spracova n ú novelizác iu volebného kódexu (ptč . 1212), ktorá upravova la 34 Pozri návrh o p ozičných poslancov z októbra 2016 usilujúci o z a v eden ie hlasov ania poštou pre voľ b y pre zidenta, ako aj p ri ľudovom hlas ovaní o o dvolaní prezidenta a tie ž pre voľby do E ur ópskeho parlamentu a voľby do orgánov územne j samospr ávy (pt č. 319), ktorý o p ätovne predložili vo februári 2018 (pt č . 876) a následne v máji 2019 (ptč. 1539). Obsah ďalšieho opo zičného návrhu (ptč. 809 ) z januára 2018 sa týkal „len“ zavedeni a hl asovania poštou p re voľby do Európskeh o p arl a mentu (ptč. 809). 35 V programovom vyhl á se ní vlády I . Matovič a na obdobie rok ov 2 0 20 – 2024 sa v tejto súvislosti uvádza „ Vl áda SR po z v á žení bezpečnostn ý c h rizík z a v e di e p o pri k l asickom hla s ovaní aj elektronické hlas o v a n ie vo voľbách . .. “ Programové vyhl ásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020-2024 . In: MPSR.sk [online], [cit. 08/04/2025]. Dostup né na internete: <https://www.mp s r.sk/p r og ramove- vyhlasenie- vlady-slovenskej- repu bli k y-na-obdob ie-rokov-2020- 2024/80 0 -1 7-800- 15434/>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 36 podrob no s ti o orga ni z ácii a uskutoč ňo v aní volieb prezid ent a prostredníctv om hlasovani a poštou. Na priek skutočn o s t i, ž e vládna koalícia kon štituovaná v roku 20 22 d ispo novala ús t av no u väč šinou, vládou predloženú novelizác iu Ústav y nepo dporil Ústa vou požadov aný počet po slancov. Po nesc hválení vládnej novely Ústavy vláda stiahla z rokovania Národ n e j ra dy a j spom enutú nov elu volebného kód exu. Napriek neúspešnej vládne j ini c iatíve uskut očn e nej v minul om v olebnom ob do b í je idea umožniť v oľbu prezid enta hlasovaním pošt ou aj v s účasn o st i stá l e živá predovš etkým vďa ka aktivitám občians keho združenia Srd com d o ma, pričo m pod pora tejto idey je deklarova ná aj v Programovom vyhláse n í vlád y na ob do b ie rokov 20 23 – 2027, v ktorom sa uvádza „ V l á da vytvorí p o dmien ky pre hlasova nie poštou aj pre vo ľby prezide n ta Slov enskej republiky pre voľby, k t oré sa uskutočnia v roku 20 29.“ 36 Obávam sa však, že k naplneni u tejt o úl ohy z vládneho progra mu Ficovej vlád y v pre biehajúcom v o lebn om období nedôjde. Výz namne k tom u pod ľ a môjho náz o ru prispe j e skutočnos ť , že voliči, ktorí hlas o vali zo za hraničia poš t ou pr i voľbác h d o Ná rodnej ra dy v roku 2020 a najmä v ro ku 20 23 vyjadruj ú do minantnú podporu na js i lnejšej opozičnej p o lit ickej stra ne – Progresív n emu Slovensku, 37 ktoré s vysoko u pra vdepodobn o sťou b ude p ri prez identských voľbác h v roku 2 029 podporovať iného ka ndidáta než politic ké strany tvoriace v súčasno st i v ládnu koalíc iu. Zásadný vplyv na výsledok volie b má sč ítavanie hl asov, ktoré volebný kóde x zveruj e do kompe tencie okrs kových vole bných komisií . Postup okrskov ých voleb ných kom isií p ri posudzovaní 36 Programové vyhlá sen ie vlády . In: NRSR.sk [ online], [cit. 08/04/2025]. Dostupné na internete: <https://www.n rs r .s k /w eb /D y namic/Docume ntPreview.aspx ?DocID=535376/>. 37 P o zri k tomu v tomto zborníku publik o v aný príspev ok FOGAŠOVÁ , F.; ADAMO V KRÁĽOVÁ, V.: Hlasovanie poštou – cest a k efektívnejšej v olebnej úč asti? https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 37 platnosti hlasova cích lí stkov a sčítavaní hlasov, a ko aj overovanie výsledkov hlasova ni a komisiami vyš ši e ho stupňa upra vuj e voleb n ý kódex pomer ne pod r ob n e jed n a k vo s vo j ej I. časti, ted a v rámci všeobecn ý c h u stanovení (§ 28 a n a sl.) a ná sl ed ne aj v ďalších častia ch upravujúcic h jednotliv é typy volieb. V súvi slosti s pr o cesom elektronizá cie volieb (v olebných pr ocesov), ktorý nadobudo l v ý ra znú intenzitu v priebehu predc hádzajúceho volebného obdobia sa novelizác iou uskutoč nenou zákonom č. 512/2 021 Z.z . zaviedla povinn o s ť ok r s kových vole bných komisií, ako aj okresných komis i í vyhotovova ť z ápisnicu o priebeh u a výsledku hlasovania vo voleb nom okrsku, res p. v prísluš nom okrese v el ektronicke j podobe prostredníc t v o m i nformačného systé mu Štatistické h o úradu. Voči tejto nepochyb n e progresívnej a žiaducej prá vnej ú prave zjednoduš uj ú cej a urých ľujúcej p roces sčítav ania hlas ov roz pútali vtedajšie opozič n é politic ké strany ( najmä Republi ka a SMER-SD) v čase po vyhlásení predča sn ý ch v o lieb popu li s ticky orientovanú kampaň ú čelovo spoc hybňujúcu elektron ický informa čný s yst é m a vyvoláv ajúcu oba vy v oličov o s falšovanie v olieb ko a li čným i politický mi strana m i pr ostredníctv om elektroniz ácie niektor ý ch volebných pr ocesov. Tieto obavy, ktoré mali m o tiv o v ať voličov opoz ičných strán k účasti vo voľb ách boli zjav ne neopods t a tnené u ž aj z to hto d ôvodu, že okrskové volebné kom isie mali povi nnosť z ápisnice o v ýsledku volieb vyhot o vené v e l e k tronic kej pod obe vytlačiť a opa triť podpismi všetkých čle nov komisie, t .j. vyh otoviť záp isn ice na účely príp adnej kontrol y aj v listinne j po do be a doručiť ic h rov nopisy voleb ným komisiám vyššie ho stu pňa. Táto a rgumentácia politické strany vyvoláva j úce sv ojou nepo dloženou argumentáci ou ob avy z falšovania výsledkov volieb neus pokojila a roz vinula z môjho pohľa du nadbytočnú opozič n ú poslanec k ú iniciatívu, ktorá vyú stila do nove lizácie v o leb ného kódexu uskutočne nej zákono m č. 170/20 23 https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 38 Z.z., ktor ý z aviedol p ovin no s ť obcí z verejňovať na svojom webovom sídle (na účely kontro ly ) zápisnice o priebehu a v ýsledku volieb v jednot li výc h voleb ných okrs k oc h. Iš lo o nadbytočnú povin n os ť, keďže všetky zápisnice volebných k o misií boli už aj pred touto novelizác iou prístupné každému na webovýc h stránka ch Šta t istic k é ho úradu. 38 V zá verečnej časti môjho pr íspevku považ ujem za vhodné v ys loviť nie ko ľk o pozná mo k k pr ávnej regulácii tzv. uzatváracej klauzuly upl atňovanej v S R p r i voľbách do N áro dne j r ady a voľbác h do Európske ho p arlamentu . Uza tváracia klauzula (označovaná aj ako volebný p r a h) tvorí tradič ný prvok prop o rcioná lneho vol ebného systému, k t orého podstato u je prav idlo , p odľa ktoré ho sa kandiduj úca politická stra na nezúčastní p rideľovania mandá t ov v p rípade, ak získ a menej hlasov než je zákono m ustanov ená výš k a voleb n é ho prahu. Jeho kľúčovou funkc iou je za brániť nad mernej roz trieštenosti parlamentné ho po li tic k é ho spektra , ktorá môže významný m spôsobom ohroziť niele n f un kč nosť pa r la mentu al e naj mä v lády. Predmeto m in te nzívneho vere jn éh o diskurzu v SR bola a a j v súčas n o sti je jednak v ýšk a uza t v áracej klauzuly (vzhľa dom na tradič n e vysoký prepad hl asov) a jej a ditívny charakter, kt orý v p raxi vyúsťuje do obchádz ania platnej prá vnej úpravy kandidujúci mi politický mi st rana mi. 39 38 N avyše spomínaný opozičný posl a necký návrh bol spr aco v a ný veľmi povrchne (neobsahova l nap r. l eh otu, v ktorej majú byť zápisnice o krsk ov ý ch k omisií zverejnené), a preto bolo následne potrebné j e ho nedost atky odstrániť p rostredníctvom vládne j novelizácie vo l ebné ho kóde xu uskutočnenej zákonom č. 94/2024 Z. z. 39 P roblematiku uzatváracej klauzulu b ude m analyzov a ť l e n vo vzťahu k voľbám do Národnej rady. U zatváraciu klauzu l u vo výške 5 % z c e lkového počtu platných hl a sov ustanovuje vol e bný kódex síce a j pre voľby do E u rópskeho p arlamentu, ale k jej uplatňovaniu nemožn o mať zásadnejšie výh rady, keďže j ej výška korešp onduje požiadavkám vyplývajúcim z práva Európskej ún i e ( pozri č l. 3 Ak tu o p riamych voľbách do Európskeho par lamentu) a ne má aditívny cha rakter a z toho vyp lývajúce potenciálne problémy. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 39 Adi tívny cha r akt er uzat v áracej k lauzuly s počíva v tom, že z á kon určuje je dnak zá kladnú výšku voleb ného prah u pre jed notlivo kand idujúcu politic kú stranu (5 % z celkovéh o počtu platnýc h hlas o v) a z v ýšený volebný prah pre dvoj a trojčlen né vol ebné k oalície (7 % ) , ktorý sa pri vi a cčlenných koalíciá ch ešte zvyšuje na 10 % z c elk ového počtu pla tných hlaso v. U šľ a ch tilo formul ovaná a ditívna povaha volebného prahu mala p ôvodne slúžiť k zvýše niu šancí menších politickýc h strán získať poslanec ké ma ndáty vď aka vytvore n iu volebnej koalície tvore nej spriaznený mi polit ickými stra nami a v konečn o m d ôsledku pr isp iev ať k spolupráci a integrácii záu j m ov a cieľov ka ndidujúcic h pol itických subj ek t ov. 40 V r e álnej voleb n e j praxi s a však zvýšen ý volebn ý prah pre volebn é koalí cie s t al skôr preká žkou pre vs tup menš ích p olitických strán do parl amentu, a pre to vie do l k obchádza n i u platnej právnej úpravy, prostredn íctvom f o rmovania tzv. kryptokoa l í cií , 41 ktorýc h formovanie bolo m o žné registrova ť v podstate pred kaž dý mi parlamentn ý mi v oľ ba mi . 42 Obc h á dzanie pla t nej p rávnej úpra vy v aplikačnej praxi nemožn o hodn o ti ť pozitív ne, ke ďže vytvá r a stav právnej nei st o t y a znižu j e dôveru obč ianskej vere jnosti k prísl ušným 40 S taký mto hodnotením aditívne j povahy uz a tvá r a c e j kl auzuly sa n estotožnila sk upina poslancov Národnej rady, ktorá ar g umen tujúc j e j neústavnosťou z dôvodu porušeni a rovnosti kandidujúcich pol i t ických subjektov napadl a návr hom na začatie konani a pred ústavným súdom ad i tívnu povahu volebného prahu. Ústavný súd s a však s argumentáciou navrh o v a teľ ov n estotožni l a uzn esením sp. zn. PL. ÚS/2200 zo 4. ap ríla 2001 ich ná vrh odmietol. 41 Pod kryptoko alíciou treb a rozumieť „ de facto koalíciu viacerých po l itick ých strán, ktorá spočíva fo rmálne v tom, že formálne vo voľb ác h kandiduje len j e d na zo strán a iná stra n a ( p rí padne iné stra n y) umiestnia svojich kandidátov na kandidátnu li s ti nu kandidujúcej politickej strany. “ DOMIN, M.: Vole bné právo a volebné systém y . Bratislav a: Wolters Kluwer, 20 17, s. 90. 42 Paradoxná situ ácia nastala v tejto súvislosti pri voľb ách do N árodne j rady v roku 2 0 20, keď dvojčlenn á volebn á k oalícia, k torú tvorili P r ogresívne S lovensko a S p olu – občianska demokracia z ost ala pred bránami parlamentu, keďže k dosi a hnut iu zv ý šeného sedempercentnéh o volebného prahu jej chýbalo nec e lých 1000 hlasov, zatiaľ čo kryptokoalíc ia OBYČAJNÍ ĽUDIA a ne závislé osobnosti (OĽANO ), Nova, Kresťansk á únia ( KÚ), Zmena zdola u ž sv o jim názvom nezakryte deklar ovala, ž e j e v skutočnosti koalíciou štyr och politických st rán, z í skala vo voľbách n a j v i a c m a nd átov. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 40 ústavným o rgá nom. Aj pr eto vzhľa dom na skutočn o sť, ž e a ditívna povaha voleb n é ho prahu n e pln í a nie je spôsobilá plniť z amýšľané funkcie, sa domn ievam, že b y mala byť zruše ná . P r ípa dná úvaha o tom, ž e by do autonóm neho rozhod ovania politic k ých su bje kt ov o tom v akej for me s a volieb z účastnia rozhod o v al zákono m splnomocne ný orgán ver ejnej moc i (napr. v pod obe rozhod n u t ia o nezare g istrovaní tzv. krypto k o a lície na účely volieb) nemá o poru v platnej právnej úpra ve a ta kéto riešenie b y podľ a m ôjho názoru bolo vo veľkom napätí so sloven sko u ústavou . 43 V podstate po každých pa rlamentných voľbách bo la opakovane otváraná vere jn á diskusia (skô r a kademická, než polit ic k á ) o výšk e (zá k la dného) u zatváracej klauzu l y. Túto dis k us iu m otivoval primárne tradič n e vysoký prepad hlasov ka n d idujúcich politickýc h strán z dôvod u ned o siahnut i a v olebného prahu, čo význa mným spôsob om skresľuje prid eľovanie mandátov na základe pomerného princípu , teda kľúčovej pre dnosti sys t é mu pomernéh o za stúpenia. Pre padnutie hla so v ka ndidujú cich politických subjekt o v z dôvodu ne do s iahnutia hrani ce vole bného prahu v k o n ečnom dôsledku zvýh o d ňuje veľké (vo voľbách ú spešné ) politické stran y , z dôvodu ich vyššie ho podielu na preroz delení prepa dnutý c h hlasov. Aj preto nie je reá l ne uvažov ať o tom, že by legislat ívny náv rh na prípad né zníženie hranice volebného prahu získa l z iniciatívy menších, príp . stredne silných p olitických strán v Ná r odnej ra de potrebnú podp oru poslancov . Naopak zo str any p r efere n čne silných politických strán sa d á skôr očaká v ať návrh na zvýšenie hranice volebné ho prahu . V č ase finalizácie tohto príspevku sa návrhom na zvýše n ie z ákladného volebného prahu zo 5 % na 7% z celkového počtu platnýc h hlasov prezentoval pred seda SME R U –SD ( preferenčne na jsilnejšej koaličnej 43 Porovnaj k tomu ŠIMÍ ČEK, V.: Uzavírací klau z uke: čas pro bilanci, an eb o je tato téma opět na scéne? In : O R OS Z , L.; MAJE RČÁK, T. (eds.): Aktuálne problé my v o l ebnéh o práva – nové volebné zákony . Ko šice : UPJŠ, 2015, s. 209 a n a sl. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-2 41 politickej stran y) Róbert Fico. Podľa očaká vania jeho návrh nez ískal podporu ani u ostat n ýc h k oaličných politických strán. 44 Napriek tomu však v y v o la l pomerne v eľ kú mediáln u odozvu, čo bolo z rejme hlavným zámerom je j inici átora o to viac, že sa vďaka tomu p o darilo zahmliť viacero akt uál nych ekonomickýc h a so ciáln ych problémov súvisiacich o kre m iného so schválení m tzv. konsolida čnéh o balíčka v rám ci štá tneho rozpoč tu na rok 2025. Domnievam sa, že z poli t ického hľadi sk a prípadn á l egis latí vna i nici at íva smerujúca k zvýše niu vole bného prah u nie je minimálne v a ktuálnom volebnom období Národ nej rad y priec hodná , keď že k j ej presadeniu by SMER-S D potreb oval z rejme aj podporu pre ferenčne najsilne jš e j opozičnej stra ny Progresív neho Slovens ka, čo v pod mienkach akt uálne významne p olarizovanej politickej scény možno zara diť do sféry naivných p o litickýc h i l ú zií. Za pods t a tnejšiu pova žujem však za skutočnosť, že išl o by o inic i a tívu, ktorá by mohla nara z i ť na ústavn é ma ntinely súvisiace s f ixáciou pomerného syst é mu vol ieb do Národne j rad y, ke ďže kaž dé z výšenie voleb ného prahu negatív ne pôsobí na proporci onalitu za stúpenia kandidu júcich p olitických subjektov v slovens kom pa rlamente. 45 Ú stavné manti nely pre prípadné výraz n e j š i e zvýše nie vole bného prahu by sa dali navyše vyvod i ť aj s judikatú ry ESĽP. Závery V rámci priestorov ý c h m o žností tohto príspevku som s a na základe poznatkov, ktoré v zišli z desaťročnej ap l iká cie pla tných voleb ných 44 KERN, M.; OSVAL DOVÁ, M.: Ficov nápad na sedempercentnú hranicu na vstup do parlamentu z at ia ľ nemá podporu an i v SNS a H l ase . In : DenníkN . [ online], [cit. 08/04/ 2025]. Dostupné na i nte r ne te: <https://dennikn.sk / 4 299355/ficov-nap ad-na-sedempercent nu- hranicu-na-vstup- do-parlamentu- zatial-nema-p odporu-ani-v-sns- a - hla se />. 45 N a potenc i á lnu neústavnosť zv ý šenia hrani ce vo lebného práv a v načrtnutých súvislostiach poukazuje v nedávn o publikovane j štúdii aj M arek D omin. Pozri DOMIN, M.: Ústavná ochrana v o l ebné ho systém u: Sloven ská republika v komparat í vne j p e rspektíve . In: Právny obzor . 4/2 024, s. 408-427. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 48 prvotne pri rodzene vytvára súbežne s tvorbou ú stavy. V pôvodn om texte Ústavy sa veľká časť jej id en tity vo vzťahu k seb aurčeniu nár oda nachádz a v preambule, v rá mci ktorej sa nakon iec s k ĺbil princíp národný s princíp om obč ianskym. A k je ide n tita urč itý kva litatívny atribút, poto m ú stavná identita vyjadruje to, čím da ná ústav a je, no zárov eň a j to, č ím nie j e. Inými s lo v ami pov edané, ide o vyabstrah ovanie tzv. ducha daného ústa vného te x tu, resp. konkrétne h o ús t avné ho systému. Identi t a vyjadr uje to, č o je pre ústavu sku to č ne pod statné, zá k la dy, na ktorých je posta vená. Id e tak o ist ú d i menz iu ústavnej identi ty v objektívnom zmysle slova, pričom tiet o z áklady, ako hodnoty vstupujú do úst avy v rámci jej tvorby. Za ústavné h o dnoty sa v z mysle vy š ši e uvedeného teda považujú tie hodnoty, kto ré sú príto mné v texte ústav y . Základom vytvárania identity môže byť aj k o ntrast v o č i nieč omu či niek omu. Identitu je možné p rejavovať rôz nymi s pôsobmi, exp li c itne, či o dvode ne, resp. definičnými znak mi . Aj p odľ a Alexyh o „ Povaha princípu, t.j. skutočnosť, že u rčitá norma je pri ncípom, je sp oznateľná i b a v prípade jeho k olízie s iným princíp om a jeho vl astnosťou byť spĺňaný na rozdielnom s t u p ni.“ 3 Z materiálne ho hľad iska bola identita Ústav y tv o ren á v súlade so základ ný mi princípm i moderné ho k o nš t ituc ionalizmu 4 . S istým zovšeobec nen ím môž eme konštatovať, že zása h do týchto princíp ov b y predsta vo v al zásah do identity ústavy, nak oľko ústa vné princípy jednak vy jadrujú pods tatu celéh o sp oločenského hod no tovéh o systému, no zárov eň v se be nesú axiologick ý výz nam ústavy. Sú identitu spoloče nstva, re s p. národ nú i den titu, má zmysel hovoriť aj o i de ntite ústavy a toto slovné spo j eni e s a istým sp ô s ob om aj do modernej konšti tucionalistiky subsu muje. 3 ALEXY, R.: Poje m a platnosť pr á v a . B r a tis l a va 2009, s. 101-105. 4 P a tria med zi nich nepochybne princíp zvrchovanéh o štátu, demok raci e , deľby moci, pluralizmu, právneho štátu, právnej istoty, princíp zabezpečen i a a ochrany základnýc h práv a slobôd, repub likánskeh o p a rla mentarizmu , unitárneh o štátu, územne j samosprávy a princíp soci álne ekologicky orientovanej trh o ve j ek onomiky. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 49 vyjadre n ím na jdôležitejších hod nô t sp oločnosti, vyjad rujú teda podstatu celé ho spoloč enského hod n o tového s y s tému. Je dôležité podotknúť, že existujú obje k tív ne prípady kedy je prí pustná, či priam nevyhnutná aj taká novelizác i a ústavy, ktorá zasiahne do jej identity. Ako príklad môžeme uvi esť druh ú ústa vnú noveliz áciu – úst a vný zákon č. 9 /1999 Zb. reflektujúci ústavnú nem ožnosť voľb y prezidenta. Podľa pôvod ného te x tu ú stavy vol il a prezid enta Ná rodná ra da SR, pričom k zv o len iu bola p otrebná 3/5 kvalif iko v aná ústavná v äčšin a všetkých posla ncov Národ nej rad y SR. 5 Táto vä čšin a sa vyž adovala a j pri opakova ných v oľbách pre zidenta, až kým by prez ident nebol zvolený, so znižov aním kvóra sa nepočítalo ani pr i opakovan ý ch voľbách, čo v zhľadom k vtedajšiemu politic k ému roz lo žen iu sí l spôsobil o reálnu nemožnos ť zvoliť nového prezidenta . M odifikácia kreácie prez identa urč ením priamej voľby obča nm i (č l. 101 Ústavy) síce do pôv odnej k oncepcie ústavy za si a hl a , no ovpl yvnila j ej id entitu udrža t eľným s pôsobom. Cieľom p ríspevku je a le pouká zať na ď alšie priame noveliz ácie Ús t av y , týka j ú ce sa volieb, ktoré sv o j ou podstatou vyvoláva j ú p ochybnosti o nevyhnu tnosti zásahu do Ústav y a j e j identity. Novelizá cie ú st a vy vo volebn ých súvi slostiach : S ta b ilita pravidiel verzus p otreba zmi e n Vo vzťahu k novelizáciám ústavnej ma t éri e týkajúcic h sa volebnýc h procesov v o všeobec nosti je mož né s istou d ávkou opatrnos ti konštatovať, že tiet o pred stavujú z hľadis k a svojho výsledného efektu na spoloč nosť ako cel ok po m e rne špecifickú kategóriu zásahov, keďže majú bezpro st redný vplyv na základné p o litické práva občanov a organizá ciu vere jnej moc i. V oľ by ako také sú t otiž zá kladným mechanizmo m d emokraci e, ktorý m obča nia realizu jú svoje práv o účasti na správe v eci verejných, pričom ic h pra videlnosť 5 Čo predstavuje 90 poslanc ov z úplného p oč tu 150 poslan cov. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 50 a pred vídateľnosť sú k ľúčovými princípm i , kt oré z abezpečujú legitimitu volenýc h orgán ov a sta bili tu poli t ické h o systému. Ústa va ako zá k la dný zá ko n štátu má v tejto súv islosti vystu po vať v poz ícii „gara nt a pravidiel“, k toré s ú aj napriek svoje j spoľahli vo sti d o sta točne prispôsobivé riešeniu mi moriadnych situá cií. Flexi bilita ústa vných pravid iel má ale na chádzať svoj odra z v ich prípu stnej ada ptácii na vzniknuté pomery č i o k olnosti, ktoré dynamic ký vývoj ústa vno- politickej s poločnosti šta n d ardne priná ša, a nie v proc ese úst a vodarnej iniciatívy op rávneného subjektu, ktorá vo v ý sledku ved ie k zásahom narúšajúci m ne jeden pri ncíp právneho štátu , gene ralitu p r á vnych noriem a te o ret icky a j k hrozbe pre cedentálnej p ovahy f in á lnych produkt o v takéh o výk onu ústavodarnej moc i (alebo o d úst avného komp r o misu k nebezpečném u pre ced ensu ). Za para digmatický príkl ad ta kéhoto z ásahu m ožno smelo považova ť ústav ný zákon č. 44 /2017 Z. z. , ktorým sa d opĺňa Ústava SR. Táto pria ma nov elizácia bola ústav ným z mocnením pre jednoraz ové pred ĺženie volebnéh o obdob ia orgáno v vyššíc h územných cel kov (ď alej len „VÚ C“ ), čo preds tavovalo z ásah do šta n d ardného f ungov ania volebných proc esov na S lo vensku. Predmetný kr ok ú stavodarc u odôvod nený snahou o ra cionalizáciu volebného kalendára prostre dníctvom zosúlad eni a termínov regionálnyc h a ko muná l n ych volieb, č í m sa sledov ala efektívnejšia organizácia volieb a opti malizácia finančných a a dministratívnych nákladov, však v yvolala otázky tý k a jú ce sa ú stavnoprávnych princípov, najmä prá vnej is toty, oc hr a ny v o lebných práv a legitímnosti jednorazov ých zmie n ústav n é ho chara k teru. Ide o je den z prípa dov, kedy sa ústa vodarca rozhod ol pre pragmatic k é riešenie na úkor zás ady stability prá vneho poriadk u. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 51 Predĺ ženie volebné ho obdobia orgánov vyšší ch územn ý ch ce lkov vo svetl e novelizáci e ú stavným zákonom č. 44/2017 Z. z . Proklamovan ým cieľo m úst a vného zákona č. 44/2017 Z. z. z dielne poslancov Národne j rad y Slovenskej republiky (ďalej len „NRSR“ ) bolo „zjednot i ť volebné obd obia orgánov územnej samo správy, a tým vytvo r iť pre vo l iča l e p šie p rostredie na vý kon j e h o ústavného práva voliť.“ 6 To sa vo v ý sledku uskutočnilo spôsob o m predĺženia volebného obdobia orgán o v sam o spr ávy V ÚC. 7 V zmysl e č l. 6 9 ods. 5 Ústa vy, poslancov volia obyvatelia s trvalým pob y to m v územnom ob vo d e VÚC na štvorročné obdob ie. Diskutova ná pria ma novelizá cia Ú stavy však jej tex t doplnila o čl. 154 e, k t o ré ho od sek ( 1) hovorí, že : „ Poslancov zastupit e ľsti ev vyšších územ ných celko v a predsedov v yšších územných celkov volia vo voľbách v roku 2 017 obyvat e lia , ktorí majú t r va l ý p obyt v územnom obvode v yšš i eho územného cel ku, na základe vše o be cn ého, rovného a priameho volebného práva tajný m hlasovaním n a päťročné obdo b i e.“ Vykonan o u zmenou sa z ároveň určilo, že „ u stanove n ia čl. 69 ods. 5 druhej vety a ods. 6 p r v ej vety sa pre volebné o bdobie poslanc ov zastup i teľstiev vyšších územných celk ov a predsedov vy šš ích úz e m ných celkov pre volebné obdobie začína júce v roku 2 017 nepo u ž ij ú.“ 8 Uskutočnen ou mimoriad nou úpravou vol ebných cykl ov na úrov ni VÚC b o la spriechod nen á možnosť uskutoč nenia s poločných volieb do orgánov úze mn e j samosprávy v r oku 202 2 v jeden deň a v rovnakom čas e. Pomerne stručná dôvodová správa k ešte stručnejšiemu ústavnému zákonu ďalej argu mentuje, ž e účelom ad h oc z m eny v o leb ného kalendára je v podstate zvýšenie zá ujm u obyv ateľov obcí a VÚC o verejné dia nie, ktoré je bez prostredne spoje né s otázka mi miestneh o 6 Parlamentn á tlač č . 303. Dô vodová správa. Dostupné na internete : <https://www.n rs r .s k /w eb /D y namic/Docume ntPreview.aspx ?DocID=431966>. 7 Čl. 69 ods. (4) Úst a vy S R: „ O rgány v yššieho územné h o celku sú a) zastupiteľst vo vyššieho územ ného celku, b) predseda v y šš ieho územného ce l ku .“ 8 Čl. 154e ods. (2) Ústavy SR. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 52 a regionál n e ho významu a nachádza sa v priamej sfére ich do sahu ako voličov, čím podporuje ic h aktív nejšiu p articipáciu na s pr áv e v ec í verejnýc h. Umoc neni e z áujmu v oličov o otáz k y verej ného cha r a kteru majúce priam y vplyv na ich každ o denný život je v ko nečnom dôsled ku kľúčovým faktorom pre e f ektívny rozvoj obcí a VÚC. Ústavod arca takisto d ôvodí, že v tomto kontexte je nevyhnu tné zamera ť sa na z vý šenie kv alit atívne j úrovne zá ujmu o v olebnú súťaž, keďže prax odhalila rozdiely v i nt enz ite tohto záu jmu, ktorý je výrazne nižší vo voľbách do orgánov VÚC než do orgánov sa mospráv y obcí. 9 Táto skutočn o sť p ritom môže b y ť teoretic ky dôsled kom hneď niekoľkých faktorov, resp. ich komb in á ciou. V prvom rad e je azd a c elk om zrejmé, že orgá n y obce sú svoj imi kompete n ciam i a pôsoben ím obyvate ľ om markantne bližšie než orgány sa mo s právnych krajov. O ich dos t upno sti a zroz umiteľnosti agend y orgánov obecnej samosprávy na bežné fungovanie jedno tlivcov v spoloč nosti – obci nehovoriac. Ko mpet enc ie VÚC sú čas t o a hádam aj lo gicky vnímané ako vzdialenejšie a menej vidite ľné. Mnohí voliči navy še nemajú jasnú predsta vu o tom, aké prá vo m oci majú VÚC, čo môže viesť k poc it u, že tieto voľby nemaj ú pre nich priam y význam. Slab á informova n osť a lepšia komunikác ia otáz ok miestneh o pro st redia je ted a ďa lším činiteľom pri spievajúcim k n iž šej angažova n o sti vol ičo v pri v ý bere krajských f unkcionárov. Kandidáti do or gánov VÚC sú okre m uvedeného sprav i d la v „bež n e j spoloč nosti“ mene j známi, pretože regionálna politika má slab ši u mediálnu od o zvu a menší p r iestor v miestn ych diskusiá ch. To naopak ťažko kon štatova ť na obecne j úrovni, k de je vzťah med zi volič o m a kandidujúc i m be žne za ložený na osobnej z námosti, nakoľko obce s ú pre voličov symbolom ich komu ni ty, kde sa p r i rodzene c ítia byť s účasťou d iania. Vo VÚC, najskôr z dôvod u, že pokrýva jú väčšie územné celky, nie je „pocit 9 Parlamentn á tlač č . 303. Dô vodová správa. Dostupné na internete : <https://www.n rs r .s k /w eb /D y namic/Docume ntPreview.aspx ?DocID=431966>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 53 regionálnej identity“ tak e videntný. Činiteľ dotvá r a júci kombinác iu faktorov ovplyvňujúcich mieru angažov anosti oprá vnených v oličov na voľbách do regionál nych samosprávnyc h orgá nov, ako aj miestnyc h orgánov sa mosprávy obcí, môže byť nepoc hybn e a j ich načas ovanie. Zrejme v tomto duchu prim árne uvaž o v al tvorca diskutovanej ústavne j zmeny, keď k onštatoval, ž e zjednotením vole bn é ho obd obia voličovi „ ... v konečnom dôsledku niele n usporí čas, ale najmä zvýši poz ornosť vo v zťahu ku kandid átom a prirodzeném u výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstav y v jednotli vých orgánoch “. 10 Ta k ý to postup by m al, vo vzť ahu k politický m s tranám a k a n d idujúcim subjekt o m, z výšiť m otiváciu k vytváraniu kre atívnejších progra mov a k dôkladnejšie mu v ý beru kandidátov na j ednotlivé fu nkcie. Jednoraz ové predĺženie volebné ho obdob ia orgá no v vyššíc h územných celkov, zaved ené ústa vným zá konom č. 44 / 201 7 Z. z., vš ak aj napriek či už exp licitne d eklarovaném u al ebo implicitne vyplývaj úcemu cieľu ústav odarcu predstav o val výrazný zásah nielen do štandardného voleb noprávneho cyk lu, ale aj empiricky odôvodnene j existenc i e stabilnýc h ústavno-prá vnych zás ad právnej istoty a demokrat ických p r incípo v, ktoré bez prostredne podm ieň u jú dôveru občanov v stabilitu c elého ús tavného s ystému. Nem ožno poprieť, že tento krok ústavoda rcu, cieľom ktoréh o bolo zosúladiť termíny k omunálnych a regionál n yc h v olieb, č ím sa sled o v ala efektívnosť v o leb ného procesu a z ní ž enie organizačných a finančných nákladov sp o j ených s v olebnými konania mi, dovoľ uje pole mizovať o otázke vh odnosti a účel nosti zrealizova ných úprav v kont e xte vyššie uvedeného. Ústavn oprávne dôsl edky ad hoc zjed notenia v olebných cy klov Azd a najbad ateľnejším ústavným princípo m, s ktorým sa predlžov anie voleb ného obd o b ia orgánov verejnej moci dostáva 10 Ibidem. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 54 do pria meho ko n f liktu, je princíp vlády na obmedzený čas. Čl. 30 Ústavy zavád za pra vidlo, pod ľ a kt orého sa voľb y musia k onať v lehotách nepre sahujúcich pra videlné volebné obd obie usta novené zákonom. 11 Toto usta novenie je expressis verbis vyj adrením práv e abstraktnéh o ústavného pr in cípu vlády na obmed zený čas . Cibulka k princípu v l á dy na ob medzený čas dodáva , že tento nemožno interpretova ť obm edzene v tom zmysle, že by sa mal tý k a ť le n štátn y c h orgánov pôsobiacich na celo št á tnej úrov ni, teda napr. pa rlamentu, ako orgánu verejne j moci. Te nt o princíp sa vz ť ahu j e na výk o n verej n ej m o ci vo vše obecnosti, takže aj na výko n verej n e j moci uskutoč ňo v aný orgánmi úze mnej samospr ávy. 12 Pri ďalšej a nalý ze p r edmetnéh o ústavnéh o článku v ňom možno nájsť aj vyja drenie ďa lši e ho z kľúčo vých pilier ov d emok ratic kých volieb, ktor ý m je princíp pe r iodicity volieb. V súvi slosti s periodici to u volieb, resp. porušovaním t ohto princíp u, má Slovenská republika viac skúsenos t í s o s k ra covaním volebné ho ob dobia poslanc o v NRSR, a to uskutočň o vaní m pre dčasných v olieb. Na koľko však výnimka potvrdzuje pra vidlo, prax v po d mi e nkach SR ukazuj e, že teoretic ký koncept uskutoč ňovania v o lieb p o dľa princíp u periodic ity nebol dodrža ný n ie len v po d obe skra covania ma n d átov poslanc ov NRSR, ale ani pri zásahu do volebnýc h období samosprávy VÚC, kde p r avid e lno s ť ustúpila pred pragmatizmo m. 11 Čl. 30 Ústavy SR: (1) „ Občan i a majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýc h vecí priamo alebo slobodn ou voľbou svojich z ást upcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovens k ej republiky majú p r ávo vol iť a byť volení do orgán ov samos právy obcí a do orgáno v samospr ávy vyšších územn ých celkov. (2) Voľby sa musia konať v lehotách ne p resa hujúcich pravidelné v o leb n é obdobie ustano v ené zákonom. (3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajn ý m hlasovaním. Podmienk y výkonu volebné h o pr á v a ustan oví zák on. (4) Občania majú za ro v na k ýc h podmienok prístup k voleným a in ý m vere jným funkciám. “ 12 CIBULKA, Ľ. (et al.): Ústavné právo. Ústavný systém Slove n skej rep ubl iky. Bratislava: Právnická fakul ta Univerzity Kom enského, 2014. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 55 Oba princípy v súhrne konštrukč ne vychád zajú z ďalšieho ústavného princípu dem okracie, ktorým je princíp suverenity ľudu. Prostredníc tvom volieb ľud a k o suverén, zdroj všetkej moc i v štáte , dočasne poveru je vyk onávateľov m o ci (t. j. orgány v erejnej moci). Ak by takýto pren os moci nebol d očasný , ted a vopre d časovo obmedzený, te oreticky by orgány verej nej moc i disponova li právomocou vyko návať h o neobmedz e ne , čím b y došl o k popreti u samotnéh o princípu s uverenit y ľudu. Opako vanie volieb v prav idelný ch a v o pre d známyc h časovýc h interv aloch je ta k nevyhnutné z pohľadu realizác ie štrukturá ln e ho prin cípu práv n e ho štátu – princ ípu suverenity ľ udu. Ústavný „exp eriment“ s jednorazovým pred lžovaním ma n d átov orgánov VÚC , čo je prípad ústavného zá k ona č . 44/20 17 Z. z ., teda manipulá cia s ú stavne fixne stanovenou dĺžkou volebnýc h období, je p r eto v p r iamom roz pore s č l. 3 0 a čl. 69 ods. 5 a 6 Ústavy SR 13 - ustanoveniam i, ktoré z akotvujú pri n c íp p eriodicity v olieb a princ íp vlády n a o b medzený č as. 14 13 Čl. 6 9 ods. (5) Úst a vy SR: „ Zastupiteľstvo v yšš ieho úz em ného celku tvoria poslanc i zastupiteľstva vyššieho územné ho celku. Poslancov volia obyvatelia, k tor í majú trvalý pobyt v územnom obvode vy š šieho územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na zá k l ade všeobecné ho, rovné h o a priameho volebné h o pr áva tajným h laso v aní m. (6) Pr e dsed u vyššieho územné ho celku volia obyvate lia, kt orí majú trval ý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na zák lade všeobecného, rovného a priameho volebného p r áva tajným hlasovaním na št v orročné obdobie. Dô v o dy a s p ôso b o dvolania pre d se d u vyšš i eho územného ce l k u pred uplynutím volebného obdobia ustanoví záko n . Predse da vyšši e ho územné h o ce lku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, v y konáva správu vyššieho úze mného celku a zastupuje vyšší ú z emn ý celok n avonok.“ 14 V tejto sú v isl os t i stojí za pozornos ť štúdia M. Domina, kt o rý no vý článok 154e Ú stavy považuje za výnimku zo všeobecné h o pr avidla, obsiahnutého v ustanoveni a ch čl. 6 9 od s . (5) a (6) Ústavy stanovujúcich všeobecnú dĺžku vol e b né ho o b do b ia do orgánov samosprávy VÚC a obcí. Domin z á rove ň upo z o rňuje, že dôležitou s kutočnosťou je tiež to, k to a komu p redlžuje vo leb né obdobie. Ak by bolo predlž ované volebné obdobie samotného orgánu, ktorý o tomto predĺžení rozhodol, bolo by to možné považovať z a závažnejšie porušenie princípu vlády na ob me dzený č as (ak by na pr. NRSR ústavným zákonom p r e dĺžila volebné o bd obie sama s ebe). V t om t o prípade by sme m ohli hovor i ť https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 56 V zá vere úv ahy nad touto novel izáciou ústavy je ešte dôlež it é pripomenú ť , alebo skôr zdôrazniť skutočnos ť, že z áko nodarca sa vykonanou novelizác iou uc hý li l k jednoraz ovému ad hoc zásahu do ústav nej maté rie. Je ta k namieste položi ť si otá zku, či b ol navrhovate ľ m i pre dkladaný c ieľ n o v ely natoľko dôležitý, a by odôvodňoval taký t o výkon verej nej moci. V t ejto súv islosti sa d omnievame, ž e prípa dný prín os v pod o b e zvýš enia účast i na voľbách ( k t orý, poz n., nebol zme nou za ručený), neposkytuje ústavodarc o v i dosta t oč né „alibi“ pre racionálne obhájenie sv ojho konania. Za zmienku určite stojí aj p ostoj uznávaného odbor ní ka na ústavné práv o , J. Drg o nca, ktorý tieto p raktik y ústa voda r cu prirovnal ku právne j kultúre nac i s tického Nemec ka, ktorá „vy užívala techniku jednorazový ch vý n imi ek z Ústavy , čím zámerne osla bovala efekt i v itu základ n ého z ákona štá tu. M edzi to u t o techniko u a spô sobom zá s a hov d o ustanovení č l. 69 ods. 5 druhej vety a odd . 6 prvej vety ustanovením čl. 154e ods. 2 ústavného zák on a č. 4 4/ 2 017 Z. z. nemožno pozo r o vať rozdiel. To navodz u je po dozrenie, že ústavný záko n č. 4 4/2017 Z. z. p oruš il zá sady materiáln e h o právneho štátu, s nimi aj článok 1 ods. 1 Ústa v y , a tak sa zarad i l medzi neústavné ústavné zákony . Jeho prieskum z tohto dôvod u nemá z mysel vzhľa dom na ob so l étnosť ustanovení čl. 154e, no mal by slúžiť ako ďalší negatívny príklad pri p rí p r av ách budúcich novelizá cií Ústavy“. 15 Ústavn ý zák o n č. 24/2023 Z. z . – p r e dčasné voľby v (u ž) ústavnom rámci Na tradíc iu intervenc ií do voleb n ýc h pra vidiel, ktoré sa už v minul o s t i v kontex te jednoraz o vých zá sahov v podmie n ka ch až o zneužití ústavodarnej právo moci. V prípade skúmane j novely ide ale o predĺžen i e volebného obdobia orgánu, ktorý sám nemá formálnu právomoc rozhodnúť o ta k om t o predĺžení. Pozri DOMIN, M. 2017. Predlžovanie volebného obdobia v kontexte predĺženi a volebného obdobia orgánov vyšších územných celkov. In . Justičná revue , 69, 2017, č. 2, s. 188-202. 15 DRGONEC, J.: Čl. 154e . In: DR GONEC, J.: Ústava Slovenskej rep ubliky. 2. vydanie . Bratislava: C. H. Beck, 201 9 , s. 1 766. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-3 57 SR vyskytli 16 , a sí ce aj „vo forme“ predĺž eni a voleb ného obdo bia orgánov VÚC (ús t a vným zá k on om č. 44/2 017 Z. z., pozn.), na dväzuje ďalší krok ú stavodarc u, pre mi etn utý vo výsled ku do ústav ného zákona č. 2 4/2023 Z. z., ktorým sa mení a d opĺňa Ústava S R . Kým v prvom príp ade je argumentačná línia jeho t vorcov podlože n á potrebou s ynchronizác ie v o lebn ých c yklov, novela z roku 202 3, týkajúca sa slove nského parla mentu, reflektu je potr ebu vytvoriť systema t ický ústav n ý rá mec pre pote ncionálne sk racov anie volebnéh o obdobia p o s lanco v N R S R, a teda aj us kutočnen ie pred časných parlamentn ý c h volieb v do hľ a dnej dobe. Ústavný záko n č. 24 / 202 3 Z. z. in concreto p o silnil práv o moci NRSR o kompetenciu skrá tiť pre biehajúce volebné obd o bie NRSR uznesení m. 17 Čl. 7 3 Ú stavy bol novelizovaný o odsek 3 , ktorý z nie: „ Prebiehajúce vo l ebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 m ožno sk rátiť na zá klade uz n e senia Národ n e j rady Slo ven sk ej republiky, kt orým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb do Ná rodnej rad y Slovenskej republiky. Náv r h uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej repu b lik y m ôže predložiť na jmen e j pät i na poslancov. Uznesenie o skráte ní volebnéh o o bdobia Národnej rady Slovenske j r e p ubliky sa uverejní v Zbierke záko nov Slovensk e j repu bl ik y. Sk r á tené v olebné o bdobie Národ n ej rady Sloven s kej rep ubliky up l ynie dňo m konania volieb do Ná r o dnej rady Slo ven sk ej republiky“ . 18 16 Volebné obdobie p os l a nc ov NRSR bolo počas existencie samostatnej SR až do účinn os ti novelizačného ús tavného zákona č. 23/2024 Z. z . takto sk rá t ené dokopy trikrát. Učinilo sa tak ústavnými zákonmi č. 70/1 994 Z. z .; č. 82/2006 Z. z . a napokon ústavným záko n om č. 330/20 11 Z. z. o skrátení volebn ého ob d o b ia NRSR (pozn.). 17 Tak áto fo rmulácia v sp ojení s ustanovením čl. 154h Ústavy SR, ktor ý je ro vnak o obsahom ús tavného zákon a č. 24/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Úst a v a Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpiso v a ktorý umožni l novoprijate j právnej úp rave dosah ovať aj na v tedy prebieh ajúce, 8. vol e bné obdo b ie, bola ústavným zmocnením us kutoč ne nia predčasný ch parlamentný c h v o lieb v sept embri 2023. 18 Čl. 73 ods. (3) Úst a vy S R. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 65 Voľby men šin ov ých samospráv a parlamentných poslancov v Slovinsku 1 Ivan H alász This a rt i cl e deals with minority rights and el e ct oral regul a tions in Sloven i a. The roots of the Slovenian model go back to t h e socialist Yugoslavia ruled by J osip Broz Tito. I n Sl o venia, three types of minorities are d ist inguished - the autochthumous, th e mi gratory and the special Roma minority. Hungarians and Italians in the first category are in the best position, as t h ey also have their own guaranteed p a rliamentary representation and elected minority self-governments. Both minorities play an important role not o n ly in the distr i bution of financial support provided to them, bu t also in t h e compilation and updating of their own electoral rolls. The Slo v e nian model is indeed generous, as i t also provides pl u ral suffrage for minority voters. A t the same tim e, in the c ase of both autoch t h onous minorities, th ey are small c ommunities that d o n ot cause fear in t h e m ajority society, al l t he more s o be cause they are good integrated communities. Úvod Pred rokom 1918 Slovinci žili v oboch ča stiach du alistickej Rakúsko- uhorskej monarc hie. Vä čšinové obyvateľstv o tvorili pre dovšetkým v habsburske j koru nn e j krajine Krajna, ale pomerne veľké slovin ské komunity sa nachádz ali aj v Koru t á nsku, Štajers ku a západnom Uhorsku. Po r o zpa de m onarchie sa Slovi nci stali štátotvorn ým národom Kráľovstva Srb ov, Chorvátov a Slovincov, čo vyjadroval aj samotný náz ov to hto štátne h o útvaru , ktorý sa až na prelome 20. a 3 0 . rokov 20. storočia oficiál n e sta l Juhos l á viou. Skutočnú a ut on ómiu však nedostali. Juhoslova nsk é kráľovstv o sa síce po kúšalo b udo va ť spoločnú j uhoslovans k ú id ent itu, ale napriek týmto p o kusom naď alej išlo o centrali stický štát so srbskou dom inanciou. Vnútorné národn o stn é rozpory, zahra ničn op olitický vývoj a pred o všetkým agresia štyroch sused ných štá t ov nakoniec v ro k u 1 Prísp ev ok bol vypra c ov a ný v rámci pr ojektu VEGA č. 1/047 4/24 Audit sl ov en skej v o l ebnej a referendovej leg is l a tí v y . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 66 194 1 z n a menali ko ni ec t ohto amb i c iózneho proj e ktu a sus edné štá ty si medzi sebou rozdeli li b ývalé juhosl o v anské územia. Zá roveň sa z ačala vlastenecká vojna v o či okupan t o m, ktorú v šak spre vádzali a j interetnické krva vé ro z broje me d zi jednotlivým i mie stnymi národn o sťami. Nie náhod o u sa preto v rámci hnuti a odporu čora z dominantn ejší juhoslovan skí komunisti pod vede n ím Josipa Broz a Tita, ktorý poc hádzal prá ve z chorvátsko-slovi nského po medzia, rozhodli osloboden ú kra jinu f ederalizovať. Išlo o p o s tupný proces , ktorý vyvrcholil v 7 0. rokoch 2 0. storočia. Tito síce b ezprostredne po skončení v ojny povolil veľké re presie proti k olaboranto m, parti k ulárny m nac ionalistom (medziiným aj Slovincom s polupracujúci m s Nemcam i a Talianmi) a jed n otlivý m neslova n ským národn ost ia m ( t . j. hlavne proti Ne m com a Maďarom) , ktoré si v y ž iadali stá t isíc e mŕtvych, avšak po ich ukončení z ačal realizov ať národ no stne rela tívne z mierlivú p olitiku. Tá skoro každému národu a národ nosti p o skytla určitý – vcelk u s lušný – m enšinový štandard , avšak prirodz ene mala aj svoje li mity, ktor ých p rekročenie vtedajší re žim prísne tresta l. Hlavným heslom tejt o politiky bolo „Bra tstvo a jedno ta“, ktoré v spomienka ch sta r šíc h generácií občas d odnes rezo n u je. Inštituci o nálnym základo m tejto p olitiky bo l a federá cia a syst ém rozličnýc h foriem a utonómie, ako a j parti cipácie na správe vecí verejnýc h. Soc ialistická Juhoslávia mala primera ne to m u viac úrovňový ústavný systé m, a ko aj systém v i a cerých štátn ych občia nst iev. Jednotliví obyvate lia totiž boli občan mi zv äzového štátu aj svoje j republiky. Prá va jednotlivých náro d ností za sa garantovali okrem ús t a v aj osobitné prá vne normy. 2 Táto veľkorysosť však nakoniec na zač i a tk u 90. rokov 20. storočia nedokázala zabrá ni ť rozpa du f ederácie a d o konca ani začiatku krvavej 2 SZENTE, Z.: Az európai alkotmán y - és parlamentarizmustörté net 1945 - 2005. Budapest: Osiris, 20 05, s. 145. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 67 etnickej vojny. Ekono mi cko -sociálne pr oblémy a naciona list ické korene v miestno m myslení sa totiž uká zali byť silne jš í mi, než tradíc ie pozitívneho s polunažíva ni a . T ent o proces sa nevyhol ani najbohatše j a najvyspele j šej č asti r ozpadá vajúcej sa Juh osl á vie – Slov i n sku. Jeh o šťastím b olo a spoň to, že na jeho úz emí neži li veľké a autochtómne srbské, prípadne ch orvátske kom unity. Voj na federa tí vnej Ju hoslávie vtedy už pod vedením Srbo v a osamosta tňujúcim sa Slovinskom v lete 199 1 preto trva la len desa ť dní a skončila sa dohodou. S lo vinsko z ískalo možnosť osam ost atn i ť s a, čo ešte v tom is tom roku aj využilo. J eho nová demo kratická ústava bola prijatá taktiež v tomto r oku. Ústavn é postavenie minorít v S lov in sku a volebné právo do parla mentu Postoj jednot livých veľmo cí a susedných štátov v otá zke roz padu Juhoslávie bo l výraz n e od lišný. Väč šina zápa dný ch veľm o cí a Ruska sa rozpadu nete ši la , avšak Nemecko, Ta l ia nsk o, Va tikán a Maďarsko tento fakt nev ideli až ta k dramaticky. Okrem j uhoslov an ských tradícií ochrany menš inových spoloče nst iev pra vdepodobne a j t ento fakt zohral úlohu v tom, že dv e málopočetné, ale au t ochtón ne (ted a v krajine už oddáv na ž ijú c e) menši ny si v Slovinsku za chovali v iac- menej po st a venie, ktoré im pôvodne ga rantovala už aj rep ubli kov á ústava S lovinskej s ocialisticke j republiky z roku 197 4. Konkré t ne išlo o maďars k ú a ta li a nsku národ nosť . Podľa sčíta nia ľudu z roku 1991 v Slovins k u žilo 850 3 M aďarov a 3 063 Talia n ov . Maď ari žili a d odnes žijú na východe kra ji ny, v pia tich obciach pri hraniciach s Maď arskom. 3 V rá mci Slovin ska ide o mene j rozvinutý, prevažne agrá rn y v idiek . Ich hlavným c entrom je malé mesto Le n d ava (Lend va). N ao pak, Taliani preds t a vujú skôr urb ánne spoločenstv o roz trúsené v mestá ch a mesteč kách na malom 3 DOBOS, B.: A személy i elvű kisebb ség i autonóm i ák Kelet-Közép-Európá ban. B u dapest: TK - Kalligram, 2020, s. 111-1 12. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 68 jadrans k om pobreží Slovins k a. Ic h hlavným centrom j e prísta vné mesto Koper ( Capodistria ). Na priek v eľmi p odobnému až totožnému právnemu postaveni u oboch menšinovýc h komu ní t exis t uje medzi nimi jeden dôležitý rozdiel, ktorý sa prejavil už aj v období so c ializmu. Postave nie talianskej menš in y t otiž čias t očne súv i selo aj s medzinárodn ým memora ndom podpísa n ým v Londýne o o t á zke Triestu a okol ia. Ma ďarská menš ina žijú ca na výc hode S lovinska nebola v take jto pria mej forme spome nutá v nijakom med zin árod nom dokumente spr ed roku 1 989. Obe spo mínané men šiny v ka ždom prípad e podporili pr o ces osamostatne nia sa Slov inskej re publiky od J uhoslávie. Slovins ký ústavodarný z bo r za sa v roku 199 1 na stredoeurópske pom ery mimoriadne veľkory so u pravil postavenie týc hto dvoch m enšín v novej de mokratickej ús t a ve, ktorá v ná rodno st nej otá zke v mnohom nadviaz ala na p r edc h á dzajúcu sl o vinskú socia listickú ú st avu. Ma ďari a Ta li a ni si z achovali p o s t a venie právne pomer ne z výhodnenej autochtónnej me nšiny s osobitými práv am i na udrž iavanie kont ak to v so sv ojou matersk o u kra ji nou , so špeciál nou formou k ul tú rno- jazykove j autonó mie v o bla st iach, kd e pre važne žili a so špeciáln y m, ale z ároveň plnohodnotným parlamentný m zastúpením. Občania S lo vins ka a z áro veň prís lušn íc i tamojše j maď arskej a talianskej m e n šinovej komun ity to tiž získa li – na roz diel od ostatných voličov – dva hlasy vo voľbá ch do slov in s k éh o Štátne ho zhro m a ždenia. Podobne a k o ostatní sl ovinskí voliči mohli te da hlasovať za kandidátov, ktorýc h navrh li ta mojšie politic k é strany a para lelne s tým, mohli roz hodnúť aj o tom, kto bude zastup ovať ich menš i n u https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 69 v parla ment e. 4 Obe menši ny totiž z ísk a li po jedno m gara nt ovan om plnohodnotn om mandá t e v 90 člennom zákon odarno m zbore. 5 Predtým, ako moh li od ovzdať svoj hlas sa museli zaregistrova ť ako menšinov í vol iči, a však pl atná volebná legislatíva ta kút o re gistráciu nepodmieni la špeciálnymi , prípad ne objektívnymi národnost nými kritériami. Regi strácia bola a je dobrov oľná a slob odná. V príp ade maďars k ej me n š in y ide naprí k lad približne o 54 00 osôb , ktoré sa vďake nej môžu podieľať na parla mentných voľbách, ako aj na voľbách špeciálnej men šinovej s amosprávy posta venej na pri ncípe kultú rno- jazykove j personálnej aut onómie. V prípad e pa rlamentného mandá t u ide vlas tne o rea l iz áciu plurálneh o voleb ného prá va, ktoré súčasná demok r a tická volebná legislatíva príli š nep odporuje. Tá t o otá zka sa teda nie náhodou v minulosti už do stala pred slovinský ús tavný súd, ktorý j u však na základ e interpretá cie vlastnej ústavy označil z a ústav n ú , resp. neoznačil za pro tiústavnú. Súd totiž p o zitívn u dis krimináciu v tejto oblasti považ oval za prípustnú, dokonc a ž iadúcu. Keby sa totiž menšinov í volič i muse li rozhodova ť medzi dvoma mož nými volebným i prá vami, ta k by stratili jed no z o sv ojich ústavnýc h prá v a prá ve to by mohlo spôsob iť protiústavný st av. 6 Vo v šeo becn osti plurálne mu volebnému prá vu síce priveľmi nie je naklonená ani judika t úra E urópsk e ho súdu pre ľud sk é prá va so sídl o m vo francúzs k om Štrasburgu , ktorá je ochotná z avrieť oči v iac-menej len v prípad e zvýhodnenia národnostných menšin o výc h spoločenstiev . 7 4 BALÁZS , Á. M.: A plurális választójog fogalma és megenged hetősége napj a ink b an . In: TÉGLÁSI, A. (Ed.): T anulmányok a vál a sztó jog, a választási ren d szer ek és a népszavazás aktuális kérdéseir ől. Budapest: Dialóg Campus , 2019, s. 128-129. 5 Slovinsko má 4 % uzavie rac iu k lauzulu pre politické st ra ny . 6 Constitutiona l Court of Slovenia. C a se U-I-283/94. (12. Februar y 1998) . [on l i ne]. Dostupn é online: <https://odlocitve .su-rs.si/usrs/ us- odl.nsf/o/6 3D0F88CC8BF4E B 6 C1257 1 7 20028092A> . 7 BALÁZS, Á. M.: Többs zör szava zni és e gyenlőnek ma radni. A pluráli s választójo g és a nemzetiségi ké p v iselet. Budapest: Gondolat, 2022, s. 127-1 29. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 70 Inak ide v Európe už skôr o relikt mi nulosti a dnes leg islatív a skôr vychádza z princíp u „jeden volič – jeden hlas“, alebo rovnaký počet hlasov ako ostatní voliči. 8 Politickú poz íci u d voch au t och tónnych nár o d nostných me nší n posilnilo a j ust an o v enie slovinskej ústav y , kt o rá im da la vo veciach ich práv právo veta. To znamená, že o dosiahnutom obsahu a rozsahu menšinov ý c h práv týc h to spoločens t iev nie j e možné poč as p l a tnosti súčasnej ústavy bez súhl asu dvoch národnost ných poslanc ov. Ide o mimoriad ne silnú a veľk orysú garanciu národnostný ch práv. 9 Takáto úpra va však urobila v z áujm e za chovania d osiahnuté h o stavu prís lušníkov a zástupcov o bo c h národ ností v slovinskom parlamente ob ozretnými a opatrnými. Ich p oslanci sa preto po dl h ý ča s usilovali p olitizovať vyváž ene a neznepriateli ť si ani jed en z veľkýc h blokov v s lovinskej politike . V otázkach, ktoré b oli citliv é pre väč šinové strany preto radšej zac ho v ávali neutralitu alebo zdrža n liv osť. Naopak, aktívnymi b oli pre dovšetkým v otá zkach, ktoré sa ich b ezprostredne dotýkali. Konštru k tívne spolupra co vať sa snažili so vš etkými vládami, s ktorými o bčas uzatvárali dohodu o spolupráci. Prirodzene, táto taktická politika nebola realizo vaná vžd y s rovnak o u dôsled nosťou a občas sa vyskytli a j výnim k y. Tie sa v šak zväč ša m enšin ám vyp omstili. D obrým príklado m je sú časné napätie medzi maďarskou menši nou, re sp. jej pos lancom a súč asn ou v l á dnou koalíciou. V predchádza j ú co m volebnom c y kle totiž parla mentný zástupc a maďa r s k ej men šiny podp o rov al prav icovú v ládnu koalíc iu, ktorá sa odch odom urč it ý ch f rakcií a jednotlivcov zač ala postupne zmenšova ť , č o objektív ne zvyšovalo význam pod pory z o strany menšinov ého národ nostného p oslanca. Vteda j š ia vláda ako protislužbu z vyšovala podporu ma ďarskej menši ny , kt o rá b o la 8 OROSZ, L.: Zákl ady štátoved y . Košice: FVS U PJŠ, 2021, s. 9 5- 9 7 . 9 BALÁZS, Á. M.: Többs zör szava zni és e gyenlőnek ma radni. A pluráli s választójo g és a nemzetiségi ké p v iselet. Budapest: Gondolat, 2022, s. 184. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 71 podporova n á a j z M aď arská. Nová, liberá lnejš ia vlád a zasa naopak, zač ala svoju podporu zmen šovať. Situácia nie je dra mat ic k á, ale pre dsa len plasticky dokumentu j e limi t y men ši n ovej politiky a potrebu väčšej opatrnosti po litickej re prezentácie men šiny vo v eciach v äčšiny, ako aj v medz išt á tny c h súvislostiac h. Slovinská ústava okrem au tochtónnyc h národnost ných menšín a k o osobitný celok s pomína aj rómsku ko munitu, kt o rá má len niekoľko tisíc členov. Na tú to men šinu sl ovinská legi slatíva a politika nazerá, ako na špeciálnu ko munitu s osobitnými p otrebami. Rómovia teda nezískali také pr ivil egiz ované postave nie, ako M aďari a Taliani. Nemajú ani osobi tné parl amentné po stavenie. Slov insk é vlády sa problémy te j t o menšiny us ilujú riešiť hl a vn e s p omocou p eňazí. Tretiu skupinu m enšín v S lo vinsku predstav ujú tzv. m i gra nt s k é menšiny. Pod t ý m to p o jmom sa r ozumejú h lavne osoby s koreňmi z iných č astí býva l e j Ju h os lávie, teda ide hlavne o Chorvá t ov, Srbov, Bosniakov, A lbáncov a podobne. Pri t om m inimálne v prv ý ch dvoc h prípad o ch id e o pods t a tne početnejšie komunity, než aké preds t a vujú miestni Ma ďari a Talia ni . To je p r av depodobne aj príčina toho, že nedostali vlastné pa rlamentné z astúpenie a plurá ln e volebné práv o. Z druhej stra ny ide skutočne o skupiny, ktoré sa ( možno s výnim k o u Chorvátov) do Slovin s k a dostali vď aka migrácii vo v n útri krá ľovskej a neskôr soc ialistickej Juh oslávie. Otázne je, či fa k t vzniku danej komunity m ôže d lh odobo slúžiť ako zá klad znevýho dnenia smer o m voči autoc ht ó nnym men šinám. Špec iálny samosprávny systém Druhým pil ierom m enšinovej rep rezentácie a politizovania je existencia s y s t ému v o len ých národ nostných samo správ. Tu treba zobrať do úvahy aj chara kter lokálnej úrov ne slov i ns kých s amospráv. Regionálnu úro veň samosprá vy S lo v insko nepozná, lebo už v časoch Juhoslávie v regióne prebehla tzv. municipializác i a , ktorej výsled kom https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 72 bol vz nik v äčších a preto a j ž ivotaschop n e j š ích miestn y c h sa mospráv. Každá samostatne stojac a obec teda v Slovinsku nepred st avuje samospráv nu jed no tku. Obc e (municípiá) sú skôr v äčšie jednotky s vlastnou a dministratí vn ou, školskou a zdra votníck o u infraštrukt úr ou. Zaujímav ý m prv kom daného rieše nia mie stnej menšinov ej autonómie je to, že tá s a ne musí vzťahova ť na c elé územ ie samospráv nej obce, ale aj na jej jed n o tlivé – inak samo statne stoj ace – súčasti. Pre snejšie poved ané celé obec né samospráv ne územie nemusí mať c harakter národnostne zmiešanéh o úze m ia s osobit ným systé mom zastúpenia menšinov ý c h záujmov a jazykovo zmieša ný m š k ol stvom. V primurskej sa mosprávnej obci Šalovci na výc ho d e kr ajiny napríklad len jedna obec (vlastne podobec Dom o nk osfa) má postavenie obce obývanej men šinou, de s a vlastne a j volí men ši no vá samospráva. Hlavné a vlastne aj jediné slovinské prístav né mesto Koper taktiež netvorí administratívne ako c elo k pries tor pre realizác iu prá va na taliansku menš inovú sa mosprávu, ale len jeho č asti. V rá mci administra tívnych hraníc samospráv nej obce (maleb ného mestečka) Piran existuje 1 5 lokalít, z ktorých len osem má ú radný c harakter etnicky z mi eš aného územ ia. 10 Maď arská komunita žije v piatic h obciac h na úpln o m výc hode krajiny, t a lianska za sa v troch-štyroch mest s k ýc h lokalitách na p o brež í Istrie. Vo väčši ne týcht o jed n otie k neexi stuje len m enšinová a lebo prípad ne zmiešaná škola, ale aj registrovaný m i voličmi v o lené národn o stné zastupiteľs k é z bo ry. Tie existujú na území lokálnych samospráv, ale z právneho hľadiska sú od nic h odd elené a majú aj vlastné roz po č t y. Prirodz ene pre obe strany – v šeobecnú a národnostnú – samosprá vu je výhodné, ak sa navzáj o m podp orujú a spolupracujú. 10 D OBOS, B . : A sze mélyi elvű kisebbs ég i auton ó mi ák Kelet-K öz é p-Európában. Bu dapes t: TK - Kalligram, 2020, s. 111. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 73 Systém súčas ných menši nových sa m o správ vytvori l v Slovins ku v roku 1 994 zá k on o národ ný ch (s kô r národn o stných) samospráv ny ch komunitác h . Zákon zabez pečil volebné prá vo do miestnyc h menšinov ý c h zastupiteľsk ých zborov re gistrovaný m členom d anej komunity. Na mies tnej ú rovni taktiež exi st uje duálne (plurá ln e ) volebné právo pre príslušníkov tam žijúc ich menšinov ý c h spoločenstiev . 11 T u je toto právo dokonca rozšírené aj na prís lušn ík ov rómskej menšin y, kt o rá inak nemá ústav o u z abezpečené vlast né miesto v parla ment e. Ako miestn u zvláštnosť mo ž no spom enúť, že platný štatút obce Dobr o nak na východe krajin y gara ntuje jedno mie sto v miestno m z astupit eľstv e okrem maďa r skej a rómske j menšiny aj tam žijúcim väčši no v ý m Sl o vinco m, kt orí i nak v ďaka svojej počet n o sti tvoria v obecnom z astupiteľstve prirodze ne väčš in u. Podob n é riešenie v minulosti poz nala a j samosprávna obec H odos. 12 Sam o tný re g is ter voličov s i vytvá rajú a potom akt ualizujú dané komunity. Maď arské sa mosprávne ná rodnostné spoloč enstvo tak urobilo ešte v roku 1992 . Sa mospr á vou vytv orený voličský zoznam potom pre dst avil i vere j n osti, ktorá ho mohla pripomie nk ova ť. Občania sa na tent o z o z nam mohli ešte zapís ať, p r ípa dne sa z neho odhlá si ť. Väčšie škandá l y sa počas tohto proces u nev yskytli, predsa len ide o malú komunitu, kde sa väčšina zainteresovanýc h os ôb poz n á . Princíp autonómie sa pr e javil aj v tom, že v príp ade e št e menšej talianskej komunity voleb n é orgá ny pri zosta vení vol ičského z oznamu vychádza li pre dovšetkým z úradných do k u me n tov, záz n a mov, a pokiaľ nemali k dispoz í c ii nejakú informác iu, tak sa ju pokúsili z í s k ať s pomocou o sobného p ohovoru. V roku 2018 vznikla i niciatíva vytv o riť konkrétne kritériá prísl ušnosti k danej komunite, ako aj podrob nejšie 11 BALÁZS, Á. M.: A plurális választójog fogalma és megeng edhetősége nap j ainkban . In: TÉGLÁSI, (Ed.): Tanulmányok a választójog, a választási rendszerek és a népszavazás a ktuá li s kérdéseiről. Budapes t: Dialóg Campus. 2019, s. 128-129. 12 D OBOS, B . : A sze mélyi elvű kisebbs ég i auton ó mi ák Kelet-K öz é p-Európában. Bu dapes t: TK - Kalligram, 2020, s. 110. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-4 80 Protection of Nat i onal Minorities. Ljub ljana: Informaci jsko do kumen tacijski center S veta Evro pe pri NU K, Institut za na rodnostna vpras anja, A vst r ijski ins t it ut za v zh odno in jugovz hodno Ev r opo. 200 2, s. 13-66. OROSZ, L. : Základy štá tovedy . Košice: FVS UPJŠ, 20 21, 260 s. SZENTE, Z.: Európ ai alkotm ány- és pa r lamenta r iz mustörténet . B udapest: Osiris, 20 05, 723 s. A Muravid éki Mag yar Ö nkormányza ti Nemzeti Közös s ég Alap s zabályza ta (27 . máj 2015). [onlin e]. Dostup n é online: <https:/m ur a videk.si/w p-content/uploads / 20 15/07/ alapsz abalyzat2015. pdf>. Constitutio n al Court of Slovenia . Case U-I -283/94. 12. Feb r ua r y 19 98. [online]. Dostupné online: <https://od locitve.su-r s.si/usrs/us- odl.nsf/o /63D0F88CC8 BF4EB6C1 2571720028092 A>. Statuto della Comun itá Aut ogestita d e lla Nazio n alitá Ita lian a . [online] . Dostupné onli n e : <https://canc o stie r a .org/la-can- costiera/ statuto.html.>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 81 India a volebný rok 20 24 1 Svetozár Kr no The a u t h o r in his study focuses mainl y on the most populous country in the wo r ld. India, despite i ts great distance a nd differences f rom S l ova k i a , has been k n own to us since the e nd of the 18th century. T he modern s tate ha s maintained an uninterrupte d democratic political system for eight decades. Voters have a diverse array of political parties available, among which the Bharatiya Janata Pa rty and t h e Ind i a n N a tional Co ng ress domin ate . Úvod India, najľudnatejšia, prírod n e , etnick y, rasovo a nábožens ky mimoriadne pestrá napre duje nielen počtom ob yvateľov. S tala sa jednou z najr ýc hlejšie rastú cich h la vných e konomík sveta , s ra stom HDP viac ako sede m percent v posledných rokoc h. V tomto ukazova t eli z aujala piatu priečku na sv et e . Trad ičné od vetvi a ako poľnohospod árstvo, prie mysel a služby d o pĺňaj ú informa čné technoló g ie, outsourcing a softvérový pri emysel. India sa sn aží zároveň stať lídrom v obla sti č istej energie a ud ržateľného roz voja, pričom veľa investuje do ob no vi teľných zdrojov energie a inicia tív na zlepšenie životného pro stredia. Otvára sa na všetky strany sv eta. Patrí k v ý znamným obchodným i politický m partner om Eu rópskej únie. Zv yšuje svoju geopolitic k ú váhu. Podie ľa sa na riešení mnoh ých prob lémov medzinárod ných vzťahov. V Európe je j n evenujeme dostatočnú p o zornos ť vzhľa do m na je j celosvet o v ý vplyv a reáln u perspektívu . Na Slovensku temer niet pripravenýc h pol i tic kých a n alytikov, kt o rí sa venujú I n d ii. Aj preto je potrebné skúmať jej v nút ornú dynamiku , postavenie 1 Š t údi a je s účasťou výstup ov pro jektu Indi a v súčasných medzinár odných v zť ahoch K EG A č. 026 UKF 4-20 2 2 . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 82 v medz in á rodných v zťahoch a vzťahy s Eu r ó pskou úniou vrátane Slovenska . India pritom v našich k ončinách nie je neznáma . Na území takzvaného Horného Uhor sk a sa vzdelanci začali zaujímať o ňu už od konca 18. st oročia. Spom eňme aspoň päť v ý z namných po s t á v z nasleduj úceho s t or očia. Ján Hollý 2 bol mylne pres vedčený, že Slovania pochádza jú zo samot nej I ndie. Opiera l sa prit om o porovnáv an ie jazykov. P odobné stanov i s ko za stával aj Já n K ollár, Pav o l J ozef Ša fárik a Ľu do v ít Reus s. 3 Ľudovít Š t úr sa s indickou pro blematikou b l iž šie zoznámil počas štúdií v Halle. Indic k ú kultúru, tradície a náboženstvá približoval študentom na bratislavskom lýc eu. Podľa Beáty Izsófove j: „India je v e ľmo c, k tor ej id entita sa zakla dá na vlastný ch pilieroch, ale je o boha tená aj o cud zie prvky. Indick ý subkontinent sa sta l k olískou m nohých náboženský ch tradícií, medzi nimi prevažujú hinduizmus, budhiz mus, sikh i zmus a d žin i zmus. Na druhej stran e svoje miesto si tu na š li a j cudzie tradície, ako je m os lim ská, kresťanská ale b o židov s k á. V období ko l onializmu indická k u lt ú ra p r ebra la via ce ré črty britských tradícií.“ 4 Politi cký a stranícky s y stém In die Súčasná India od svojej sa mo sta t nosti nepretrž ite udr žuje súťaživý demokratic ký politic ký s ystém. P o a t entáte na Indíru Gándhí ovú vyhlásila výni mo č ný sta v, ale ani raz sa tu neuskutočnil nezáko n ný prevra t. Tým sa líši od drv ivej väčšiny i n ýc h bý valých kolónií. Zaklada t elia štátu, ktor ý vz n ikol vys lobodením s a od rasistickej koloniál n e j nadvlád y Veľkej Británii na základ e ta ktiky a j s t ra tégie 2 HOLLÝ, J.: S vatopluk. In : Výber z básní . Martin: 1933, s. 38, [online], [ci t . 03/06/ 2025]. Dostupné na in ter n ete: <https://zlatyfond . s m e . s k/di e lo/10/Holly_Svat opluk/6#ix zz8oY6lDcBQ>. 3 REUSS, Ľ.: Bájosl o vie a prí bu zné vedy . In: Slovenské pohľady , Vol. 2. No. 8, 1882, s. 4 14. 4 IZSÓFOVÁ, B . : Čín a a India v kont exte orientalizmu . Ni tra: UKF, 202 2 , s. 1 5 . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 83 nenásilnéh o odvekéh o princípu a hin sa ( nechaj žiť, presne j š ie neubližu j), neodmietl i všet k o, čo súviselo s obdobím kolonializ mu. Vybrali si z b ritských (a n g lických zvláš ť) tradícií mnohé, čo považov ali za užit očné. Britské stopy p o z or uje me na písanej ústav e, deľbe moci, štátnej s pr áv e, v školstve, vo vere jn e j doprav e a v inýc h ďalších sféra ch. Občania I n d ie v o lia vä čšinovým v olebným syst émom. P o zícia premiéra je v eľ mi sil ná. O to menej má re álnych mocenskýc h kompetencií hlava štátu. Stranícky systém sa odvíjal od tradíc i í národn oo s l ob odzovacieh o boja. V parlamente pôs o bí osem desaťr očí množstvo politickýc h strán. Pri ich klas i fi kácii môže me pou žiť sc hému od Se ymoura Ma rtina Lipseta a Steina Rokkana o štiepnyc h líniách (clevages ) 5 , vy medzu j ú ce štyri z ákladné prot irečenia a to c ent ru m – periféria, cirkev – štát, mesto – dedina, prác a – kapitál. Tiež z aznamenali štyri vývojové stupne 6 a to I. strany osob n os tí (tz v. pa rty of notables) . II. masové strany, III. všeľudové s t ra ny (catc h all pa rty ) a IV. karte l ov é strany, a le nie tak výraz n e ako vo väčšine štá to v Európy. Z n a ky druhé ho stupňa stá le cítiť aj v súčas nosti. Vývoj i ndického stra níckeho systé mu c harakterizuj ú štyri fáz y. V prvej do mi nova l Ind ický n á ro dn ý kongres (INC). V druhej rást o l vplyv iných politic ký c h strán. V tretej fá ze sa vytvoril dvojstraníc ky systém s d vo m i kľúč ovými hráčmi, s INC a I ndi ck á ľudová strana (BJP), ale stále p r evlá d ali sekulárn e politické strany. P o roku 201 4 BJP získalo výraz nú p r evahu nad INC. Pokým d o posiaľ roz t rie štené stranícke spektr um hodnotovo dl ho inklin o v alo väč šinou k ľavému stredu, v rok u 2014 n a st al posu n k pra vému stredu. 5 LIPSET , S. M .; R OKKAN, S.: Cleavage Str uctures, Party s ystems and voter ali g nmen ts: A n Introduction . In: LIPSET, S. M.; ROKKA N, S. (eds.): Pa rt y systems and voter alignments : cross-national pers p ecti ves . New Yor k: The Free Press , 1967, s. 1-64. 6 KRNO, S.: Nastáva koniec dominanc ie tradičných politických strán? = End the dominanc e of the traditional politic al pa r ties? In. Politické ve dy , Vol. 20, No. 1, 2017, s. 34-46. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 84 Po roku 2014 sa v tv rdej op ozícii ocitla aj radikálna ľa vica a mnohé regionálne stra ny . K ve ľkému rozdielu med zi v íťazom a pora zenými prispieva aj v äčšinový v olebný s ystém, ktorý z výhodňuje najsi ln e jší subjekt. Vládnuce p osty za ujala Indická ľudová strana. Politické smerovanie k raj iny, v ktore j sa zrodili š tyri veľké svetové náb oženstvá a ktorá sa v pre ambule ú stavy od voláva na s o cializ mus, sa výraz ne skrútila d oprava. Indický národný kongres (          , Bhāratīya Rā ṣ trīya Kā  gre, Ind i a n Nati onal Congres s, INC) je najsta ršou pol it ic kou stra no u. Vznikol v B ombaji 2 8. decembra 1 885. Jeho kľúčov ým z akladateľom nebol Ind, ale Alla n Octav ian Hume (1 829–191 2 ) , britský koloniá l ny politik, reform átor, ornitol óg a botanik, p ô sobia ci v Britskej Indii. Po masakri v Amritsare 7 nastal v indickom ema n c ipačnom hnutí posun. Vo vede ní Indického národ ného kongresu vystriedali anglofilnýc h l iberálov g án dhíovc i. Rabí ndranáth Thákur, n o siteľ Nobelovej ce ny za literatúr u (rok 191 3), vrá t il v roku 1919 po d obne ako mnohí iní I nd ovia britské v yznamenanie. INC je s pätý s dynastiou . Motílál Néhrú ( 1861–1931 ) mu p r edsed al v rok och 1919 –1920 a 1928–19 2 9 , jeho s y n Džáváha rlál Néhrú (1 889– 196 4 ) v rokoch 19 29–1930 , 1 936–1937, 1946 a 1951–1 9 54, v rokoch 1 959 a 1 9 83 jeho dc éra Indíra Gándhíová ( 1917– 1 9 84), v rokoch 1 985–1991 jej syn Rád živ Gá n d hí (19 44–1991), v rokoc h 19 87–2017 a 20 1 9– 2 0 21 jeho ovdovená manželka S oňa Gándhí o vá (19 46) a v roko ch 201 7–2019 ich syn Ráhul R ádživ Gándhí ( 1970). INC niesol na svojic h plec i a ch hl a vn ú ťarchu národn o oslobod zovacieho boja. Vlád o l s uverénne prv é desaťroč ia po páde kolonializ m u . H odnotovo stojí krôč ik v ľavo od s t re du. Predstavuje širšie názorov é spektrum, v ktoro m sa prejavuje vplyv 7 Pozri KRNO, S.: Od prameňa Gangy po indický Tibet . Bratislava: Karpaty-Infopress, 2013, s. 80-81. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 85 reformné ho socializmu ( najmä v prvých deká dach p o druhej svetovej vojne bol o cíti ť vplyv m arxizmu), sociálneh o liberalizmu a národ ných tradíc ií. Od prev zatia moci v ň om s úperili dva prístupy, dru hý vývojový stupeň poli t ic kých strá n ( charakterizova ný ma sovou organizáciou s pevnými štruktúra mi, jasnou ide ovo-hodnotov ou profiláciou a jasne d efinovaným tradič ným voličským ) z ázemím) a tretí stupe ň (všeľudov á strana), ktorý predpokladá postup né zbavov anie sa ideol ogickej orientácie a úsiliu o s loviť č o najv iac ( t eda aj nových) skupín obyvateľs tva bez ohľadu na sociálne vrstvy, kasty, etnicitu, náboženské vyz nanie a príslušno sť k regiónu. V j eho lone rástli výraz né politické osobnosti, ktoré sa nielen os obnostne, ale aj hodnotovo profilovali. Postupne zača li vnútri širo kospektrálnej strany vytvárať frakcie. Po svojom posil není zo stra ny vystup ovali a zaklada l i vlastné sam ostatné subje k t y. INC sa tak stal šk olou lí drov a úrod n o u pôdou pre vznik novýc h politickýc h strán. Tý m troc hu pripomína l Slovenskú národ nú stranu počas Rakús k a -Uhorska. INC získal v parlamentnýc h voľb ách na jar roku 2 014 najhorší výsledok v o svojej povojnovej h istórii. Ošúc haná s t ra na b e z viditeľnýc h no v ý c h impulz o v o p ustila rozhod ujúce posty v štá te. Na opačno m póle s t ojí Ind ická ľudová strana (     , Bháratíj a dža nt a pá rti, Bharatiya Janata Party , BJP), ktorá bola založená 6. apríla 1980 . Nadviaz al a ta k na ši rokospe ktrálnu Ľudovú stra nu (Ja nata P arty), ktorú založ ili nac ionalisti z Ind ickej ľ udovej a sociácie (Bhara tiy a Jana Sangh), odštiepenci z Indického národného kon g re su a iní. JP v roku 1 977 p orazila v parlamentných v o ľbác h IN C, ktorý predtým vyhlá si l v ýnimočný stav a k torý s a tak po prvý raz v histórii nezávis l éh o štátu dostal do opozície. BJP stojí napra vo od stred u. Hodnotov o spája tradíc ie politického hinduizmu, konzerva tivizmu, nacionaliz mu a ekonomického liberalizmu. Presadzuje privatizác iu a príliv zahraničných inves tícií. Je https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 86 známa tv rdším postoj om voči menšinám a net eši a ju p rincípy sekularizmu. Najviac volič ov získava v strede kraj iny a medzi v y ššími kastami. Poký m INC znížil v 2 1. storočí dôraz na ideovo-hodnotov ú orientáciu, BJP h o zvýšila. Líder BJP, nastupujúci pred seda vlád y N aréndra Módí ( 1 9 .9.1950), nepochád za z najvyššej kasty. Živ il sa všeličí m, aj preda jom č aju. Men o si získal a ko ú spešný premiér v štá t e Gudž arát, ktorý hraničí s Pakistan om. Zložitý stra ní c ky systém dotváraj ú men šie ideologicky o rientované, nábožens k é, re g ion álne a e tnicko-men ši n ové s t ra ny, ktoré sa nelíšia iba tým, k u ko mu sa hlásia, ale aj miero u tolera n c ie, res p. netoleranc ie. Radikáli nielen oživujú sv o ju identitu, ale vyjadrujú sa kriticky až nepriateľsky k i ným iden titám. India sa borí s radiká lnou form o u tzv . komunit ar iz mu, t. j. zdôrazňovaním v lastnej ko l ekt ívn ej miestnej, regionálnej, etnic k ej či nábož enskej iden tit y, v ic h príp ade h indui stickej komunity a za znávaním, neraz až vo vyhrotenej p odobe, iných. Pr v ou známou obeťou e x trém neho ko muni tariz mu bol zavražd ený Mahátma Gándhí (1 868–1949). Tabulk a č. 1: Výsledky posledných dvo ch volieb do celoštát n eho p arl a mentu 11. 4. - 19.5. 201 9 19. 4. - 1.6. 202 4 Účasť v % 67, 11 66, 61 % m. % m. Národno- demokratic k á aliancia Bharatiya Janata Party, Indická ľudová strana BJP 37, 30 303 36, 93 240 https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 87 Telugu Desa m Party, Strana telu gsk e j krajiny TDP 2,0 4 3 1,9 8 16 Jana t a Dal (United), Zjednote ná ľudová strana JPU 1,4 5 16 1,2 5 12 Lok Janshakti Party (Ram Vilas) LJP 0,4 4 5 Rashtriya Lo k Dal (Národ ná ľ ud ová strana) RLD 0,2 4 3 0,1 4 2 Jana t a Dal (Secular) . Ľudová sek ulárna strana JDS 0,5 6 1 0,3 5 2 Jana Sena Party, Strana ľu do vej armády JSP 0,3 1 0,2 3 2 National i s t C ongress Party, Ná r odná kongresová s t ra na NCP 1,3 8 5 0,3 4 1 Shiroma ni Akali Dal (sikhovia) SAD 0,62 2 0,3 1 Pattali Ma k kal Katchi PMK 0,3 7 0,3 1 Asom Gana Parishad, reg. AGP 0,2 4 0,2 1 Apna Da l (Soneylal), reg. AD 0,1 7 2 0,1 3 1 https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 88 Hindustani Awa m Morcha (Secular) HAM 0,2 0,0 9 1 All Jharkha nd Students Un ion AJSU 0,11 1 0,0 8 1 United Peop le's Party Libera l UPPL 0,0 8 1 Rashtriya Samaj Paksha RSP 0,0 8 1 Sikkim Kranti kari Morcha SKM 0,0 3 1 Naga Peop l e ' s Front NPF 0,0 6 1 Suheldev B haratiya Sam aj Party 0 ,05 Tamil Maa ni la Congress (Moopanar) TMC 0,0 4 Zjednotené pokrokové s ily Indian Nati o nal Congress, Indic ký národný k o ngres INC 19, 46 52 21, 4 99 Sam ajvadi Party, Socialistic k á strana SP 2,6 5 4,6 37 Trinamool C ongress, Všeindic k ý Trinamu l s ký kongres TNC 4,0 6 22 4,4 29 Dravida Munnetra Kazhaga m, DMK 2 ,34 24 1,8 4 22 https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-5 89 Dravidská pokroková f ederácia Shiv Sena, Šivova armáda SS 2,0 9 18 1,6 6 9 National i s t C ongress Party – Sharad chandra Pawar 1,0 0 8 Communist P arty of India (Ma rxist), Komunistic k á stra na Indie (marx .) CPIM 1,7 5 3 1,7 8 4 Rashtriya Janata Dal, Národná ľ ud ová strana RJD 1,0 8 - 1 ,57 4 Aam Aa dmi Party, Strana o by č ajný c h ľudí AAP 0,4 1 1,1 1 3 Jharkhand Mukt i Morcha JMM 0 ,31 1 0,4 1 3 Indian Union Muslim Lea g ue, Vše- indické zhromažd eni e zväzu moslimov IUM L 0,2 6 3 0,3 3 Communist P arty of India, Ko munistická strana Ind i e CPI 0,5 8 2 0,4 9 2 https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 96 Rakušané, 1 kdež t o Češ i ve skutečnosti nejsou nic víc e a nic méně než Již n í Prušáci (příp adně, že na okraji Čec h žijí ještě Východ ní Bav o rá ci a Jižní Sas o vé) . 2 A ž e češství zůs t á vá zoufale re cyklovaným výmyslem blouznivc ů. 3 Od barvité h o nadhled u v šak zp ět k voleb ní realitě. Němec ko Bav o rsko a Hessensko 202 3 V roce 2023 si své volby do z emský c h parlamentů zaž ily Bavorsk o 4 a Hessensko. 5 Po v o lbác h z předchozích let v j iných sp olkových zemíc h přinesly tyto volby varov ání i pro spolkovou úrov eň, a to nejen pro strany v koal ici ve sp olkové vládě, také varov ání pro vedení CDU v Berlíně. Jmenovitě volby v Hess ensku zdů raznily, že zemští premiéři za CDU si vedou lépe „b ez Merze“ , tedy když si zemští premiéři nenechají z centrály CDU mluvi t do z emsk é politiky, ž e to je důležitou podmí n ko u pro ú spěch. To právě potv rdil B oris R hein jako pre miér v Hessensku, jak už p ředtím Daniel G ün ther ve Š lesvicku-Hol štýnsku či Hendrik Wüst v Severním Porýní-Vestf álsku 6 . Jmenovaní prem i é ři navíc před st avují „novou v lnu v CDU, jsou cca o půl generac e mladší než Friedric h Merz. A CSU si samozřejmě ved e v B avorsku zcela 1 Ostatně Ka r el Schwarzenbe rg by l Jihočech. 2 Karl Kraus používal i literátský obrat: Češi jsou ti Prušáci, kteří nemluví německy, Moravané jsou ti R a k ušané, kteří nemluví němec k y. 3 Lz e poukázat i na starý p ar a dox: Na otázku, proč Mo r ava né mluví neporovnatelně lépe česky než li dé v Čechách, je jediná správn á o dp ověď: „Protože se č e šti nu učí jako cizí jazyk.“ (Je to parale l ou k jinému paradoxu: „Proč nejdok onalejší i t al š tinou mluví lidé s vyšším vzděl á ním v Be nátkách? “) 4 Landtagswah l 2023. Bayern. Endgü ltiges Ergebnis . [online], [cit. 10 /11/2024]. Dostupné n a internete: <https://www. landtagswah l2023.bayern.de >. 5 Landtagswa hl 2023. E n dgültiges Ergebnis d er Landtagswahl in Hessen . [online], [cit . 10/11/2024]. Dostupné n a interne te: <https://wahlen.hesse n.de/e ndguelt i ges- er gebn is -der-landtagsw ahl-in-hessen > 6 V této spolkové zemi ži je téměř čtvrtina vešk erého oby vatelstva N ěmecka . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 97 suverénní p o liti ku, nezříd ka i proti linii ved ení C DU, pro niž není nic více než jen př ípad ný m ko aliční m partnerem na federální úrovni. Také toto je třeba z důraznit jako podmí nku pro úspěch y C SU v B avorsk u, úspěchy vžd y v yšší a sil nější než CDU v jiných s po l kových ze mí ch. SPD získala v obou ze m íc h méně než Af D, z vlášť nemilé je to v Hessensku (15, 1%), k dysi „pevnosti SPD“. Spolkový k ancléř Olaf Scholz osobně se projevil jako zátěž pro SPD ve vnitřních po dmínkách jak Hessens ka, tak Ba vorska (zisk SPD jen 8,6 %), jak v jinýc h p řípadech i p ro SPD v d alších sp olko v ých ze mí c h. Zá těží pro ze jména stabilní část voličů SP D zůstává Scholzova nerozhodnost, vyč kávání, pseudotaktika nechat v ěci běžet samosp ádem, „ vysedět“ problé my. 7 SPD v očích voličů silně poškod i lo , ž e S cholz ponechával vz ájemné konflikty svých vládních partnerů volně běž et, dále že se n iktera k v koalici nepr ojevila váha SPD a že to b yli přede vším zelení, kdo se tvrdě prosaz oval a kým se n e chal Sch olz čast o a až p růh led ně mani p ulova t , ba až vl áč et , až ho vmanévrova li do konfliktu proti FDP. FDP se ukazuje jako strana dlou h od obě na ústupu (v p rost or u bývalé DDR os t atně m ěla větší váhu jen v Sasku-Anhaltsk u). Ukaz o valy to už pře dchozí z emsk é volby ( Do lní Sa sko , Š l e svi c ko- Holštýnsko, Severní Porýní-Vestfálsk o, Berlín, Bré m y) . FDP tíž í nedostatek osobn ost í pro d ůsledné a roz hodné pr osazování cílů FDP. Jen má lidi pro ( byť oprá vn ěné) výkř iky typ u, ž e migrační politi k a zelených je bezpečn o stním rizike m, a ni ž by trv ali či sp o luprac o va l i na řešení. V Hess ensku získa la FDP 5,0%, v B avorsku 3,0 %hlasů. AfD svým úspěc hem v z emských volbách v Bavor sk u (14,7 %) a Hessenku (1 8,4%) prokázala, že její síla gra duj e i v prostoru „starých spolkovýc h ze m í“ . Výsledky těchto vol eb ukaz uj í, ž e stranu nelze hodnotit jedn o roz měrně podle její úspěšné linie v „nových spolkovýc h zemích“, že je vše složitější, a to v c elém prostoru Ně mecka. AfD má v sobě nes porně složk y pravicovýc h extrem ist ů. Ale ne pouze tot o. AfD 7 Což bývala i tak tika Merke lo vé, která se jí ovšem k e konci její p olitické dráhy vymstila. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 98 dokázala na sebe naváza t oprávněnou nespoko jenost v o lič ů, mimo jiné nespoko jenost prá vě s politikou fed erální vlád n í koa lice SPD-Zelení- FDP. A v yhraněnost právě v politice klimatu se AfD ob zvlášť vyplati la. Ale nejde však ani o pouhou protestní orienta ci příslu šné části voličů. Stále více voličů se staví za AfD z přesvědč ení; její lini i v migrační politice v y s oce oceňují. Stá le méně v oličů vidí v Af D extré mi s tickou stranu – to platí i pro voliče ( zatím) jiných stra n. Stále v í ce voličů spoju je témata vnitřní bezpeč nosti, navršujících se hospodářs kých pr oblémů a sociální spra vedlnosti s nadějemi právě vůč i Af D. H lavní problémy v Německu a neúspěch y při pisuj e s tranám federá lní v l á dní koalice. Pro SPD b udiž varová n ím, že AfD j e funkčně i nov o u dělnickou stranou. Stala s e širokým „sběrným táborem“. Volební průzkumy kole m zems k ých voleb v Bav orsku 2023 konkrétně ukáz aly: „CS U se mi nevidí dos t a tečně konzerv ativní.“ To říka jí dvě pěti ny v o ličů Freie Wähler, totéž říká téměř pol ovina nových voličů Freie Wähler . Avšak totéž říka jí téměř dvě třetiny voličů AfD. Ted y tito voliči žáda jí ochranu skutečně konzervativních hodn o s t a ochranu z ájmů konze rvativních obč anů. To je va r ování i pro „trad iční“ CSU. Volební průz kumy kole m zemských v o leb v Hes sensku 2 023 mimo jiné d ávají odpov ěď: „Boris Rhein je dobrý mini st ers k ý předseda“ . S touto tezí souhlasí téměř p o lovina všech voličů v He ss ens k u , př itom 86% voličů CDU ( co ž je dle předpokladu) , ale ta k é 73% voličů FD P, 41% voličů zelenýc h (obojí by už mělo být s pod ivem). Naopa k s ouhl a sí jen 29% voličů SPD a rovněž 29% voličů AfD. A to je varov áním i pr o C DU. Na adresu zelených lze říci, ž e sami sobě zajistili „přehřá tý kotel“. Nejde v to m jen o projevy nesp okojenosti vel ké č ásti dosav adních voličů Zelenýc h s roz bředlou federá lní v l á dní koa licí se Scholze m v čele. Také obs aho vě s e v o liči odvra cí. V migra čn í politice svou zelenou liberál ní pozicí strana z tratila z cela na rac i onalitě. Mn o ho voličů má s t á le větší obavy z r eálného hos podářskéh o v ý v oje, který https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 99 strana z elených naprost o ignorova l a či d o k once s vý m i akt ivitami potápěla. Nejde už o ochotu přinášet něc o pr o kli matickou politiku. Velká část voličů už ne hodlá snášet náklady na d rahé energie, zvyšování nákla dů na klimatick ou politi ku v n ím ají jako ohrožení zdrojů pro soc i á lní politiku, jako ohrožení zd rojů pro hospodá řsk o u alespoň stabilizaci, když už dlouho nej de o h ospodářskou d ynamiku. A ta k v bav o rských ze ms k ých v olbách zelení klesli na 1 4,4%, v hessenskýc h na 14,8 %. Voliči vš ak také v nímají, že id eologismus zelen ých zc ela zradil i pův o dní lo k á lní praktic ko u politiku ochran y živ o tního prostře dí (nemluvě o klas ick é pol itice ochrany ohr o že n ýc h druhů fauny a f ló ry). Ani pragmatič tí politi kové, kteří se ve straně zelených přece jen najdou (včetně jeji c h hessenské ho p ředáka), už nemají sílu odvrátit toto hroucení ze lený c h, ut o pe n ýc h ve vlastn í ideologi zaci a ztra tivších původní reali stickou per spektivu „ž ivotního p rostředí p ro člov ěk a “. Zelení v Mn ichově s e od haluj í jako stra na s alónních žva nilů, neschopnýc h „politiky pro li di“, st rana v podstatě pravicová. 8 Celkově jsou zelení vním áni jako „strana zá k a zů“ ( například pro zá k on o vytápění), jak o strana, která likviduje (vraž dí) němec k é hospodářs t v í. Proto ji v o lič i skutečně tresta jí . Ne méně c it livě v nímají devasta ci kra ji n y obřími vě trnými elektrárnami ( st o jícími při bez větří) a plochami solárů. Pokud v šak stra na zelenýc h bude dě lat p ř íliš mnoho kompro misů, bu de to její dosavad ní voličské pevné jádro považ ovat za zr adu ideá lů, až strana o dejde do historie. A v Ba vorsk u už jí roste protiv ník – Ökologisc h e demokrati sche Partei, s důraz em na zájmy „obyčejných lidí“ o něž se má demokratic ká politika opírat, v četně politiky kli matické. A funguje tady i da lší , byť zatím ma l á „Stra na ochr ánců z vířat“. 8 Připomeňm e, že původ ně st rana zel e ných stá l a zřetelně nalevo od sociá l ní demokracie. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 100 Duryňsko, Sasko, Branibor sk o 2024 Zemské volb y ve „v ý c hodních spolk ových z emí ch“ 9 nazna čují psychologické d ůsledky o pětného rozevírání nůžek mezi „z ápadem“ a „v ý chodem“ Němec k a v náladác h a s mýšlení volič ů. Po roce 1 990 politický prost o r ve „ vý c ho d ních s polkových zemíc h“ opan o valy strany „import ované“ z e Západu: C DU se sta la domi nantní si lou zvláště v Sasku, dále v Meklenbursku -Předních P omo řanec h, v Duryňsku, FDP v S asku-Anhaltsku, SP D v Bran ibo rsku a sjed no ce ném Berlíně. 10 Jejich protihrá čem „z domácích kořenů“ se sta l pokus o PDS (Stra na demokratického sociali smu). T a ovšem zab í ra la více n a voliče s t iž ené sentimente m po D DR a ztrác ela takto dec h, až s e sloučila s č ástí lev i c e zápa do něm ecké SPD do LI NKE, ztrác ela dech však nadále. Váha „im po r to v aných stran“ ze Zápa du klesala také , ovšem pomale ji. Východním Němců m máme všelico n a zá vi dění z n a šeho pohledu, v rám ci N ěmecka však z ůstáva jí jako ti neúspě šní, na c hvostu. Resta r t po 19 90 se p ln ě v ydařil j en v B erlíně a nej bližším zá zemí a v Drážď anech a okolí. L i p sko u ž jde lehce do zao stávání, některé regiony až razantně. Deziluz e voličů mají své n á zorné zd ro je. První prote stní rea k c e měl y svůj úspěc h v Sasku – ne onaci sti ck á NPD se dostala do saského pa r lame nt u a držela se v něm někol ik volebníc h obd obí. Prostor pro protestní strany se prů běžně roz evíral, 9 Sachsen.de. Lan dtagswahlen 2 0 24. Wahlergebnisse . [online], [ cit. 10/11/20 2 4]. Dostupné na internete: <https://wahlen.sachs en.de/l andtagswahl-2024-w a hl ergeb n isse.php >; Landtagswahl 2024 i n Th ür ingen – endgültiges Ergebnis . [onl ine], [cit. 10/11/2024]. Dostupné na in ter n ete: <https://wahle n.thueringe n.de/datenb ank/wahl. a sp ?wahlart=LW2 0 2 4 & w J a h r=2024& ZeigeErg =Land>; Land Brandenbu rg. Landtagswahl 2024. Amtliches Ergebnis . [onl i ne], [ c it . 10/11/2024]. D ostupné na in ter n ete: <https://wahle rgebnisse.b ra n denbu rg.de/12/500/ 20240922/landt agswahl- land/ergebnis se.html>. 10 Někdejší „východní Berlín“ je ovšem jen přibližně třetinou ce lého znovusjednocenéh o Berlína. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 101 až v něm exp lo zívně zabod o va l a AfD 11 a z druh é s t rany za tím jasně a silně protestní st ra na levice – BSW, 12 založ ená teprve na počátku roku 202 4 a už tak úspěšná i v západních spolkových zemích. Na vůli či zlé vůli předsedky ně strany Wagenknec ht [ ové] z ávisí dnes osud vytvoře ní demokratic ké zems k é vlád y v S asku. V B rani borsk u Wagenknec ht částečně ustoupila pře d varovnou situací: totiž zdejší z emskou vládu lze proti v áze Af D utvoř it jen om jak o koalici prá vě se zastoupe n ím BSW. 13 Specif i kem němec ké menta lity je i po vícege ner ač ním ods t up u mimořádná citlivost vůč i vlastní minu losti z první poloviny 20 . století. A dnešní s t av jim připomí ná poměry v e Výmarské republice k přelo mu 20. a 30. let, po nichž bez prostředně ná sl edoval s t a v, kdy v celé sérii předč asný ch v o leb neb ylo možno vytvořit celoně m eckou vlá du j ak o demokratic ko u, nakolik so učet mandátů všec h demo k ra tických stra n byl nižší než součet m andátů obou antidem o kratic kých veles tran. Až p ř išlo zhroucení. Celoně meck y se aktuál ně ( listopad 2 024) ukazuje: Výsledky v o leb do Ev ro p ského parlame ntu 14 nejsou jednoz načnou předpověd í pro očekáv ané předčasné volby d o S polkového sně mu, ale zůstáva jí varováním (zv l. největší pr o p ad proti roku 201 9 pro zelené, o pol ovinu hlasů, na 11,9 %, největší ná r ůst pro AfD, o polovin u hla sů, na 15, 9% ). Volby zems k é však svým i výsled ky urč ují stále pr oměnlivé slož ení horní k o mory f ederálního parla ment u – Spolkové rad y . Věc mezitím 11 B r a nden burg: 29,2% (d ru há velmi těsně za SPD, o dva m andáty), S achsen: 30,6% (druh á velmi těsně za CDU, o j e diný mandát) , Thüringen: 32,8% (vítězná, daleko před druho u CDU, o devět m andátů). 12 Brandenbu r g: 1 3 ,5%, Sachsen : 11,8%, Thür ingen: 15,8%. 13 Ujednání trojkoalice S P D-BSW-CDU ja k o silné koalice všech demokratických stran proti AFD Wa ge nknecht rozbila, zemské organizaci BSW to zaká zala. Povolila pouze křehkou koalici SPD-BSW , p řičemž hodlá S PD průběžně „lehce vydírat“ a udržet si takt o u voličů statut p rotestní strany. 14 Deutschl and – Europawah len – 2024. Endgültiges E r g e bnis . [online], [c it . 10/11/2024]. Dostupné na internete: <https://www . bundeswahlleit eri n. de/europawahlen /2024/ergebn i s se/b u nd-99.html> https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 102 zkomplik oval roz vrat federální vlád ní koalice a cesta k pře dčasným volbám do Spolkové ho s němu. Pře dvolební průzku m y pře dpovídají pro CDU kolem 32% hlasů. To pře dst avuje víc e, než oč ek ávané hlasy pro všechny stran y prá vě pa dlé koalice d o hromady: SP D může získat cca 15%, zelení do 10% , F DP jen 4% (tedy pod limitem pro vstup do parl ament u 15 ) . Pro AfD se zatím ukaz uje cc a 19% hlasů ( po zmíněném v ý sled ku 15,9% v eurov o lbác h). Rakousk o Pro Rakousko byl rok 20 24 silným voleb ním r ok e m; koncem jara proběhly v o l by d o Ev ropského parla mentu 16 a v říjnu 202 4 proběhly volby do Národ n í rady, tedy dolní ko m ory rako uského fed erálního parlamentu. 17 S pecificky s e jakoby uza vřel c yklus, kdy v mezičase probíhají volby do zemských parlamentů; 18 tyto parla men ty u nás si l n ě podceňujeme, ve skutečnosti mají siln ou p ůsobnost, v řadě kompetencí jsou z cela svrchované, nakolik je Rako uská re publi ka skutečn ou fede r ac í . 19 V důsledku federa list ické ho uspořádá ní Rakou ska se na z ákladě výsledků v oleb do každého z emského parla mentu proměň uje (průběž ně) rov n ě ž s lo ž ení S polkové ra dy jak ožto hor ní k omory 15 Neumí získáv a t tzv. přímé mandáty. 16 Bundesm inisterium Inneres. E u ropawahl 2024. Öste rreich. endgülti ges Ergebnis . [online], [cit. 10/11/20 2 4]. Dostupné n a i nt ern ete : <https://www.bundes wahlen.gv.at/20 2 4 /eu/>. 17 Bundesm inisterium Inneres, Nationalratswah l 2 0 24. Österreich, endgültiges Ergebn i s . [online], [cit. 10/11/2024]. Dostupné na internete: <https.www.bu ndeswahlen.g v . at/2024/nr/>. 18 P o zor, nejde o pr avidelný cyklus; v Rakousku nej so u ničím mimo řádným předčasn é volby do Nár odní rady. 19 Federální parlament (a další federální orgány obdobně) má přísně definovan é kompetence; ty, které mu zem ě p ostou p ily, do kompe tencí zemí nesmí vstupovat. Dl e rakouské republikánské ústavn os t i jsou spolkové země nositel i o ri g inární svrchovanosti , které nabyly z no v una vrácením v důsledku rozpadu staré monarchie v roce 1918. Státoprávní jazyk říká, že samostatné země se vzápětí rozhod l y spojit a posk ytn out tímt o přesně vymezené kompetence federálním orgánů m Rakouska. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 103 fede r álního pa r lamentu. Z emsk é volb y průběžně i signa l iz ují (resp. varují) promě ny a p osuny smýšlení volič ů, by ť čás t v oličů si pr o seb e rozdílně ře ší p ředstavu „naši zde v z emi“ a „naši ve federá lu“ . Najdeme tudíž v Rakousku subjekty, které kandid ují p ouze na zemské (a loká ln í) úrovni, na f ederální úrov ni nikoli, resp. su bje kty které mají na fed erální úrovni poněku d jinou pod o b u než na zems k é. Volb y d o zemských p arlamentů Ze spolko vý ch ze mí ja k o vzore k zde uv edeme d vě z „jád ra“ Rakouska, totiž Víd eň a Dolní Rakousy, které s polečně představují cca 45% rakouských volič ů ( a spolu dá vají v íce než polo vin u rako usk ého ekonomic k éh o v ýkonu). K tomu ještě jako třetí jednu z „ vnější c h “ spolkovýc h ze mí , Štýrsko, jehož centre m je druhé nejv ět ší rakouské město Gra z. Výběr padl na Š týrsko ještě z dalšího důvodu – zdejší zemské volb y uzavřely vl nu raz antních z měn v olebního r oku 2 024 v Rakousku. Ze specifik Vídně zmiňme síd elní dynam iku, pro měnlivost osídlení. Rakouské sč ít á ní obyv atelstva m.j. sleduje ka tegorii „rodác i“. Z obyvatel Vídně jen asi po lovina jsou „ rodáci“, tedy p o chází z Víd n ě od narození. D ruhá polovi na se do Vídně přis t ě hovala vn it řní migrací, anebo i z e zahraničí. Odtud mentá lní dy namika a otevře nost vůči novým p olitickým c ílům, rovněž dyna m ika ve sta vění osob ních životníc h cílů, etc. Nejsilně jší postavení si z de udržuje S PÖ . Ze specifik D olních Rakous : Dynamika Vídně tento pr osto r rov něž zasa h u je (lze i říci, že s e na dynamice Víd n ě i přiživuj í); obyvatelstvo jsou však d o m inantně „ro dáci“, konzerva t ism us je jim „přiroz ený“. Není zde ani žádné větší m ěsto, význa mnějším průmys lo v ým centrem je jen Wie ner Ne ust adt na samot né jižní hran ici země . ÖVP zd e staví na výraz né sociál ní polit ice. Její z emská orga ni za ce má v ÖVP specifické p ostavení, čá stečně při pomínající ba vorskou CSU. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 104 To zv ý ra zňuje i sám náz ev – „ Do lnorak ouská lidová s trana“ – NÖVP. A pod ním s amozřejmě ka ndiduje a v z emi vítězí. Ke specif i k ům Št ýrska pa tří, že je nejvýrazněj ší z tzv. vnějších spolkovýc h zemí, 20 s vel mi silnou „š t ýrs kou identit o u“, tedy i s p říslušným sebevědo mím obyv atelstva. Štýrsk o se sta bili z o valo jako původně s amostatný stát-v évodství už od polovi ny 1 2. století (tehd y rozlohou cc a o 40% větš í než dnes), Ve vnitřním kontrastu je re gionem vysoce konz ervativních ob yvatel malých měst a v esnic, přecház ejících ovšem k p odpoře FP Ö , a zároveň modernistic k y orientova ný c h obyvatel s t a rého těž ařského a prů my sl ového pás ma kole m ře k Mu r a Mürz s jádre m v dynamickém h lavním městě Gra z, podporujících SPÖ. Volb y d o evropského p arlamentu a Národní rady Dokonání zemětře sení v e voličskýc h p referencích signaliz ovaly už volby d o Ev r o pského parlamentu, jmenov it ě v n ovém nárůstu hlasů pro FPÖ (na 25 ,4%). Paralelně velké z t rá ty, doslova ses uv z aznamenaly ÖVP ( na 24,5 %) a zelení (na 11,1%), obě strany koalice federální vlády. Ještě d alší ztráty přines ly p ro ze lené v olby do Náro dní rady (8 ,2%), naopak další sko k ový nárů st pro FPÖ ( na 28 ,8%). SP Ö na p o čty hlasů zůstala „na svém“ (2 1, 1 %, tj. cca o 20 tis. hlasů v íce než pět let předtím) . Překvapením je však i dru hý extrém. KPÖ, která už na počátku 60. let vypadla z Ná rodní ra dy a dlouhodobě volebními zisky osc ilovala kolem 1% , najed nou vysto upala na 3% jak v eurovol bách, ta k přes ně i 3% d o Národ ní rady. 21 Důkladné průz k u my ukáza ly , ž e ve volbách d o Národní rad y FPÖ nově z ískala v oliče zej ména od ÖVP (cca 30 % z celkového počtu svých 20 Do této skup i ny patří v e dle Štýrska i Korutany, Ty rol y , Salzbur sko a Vorarlberg. Všechny v y soce sebevědomé „vůči Vídni“, byť každá s poněkud odlišn ou motivací. Právě tyto z emě js ou tvrdými ochránci nedotknuteln osti princ ipů ra k ouského federalismu. 21 Hranice pro v st up do Náro dní rady činí 4%. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 105 voličů!), dále si ln ě získala od „ nevoli č ů“ (cc a 25 %). ÖVP n ejvíc ztratila ve prospěc h FPÖ, dále něco má lo i v e p rospěch SPÖ a NEOS, část voličů stranu potrestala o d chodem k nevolič ům. SPÖ má v číslech v yrovnaný výsledek proti roku 201 9, přesto nutno vidět po h yb : čá st nových volič ů nabrala SPÖ od zelených, čá st dokon ce od ÖV P, ji ní volič i naopa k odešli rov něž k nevoličům. Průběžně mírně ro stoucí NEOS s e pro voliče osvědčil jako už stabilizovaná li berální s trana (i jako „ klidná síla“ p r oti „neuróz e“ ostatníc h st ra n). A nyní k ne jvětšímu kontr astu voleb ních propa dů a z isk ů: Zele n í utrpěli velkou ztrátu ve prospěch SPÖ, NEOS a nevoličů, Značný nový propad zelených přit om nastou pil ještě i za oněch několik m ěsíců od eurovole b d o v oleb d o Ná rodní rady ( z 11, 1% na 8 ,2%). V oli čům došla trpěl ivost se zele nými, zejm éna jakožt o s t ra nou hlasných kampaní, které lide m nic ne přinesou. Právě toto je zátěž í ra k ouských zelených už od sam otné pře dehry vz n ik u zelených. Zelení nereflektovali, že už jed nou je z hr zení voliči vůb ec do N árodní rad y nepustili (2 017). Skok FP Ö je d án zejm éna před chozím posíle ním pravic o vě rad ik álního a ž extre mi stic kého křídla strany v čele s předsed ou Kickl em, dok o nčením návra t u sil z odtrž enecké BZÖ (někdejší sí ly J. Haidera ) a konsolida cí extremistů, s oučasně oslabe ním liberální linie v F PÖ. 22 Vyp r á zdněné k řik lounství se vša k této s t ra ně už opakovaně nev y platilo. Nejv ý raz n ě ji po velkém v o lební m z isk u na s k l onku 1999 – strana proká zala neschop nost každ odenní pragmatické p olitiky, r ozbila vlád n í koa l ic i, v níž b yla hlavní s ilou, načež v p ř e dčasných volbá ch 2 002 jí voliči p ř iprav ili veliký deba kl. 22 Včetně o dc hodů dalších výrazných libe r álně ori e ntovaných postav (včetně bývalých ministrů za F P Ö). https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 112 Právo se stává nejasným co do obsahu no re m – jak z vůle po slanců Evropského pa rlamentu a lobbyistů sto jí c ích z a nimi, tak z vůle poslanců a lobbyistů na n árodní úrovni. Nor my m imo jiné obsahují stále více nesmys l n ých titěr n os tí, a by ztěžovaly a znemožň ovaly prá ci nezávis l ý m soudům. Právě touto cest ou je dnes ne jvíce ohrož o vá na soudní n e závislost. Je třeba přitom přiznat, že na uvede n ýc h negativech se větším podílem projevu jí aktivi ty poslanc ů z prost or u středovýc hodní Evropy, a n a opak nejmé ně ze zemí sta r é Š est ky. Ze všech k adenc í Ev ro p ského parlament u b y l o j e ho s ložení v letech 201 9 - 2024 naprosto „ transpare n tně“ nejslabší, s nejvyšším p odílem „mlácení práz dné s lámy“, s nejv yšším p odílem prá vních pas k v ilů ve vý stupech. Z e všec h složení Evropské k omise ono s ložení z let 2019- 202 4 bylo pra covním výkone m nejslab ší a intelektuálně výrazně insuficientní. 41 Česká republika Výsledky vol eb v Č R během ro ku 202 4 nera dno pře ceňovat. J de totiž ve všec h t řec h případech v oč ích v oličů o „volby druhého řád u“. Volby do E vropského pa rlamentu Jsou v ČR pře devším v olbami, jichž se účastní vel mi málo voličů. Za přípa d v roc e 20 24 se zdá lo přím o k oslavě, že se zúča st nil o až 36, 45% voličů, ted y výraz n ě více než v p ře d chozích periodách. 42 Pohlížet na to jako na něja ký návra t k „uvědo mělosti“ v o ličů by v šak bylo naiv ní. Příliš velká čá st voličů v ČR považ uje volby do Evropského parl amentu prostě z a zbytečné. 43 Abste n c e v o ličů je stále 41 V. Jourové a M. Š evč ovič e se to netýká, ale to j e m á l o. 42 V roce 2019 to bylo 2 8,72% voličů. 43 Konkrétně nejčastěj i pr oto, ž e p ovažují zastoupení ČR v E v r opském parlamentu za příliš slabé, ne ž aby doká zalo ně c o p rosadit. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 113 příliš vysoká , n ež a by bylo mo žn o naléza t plas t ič tější obraz o náladá ch voličů. 44 A p t á me-li se po zvýšené m počtu těch, k te ří přišli v o lit, pak se do popředí d ere narůst těch, kdož přišli vol bou p rotestovat proti aktivitám Ev ropského pa rlamentu za poslední kaden ci a kdož při šli takto i nepřím o protes t ov at proti k onkrétní e vropské polit ice a k tuální vlády ČR, resp. přišli se záměre m zabrá ni t zvolení ka ndidátů z a vládní strany. Jsou t o volič i, kteří jsou nespoko jeni s č inností orgánů EU, či dokonce je pova žují z a přímo sobě nepřátelské. J e tedy třeba zvolit ty kandidáty, k teří půjd ou dosavad ním elitám EU „p o kr ku“. 45 Takové postoje a nálad y ještě pomáhá stupňov at i „propaga n d a výmluv“ z e strany státních orgánů ČR, které i své vlastní nezda r y příliš často připisu jí „ Bruselu“. Přitom sam y tyto orgá ny js ou a ž příliš č asto tím, kd o věd omě def o r muje normy EU a při je jich transferu d o prá va ČR si do nich v nepři jatelné míře p ašuje paragrafy podle svých vlastních zá jmů. Velmi c hybí v české politice otevřená debata, kdo takové směřování, t.j. deform o v ání, dlouhodob ě – a ve vztahu k naplňov ání svých zá j mů velmi ús pěšně – prosazuje. Nejrozměr něji t ak činí O DS, ve skutečnosti je v tomto loutkovým vykonava telem zájmů svých zákazníků – od podnika t elsk ých sva zů přes a g rá rní komoru a ž po vybra n é velké adv o ká t s ké kanceláře. 44 Jen část v oličů považuje členství ČR v EU za n egativum. Naopak jiná čá st vo ličů považuje členství v EU z a klasick é „menš í zlo“, což však pro ně ještě není dostatečným důvodem jít k vo l b á m. A další nemalá č ást voličů považuje jisté okruhy pravo m o c í Evropského pa rlamentu (resp. dalších orgánů EU) za negat ivum přitom jiné okruh y pravomocí za p o z itivum; a tento rozpor je pr o ty to voliče důvodem nejít k volbám. 45 Výs l edk y: A NO – 7 mand átů, S POLU – 6, M otoristé+Přísaha – 2 , Stačilo – 2, S taro st ové a osob nosti p ro Evropu – 2, P i ráti – 1 , SPD – 1. Český statistický ú řad. Volby do Evropského parlamentu konané na území ČR ve dnech 07.06-08.06.202 4 (celkové výsledky za ČR). [online], [cit. 10/11/2024]. Dostupné na internete: <https://www.v ol by .c z /pls/ep2024/ep11?xja zyk=CZ>.; Český st atistický úřad. Volby do Evropského parlamentu konané na území ČR ve dnech 07.06-08.06. 2 0 24 (regi o n á l n í a lokální výsledky). [online], [ ci t . 10/11/2024]. Dostupné na internete: <https://www.v ol by .c z /pls/ep2024/ep13?xja zyk=CZ>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 114 Volič jemnos t em vyjádření v právních normách zpravidla vůbec nerozumí, a však vše uvedené nemalá část voličů přij ímá jednostranně jako „tvrd ou b otu Bru selu, k terá po nás šlape“. Těmto voličů m se „za dařilo“. M.j. lehká většina poslanců Europarlame ntu, z vo lených za ČR od mítla dá t důvěru nové Evr opské ko misi. (ja kožto neú nosně „staronové“, ned ávající z áruku potřebnýc h reforem). 46 Volby do kra jských zastup itelstev v ČR Kraje mají v Č R v ícevrstevnou s můlu. J ednak se méd i a o nic h zmiňují příliš málo, re sp. příliš okrajově; média jsou z ahlcena celostát n ím i zálež itostmi, byť jsou i tře tiřadého v ý znamu. Na d r u hé straně o lokálních z áležitostec h je volič také do statečně zpraven. Podle toho se cítí i p osuzovat jak celostátní, ta k loká lní politi ku, a tak chodí i k příslušným volbám. V oliči sami v průzkumech přiz n á vají, že nedokážou pos uzovat č innost hejtma n a a krajského z astupitelstva, protože jed noduše o n í neví nic anebo příliš málo. A ú měrně tom u účast v krajskýc h volbách je výra zně nižší. V roce 2024 č ini la 32,91%. 47 46 P ro ná z orn os t uveďme an k etní odpověď mezinárodně významné h o neurochirurg a Vladimíra Beneše, jaké vidí m i nus č le nství v EU: „ …. . Ze zásluh ové společnosti jsme s e stali společností n á roko vou. Vadí mi dotace, jakék oliv. Vždy vedou k nerovnosti. Trvalé vyzdvihování pr áv minorit. Poli ti cký nátlak stovek neziskových organizací. Zelená ekonomika z á vislá na Číně. Bezz ubá imigrační politika. Vojenská impotence Evropy. Tisíce nařízení a regulací, om e zování s v ob od y informací. … Máme vládu nevolených úředníků, kteří sp o lu s ohro mný m aparátem páchají dobro, přičemž ignorují historii, tradice, kulturu a tisícileté hodno ty. Ignorují i fy z ik á l n í zá k ony, a tvář í se , že budou poroučet větru a dešti. A n a k onec i gnor u jí i názo r y a touhy běžných občanů . Jde o t o, zda je EU schopna se r e formovat, nebo zda, jako každ á říše, bude mít s v ůj zač átek a konec. Anketa. Jaké je podle Vás největší pl us a největší minus našeho členst ví v Evropské unii? I n: Reflex , XXXV, 2 0 24, č. 17, s. 14- 1 7 . 47 Volby na mandáty absolut ně vy hrály ODS v Jih očeském kraji a ANO v K arlovarském a Moravskosle z sk ém kraji; dále uspě l a us kupení vládní pět ikoalice v St ř ed oč esk ém, Libereckém (v ob ou p ř ípa dec h však klíčová s íla v STAN) a Ji homoravském kra j i (klíč ová síla li d ovci). V šesti krajích získal ANO většinu s vlá dě opozičními uskupe ními. V Pardubické m kra j i se ustavila pr agmatická k oalice napříč str anami, s hejtmanem mimo vládní táb or. Český statist i cký úřad . Volby do zastupitelste v krajů kona né 20.09.-21. 0 9 . 2 024 https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 115 Kraje v ČR si p odnes nes o u dě dictví svých špat ných sudiček z mome nt u vz niku. Byly vytvořeny, a by se obešl y , resp. jen formál n ě naplnily te ze ú stavy. Ve skutečn osti k ž ádné smyslu plné re g ionální samosprávě ned ošlo. Kraje byly ve zhloupnuté formě opsány ze staré h o komu nistickéh o modelu z rok u 19 49. Centrální or gány následně navalují na kra je úko ly , pr o k t eré jim nepř idělují d o statek financí. 48 Opakova ně až pod nes se uplatňu j e p o lit ika, že centrum přehaz uj e ty zá l e žito sti, kt eré se nedaří, resp. které j s o u zanedb ané, na zodpovědnost krajům. A to vždy bez d ost a tečného finančníh o zajištění. Přehazuje jen zodp o v ědnost, přit om jen s mini málními rozhodov acími pra vomocemi. T y a rov n ě ž k ontrolní pravomoci si centrum po nechává, re sp. až nesmysln ými (i zlov olnými) záko n y a nařízeními lim it u je krajské orgány natolik, že nemoho u svou ú lohu smyslupl n ě realizovat. Násl edně může c entrum kra je na dále šikanovat, kontrol o va t (i pomlouvat) . 49 Školství, z dravotnictví, v eřejná d oprava, kra js ké silnice, etc., sta v těchto zále žitostí, „ přihozených“ kra jům, se průběž ně z h oršuje A při současném r ozkladu zákla dní sítě lékařské péče ministr c hce hodit další úkoly na kraje, ač jde náz orně o negativní d ůsl edek či nnosti zdra votních p ojišťoven (v četně důs ledků špatného zá konodárství o zd ravotních po jišťovná ch); na ně d o sáhnou t je ovšem m inistr zbab ělý . (výsledky za kraje, o k resy, ob ce , okrsky). [online], [cit. 10/11/2024]. Dostupné n a internete: <https://www.volby. cz/app/k z2024/cs/ results>.; Český statistický úřad. Volby do zastupite l stev krajů konané 2 0 . 0 9.-21.09.2 024 (souhrnn á statistika). [online], [cit. 10/11/2024]. D ostupné na in ter n ete: <https://www.v ol by .c z /app/kz2024/cs/stat i s t ics >. 48 V době ustavování krajů měl Jih o mo rav sk ý kraj pouze třetinový obj e m rozpočtu v e srovnání s ro z po č tem m ěsta Brna, jakož to svého krajskéh o centra. 49 Kontrola krajské „samosprávy“ ze strany m in i s terstev je jednoznačným p rincipem totalitarismu. V e skutečném demokratickém stát ě je nepřípu stná , v takovém příp ad ě m á ministerstvo jed i ně možnost se s kraji soud it. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 116 Volič tedy v kra jský c h vol bách volí t y, kteří se osvědč il i prá vě a jedině v zájmu kraje. A je dokonce připrav en odpus tit určitá nega tiva, když se přesvědčil o int enzí vním nasazení, které projevilo vedení kraje v krizovýc h sit uacíc h. 50 Hejtman, radní a č lenové krajských z astupitelstev musí pro jevit schopnost jít tvrd ě i pro ti vůli vedení v lastní stra ny i proti její vlád ní politice, musí i ta k to prokáz at, že pra cují skuteč ně pro potřeby kraje (a nikoli pro p otřeby stranické centrály) . Takto přímo model ově postupuje jihoč esk ý hejtman Kuba. 51 Ještě jedno znač n ě j i ta k v y stupuje liberecký hejtma n P ůt a, distancu je se od c ent rály STAN v záj m u rozvoje kra j e z anedbávaného po deset iletí jak komunistickým režimem, ta k postko munisty. Pak může v krajskýc h volbác h uspět i s í la , která j e silně za st oupená ve vládě. J i na k mají šanci ostatní. A platí to univerz álně – příklad em budiž sa mostatná po l itika zlí nského hejtmana Holiš e a krajské organizac e ANO – pracuje se pro kraj, nikoli pro centrálu ( byť opoziční strany). Když jsme pře d 12 ro ky poj ednávali v pr ogramu ko ši ck ých politologick ých d i a logů rovněž průběh voleb v te h d ejší ch souvislostec h, b yl můj příspěv ek v ěno v án od m ít nutí mýtu, že krajské volby js ou nástroje m, kterým nesp okojený v o lič trestá vlád u a její 50 Srv.: jih o moravský hejtman Grolich a jeho osobní nasazení při likvidaci důsledků tornáda v roce 2022. Pak mu volič odpus tí velké nedostatky v jihom oravském zdravotnictví (j ej i c hž pů vodcem je ve skutečnost i ministe r s tvo zdravotnictví, které znemožňuje účelnou činnost kraj ských orgánů). P o dobně získ a l vysoké bod y hejtman moravskoslezsk ého kraje Bělica při povodní ch 2024 (naopak návštěvy premiéra a ministrů v prostoru povodní v olič v y hodn otil jako „povodňovou turistiku “ provázeno u beztvarým ž v a něním „turistů“). 51 Centr á le ODS dáv á Kuba otevřeně na jevo, že za j ejí politiku a p roblé my nehodl á dávat všanc svo u dob rou pověst před j iho českými v o l iči . A jednoznačně hlásá, že volby v Jihočeském kraji ne v y hrála ODS, nýb rž j eh o tým. (KOLÁŘ, P.: Kub a : Uspěl m ůj tým, ne ODS [rozhovo r s M. Kubou]. In: Mladá fronta DNES , 23.9.2024, s. 3.) https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 117 koalici v p o slanec k é s němovně. 52 Aniž bylo možno př edvídat, vlád a padla následujícího roku sama pro vnitřní roz po r y. 53 Zůstává k onstantou, že kraje v Č R mají příliš omezen é pra vomo ci na to, a by vo lbou d o krajských za stupit el st ev m ohla být vláda sku t eč ně potrestána či omeze n a. E xt ré mn í centrali smus v ČR nad ále udrž uje obecn o u p ř e dstavu, že vlád a jedna k „může všechno“, re sp. cokoli si zamane, jednak ještě tvrději představu, že „vláda může za všechno“ co s e v ČR s t ane, s nad s v ý jimkou počasí. V láda j e sa mozřejmě plně zodpovědná předev ší m z a výkon minis terstev. Výkon je chabý, až zmetk ovitý, kval ita úřednictva j e nezřídka až záporná. 54 Volby do S en átu Pa rlament u ČR Volby d o Senátu ČR jsou opět jen min imálně směrodatné pro směřování pol itiky ČR a je ště méně pro zrcadlení v ůle v o lič ů. Senát byl pouz e formálně o psán z ústavy první rep ubliky, r eálně měl sl oužit jednoznač ně jako odkla diště pro federá ln í poslance z ČR, kteří z tratili mandát v důsledk u roz bit í ČSFR. Pra vomoci Sená tu byly nasta veny tak nízko, aby nepřekáž ely pohodlné mu v ládnutí na bázi koalice ustav ené v dolní sněmovně. Veře jnost byla následně řadu let masírová n a tezemi, že jde o z bytečnou ins t ituc i. Senát zůstával neusta ven a protiústavní poměry b y ly posunut y kousek k lep šímu a ž po čtyřech letech ( v souvislosti s politický m oslabením dosavadní vládní koalice) . Uved ené nálepky už S enátu z ůst al y . Výsledke m je dlou hodobá abstence v oličů při volbách do Senátu, čí mž je i legitim ita ma ndátů senát o r ů s iln ě zpochyb něna. Voleb ní účast v roce 2024 činila v prvním kole 30,4 2%, ve 52 GONĚC, V.: Železný zákon krajských vo leb v ČR? I n: DOBIAŠ, D.; EŠTOK, G.; BZDILOVÁ, R., (eds.): Voľb y 2012. Kam kráč a š demokrac ia . Kočice: UPJ Š, 2013, s. 3 7 3- 387. 53 Zvlášť v n í „vybuchli “ zelení; m.j. j ej i ch m i ni s tryně školství musela být odvolán a u ž předtím pro svůj „zelený“ tvrdý fu ndamentalismus. 54 Je ostatně v e řej ným tajems tvím, že kvalita úř ed nictva krajsk ých orgánů (rozumějm e mimo prost o r P ra hy ) je výrazně v y šší než kvalita úředn i ct va v centrální c h orgá ne ch ČR. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 118 druhém k o le jen 17,5 4%. 55 Z hledis ka signalizování ná lad voličů navíc Senát je v o len každé d va roky v pouhé třetině volebních ob vodů. Volby „d ruhého řádu“ js o u tak v ČR nane jvýš d eformovan ým signálem, j ak uspěla a git ac e opozič n ích stran. Akt uální (ke ko nci 20 24) vládní koal ice ov šem ignoru j e jiné záv ažné pos uny ve vědomí v o lič ů. Tak jme no v itě, přes kritic ké projev o v ané v příslušné době vůči všem předc h oz í m pol istopadovým vlád ám, je aktuální vlád a vedle kritiky i předmětem výsměc hu ve společ nosti. Je první v ládou, která je přirovnávána k pře dlistopa dovým vlád ám tzv. Čes k é socialistické republiky, premiér Fiala je otevřeně přir o v náván k Jos efu Korčákov i. A lidová moudro st v roce 2 024 přispěla do ( ji na k falešnýc h) diskusí o hledání vh odnějšího názv u pro ČR; je t o dnes „Blbá Fia lárna“. V této souvis losti nu tno připomenou t i narůs t a jící sociální kontrasty v ČR. Z a posledn ích 15 let (z toho nejvíc e za posledníc h 5 let) se s daňovými z mě nam i zvýšila nejchudším zaměstnanc ům průměrná daňová sa zba o dva „ procentní body“, t ed y objem dan ě jako takové jim vzrostl o sed m procent; nejbohatší m naopak prů měrná daňová sazba poklesla o d va „ procentní b o dy“ (tedy cel k ov ý ob jem d aně se sníž il o de vět proc ent ) . V porovnání se skuteč nými záp adn ími země mi je v ČR průměrná mzda da něn a podobnou sazbou jako v z ápadních zemích, za t o zaměstnanc i n ejvy šší c h kategorií mají mzdu daněnou o tři p r ocen t ní b ody níž e, na o pak nejhůře vyděláva j íc í mají v ČR s azbu o čtrnáct procentních bodů vyšší než v zá padních z emí ch. 56 . A to jde jen o daně přímé; v příp adě nepřímýc h daní ( názorně DPH) d o pa dá 55 Český statistický úřad. Volby do Senátu Parla m entu ČR konané dne 20.09-21.09.20 2 4 (výsledky voleb za jednomandát ové volební obvody, obce a okrsky). [online], [cit. 10/11/2024]. D ostupné na in ter n ete: <https://www.v ol by .c z /app/senat/20 2 3 0920/c s/ results>. 56 SLÁVI K, M .: Stát , kter ý c hudým bere a bohatým dává . In: Ek o n om , 1 1 .12.2024. [ online], [c i t. 14/12/2024]. D ostupné na internete: < h ttps://www.msn. c om / cs- cz/zpravy/oth er/stát-který- chudý m -be r e-a- bohatým-d á v á / ar- AA1vHeyn? ocid=msedgdhp& pc = AC TS& cv i d=95ea f b83364c4f85 8 8 766c8a4c568b2e&e i= 26>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 119 daňová zá těž opět z vý šeně na nejc h u dší slož ky sp olečnosti. Infla ce (jakožto „ne jh l o upě jší form a zd anění“) se v ČR roztočila nejryc hleji z celé EU, z a „blahovolné neutrality“ vlády. Pro pad re álný ch mezd v ČR j e rovněž za inflační období (úda j do ko n c e 3. čtvrtletí 20 24 ) nejvyšší v EU, 1 0%. Naopak Portuga lsko (dlou hodobě vys mí va n é pravic o vý mi ekonomy z ČR ) má rů st reálných mezd 10%, Rakousko se svými hospod ářskými problém y růst 7 %, Ně mecko mzdově stagnuje. A P o lsko má růst reálných mez d 17 % (životní úrov eň v Polsku je již vyšší než v ČR). 57 N árůst p r ů m ě rného stá ří osobníc h automobil ů 58 je rovněž uka zatelem nárůstu c hudoby. Voliče irituje i ab sentující, resp. ú myslně nepřijímaná leg islativa p roti „ černé ekonomic e“, jmenovitě proti korupci, která v ČR narů stá. Jaké z toho plynou politic ké „nálady“ ? Podle analýz A gentury pr o sociál ní za čleňování (analytičky Luc i e Trlifajová a Ba r bora Halířová) ochrana nejchud ších v ČR již zcela selhává a do nároků na soc iální příspěvky p ropadá i č ást nižší stře dní třídy. Za p o sledníc h pět let na r ů stají i celé zón y s konce nt rac í nejchudšíc h , j menovitě nar ůstá podíl obcí s ne jvyšší měrou s ociálního vyloučení, zřetelně (za posledních pět let o deset procent) klesá podíl obcí bez so ciální h o v yloučení či s ma l o u měrou soc iálního vylouče ní. 59 57 ALI, S.: Češi zc hudli více než po kr izi v r o ce 2008 . In: Mla dá fronta DNES , 5.2.2025, s. 11 [n a základě analý z investiční společnos ti X TB; hlavní ekon o m X T B : Pavel Peterka]. 58 Přesáhlo již šestnáct let. Názorně statisticky vyjádřeno: na jedno nové auto připadají dvě auta star á 25 let. 59 Středn í třída chudne , ochrana nejchudš í ch selhává . In: ČTK , 22.1 1.2024. [online], [cit. 26/11/2024]. Dostupné na internete: < h ttps://www.msn. c om / cs- cz/zpravy/dom% C3%A 1c%C3%AD/expertka-s třední-tříd a -chu d n e-ochrana- nejchudších- selhává/ar- AA1uzmRE?oci d=msedgdhp&pc =ACTS&cvid=6b7d9 9e67d1d49fd a80345a60ce717e 3&e i=84>; Index vyloučení . In: ČTK , 22. 11. 2024. [online], [cit. 26/11 /2 0 24]. Dostupné na internete: <https://www.msn . com /c s-c z/zpravy/dom%C 3%A1c%C3% AD/index- vyloučení-ob cí-s-vysokou-mír ou-v yloučení-loni-o-5 0 -p řibylo-bylo-j i c h-2 4 1/ar- AA1uzfax?oci d=msedgdhp&pc =ACTS&cvid=6b7d99e6 7 d 1d49fda80345a60ce 7 1 7 e 3 &e i= 271>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 120 Ja n Urban, jed en z nejdůsl ednějších z astánců pri ncipů „ sameto vé revoluce“ hodnotí: „Z mo žností de mokracie se v po sledních třic eti letech postupně vytra tila potřeba p r ávního stát u, nezáv i s lý c h institucí a médií, nepodl é hající moci p oliticky napo j e n ýc h oliga rchů. Politika se proměnila v marketingové ohl upo vání masy s voličs kým právem. Dnešní ČR kromě zahraničních vztahů 60 nezná a nemá poli t iku jak o veřejnou službu … Kon statovat, že j d e o kombinaci dědictví neumětelství polis to pad ových garnitur, posilova né změnou společenské komunikace v důsledku nástupu internetu a sociálních sítí, už nesta čí.“ Pro olig archy má J. Urb an charakteristi k u „ nová šlechta“. 61 Kdy přijde požad avek novéh o ro ku 1848, aby se prost or ČR konečně dosta l k Západu? Německo a ještě více Rakousko mají výhodu pro svou politicko u stabilitu, že jde o federace (skut eč né). Je v to m vyváženos t – na úrovni členských států federa ce je dostatek pra vomocí i dostate k zdro jů v jejich kompetenc i , p o čína je f inančními zd roji, pr o řešení k onkrétních místních pr oblémů adekv átně i ndividualizova n ým i nástroji a metodami. V extré mně centra lizo v aných z emích j ako ČR ( i SR) s fiktiv n í sam osprávou se přímo pěstu je tenz e centrum-periférie , včetně samozřej mé centrál ní politiky periferizov at, ješ tě dá le rozev í ra t nůžky mezi centrem a perif érií. 60 Ovšem výkon zah r ani č ní služby jednotl i vým i velvyslanci a jejich p ersonálem zůstáv á voličům skryt. Zato vidí nemo houcnost a nesmyslnost zahraničn ěpolit ických výk on ů nejvyšších p ř edst avitelů státu. Jeví se mu jak o směšné a nevěrohod né, jmenovi tě když moralizují, přiče mž si leželi ot e v ř en ě kolem krku s klér o faš i st y z PIS v polské vládě a spílali těm politikům, kteří žádali ote v řen é v z ta hy s Tuskovými li be rály, atp. (a jen těc h oblíbených k lérofašistů ještě i jinde je více…). 61 URBAN, J.: Z de mo kra c ie se nám vytratila p otř eba právního státu, nezávisl ých instituc í a médií . In: Hlídací pes , 11.12.2024. [online], [cit. 17/12/2024]. Dostupné na internete : <https://www.msn .com/ cs-cz/zpravy/othe r/jan-urb an-z - demokracie-se -nám- vytratila-potřeb a -p rá v ního-státu-nezávis lýc h- institucí-a-médií/a r- AA1vDZr 0?ocid=msedgdhp&pc =ACTS&cvid=52af353b c37244d1 8 5 d68c1576ab5025&e i =117>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 121 Není divu, že tyto procesy přímo pro v o ku jí f ormování prote st níc h politickýc h hlasů . Př ipome ňm e, že Slez sko ( a k t omu i celé Ostrav sko) bylo v r o c e 191 8 nejbohatším a ekonomick y nejvýk o n nějš í m regione m celého nov ého Č eskoslovenska. Problémy mu zača l y hned ve 20 . letech, doslova sešup z ačal z a „ normalizace“ a roz vrat byl d o konče n za po sledních 30 let. Dnes z bývá zcela zanedbaný a z a ostá vající region v ČR, jde o „nové p o hraničí “. Volit „proti Praz e“ nez n a mená za těchto okolností žád n ý ex tremis mus , jde o př ir ozený stav mys li v o ličů, zaviněný z P r ahy. V souvislos t i s Ně meckem a R akous kem nutno pouká zat na velkou vadu v o leb ního s y stém u v ČR (i SR). Jde o špatně opsanou pětiprocentní hra ni c i pro z ískání mandá t ů . V Rakousku i N ěmecku je totiž klíčov o u z áležitostí cel é volební mašinérie zís k ává n í tzv. přímých mandátů. Právě jim i se totiž výrazně je ště dotvrzuje le g i timita pů so bení strany v pa rlamentě; voličs ky úspěš ná strana má mít co nejvyšší p odíl přímých mandá tů, stra na, kte r á je v ůbec neumí z ískat, j e spíše pofidérním cel kem. Onen li mit 5% je pak lim item právě proti takovým stranám (v Rakousku je limit 4%) , pro s t rany s pří mý m i ma ndáty neplatí. Ve voleb ním s y s tému v ČR b yl lim it naopak ještě navýš en dal ší stanovenou hranicí – roz dělo váním mandátů bez dalších skrutinií. Pak v Liberec k ém kraj i platila hranice 12% pro zisk mandátu do Poslanecké sně mo vny, v Karl o varském kra ji 1 3%. To už zna men alo hluboký d eficit demo kracie, do k te r ého ř íznul až zcela čerstvě Ústavní soud Č R . Takové hran ice totiž b lokují f o r mo vání „ no v ých slušnýc h stran“ a přím o žádají a znov uvyvolávají politický ext rém a p řiživují hrubý populismus, j e muž rád y podléhají i „z avedené strany“ . Připom eňme zkušenost j eště z 3 0 . let 20. století. Byl to tehdy praž sk ý volič, kdo v olil pře vážně jak prav ý (f ašizující Národ ní demokracii), tak levý extr ém (KSČ) . A p r až št í „ salónní kom unisté“ a „salónní f ašisté“ nebyli žá dní nevinní naivkové; ob o jí byl i nemé ně https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 128 své voliče“. A svůj hlas už příště pro FPÖ nedá . 74 M asové pře li vy volič ů i přechody k nevol ičům při novýc h v o lbác h ne jsou za p osledníc h 3 0 let v Rakousku ničím výjimeč ným. Problém ČR by se d al v kostce shrn out, ž e zůstala ještě příl iš na v ý chod od p o zůsta tků želez n é opony. Socioekonom i ck y je zvýraz ň o vána teze o neje n p ř e žívající, nýbrž přím o se nav y š ují c í „mzdové želez né oponě“; tedy o dosah ování faleš né/falzifikova né ekonomic k é pr o s perity na ú čet umě lého u držování n ízkých mez d (a fakticky hluboké ho reálného propa du mez d v těc h nejnižš í c h pásmech). 75 Z hlediska po lit ického stále ještě v ČR nevyzrál systém politickýc h stran; zůs t á vají jednak neukotvené, jedna k s lid mi málo schopný m i pra gmatické po li tik y, jednak jsou to stra ny početně příl i š malé, ted y spíše u zavřené politické „ sek ty pro sebe“ , házející po volič ích spíše nega t iv ist ická hesla a zastra šo v ací kroky. 76 A ideologická ž vanivost stra n už vol iče vy sloveně ob t ě žuje, tedy stra ny takto z atěžuje. A ze jm é na se strany (resp. jejic h kříd la a části ) staly loutkami různýc h lobbyisti ckých us k upení; v skrytu t a k konají to též co Babiš, či ještě více, resp. hůře . A v roce 20 24 se provalil o , že i armá da je ještě „příliš východní“. Obyvatelé ČR jsou mi moř ádn ě citliví na v st up armádní ch činitelů d o pol itiky. Tomu mi n i stryně obr any nedoká zala čelit a pre miér jí tiše od mítl p odpořit. A ta k platí: „A rmáda trpí 74 Zemské volby v Burgenlandu 19. 1. 2025 u ž přek ra ču jí časový rámec t o ho to příspěvku , přesto ja k o příklad zdánlivý k ontrast: Ve volbách d o Národní r a dy 2024 se FPÖ v Burgenlandu umístila na první příčce (s 28,8%), ovšem p ři vyrovnanosti p r vní c h tří stran (SPÖ jako třetí s 27,0%). V zemských volbách už jinak: SP Ö jako s velkým předstihem první s 4 6 ,38%, F PÖ s ice druh á, ale jen s 23,09%, Ö V P ja ko třetí s 21,09% (se ztrátou téměř třetiny voličů proti předchozím zemským volbám]. ( e-Go vernment Burgenland.Lan d tag swahl 2025 . [online], [cit. 10/02/202 5 ]. Dostu pné na inte rnete : <https://wahl .bgld.gv.at /wahlen/lt2025 0 1 19x.nsf>. 75 Ter mí n „mzdová železná opona“ zavedla v české k ritické publicistice A p ol e na Rychlíková. 76 To či ní OD S jedno značně už od roku 1992, ostatní to pře jali, záleží jen, kdo takto bude konat obratněj i . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 129 dvojvládím, komuni kaci státu říd í „ lampasák“ a v še kryje prezid ent v uniformě. 77 Další zátě ží v ČR (té ž SR, atp.), kterou lze hod n ot it jak o f ungování rovněž na východ od vnitroevrops ké bariéry je o pě tné rozš iř ová ní konceptu „ je d in é zjevené prav dy “, a ť už stavěné v politi ce z naiv it y (občas) , anebo ze zlé v ůl e (nejčastěj i). Uplatňování ta kového koncept u (nejen v politice) z namená návrat d o středověku, nik o li pouze „pře d 198 9 “ , 78 ani pouze „před 1 945“. „L o gic ko u základ nou“ takového konceptu j e primitivní tautologie: „My máme jedi nou pra vdu, protože jsme se tak roz hodli.“ A je zcela jedno, zda to hlása j í postavy od ODS, TOP či protilehle třeba od P irátů. Pro s ubj e kty-nositele takové „zjevené pravd y “ pla t í i sebepre zentace „my jsme ti sp rávní hlasatelé“ pro zjevenou pra vdu, do ostatníc h je třeba kopat, ostrakizovat je; a pokud to půjde, tedy je i mocen sky šikan ovat, v nejl epším případ ě i trestněpráv ně postihovat. 79 Nedůvěra vůči státu v Č R narů st á. Jak velký je pod íl t ěch, komu je tento stát j iž zcela lhostejný, a těch, kdo ho už přímo vn í mají j ako nepřítele? 80 To v še bude mít volič v ČR k účtová n í v z áří 2 025 při v o lbách do Posla n e cké sněmovn y 77 „Zelený mozek“ je stále nepřijat elný. (Zde je i hlavní příči na poklesu prezident ov y popularity.) Viď např.: KOREC KÝ, M.: Když se o f icíři utrhnou z řetězu . In: Mladá fronta DNES , 13. 2. 2025, s. 8. 78 Jak to v ČR nejčastěji vním a jí sta rší generace. 79 Zárodek „min i st erstva pravdy “ už byl v ČR založen. Onen orgán vlády ČR v čel e s plukovníkem Fo ltánem se už však stihl zatím naštěstí spí še zesměš n it jak ožto typický představitel uvažování pověstný ch „ ze l e ných m ozků“ z armády d oby norm alizace, t edy prázdné ve litelské vykř ikování při absen c i racionality. 80 K tomu v i z : GONĚC, V.: Miz núca d ô v e ra v štát – uzlov ý p rob lém p re oslabovanie demokracie? Prípad ČR v paralelách strednej Európ y . In: D UB ÓCZI, P .; DVORSK Ý, T.; EŠTOK, G. (eds .): Me dzi ideálom a r ea lit ou. Kam kráčaš demokracia? Košice: UPJŠ, 2 0 2 4, s. 7- 36. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 130 Litera túra: ALI, S. : Češi zchudl i více než p o krizi v roce 2008 [na základě a nalý z investiční s polečnosti XTB, h lavní e konom XTB: Pavel Peterka ]. In: Mladá front a DNES , 5. 2. 2025, s. 1 1. Anketa. Jaké je podle Vás největší plu s a největší minus našeho členství v Ev r o pské unii? In: Reflex , XXXV, 2024, č. 17, s. 14-17. Bundesmin is t erium Inneres. Europawah l 2024 . Österreich. endgültiges Ergebnis . [ online], [ cit . 1 0/11/202 4 ] . Dostup né na internete: <https://w ww.bundeswa hlen.gv.at/20 24/eu/>. Bundesmin is t erium Inneres, Na tionalratswahl 2 024. Österreich, endgült i g e s Ergebnis . [ online], [ cit . 1 0/11/202 4 ] . Dostup né na internete: <https.:ww w.bundeswa hlen.gv.at/202 4/nr/>. Český s ta tistický úřad . Volby do Evropského parlamentu k onané n a území ČR ve dnech 07.06-08 . 06 .2024 (celkové v ý s ledky za ČR). [online], [cit. 10/11 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <https://w ww.volby.cz/p ls/ ep20 24/ep11? x j azyk=CZ>. Český s ta tistický úřad . Volby do Evropského parlamentu k onané n a území ČR ve d n ech 07.06-0 8. 0 6.2024 (regionální a lokální výs ledky). [online] , [cit. 10 /11/2024]. Dostupné na internete: <https://w ww.volby.cz/p ls/ ep20 24/ep13? x j azyk=CZ>. Český statistický úřad. Volby d o Senátu Parlament u ČR k onané d ne 2 0.09- 21. 09.2024 (výsledky voleb za jednomandátové v olební ob vody, obce a okrsky). [online], [c it . 10 /11/2024]. Dostupné na internete: <https://w ww.volby.cz/a pp/senat/20 230920/cs/res ults>. Český statistický ú ř a d. V olby d o z as t u pit e lst e v kraj ů kona n é 2 0.09.- 21. 09.2024 (souhrnná s tatistika). [online] , [ cit . 10/11 /2024]. Dostupné n a internete: <https://w ww.volby.cz/a pp/kz2024 /cs/st atis t ics>. Český statistický ú ř a d. V olby d o z as t u pit e lst e v kraj ů kona n é 2 0.09.- 21. 09.2024 (výsledky za kraje, okresy, obce, okrs ky). [online], [cit. 10/11 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <https://w ww.volby.cz/a pp/kz2024 /cs/results>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 131 Das L and St e ie rmark. Steiri sche Land tagswahl am 2 4. Nov e m b er 202 4 . [online], [cit. 15/12/202 4 ]. Dostupné na internete: <https://w ww.verwaltun g.steiermark.a t/ c ms/zie l /1 8150279 8/D E/>. Deutschla n d – Europ awahlen – 20 24. End gültiges Erg eb n is . [online], [c it . 10/11 /2024]. Dostupné na inte r nete: <ht tps://www. bundes wahll e iterin.de/eu r opawahle n/2024/ergebni sse/bund- 99. h tml>. Důvěra ústa vním in stitucím – p odzim 20 2 4 . [online], [c it. 3 0/12/2024 ] . Dostupné na inter nete: <https: / /cvvm.s oc.cas.cz/ cz/tiskove- zprav y /politicke/in stituce-a -po litic i/5893 -duvera-ustavnim- instituci m---podzim-2024 >. Důvěra k vybraným institucím v eř e jného život a a m ezilidská dův ě ra – lét o 202 4. [online], [cit. 10 /11/2024 ]. Dostupné na internete: <https://c vvm.soc.cas .cz/cz/tiskove- zpravy/politic ke/politicke- ostatni/587 0-duvera -k-vybranym-instituci m-verejneh o - zivota-a- mezilids k a -duvera-- -leto-2024>. e-Governm e nt Burgenland.La ndtagswahl 202 5 . [onlin e ], [ cit. 10 /02/2025 ] . Dostupné n a internete: <https://wa hl.bgld.gv.at/ wahlen/lt20250 119x.nsf>. GONĚC, V.: Miz núca dôv e ra v štát – uzlový problém pre oslab ovanie demokracie? Prípad ČR v paralelách strednej Európy . In: DUBÓCZI, P.; DVORSK Ý , T.; EŠTOK, G. (eds.): Medzi i deálom a realitou. K a m kráčaš demokracia ? Košice: UPJŠ, 2024, s. 7- 36. GONĚC, V.: Železný z ákon krajs ký ch vo leb v Č R? In: DOBIA Š, D.; EŠTOK, G.; B ZDI L O VÁ, R., (ed s.): Vo ľ by 20 12. Kam kráčaš d e m okracia . Kočice: UPJŠ , 2013, s. 373-3 8 7 . Index vy l oučení . In: ČT K , 22. 11. 2024 . [online], [cit. 26/11/ 2024]. Dostupné na internete: <http s://www. msn . com/cs- cz/zpra vy/dom%C3%A 1c%C3%A D/i nd ex-vylouče ní-obcí-s- vysokou- míro u-vyl oučení-loni- o-50-přibylo-byl o -jich-2 41/ar- https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 132 AA1u zfax?ocid=msedgdhp &pc=ACTS&c vid=6b7d9 9e 6 7d1d49fda 803 4 5 a60ce717e3 &ei=271>. KOLÁŘ, P.: Kuba: Uspěl m ů j t ým, ne ODS [rozhov or s M. Kubou]. In: Mladá front a DNES , 23 . 9. 2024, s. 3. KORECKÝ, M.: Když se o ficíři utrhnou z řetězu . I n: Mlad á fronta DNES , 13. 2. 2025, s. 8. Land Brandenburg. La n dta gswahl 20 24. A mtliches Ergebnis . [online], [cit. 10/11 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <https://wa hlergebnisse.b randenburg.de/12 /500/202 40922/land tagswahl-la n d/ergeb nisse.html>. Land N i ederöste r reich . Landtagswahl 2 0 2 3 . [ o nline], [ cit. 10/11/2 0 2 4]. Dostupné n a internete: <https://w ww.noe.gv.at/ L2023l/index. ht ml >. Landtag s wahl 20 2 3 . B ayern. Endgült i ges Ergebnis . [online], [cit. 10/11 /2024]. Dostupné na internete: <https://w ww.landtagswa hl2023.b ayern.de>. Landtag s wahl 20 23. End gültiges Ergebni s d er Landt agswahl in Hessen . [online], [cit. 10/11/2 024]. Do st upné na internete: <https://wa hlen.hessen.de /endgueltiges-erge bnis-der- landtagswa hl-in-hessen>. Landtag s wahl 202 4 in Thüringen – endgült iges Ergeb n i s . [online], [cit. 10/11 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <https://wa hlen.thueringe n.de/datenba n k /wahl.asp? wahlart=L W202 4&wJahr=2024& Zeig e Erg=Land>. Politická kultura veře jně činných l idí – léto 2 024. [online], [cit. 10/11 /2024]. Dostupné na internete: <https://c vvm.soc.cas .cz/cz/tiskove- zprav y /politicke/h odnoceni-pol it icke -situace/58 84-politicka- kultura-verejne- cinnych-lid i - –-leto-202 4>. Řada lid í z ODS m á se SPOLU p r oblém [roz hovor s M. Ku bou]. In: Právo , 30. 1 1 . 2024, s. 1, 11 . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-6 133 Sachsen.de. La n dta gswahlen 202 4. Wahlergebnisse . [online] , [c it . 10/11 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <https://wa hlen.sachsen.d e/landtags wahl - 2024- wahlergeb nisse.php>. SLÁ VI K, M.: St át, který chudým bere a b ohatým dává . In: Eko n o m , 11 . 12. 202 4. [ o nline], [c it . 14 /12/2024]. Dostupné na internete:<ht tps://www. msn.com/c s-cz/zpravy/othe r/stát- který-chudý m-bere-a-boha tým-dává/ar- AA1v Heyn?o cid = m sedg dh p&pc=ACTS&c vid=95eafb8 3364c4f8588 766 c8 a 4c568b2e & ei=2 6> . Stadt Wien. Ge m e ind eratswah le n 2020. Ergebnisse de r Wiener Wahl ehörden . [online], [cit. 10/11/202 4 ]. Dostupné na internete: <https://w ww.wien.gv.at/w ahlergebnis / de /GR201/index. html> Střední třída ch udne, och rana nejchudších selháv á . In: ČTK , 22. 11. 2024. [online], [cit. 26/11/202 4 ]. Dostupné na internete: <https://w ww.msn.com /cs- cz/zpra vy/dom%C3%A 1c%C3%A D/expertka-středn í-třída- chudne-oc h ra na-nejchudšíc h-selhává/ar- AA1u zmR E?ocid =msedgd hp&pc=ACTS&c vi d=6b7d 99e67 d1 d 49fd a80 3 4 5a60ce717e 3 &e i=84>. Umfrage. 30 Jahre EU-Mi tgliedschaft — Österreiche r:innen bila nzieren positiv , Ausblick v e rha lten . Wi en: Österreichisc he Ges ellsch a ft für Europapoli tik , 2024. URBAN, J .: Z demokracie se ná m v ytratila pot ř eba práv ního státu, nezávislých institucí a médií . In: Hlída cí p es , 1 1. 12. 202 4. [online], [cit. 17/12 /2024]. Dostup né na intern et e : <htt ps://www. msn . com/cs- cz/zpra vy/other/jan-urban- z-demokracie-se- nám-vytra tila- potřeba-prá vního-státu-nez ávislých-instituc í-a-médií/ar- AA1v DZ r0?ocid= msedgdh p&pc=ACTS&c vid=52af353b c37244d18 5d6 8c1576ab5025&e i=117>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 135 Voľby a kv alita demokracie 1 Tatiana T ökö ly ov á Trust in the integrity of el e ct oral pro c esse s is a fundamental pillar o f a functioning democracy. Th i s article ana l yse s the concept of electoral integrity i n t h e context o f democratic processes, fo c using on its rele v a n ce for m aintaining t h e legitimacy o f political systems. Th e author explores relationship betw e en perce p tions of el ectoral processes and democratic stability by d r a wi n g o n theoretical models and empirical studies, including research from the Electoral Integrity Project. It identifies k e y factors a ff ecting e l e ct ora l fairness, such as public ca m pa ig n financin g , proportional representation principles, and the ind e p e ndence of electoral m anage m ent bodies. Examples from t h e United States, B razil, and Mexico are u sed to illustrate t h e threats to electo r a l integrity arising f rom challenges t o election results a n d attacks on elec toral institutions. T h e final findings highlight the import a nce of effective electoral processes and institutions in maintai n i n g citizen conf id en c e in d em ocra tic mechanisms a nd suggest the need for furthe r researc h focusing on instituti o nal and procedural factors affecting electi ons. Úvod Dôvera v inte g ritu voleb n ý ch proc esov je kľúčovým predp ok ladom pre fungovanie demokrac ie. Napriek tomu sa v eta blo vanýc h aj rozvíjajúcic h s a demokrac iách zv yšujú poc hy b n o sti o legitímnost i volieb. Pop ier anie s pravodlivých v o leb ný c h výsledkov, spochybň o vanie spoľahliv osti sčítania h lasov a út oky na volebné inštitúcie sa v posled ných rokoc h stali čast ými javmi. Tento trend je zvlášť znepok ojujúci v krajinách, kde boli dem okratické procesy doteraz p o v ažované za s tabilné. 2 Narastá pre t o záuj em odb orníkov o integritu volieb ako d ynamický a komplexný fe n omé n. Zatiaľ 1 T e nto článok prezentuje výsledky výskumu v rá m ci projektu KEGA č. 026UKF-4/2 022 India v súčasnýc h m edzináro dných vzťah och. 2 GO NZÁLEZ, R. (et al.): Fairness be yond t h e ballot: A comparative analysis of failures of electoral integrity, perceptions o f electoral f airnes s, a n d attitudes towar ds democracy a c ross 18 countries. I n: Electoral Studies , Vol. 87, 2023. [online], [ 29/11/2024] . Dos tupné na internete: <https://doi.o rg/1 0 .1016/j.electstud.2 023.102740>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 136 čo v niektor ý ch kra jinách sa diskusia o volebne j integrite tak mer nevedie, v i n ých v ý ra zne ovplyvňu je dynamiku voleb ný ch ka mpaní a celkové po l itic ké proc esy v obd obí na sl ed ujúcom po tak ý c h t o voľbách. Niekt oré v ýskumy, s ktorý mi pra cuje i tento prí spevok, skúmajú a ko v oliči ind ividuálne vnímajú sam o tný volebn ý proce s a svoju úlohu v ň o m, iní au t ori vnímajú tento pr oblém holistic k y a snaž i a sa identifikovať vplyv charakteri st ík štá tu (napríkla d ekonomic k á úroveň, vzd elanie obyva teľov či histor ické skús enost i s voľba mi ) na formo vanie volebnýc h p r oce sov. I tiet o súčasné trendy skúmania naznačujú, že kv alita v olieb a tý m p ádom n a ne nav i a zanej kvality demokrac ie sa predmetom záujmu politologic kých v ý s kumov bez ohľadu na s tupeň demokra t izác ie skúmaných kra jín. Ako na značujú udalos t i v U SA (predchád z a jú ce prezidentské v o ľb y po víťaz st ve J. Bidena), stratu dôvery vo voľby a voleb n é o rgány čora z častejšie využíva jú ako taktiku kandid áti, ktorí vo voľbá ch neuspeli, alebo ic h politickí op o ne nti. Tieto o bv inenia sú č ast o vznese né bez dôveryhod n ýc h dôka zov alebo podl ožených tvrdení o nezrovnalos t ia ch v o v o leb nom proces e. Navyše, p odobné tvrd enia často pretrvá vajú aj po ukončení sčíta vania hlasov, čo ohrozuj e nielen dôveryhod nosť sa mo t ných volieb, ale aj sta bilitu celéh o demokratic kého systém u. Š í re ni e týc hto pra k tík pre dstavuje vá žnu hrozbu pre fun govanie demokratickýc h inštitúcií a narúša zá k la dné princípy tra nsparentnosti a s pr a vodlivosti. A k o uvád za Schedler „Myšlienka d e m okracie sa t ak úzko stotožnila s voľbami, ž e h r o zí, že zabudneme, ž e m oderná h is tória za s t u pit eľských volieb je p r í behom autoritárskyc h manipulácií, ako aj ságou d emokratických triumfo v. Historicky, inými slovami, voľ by boli nástro jom autor itárskej kontroly , ako aj prostriedkom demokratickéh o vlád n utia.“ 3 3 S C HEDLER, A.: The M e nu of Man ipula t ion. In: Jou rnal of Democracy , Vol. 13, No. 2, 2002, s. 36. [online], [c i t. 20/11/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.o rg/1 0 .1353/jod.2002. 0 0 31>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 137 Je p o trebné pozn amenať, že voľby s ú pr ocesom, kt orý bež ní obča ni a pravd epodobne d ok áž u po súdiť lepšie ako väčšin u po stupov zo strany štátnych inštitúcií. Je to najmä z dôvodu širo k ej p o zornosti, ktorú vyvoláva j ú a aj masove j úč asti na nic h. I p r íp ad USA potvrd zuj e tvrdenie Birchovej, že dô lež itým činiteľo m tejt o p o zor no s ti sú i m édiá, ktoré cez intenzívne spra vodajstv o o voľbác h a m ožn ý ch porušeniac h volebnej integrity v t lači ešte zvyšujú pravdep o d o bnos ť t oho, že bežní občania budú „ naladení“ na v o ľby ak o proces. Ak sú voľby skorumpov ané alebo podvodné, je veľmi pravdepodo bné, že sa o tejto skutočn o sti d ozvie po merne š ir o ká verej nosť . Ob čania sú teda s najväč šou prav depodobn o sť ou lepšie pripra vení ho dnotiť v o lebné postupy, než v prípade iný ch politických proce sov. 4 Vole bná integrita, l egitimita a spravodlivosť Volebná integrita sa dá def in ov ať ako proces, pri ktoro m d o c hádza k manip ulácii v olebných p ro c esov a výs ledkov s cieľo m upredn o st n iť osobný alebo straníc ky prospech pred v erejným záujmom. 5 T áto definícia vychádz a z demokratic k ej teórie a operuje koncep tom „slobodnýc h a sprav o d livý c h“ volieb. Mod el v olebnej i ntegrity tak reflektuje súčas né dia ni e v eta blo v aný c h aj rozvíjajúcich sa demokraciác h a predstavu je in ovatívny teoretický a metodol o gic ký rámec p r e ich skúma n ie. Model volebnej i ntegrity vyvinutý v rámc i projektu Electoral Integrity Project (projekt pô vo dne realizovali tím y z un iverz ít v Syd ney 4 B I R C H , S.: Electoral Institutions and Popular Confidence i n El ec toral Processes: A Cross- National Analysis . In: Electoral Stu di es , Vol. 27, No. 2 , 2 0 08, s. 307. [ o n l ine] , [cit . 24/07/2024]. D ostupné na in ter n ete: <https://do i.org/10.10 1 6 /j.electstud.200 8 . 01.005>. 5 B I R C H , S. : Electoral Institutions and Popular Confidence in Electoral Pro c esses: A Cross- National Analysis . In: Electoral Stu d ies , Vol. 27, No. 2, 2008. [online], [cit. 24/07/202 4]. Dostupné na in ter n ete: <https://doi.org/1 0 . 1016/j.electstud . 2 008.01.005>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 144 nástrojo m a nalýzy Index obč ianskych slo b ô d , 23 ktorý zdôrazňuje, že hlavný dôvod spočí va v možnosti za chytiť širší rozsah transformácií, ktoré sa udiali v kvalite demokrac ie. Larry Diamond sa po kúsil objasniť pova h u v olieb v prípa de volebnej dem okracie a vole bného autori t árstva . Diamond zdôra zňuje, že roz diel je d aný pre dovšetkým chara kterom v olieb. Zá k lad ná línia existuje v podobe slobody, sprav o dliv o sti a k o m plexnosti a ne mo ž n o ju automaticky stotož ňo va ť s pr ítomnos ť ou volieb ich vysokej kvality. Konkurenčný autoritariz mus je definova ný prítomn o sťou nás ili a v čase volieb, čo nazna čuje, že c harakter voleb n é ho proces u ned osahuje minimál ne štandard y demokracie. 24 Diamond vidí kľúč o vý rozdiel v c h a rakteristikách režim ov v s lo b ode, spra vodlivosti a komplexnosti a inklúzii volebnýc h inš t it úcií. 25 Odmieta etapy de mokratických volieb, skôr defin uje kr itériá „dobrýc h v o lieb“, prič om ich st oto ž ňuje s volebnou demokrac iou. Najkritickejšími kritéri ami sú po merne malé bariéry vstupu na scénu, pričom kandidá t i a sym patizanti majú prirodzenú sl o bod u a rovna k ý prístup k vere jným mé diám. Pokiaľ ide o v o ličov, tí sa neroz hodujú pod ná tlakom, keď že s pr á vu volieb organizuje určitý nezáv isl ý orgán, ktorý má chráne ný proces sčítavania hlasov. Ďalšími požiadav k ami je, aby sa do volieb neza pájali strategické štát ne orgány a inštitúcie ( čo tiež súvis í so zneuž it ím právomocí) a aby voľby prebiehali podľa vše obecne z námych pravid iel. A napo kon, všetky povolebné spory môže v zniesť a posú diť nezávis l á odvolacia inšt a ncia tak, a ko to bolo v prí pade neúspechu Donalda T rum p a pred štyrmi rokmi. Kr it ickou sa jav í i situác ia, kedy skupina Trumpo vých pr iaz n iv co v násil ne za út očila na budovu zákonodarne j moci týždne pred nástupom nov ej v lády, čo je 23 LINDBERG, S. I. (ed.): Democratizati on b y Elections . Baltimore: The Johns Hopkins University Press, 2009, s. 102. 24 DIAMOND, L. : Is the Thir d W ave Over ? In: J o u rnal of Democracy , Vol. 7, No. 3 , 1996. 25 DIAMOND, L.: Is the Third Wave Over? In: Journal of Demo c ra c y , Vol. 7, No. 3, 1996, s. 28. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 145 v demokra cii tejto kraji ny bez precedentná udalo sť. Gonz áles a kol. 26 nachádz aj ú ď alšie pod obnosti a vo sv ojej štúdii ko nš ta tujú, že „ .. . správanie (troch) p r ezid ent ov prenik lo do konania ich prívrž encov a malo z načné dôsledky“ pre b udúcnosť de mokracie v nimi spom í na ných krajinách. Ud alost i v US A prirovnávajú k podobný m uda lo stia m v Brazíl ii a v M exik u. Týždeň po Lul ovej inaugurácii v Braz ílii tisíc e podporovateľov porazeného prezidenta Bolsonara zaútočili na hlavné sí dla troch vlád ny ch inštitúcií v hlavno m meste Brasília. 27 T vrdili, že voľby boli zma nipulované a pož adovali Bolsonarov návrat do funkcie prez identa. V Me x iku z ase prezid ent s k ý tlak prispel k verej n é mu n epriateľstvu v o č i voleb nému orgá nu, ktorý dohliada na voľby. 28 Tieto prípa dy ilustrujú, že ohrozenie spravod l iv osti volieb a nepriateľstv o voči volebným inštit úciám môže pochádza ť od ka ndidátov a pre zidentov z rôz ny c h politických s pektier, čo poukazu je na hlbší št rukturálny problém ohrozujúci normálne fungovanie volebn ý ch p rocesov. I ncidenty zárov eň zdôra zňuj ú znepok o j ujú c i tre nd, keď prívrž enci politic k ýc h lí drov využíva jú násilie na po dkopáv anie demokratic k ýc h inštit úcií a procesov. Štúdia týchto spom í nan ých autorov je pod netná, nakoľko ambíci o u ich výskumu re alizovaného v 1 8 kra ji nác h bolo preklenúť tú to medzeru skúmaním toho, ako môžu rozdiely v exp o zíc ii občanov voči 26 GONZÁLEZ, R. (et al.): Fairness beyond the ballot: A comparat iv e analysis of fail ures of electoral integrity, perceptions o f electoral f airnes s, a n d attitudes towar ds democracy a c ross 18 countries . In: Electoral Studies , V o l . 87, 2023. [online], [29/11/2024]. D ostupné na internete: <https://doi.o rg/1 0 .1016/j.electstud.2 023.102740>. 27 JOH N , T. (et al): Br azilian Pres ident Lula c riticizes police for protesters’ breach of g overnment buildings . In: CNN . January 1 0 , 2023. [online], [ c it . 23/01/202 3]. Do stupné na internete : <https://edition. c nn .com/2023/01/1 0/americas/b razil-brasilia-police-c ongress-attack- intl-latam/inde x .ht ml>. 28 BENASSATT O, L. (et al.): Brazil's Bolsonaro g at h e rs su p p o rte rs in show o f strengt h amid coup p r obe . In: Reuters . Feb r u ary 26, 2 024. [online], [cit. 20/11/2024]. D ostupné n a internete: <h ttps://www.reu ters.com/world/ americas/brazi ls-bolsonar o-gathers- supp orters-show-strength- a mi d -c oup-probe-2024-02- 2 5 />. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 146 otázkam v olebnej in tegrity a administrácie voleb ných proce sov súvisieť s ic h v nímaním fé rovosti vol ieb a ich po st oj mi k dem o krac ii . Cieľom bolo teda zlepšiť „.. .chápanie komplexne j d ynamiky medz i skúsenos ť a m i občan ov, v nímaním fér ovosti volieb a d emokratickými postojmi“. T akto na st avený výskum v hodne d o pĺňa vi aceré v ý s k umy a štúdie tz v. procedurá lneho c harakteru a š t ú diami za meranými na inštituci o ná lne chara k te ristiky 29 a stranícku identifikác iu. 30 González a kol. 31 skúmali v nímanie integrity volieb a súvisiace faktory prostredníct vom po volebných prieskumov uskutočne ný c h v 2 6 voľbách v 18 krajinách me dzi rokmi 20 04 a 2021 . Ich a nalýza ukáza la , že skúsenosti občanov so z lyhaniami vo v olebných procesoc h, ako sú korupcia a za strašovanie, zásad ne ov ply v ňujú ich pohľad n a volebnú integritu. Zistili tiež , ž e autonómne volebné úrady maj ú len mi nimálny dopad na vnímanie spravodlivost i a slobod y v o lieb zo s t ra ny občanov . Navyše, vnímanie volebnej integrit y významne ov plyvňuje p o s toje občanov k d emokracii. V ýsledky ic h výs k u mu podč iarkujú d ôležitosť efektívnych vole bných pro cesov a i nštitúcií pre udržia vanie legitimity demokratic ký c h s yst é mov. Franko a Co m a 32 v roku 2 017 zvere j nili štúdiu skúmajúcu volebn ú integritu z pohľ adu voleb ne j dynam iky . Otázkou však zos t á va, aký význam jednotlivé a spekty voleb nej 29 BIRCH, S.: Electoral Institutions and Popular Conf id ence in Electoral Pro c esses: A Cross- National Analysis . In: Electoral Stu d ies , Vol. 27, No. 2, 2008. [online], [cit. 24/07/202 4]. Dostupné na in ter n ete: <https://doi.org/1 0 . 1016/j.electstud . 2 008.01.005>. 30 Napríklad C A NTÚ, F.; GAR C ÍA -P ON CE , O.: Partis an losers’ effects: Perceptions of electoral integrity in Mexico. In: Electora l Studies , Vol. 39, 2015, s. 1-14. [online], [cit. 08/11/2024]. D ostupné na in ter n ete: <http://dx.doi.org /10.1016/j.electstud.2 015.03.004>. 31 GONZÁLEZ, R. (et al.): Fairness beyond the ballot: A comparat iv e analysis of fail ures of electoral integrity, perceptions o f electoral f airnes s, a n d attitudes towar ds democracy a c ross 18 countries . In: Electoral Studies , V o l . 87, 2023. [online], [29/11/2024]. D ostupné na internete: <https://doi.o rg/1 0 .1016/j.electstud.2 023.102740>. 32 FRANK, R. W .; COMA, F. M.: How ele cti on dynamics shape perceptions o f el ec t oral integrity . In: Electoral Studies , Vol. 48, 20 1 7 , s. 1 5 3-165. [online], [cit. 08/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.o rg/10.101 6/j.electstud.20 17.05.007>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 147 dynamiky zo hrávajú v procese hodnoten ia v olieb. Ktoré fáz y volebného pr o cesu pov ažujú ľudia za najzásad nejšie p ri posudz ovaní ich spra vodlivosti? Hlbšie pochopenie vplyvu vol ebnej dynami k y na vnímanie integrity volieb je podľa nás kľúčové. Z teoret ického hľad isk a je tento proces nevyh nutný pre demokratic kú reprezentá ciu, pričom volebné pr ocesy majú z hľadiska tvorby politík v äčšiu flexib ilitu v porov naní s in d ividuálny mi alebo štátn ymi f akt orm i. Záver Donedá vn a sa otázka volebnej integrity p ovažovala za problém predovšetk ý m nov ovznikajúc i c h a p o lodemo kratických štátov . Av šak udalosti po voľb ách v USA v roku 2 000, najmä v súvislosti s postupmi pri registrácii v oličov, opät o vne vzbudil i z áujem o túto proble matik u aj v zaved ený ch de mokraciác h. Na vyše, ras túce oba vy z k les ajúcej volebnej účast i pod nietili politic k ýc h lídrov a odborníkov k h ľ a daniu spôsobov, ako obnovi ť al ebo posil n i ť dôveru obča n ov v politic ké inštitúcie. Na základe aj vyššie uvedených te o retic kých poh ľadov na voľby, ich dôležit osť pre dem okraciou a samot nú v olebnú inte g ritu mož no konštatovať, ž e hroz by p re spravodlivosť volieb mož no ro zd eliť do troc h hlavnýc h oblastí, z kt o rých každ á zodpov edá určitej fáze volebného proces u. Ako konštatu j ú Mozaff ar a S chedler 33 , k porušeniu volebnej integrit y môže v podstate dôjsť ma n ip ul ác iou s pra vidlami, voličmi aleb o v o lebný m p r o cesom. Ka ždá z týchto pra ktík narúša metaforické „rov n a ké p o d mienky“, ktoré stelesň ujú zá sady neutra lit y a rovnosti, kt oré sú zá k ladom spravodlivých v olieb. Do prvej s kupiny mož n o zaradiť situác ie, kedy príde k na rušeniu demokratic ký c h pr incípov konania volieb v zmysle, ž e volebné 33 SCHEDLER, A.: The Men u of Manipulation. I n : Journal of D em o c racy , V o l . 13, No. 2 , 2002 . [online], [cit. 2 0 / 1 1 /2 0 24]. Dostupné na i nternete: <https://doi.o rg/1 0 .1353/jod.2002. 0 0 31>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 148 systémy sú zámerne štru k túrov ané tak, a by zvýh o dňovali urči t é subjekty alebo typy subjekt ov. Druhá skup ina z družuje príp ady, ked y je výber volič ov ovplyv nený n espra vodlivo, č asto v dôsledk u nerovnakého prí st upu k in formáciám o mož nostiach, ktoré má obč an k dispozícii v oblas ti dan ých volieb ( či už prezid entských a l eb o do z astupiteľských orgánov ). Poslednú s kupinu tvor ia situá cie, kedy prijaté ad m in ist ratív ne pos tupy a pra vidlá ohroz ujú samotn ý proces hlasovania v zmys le zvýhodňovania konkrét nych kandid áto v alebo strany. Faktory, kt oré prispie vajú k slobod ným, spra vodlivým a dôveryhod ným voľbá m, sú nesp orne zlož it é. Dá sa však predpokla dať, že inšti túcie, ktoré dohl iadajú na k ľúčové a spekty volebného pr ocesu, zo h r ávajú význam nú úlohu pri zv y šov aní objektívnej nestrannosti v o lebnýc h systémov, a k o aj ich dôveryhod nosti vníma nej volič mi . Súčas ný výsk um naznač uje , že dôveru vere j nosti vo vol ebné proces y môžu pos ilniť inštitúc ie, ktoré podporu jú rov nosť medz i ú častníkmi v olieb, čím sa úč inn e vyrovnávaj ú podmienky. V jednotlivých f ázach voleb n é h o procesu zohráva j ú zásadnú úlohu tri kľúčové prvky: princíp pomerného zastúpenia ako základ celé h o v olebného s y s tému, vere jn é fin a ncovanie volebných kampaní, k t oré zabezpečuj e rovnaké podmien k y pre sprav o d li v ú súťaž o v oličskú p odporu, a nezáv islosť v olebných riadiac ich orgá nov (EMB ), ktorá ga r antu j e nestran nosť v o lebnýc h procesov. Súčas ná politic ká te ó ria a výsku m , na j mä vo svetle súčasného výv o ja, by sa mali z amerať na hodnot e nie miery, do a kej tieto f aktory inš titucionálneho usporia dania ovpl y vňujú dôveru verejnosti v i ntegritu volieb . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 149 Litera túra: BANDUCC I, S. A. ; KARP, J. A.: How elections cha n ge the w ay cit izen s view the politica l system: camp aign s, media effects and elect or a l outcomes in comp ar ativ e perspectiv e . In: Brit i sh Jour n a l of Political S cie nce , 33 (3 ), 200 3, 443-467. Dostupné na int ernete: <https://d o i.org/1 0.1017/s 0007123403000 1 9x>. BANDUCC I, S .; KARP, J. A .: Th e Impa ct of Proportional Representat ion on Turnout: Evidenc e fro m New Zeala n d . In: Au stralian Journa l of P olitical Science , Vo l. 3 4, No. 3 , 1999. BENAS SATTO, L. (et al.): Brazil's Bolso naro ga thers supp orters i n show of strength amid coup p r o be . In: Reuters . February 26, 20 2 4. [o nline] , [cit. 20/11 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <https://w ww.reuters.co m/world/a me ri cas/bra zils-bolsonaro- gathers-supp orters-show-st rength-amid-c o up-probe- 2024-02 -2 5/>. BIRCH, S .: Defining Electoral Integrity and Electoral Malpract ice . In: Oxford Univ ersity Press eBook s, 201 1. [ onli ne], [c i t. 2 4/07/2024]. Dostupné n a internete: <https://d o i.org/1 0.1093/a cprof:oso/978 0199606160.003 .0002>. BIRCH, S .: Electo ral Inst itutions a n d P opular Co n fid ence in E lectoral Processes: A Cros s - National Analysis . In: Electoral Studies , Vol. 27 , No. 2, 2008 . [online], [ cit . 2 4/07/2024]. Dostupné na internete : <https://d o i.org/1 0.1016/j.elec tst u d.2008 .0 1 .005>. CANTÚ, F.; GARCÍA-P ONCE, O.: Partisan lo sers’ effect s : Perc eptions o f electoral i n tegrity in M e x ico. In: Electoral St u di e s , Vol. 39, 2015, s. 1-14. [online], [cit. 08/11/202 4 ]. Dostupné na internete: <http://dx.do i.org/10. 1016/j.electstud. 2015.03.004>. CAROTHE RS, T.: The End of th e Transition Pa r a digm . In: J ou rna l of Democracy , Vol. 13, No. 1, 2002, s. 5-21. DAHL, R. A.: Democra cy a n d H uman Rights un der Different Conditions of Developm e nt . In: EI DE, A .; HAGTVET , B . ( eds.): Hu man Rig hts i n https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 150 Perspective. A Global A ssessment . Nob el Sym posium 74 . Oxford: Blackwell, 1 992. DAHL, R. A. : Polyarchy: P articipat i on and Opp os it ion . Yale U niversity Press, 1 973. DIAMOND, L.: Is the Th i rd Wav e Over? In: Jou r nal of De mocracy , Vol. 7, No. 3, 1 996. ELKLIT , J.; REYN OLDS, A.: Th e Im pact of Election Administrat i o n on the Legitimacy o f Emerging Dem ocracies . I n : J ournal of Comm onwealth and Compa r a tive Politics , Vol. 4 0, No. 2, 2 002. FRANK, R. W.; COMA, F. M.: How e lect i on dynamics sh a pe perceptions of electoral int egrity . In: Elect oral St u d ies , V ol. 48, 2017, s. 153- 165. [online], [cit. 08/12/2 024]. Do st upné na internete: <https://d o i.org/1 0.1016/j.elec tst u d.2017 .0 5 .007>. GONZÁLE Z , R. ( et al.): Fairness beyond t he bal lot: A com par ativ e analysis of failures of elect oral int egrity, p erceptions o f electo ral fairness, a n d attitud e s towards demo cracy across 18 co u nt ries . In: El ectoral Stud ies , 202 3, Vol. 8 7, 102740. [ o nline], [ 29/1 1/2024]. Dostupné na internete: <https://d o i.org/1 0.1016/j.elec tst u d.2023 .1 0 2740>. JAME S, T.: The Global Elect oral Integrit y Report 2 024 . 24. júl 2 024 . [online], [cit. 04/12/202 4 ]. Dostupné na internete: <https://w ww.electora li n tegrityproject. com/eip- blog/202 4/7/24/the-globa l -ele ct oral-inte g rity-rep o r t-202 4>. JOHN, T. (et a l . ): Bra zi lian P r esident Lula criticizes police fo r proteste r s’ breach of gov e rnment build ings . In: CNN . Ja nuary 1 0, 20 23. [online], [cit. 23 /01/2023]. Dostupné na internete: <https://e dition.cnn.com/ 2023/0 1/1 0 /americas/braz i l- brasilia- police-congres s-attack-intl-l atam/in dex. html>. LEVITS K Y , S.; WAY, L. A.: The Rise of Competit i ve Auth or it arianism . In: Journal of Demo cracy , Vol. 1 3, No. 2, 2 002 . LINDBERG , S. I. ( ed.): Demo cratization b y El e ct ions . Ba lt imore : The J ohns Hopkins U ni v ersity Press, 2009. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 151 LINZ, J. J.; STEP AN, A.: Towa r d Consol idated D emocracies . In: Jou rnal o f Democracy , Vol. 7, No. 2, 1996. [online], [cit. 04/12/2024] . Dostupné na internete: <http://adp m.pbworks.com / f/Dem ocratic%20Con solidation- Linz%20 and%20Step an-1996.pdf>. O'DONNELL, G.; SCHMIT TER, P. C.: Transit ion fro m Authorita r i an Rule: Tentative Concl usions about Unce rtain D emocracie s . Ba l tim ore: Johns Hopkin s University Press, 1986 . PAYNE, J. M. ( et a l.): Demo cracies in develop ment: politics and reform in Latin Amer i ca . I nter-Am erican Develop ment Bank, the International Institute for Democra cy a nd E lectoral Assistanc e, a nd the David Rockefeller Center for Latin Am erican Studies, Harv ard University, Washington, 2007. REYES, R. M. Elect oral Integrity and Mexico’s Recall Referendum . In: EIP . 16. september 2024. [online], [cit. 1 4/ 09 / 2024] . Dostupné na internete: <https:/ /www.electora lintegrityproj ect.com/eip- blog/202 4/9/14/electora l-integrity-a n d -m exic os-recall - refere ndum> . SARTORI, G .: Teó r i a demokr acie . Bra t islava : Archa, 1993. SARTORI, G.: The Theory of Democracy Revisited . Vol. 1. N.J.: Chatha m House Publi sh ers , 1987 , s. xi v + 2 53. SCHE DLER , A. (ed . ) : Electoral Authorita r ia n ism: The Dynamics o f Unfree Competit i o n . L ondon: L ynne Rienner Pu blisher, 200 6. [online] , [ cit . 04/12 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <http:// wo rks.b epress.com/and reas_schedler/9 />. SCHE DLER , A.: The Menu o f Manipu lation. In: Jo u rnal of Democra cy , Vol. 13, No. 2, 200 2. [online], [cit. 2 0/ 1 1/202 4 ] . Dostupné na internete: <https://d o i.org/1 0.1353/jod.20 02.0031>. SCHE DLER , A.: What is Democrati c Co nsolidation? In: Jo u r nal of Democracy . Vol. 9, No. 2 , 1998. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-7 152 TOBY, J.: Th e Gl o bal E lectoral Int e g r i ty Report 202 4 . [ o nline], [cit. 01/12 /2024]. Dostupné na i nt ernete: <https://w ww.electora li n tegrityproject. com/eip- blog/202 4/7/24/the-globa l -ele ct oral-inte g rity-rep o r t-202 4>. WEATHERF ORD, M. S.: Mea s uri ng Politica l Legit imacy . In: American Political Scien c e Review . Vol. 86, No . 1, 1992, s. 149 - 1 66. WHITEHEAD , L.: Democr atization: T heory and Exp e rience . Oxford: Oxford U ni v ersity Press, 2 002. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-8 153 Migračný diskurz na Slove nsk u v kon te xte parlamentných volieb 2023 1 Rado sl av Štefa nč ík This text deals with the question of how t h e Slovak politicians articulated the topic of international migration and migration policy before the 2023 p a rli a men tary elections, immediately a f t e r the formation of the fourth government of Robert Fi c o, and then a few weeks later. Methodologically, t h e text is based on a critical dis c our s e a n alysis . Through this method, it identifies the actors and the con tent lev el o f the d iscourse. Temporally, the analysis captures the period betwe en 1 July 2023 and 30 November 2023. The m ain conclusion is that while before the 2023 elections, the p o liticians who formed the post-election government presented migration as a s ec uri t y risk, even as one of the p ri o r ity t op i cs of t h e election campaign, after the 2023 elections, they pushed the topic of sec ur ity to t he background an d also discussed the positive, economi c aspects of migration. Úvod Migrácia a m ig ra čná polit ik a patri v krajinác h z ápadnej Európy k trad i č ným témam vol ebných kampaní. Rastom pop ul a rity populistickýc h aleb o pria mo krajne pra vicových či ľavicových straníckyc h for mácií s a m igračné proc esy s t ávajú v n ejedne j kraj ine dokonca hlavn ými témami predv o lebnýc h diskusií. Spra vidla populistické, ra dikálne a extré mistické strany prich ádzajú tra dične s antiimigrač nými postoj mi , predsta vujú migráciu ako o hrozenie pre domácu popu láciu, a to na viacerýc h úrovniach: osobnej bezpeč no sti, ekonomickej, politickej či kultúr n ej. 2 Od roku 20 15 pozoru je me pre n ik nutie tejto té my a j d o v olebných diskusií na Sl ovensku. Hoci S lovensko neleží na hlav ných migračných trasác h, téma medzinárodn ej migrá cie sa sporad i ck y aj v te jto kra jine 1 Tent o t ext je jedným z výstupov p rojektu APVV- 23-0040 Migračn ý diskurz v krajinách V 4 optikou politicke j lingvistiky. 2 Š TEF ANČÍK, R.: Kommun ik at i on sstrategien der slowakischen Rechtse xtremisten . Hambu rg: Dr. Kovač Ver lag, 2020. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 256 demokrat mi p o národ niaroc h (S lovenská národná strana – 1871) druhou najsta ršou politicko u sil o u na Slovensku. Socialistic k é stra ny boli z akladané ako pol i ti cký ná stroj rozširujúceho sa euró pskeho socia listického hnutia. V Uhorsku z ačali prvé robotnícke spolky vznikať na prelo me 60 . a 70. rokov 19. storoč ia. „Po vyrovnaní (rakús k o- uhorskom vyr ovnaní , p ozn. aut.) sa centrom robotníckeh o hnu t ia v Uhorsku stala Bud apešť. T u tiež vznik la v roku 186 9 prvá socialistická organizácia, tzv. Všeobec ný ro botnícky sp olok, ktorý mal sp ojenie i s I. internacionál ou. Zdru žoval aj mnoh ý ch slovenských r obotníkov ž ujúcich v Budapešti. Hlásil sa k Laasa ll ov mu učeniu, kt o réh o cieľom bolo vyu žiť na zlepš enie postavenia robotníctva a na zís k a ni e jeho politickýc h a občianskych práv všetky zákonné pros triedky. O dv a roky nesk ôr (r. 1 870) vznikol v Buda pešti aj Česk osloven ský ro botní ck y spol o k v Pešťbudíne a na jeho pôde slovenskí r obotníci ma li možnosť st retá vať sa s o skúsenejším i českými robotník mi.“ 2 Významnou súčasťou soc ialistickéh o hnutia bol a spolk o v á činnosť. Tá sa v prostredí sl o v enského ro bo t níctva zač ala v Buda pešti, nakoľko tu bolo v t o m to období sús t redenýc h najviac s lo ve nských rob otníkov, ktorí sem prichád zali za prá cou z c elého Slovens ka. V rov nak o m období vznikali aj robotníc k e spol ky v Bratis l a ve ako napr. Rob o tníc ky vzdeláv ací spolok v rámci ktoréh o sa organizoval i aj českí a ra kúski robotníci. P oliticky význa mnejším bol sp olok Napr ed, ktorý hneď pri svojom zakladaní bra t islavskými rob o t níkmi zorganizoval prvú robotnícku dem onštráciu za všeobecné v olebné prá vo , slobodu tlače, zrušenie armád y a zrovnoprá vnenie národ ov v rámc i Uhors ka. Čoskoro na to s i robotn ícke hnutie uved omilo, že v súvislosti s pož adovaným voleb ným prá vo m je potre bné vytvoriť v lastnú politickú stran u, keďže pôvod n ý m z myslom spolko vej činnosť bola 2 HRONSKÝ, M.: Robotn ícke hnutie na Slovensku do roku 1918. In: Kapitoly z dejín sociálnej demokracie na Sloven sku . B ratislava: T.R.I. M édium, 1 9 9 6, s. 25. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 257 vzáj o mná výp omoc medz i rob o tní kmi. Napoko n v roku 1 880 došlo k z h od e k vytvore n i u Vše obecnej ro botníckej strany Uhorska. V tomto období sa však názory rob o tníkov líš ia a doc h á dza k f rakčnej čin nosti robotníko v aj v pôvod n ýc h spolkoc h. O k re m t oho s a ich orga ni z átori dostávajú d o otvorenéh o konfliktu s o štá tno u mocou a tá v o č i nim zač ala byť reštrikčná. Robotníc k e hnutie v Eu rópe b o lo organ izo va né na internacioná ln o m základe a spolupracovali v ňom zástupcovia viacerýc h národ ností. Prir odzene ta k vznikala niele n m edzinárodná solidarita, a le a j vzá jo m n é odovzd ávanie si myšl ienok a skúsenos t í. Takouto platform ou bola socialisti ck á Inter nacionála . V zhľadom na geografic k ú blízkosť sa stali uhors k ým robot níkom vzorom ra kúski socialisti, ktorí ich inšpiro vali k or gani z ácii ko ngresu Sociálnode mokratickej str any U hor s k a v roku 189 0. Na priek deklarovaném u internacion alizmu ho členovia socialis t ic k é h o hnutia patriac i k odlišných ná rodnostiam m onarchie neinterpre tovali rovnako. To spôs o boval o jeho diferenciác iu, pričom slove n skí ro bo t níci na to reagovali o rientáciou spolupráce s č eskými social ist ami. Vzmáhajúce sa socialist ické hnutie bolo nato ľ ko d iferencované a za mest nané politickou a k tivitou, ž e okrem Sociál nodemokratic k ej strany U horska začiatkom 20. storočia t iež pôsobila Zá padoslovenská sociálnodem okratická str ana a na vých o dnom Sl o v ensku Hornou h ors ká sociálnode mok ratic ká s t rana. Okrem iného to b o l o spôsobené presu nom polit ických aktivít uhorske j ľavice na územie Slovenska a to na jmä d o Bratislavy a K o šíc . „ Po utvorení stályc h oblast n ých organizácií a sekretariátov S o c i á lnodemokra tickej strany Uhorska na os obitných konfere n c iách ko naných kon com roku 1 905, takéto sekre t ariá t y vznik li tiež v B ratislave a Ko šicia ch. Svojou pôsobn o s ťou po krývali ú zemie Slovenska s výnimkou j užnej časti stredného Slove nska, ktorá patrila budapeštians k e mu sekre t ariátu , čo v pods tate zod po ved alo predc h á dzajúcemu úze mn é mu dele niu https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 258 organizačnej č innosti Soc iálno d emokratic k ej stra ny Uhors k a . ( ...) Až od roku 19 05 a gitačnú činnos ť na východ nom Sl ovensku, a j mimo Košíc, v y konáv al i a k tiv isti mies t nej košic k ej s o ciálnode mokratickej organizácie. Po vytv orení H o rnou horskej s o c iálnodemokra tickej stra ny so sídlom v Košiciac h, jej akčný rádius na v ý c h od nom Sloven sku zasa h ov al až po župu gemerskú a lipt ovskú, no v o výnimoč ných prípad o ch prenikli agitátori aj na Pohronie. Hornouhors k á sociálnodem okratická strana rozvíjala svoju čin no s ť úplne v d uchu politiky buda peštianskeho ved eni a uhorske j sociálnej dem okracie a snaž i la sa maximálne obmedziť i vylúč i ť v plyv sociál nych demokrat ov na východnom Slovensku.“ 3 Prieniky myšlien o k slovenské h o národ ovectva a sociálnej de mokracie b oli na východnom Slovensku podstatne sla bšie ako na jeh o z ápade. Ma ďarizácia tu d o siahla p odst atne vy ššiu mieru a slovenské rob otníctvo tu b olo v menšine. To sa pre j a vilo aj na vydáv aní tlač e tým, že s o ciáln i demokrati na východ e nev y d ávali žia dnu robotnícku tlač v slovenčine. Od ro k u 190 7 tu vychád zal Kassai M uskás (Ko šick ý robotní k ) v maď arčine. Narasta júce národn ostné n apätie v Uhorsku ne obišlo ani uhors kých socialistov. V ro ku 19 05 sa slovenskí s o cialisti z B udapešti a Bratislavy rozhodli z aložiť vlastnú sociálnod emokratic k ú stranu. „Výraz om aktivity slov enských s o c iálnych demokra tov bolo z alo ženie Ústrednéh o výboru organi zácie slovenské h o robot ní ct va v apríli 1904, ktorý vied ol Eman uel Lehoc ký. Naplnením jeho hlavnej úlohy sa stalo vydáv anie me sačníka S lovenských r obotníckych novín od októbra 1904 v Bra tislave, ktorá sa ta kt o s t ala stredisko m slovenského sociálnodem okratickéh o hnutia. Od septembra 19 06 pribudol ďa lší mesačník Na pred, rovnako re digo va ný Em anuelom Leh o ckým. Slovenská sociál n ode mokratická tlač ta k mala dvojtýžd ennú 3 HRONSKÝ, M.: Robotn ícke hnutie na Slovensku do roku 1918. In: Kapitoly z dejín sociálnej demokracie na Sloven sku . B ratislava: T.R.I. M édium, 1 9 9 6, s. 31. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 259 periodicitu. (.. .) Zmyslo m a k t ivít sloven sk ýc h s o ciáln y c h d emokratov v tomto období bol o dosia hn u ť taký s tav, a by sociálnodemokra t ic k á strana, opierajúca sa o odborové a politické organizác ie, vys t upova la ako svojbyt ný a p ln o h od notný faktor v slovenskej politike. Slovens k í sociálni dem ok ra ti odsudz ovali nad vládu jed ných národov nad druhými, a pre to národnos tnú pol i tik u v Uhors ku podro bo vali systema t icky o tvore nej p olitike. Práve zásad a rovnopr ávnosti náro d o v a myšlienka národnej emancipácie Slovákov tv o rili základný rámec prístupu slovenskýc h sociálnych demokrat ov k slo vensk ej otázke. Vyústením sn á h o sam o sta tné pôsobenie v s lovenskom p olitickom dianí bol vznik S lovenskej sociálnod emokraticke j s trany v júni 190 5 v Bra tislave. Vznikol tak osobitný politi cký subjekt, ktorý si predsav zal brániť záujm y sl o v enských rob otníkov nie len v sociálnej, ale a j v národnostne j otáz ke.“ 4 Na usta no vu júcom z jazde Slovenskej sociálnodem okratickej strany sa podľa his torických z áznamov z išlo 44 delegátov a prítom ní boli a j zá st upco via Českoslova nsk ej sociálnodem okratickej stra ny robotnícke j. Hlav ný iniciátor zjazd u Emanuel Leh ocký vo svojom prejave v olal po rešpe ktovaní národ ný c h organizácií uhorskýc h socialistov. Okrem to ho strana propagovala všeobecné v olebné právo, ktoré bolo prijaté o 15 rokov nes k ôr a ťažko si predstav i ť, že by k nemu došlo bez soc ialistickej agitá cie a snáh. Politická emancipác ia s lovensk ý c h soc ialistov sa v uhors ký c h pomeroch v eľmi rýchlo ukáza la ako nemožná. „Buda peštianske vedenie strany hrozilo, že im z abráni prístup do od bo ro vých a z väzových skupín na Slovensku a znemožní financovanie organizácie. To sa nap o kon a j stalo. Pod týmto tlak o m, aj napriek to mu, že s i slo v enskí sociálni d emok ra ti nepriali , žiadne poručníkova ni e‘ z Bu dapešti, a usil ov ali s a obhajova ť sam ostatnosť, pre organiza čnú slabosť a nedosta t o k finančných pro st ried kov na mim oriadnom zjazde 4 PODRIMAVS KÝ, M.: Postoj slo v e nskej spoločn osti k vojne. In: S lovens ko v 20. storočí. Prv á svetová vojna 1914 – 1918. B rati s lava: VEDA, 2008, s. 162. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 260 (II. Zjazd s lo v enských s ociálnych de mokratov) zvolano m na 18 . marc a 190 6 v B ratislave, prip oji li sa o päť k Sociálnode mokratickej strane Uhorska.“ 5 N apriek to mu slovenskí sociál n i de mokrati pokrač o val i vo svojej a k t ivit e a „v búrlivých rokoch 190 5–1907 sa ved eni e slovenske j soci ál nej de mo kra cie a po ňo m výk onný výbor prostredníctv om svojh o ča sopisu, predná škami, organizovaním početnýc h politic kých zhromažd ení rob otníctva a št rajkových pohybov čoraz viac zap ájali aj do zápasov za zlepšenie sociálneho postavenia prac uj úc ich, z a demokratic ké prá va a slo body, za zav ŕšeni e buržoáznod emokratickej p remeny v Uh orsku.“ 6 Politi cká p o z ícia slo venskýc h soci álnych demokratov počas prvej svetovej v ojny Pokiaľ boli p o liti cké pom ery Uhorka nepriazniv é p re nap ĺ ňa nie slobodné ho rozv oja j e ho národov a práve národn ostná otázka bola jednou z ústredných tém všetkých po l itic kých strá n Slovákov – prirodzene okrem S lo venske j národnej stra ny aj ľudá kov a slo v enských socialistov – p otom v ypuknutie p r v ej svet ovej v ojn y okrem ďa lšieho vzostupu nacionaliz mu priniesol soc iálnu radika li z áciu. Ú zemie Slovenska sa síce priame v ojnové uda losti dotkli le n okraj o vo (na prelome rok ov 19 14 a 1 9 15 sa d o stali ru ské vojská na severových o d Slovenska ), ale už a j s amotné masové odvod y v ojakov – dov t e dy prac uj úcich mužov v poľnohospod árstve, re me s lách, prie mysle a obchode – mal i nega t ívny dopad na celkov é hos podárstvo. „Najväč šie p obúrenie n a d edinách vyvoláva li násilné úra dné rekvirác ie. Vláda s ta ko u zdĺhav o u vojn ou vôbec nepočíta la, zásob nebolo. Ihneď od začiatku vojny začali stúpať ceny všetkých tovarov, 5 MAGDOLENOVÁ, A. : Emanuel Lehock ý – zakladateľ slovenskej sociálnodem okratickej strany Uhorska. In: Kapitoly z dejín sociáln ej demokracie na Sloven sku . Br atislava: T. R.I. Médium , 1996, s. 73. 6 HRONSKÝ, M.: Robotn ícke hnutie na Slovensku do roku 1918. In: Kapitoly z dejín sociálnej demokracie na Sloven sku . B ratislava: T.R.I. M édium, 1 9 9 6, s. 25. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 261 priemyselnýc h vý r o b kov i potrav ín. Roľníci od mi etali pred ávať za z neh od n ote né peniaze, úrady siahli k nú t ené mu výkupu všetkých prebytkov nad vlastnú spotrebu ro ľníka. Rekvi r ácie dostávali postupne stále dramaticke jší c harakter, v poslednýc h rok och v ojny sa už bežne museli robiť z a a si s tenci e žandá rov. Hoci mali U horsko prebytky obilia, mäsa i ostatnýc h potravín, úrady nebol i schopné vôbec zvlád n u ť zá sobovanie väčšíc h miest a priemyselných stre dísk . Nebolo múky, masti, z obch odov z mi zol i textil, obuv. Špek ulácia, obchod na čierno rozkvitli priam pre d oča mi úra dov, k toré sa správali celko m pasívne. Za jediný rok, o d z ačiatku vojny, vzrá stli ž ivotné nákla dy dvojnásob n e. Pre tých, č o už pred vojnou žili v c hudo b e, to zname nal o úplnú katas t rofu.“ 7 Prvá svetová v o j na prirod zene zasiahla do aj č innost i po litických strán, ktoré vo vojnov o m období nechc eli dá vať zámienku štátnej reštrikcii, ktorá bola prísnej šia a ko v období mieru a nemali záujem ani na obvineniac h z po d vrac ania z vojnové ho úsil ia ( ešte stá l e ) sv ojej uhorskej vlasti. A k o sa zmieňuje Anna Ma g dolen ová v m o nograf ii Kapitoly z dejín sociálnej demokrac ie na Slovensku v období vojny bola v erejná polit ická akti vit a p r akticky nemysliteľn á. Jej popredný člen Emanuel Le ho c ký p r e to zameral svoje úsi li e na ud rža n ie stranícke j tlače – Rob ot níc ky c h noví n. „ Nebolo to však jed noduché, pretož e viacerí jeho blí zk i spoluprac o vníci mus eli narukovať, a keď bol pov olaný k v ojsku aj ich hla vn ý reda k tor Edmund B orek, prevza l re dig ovanie Robotických novín o päť E manuel Le h ocký a ich reda k ciu p reniesol do svoj ho byt u. Pre s tratu mn o hých odbera t eľov a nedosta t o k papiera , novi ny v ychádza li len v obme dzenom r o z sahu a niekedy sa i na celé mesia ce odmlčali.“ 8 7 LIPTÁK, L.: Dejin y Slov e nska . Brat islava: Academ ic Electronic Press, 2011, s . 52. 8 MAGDOLENOVÁ, A . : Ema nu el Lehocký – zakladateľ slovenskej soc iálnodemokratic k ej stran y Uhorska. In: Kapitoly z dejín sociáln ej demokracie na Slovensku . Bratislava: T. R . I . Médium , 1996, s. 76. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 262 Situácia sa však menila predlžov aním vojny, ktoré ď alej prehlboval o nega t ív ny dop ad na ž ivo tné p o dmienk y obyvateľstva a atmosféru spoloč n os ti. Všeobecná nespoko jnosť napo kon vyprov o kovala s lovenských sociálnych dem ok ratov, a by za čali v roku 191 7 zvažov ať v erejné politic k é aktivity. S lo v enskí so cialisti sa preto rozhodli zorga ni z o vať osla vy 1. mája 1918 v L i p to v skom sv. Mikuláši, ktorá sa napok on stala verejnou demon štráciou za národné p r áva Slovákov. „ Slávnostné preja vy pre dniesol sociál ny demokrat J án Marš alk o a Va vro Š robár. Zatiaľ č o prvý hovoril o v ý z name 1. mája, druhý reční k roz vi e dol v jed en a pol hodinovom pr ejave z horšenie situácie slov enského náro da poča s v o jny, jej hospod árske a sociálne dôsledk y , objasnil vnútropolitický a zahraničnopolitic k ý ko n text situácie a vysvetli l v ojnové ciele jed notlivých š t átov . S ústredil sa na zmenu v nazera ní na prá va jednotlivca i národ a. Ľ udia s a už neusp o k oja s rozšírení m osob ných p r á v, ale ž iadajú slobod u pre národy ako c elky. Sebaur čenie nár odov hýbe svet om. V pr otiklade k t o mu st á li neuteše né pomery v Uhorsku, sprevád zané krivd ami, maďari záciou a koru pcio u. Šrob ár p rotesto val proti c enzúre, žia dal pre Slovákov samou rčovacie prá vo a r ôzne demokratické požiadav k y.“ 9 Keď sa snažím e zhodnotiť pôs obenie slovenských sociálnych dem ok ra tov, k to rý m sa v roku 1 906 nep o d arilo orga nizačne osamostatniť a ich aktiv ity bol i ko ordinované p rostredníctvom výkonné ho výb oru, možn o konštatov ať, že sociálni de m o krati pre d 1. svetovou v ojnou a t iež n a jej konci patri li k akt ívnym zl ožkám slovenske j politiky a kontin uálne s a zasad zovali o realizá ciu národných a sociálnych práv Slovákov . Ako bol o spomenuté vyššie, vo j n ové udalos ti h lboko menili charakter doby a tvorili nový sv et. To všetko p rost redníc t v o m zása dného uskro mňovania sa . „Od konca ro k u 191 6 bolo bežné, ž e sa 9 HOLEC, R.: Ekonomický kolaps Rakúsko-Uhors k a. In: Slovensk o v 20. s toročí. P r vá svetová vojna 1914 – 1918 . Bra t is l a v a : VEDA, 2008, s. 2 34. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 263 skracova li mesačné kvóty potravín, stále via c sa p o c iťoval nedostatok spotrebného tova r u , pričom ceny rýc hlo stúpali. Zhoršujúce sa zásobova cie pomery sa stáv ali trvalým zdrojom sociá l neho napätia a od jari 1917 už vz n ika li ojed inele nep okoje a štrajky. Vä čšin a štrajkov v roku 1917 prebehla najmä v b ansk ých oblastiach a vo vojensky dôležitýc h zá vodoch – na Slovensku v R ožňave, Poh o rele j , Utekáči, Jelšave, Dobšinej, Rud ňanoch a Handlovej. Štra jkovali aj prie myselní a poľnohosp odárski rob otníci v Kro mpachoch, Slov inkách, Luče nci i vo Zv olene, pričom medzi na jväčšie akcie toh to obdobia patrili štrajky v želez n ičných d ielňach v Novýc h Zámkoch, kde sa robot n íci prip ojili k štrajku u ho rs k ýc h želez ničiarov. (.. .) Od zimy 1 917/1918 priemysel už sotva stač il zásob ovať arm ádu doko nca aj najnutn ejšími b ojovými prostriedka mi , šat stvom, obuvou a inými pre dmetmi. Mi moriadne sa zhoršili a j pomer y v poľnohosp o dárs t ve. Zásobova nie potravi nami a ostatným i spotrebný mi v ý rob k a mi sa ďalej z horšova lo a v tla či sa už otvore ne písal o o kra jn e j biede a panujúcom hlad e, a to d o k onca a j v úrodnej ší c h oblastiach, naprí klad v oblasti Trnav y . O ka t a strofálnom zhoršení život ný c h pod mienok svedčili aj oficiálne údaje, podľa ktorých životný i ndex v Uhors ku vzrá st ol roku 1918 oproti r oku 191 3 na 8 ,6 násobok, čo aj pri trojnásob n o m zv ý š ení miezd znamenal o veľké zbeda čenie najširšíc h vrs tiev obyvate ľstva.“ 10 Život spoločn osti pod takto charakte r izov anou soc iálno-ekonomic k ou ťarch o u doplnenou o straty blíz kych na v o jnov ý c h poliach b oli ž ivnou pôdou pre politickú radikalizá ciu, ktorá bude mať v k onečnom dôsledku aj vplyv na vznik totalitnýc h hnutí bezprostredne po ko nci „ prvej v eľkej vojny“. Sociálna demokracia mala v roku 191 8 jednoznač ný postoj v o táz k e vzniku Českosl ovenskej republiky. Slovenskí s ocialisti sa nezúč astnili povojn o v ého rokov an ia uhorskej sociálnej demokracie a n a miest o t oho 10 HOLEC, R.: Ekonomický k olap s Rakúsko-Uhors ka. In: Sloven sko v 20. storočí. P r v á s vetová vojna 1914 – 1918 . Bra t is l a v a : VEDA, 2008, s. 2 48-249. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 264 sa 25 . decembra 191 8 konal v Liptovsko m sv. Mikuláši prvý zjazd Slovenske j sociál n ode mokra t ic kej stra ny , kt orej d elegáti sa o päť d ní zúčas t nili zlučov acieho zj azdu slovenských a č eskýc h soc i á lnych demokrat ov. S lo v enskí sociali sti p ot o m až d o konca p rvej Českoslove nsk ej re publiky napriek sv ojmu pô vodnému re volučnému apelu patrili v praktickej politike k systé movým stranám a na Slovensku pôs obili na platf o rme čec hoslovakizmu. Národné prá va Slovákov boli v tejt o e tape politickéh o života pre sociál nych demokrat ov naplne né vznikom Českosl ovenska a pokračovali v orientácii na sociálnu po litiku. Slovens kí sociáln i demokrati m ed z i svetovými vojnami Prvá svetová vojna zmenila medz in á rodný p olitický poriadok. Jeho vzniku rozhodu jú ci m spô sobom napo m o hli Spoj ené š t á ty americké, ktoré sa prvý krát angažovali v globál nom a európskom konflikte vôbec. Napoko n to bol am er ic k ý p r ezide n t W oo dr ow Wilson na ktorého 14 bod o vý p rogram reagovali c entrálne mocnosti, čo nap okon viedlo k p r ímeriu v novembri 1 918 a ďa lej k mier ovej konfere nci i vo V ersailles v prvej p olovici roka 1 919. A však ešte predtým s a pod vplyvom sociálno-ek onomické ho a vojenskéh o kolapsu Rakúsko- Uhorska z menili po st oje S lovákov. V r oku 1918 bolo z rejmé, že med zi hlavné p o litic ké s ily budú patriť soc ialisti a to aj v sl ovenskej pol it ike a ich verejné iniciatív y sa udiali eš t e pred koncom v ojny. „ Sociálna demokracia sa na jar 1 918 aktivizovala na zá klade vla stných p o stoj ov k prebiehajúce j vojne a k povojnové mu usporia daniu spol o čn o st i v národnom i medzinárodn om kontexte. V y už il a oslav y 1. mája, aby sa na vere jn om z hr omažd ení v Liptovsko m Sv. M ikuláši vy jadrila k otázka m, ktoré poklad ala z hľadiska politic kého a so ciálneho za ťažiskové. V re zolúcii, kt or ej koncept p ripravil Vavro Šrobár, úč astníci na prvom mies te ž iadali uz avretie sprav o d livého mieru medz i bojujúcimi stranami. Po prvý krát sa počas v o jny n a verejnom priestore https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 265 fóre z akotvil a požiad avka prá va na národ né samourč enie pre Slovákov vo for mul ác ii ,uhorskej vetvy česko-s lo v enského kmeňa‘, čo odráž alo zámery rieš iť slove nskú otázku a p ostav eni e Slovákov v česko-sl o vensko m štátnopoliti ck o m zväzku.“ 11 Následne v decembri 1918 slovenskí s ociálni dem okrati pre rušili svoje spo jenie v celouh orskou sociál n od emokratickou stranou, potvrdili sv oju l ojalitu k Martinskej de klarácii a 2 5 jej delegá to v sa z účastnil o zjazdu Če skoslovenskej stran y soc iálnodemokra tickej robotníckej ( ČSSDR). K o nie c vojny ale do politiky p okoj nepreniesol – skôr naopa k . Aj pod vplyvom re vo luč ných ud alost í a boľševic kého prevra tu v Rus ku, ktoré mali svoje d ozvuky aj v Európe, sa p olitika bezprostre dne po voj ne ra dikalizovala a to aj v samotnej českoslove nsk ej s ociálnej demokracii, ktorá sa napokon v roku 192 1 rozpadla vzniko m Komunis t ic kej stra ny Č eskoslovens k a (192 1). V prvých demokratickýc h voľbách v roku 192 0 ešte pôvodná sociálna demokracia triumf ovala. Získala štvrtinu všetkých hlasov (25, 66%), pričom druh o u v poradí bola Česko-slove nsk á s t ra na ľudová - Slovenská ľudová strana (Č SL-SĽS ) s polovičný m počtom hlas ov – 11, 28%. V ostatných voľb ách až do konca prvej Če sk oslove nskej republiky bola sociál n a de m okra cia s t ále relev antnou stranou , ktorá bola aj súčasťou via cerých vládnych kabine t ov , a le pol itick ý vplyv a ko zač iatko m 1 920tých roko v už viac nezíska la. Tabuľka č. 1: Celoštátna p odpora ČSSD R vo voľbách d o P o sl aneck ej snemovne. Voľby percentuálny z isk 192 0 25,6 6% 192 5 8,8 8% 192 9 13, 0% 11 Tamtiež. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 272 ale nebola jedn o duchá. Ic h bývalí líd ri museli akceptovať absenc iu akýchkoľve k straníckyc h v edúcich pozícií (čas ť z nich neskôr získala prestížne funkcie v slov enskej diplomac ii) a proces sa nezaobišiel bez politic kého napätia a ni na nižšíc h straníck y c h úrovniac h . „ Vý raz ne sa zv äčšila i členská zákla dňa Smeru, ktorá a si zo 7 tisíc pre d zlúčením mala nárast na asi 1 4-16 tisíc č lenov ( po č ítalo sa s t ý m, že nie vše tci členovia SDĽ, SDA, a SDSS budú m a ť o čle nstvo záujem). Do polovice februára 2005 sa do S meru prere gistro va lo cez päť tisíc členov týchto troch strán. Zlúčenie s niekoľkými znač ne odlišnými subjektmi však muselo v y v olať i vzájo mný antagonizmu s daný priro dzenou súťa žo u medzi ,starou‘ e litou S meru na r ô znych úrov ni a ch a ,novo‘ príchodzími. Verejne vid it e ľne sa to ale pred voľbami 2 006 pre j a vovalo len obmedz ene.“ 18 Hoci vo v erejnosti už v prvých mesiacoc h roka 200 3 viditeľne rástla nespoko jno s ť s pôsobením druhej vlád y M ik u láša D zurindu, Smer u – sociálnej demokra cii, a ko s a volal od roku 2004 , jeho „nové“ politi ck é zamera nie presvedčiv é volebné výsledk y vo v oľbách do Európskeho parlamentu 200 4 ani v regioná lnych voľbác h 2005 neprinieslo. Ale pa rlamentné voľby 2006 už boli o inom. Smer-SD p rvý krát vyhra l voľby so ziskom 29,1 4%, pričom s vojho hlavnéh o p olit i ckého oponen ta dovtedy vlád n u S DK Ú-SD ďa leko nechal z a sebou so z iskom len 18, 35% (aj to b o l v p orovnaní s oča k ávania m i pries kumov verej nej mienky lep ší výs l e dok). Z a čalo sa tak desa ť roč ie v olebných výhier Smeru-S D. Ten vo voľbách 201 0 potvrdil svoju domina nciu, ke ď z ískal 34, 79%, ale c elko v ý v olebný výs ledok nestači l na z ostavenie v l ády, ktorú napo k on opäť vytvor i la SD K Ú -DS. Jej trva ni e ale bolo krá tke a v pred časných p arlamentných voľbách 201 2 S mer-SD d rvivo zvíťazil s viac a ko 44 %, čo mu sta čilo na vytv o ren ie jed nofareb nej vlády. Mimoriadn y v ý sledo k d osiahnutý najmä pod vplyvom kor upčnej kauzy Gorila bol ale v Smere- SD prijatý s istou rezervo vanosť. Sociálni 18 Tamtiež, s. 293. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 273 demokrati si b oli vedomí, ž e išlo o výnim očný výsledok a že s a v ďa lších voľbách nebude opakovať. Tento p renikavý politický ú sudok umožnil p ok rač o vanie účas t i Smeru -SD v exekutíve aj po voľbách 20 16, kedy síce p ercentuáln e ( ni e počtom h laso v ) mal najslabší voleb ný výsledok od roku 20 06, ale svoje posta venie naj si l nejšej politickej stra ny nestratil. Zlom symbo licky nas tal 21. feb ruára 2018 , keď v obci Veľká Mač a došlo k vra žde investiga tívneho novinára J ána Kuc iak a a jeho partnerky M artiny Ku šn íro vej. Tá sa s tala podnet o m na najvážnejš iu politickú kríz u na Slove nsk u po r oku 198 9. Jej dôsledkom bola rekonštrukcia v lády. Okrem viac erých ministrov sa v y meni l a j predseda vlád y SR. Roberta Fic a vymenil Pete r Pellegrini. Pôs o benie Smeru-S D sa tak dostalo medzi rokmi 201 8-2020 do éry „politickéh o dualizmu“ . Blíž iace sa vo ľby do N R S R 20 2 0 v y v olávali čora z č ast ejšie opakujúcu sa otá zku o lí ders t v e ka ndidátky strany d o pa r lamentných volieb. Tá bola v ovz duší veľkého perso n á lneho n apätia na pok o n vyriešená v pr ospech Pet ra Pellegri ho ako jed no tky ka n d idátky a pred sedu s t ra ny Roberta Fica ako d vojky, ktorý na pokon nebol ani tvárou vol ebnej kampa ne. Prieskumy vere jn ej mie n k y po kríze na jar 2018 zaznamenáva l i výraz n e j š í pre pad podpory Smeru- SD. T en svoju populari t u postup ne strácal od za čiatku volebné ho obd obia v roku 201 6, ale v ý ra znejšie sa prejavil v ro k u 201 8. Strana sa rozh o dla svoju po dporu za chr áni ť napríklad a j chvatn ým pr ijatím zákona o 13. dôchod koch pre seniorov. Pravdep o dobne aj vďa ka tomu strana získala 18 ,29%, ale ocitla sa v politicke j opoz ícii. V S mere-SD sa bezprostredne po voľbách otvorila otázka vede n ia stra ny , al e už v júni 2020 Peter Pellegrini oznámi l, že sa rozhodol založiť novú p olitickú s tranu Hla s – sociálna demokracia. Tá bola napokon Mi nisterstvom vnútra S R zare g istr ovaná v septembri 2 020. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 274 V dôsledku toho sa časť poslancov z volených na kandi dátke Smeru- SD od trhlo a po kúsila sa za ložiť vlastný po sl an ecký klub . Išlo o jedenásť poslanc ov kt orí vystúpili zo strany Smer na č ele s Petrom Pellegrini m a v tom čase dos tali prezýv k u Pellegriniho jedenástka . Boli medzi nimi a j dvaja dovte dajší podpredsedov i a Smeru-S D Pete r Žiga a Richard Raši a bý valá m ini sterka vnú tra SR Denisa Sa ko v á. Týmto poslancom sa ale nepod arilo získa ť dosta t oč ný počet hlasov v parla mente na vzn ik poslanec k éh o klubu, a pre to poslanc i okol o Petra Pell e griniho pôs o bili a k o neza radení poslanc i a ž do ko nca volebného obd o bia 202 3. Strana sa ešte v rok u 2 022 s ta la a so c iovaným členom Strany e ur ópskyc h sociali stov (PES), čo malo p r e budúcn o s ť strany v eľký výz nam, na k oľko p rostredníctv om toht o členstva sa strana mohla realizovať v presad zo v aní názor ov ni e len na n á rodnej ale aj na eu r óp skej úrovn i a najmä ako nov á strana p odčiarknuť svoju politickú ide ntitu a nadob udnúť väčšiu pol itickú prestíž . Strana sa v zaklad ateľskom období hlásila k p rincípom silné h o sociálneho štátu s a pelom n a mladých ľudí, kt o rí sa n e mali bá ť prihlási ť k sociálnej demokra cii. Kritici ale od za čiatku uv ádzali, ž e Hlas-SD je len „ fil iálka“ Smeru-SD. A j preto sa Hlas -SD sna žil svojou kri t ik ou vymedziť v oči S meru-SD aj prihláse ním sa k transparentnosti a o dmietaním korupc ie. Strana inklinovala aj myšlienka m progresív nej sociálnej demokrac ie po dporou rovnakýc h práv pre v šet kých, odmietaním d iskriminácie n a zá k lade pohlavia, sexuá ln ej orientá cie a ďa lších f aktorov. Odmiet ala pra vicový populiz m u s a ra dikalizmus najmä na vn út rop olitickej s céne. Vyjadrova la sa tiež k energet ickej bezpeč no sti kra jiny a pre sadzovala štá t , ktorý má posilniť v lastnícke postavenie v oblasti energet ických p odnikov s cie ľom zastavenia rastu cien energií. V apríli roku 20 23 stran a spustila národ nú petíc iu s náz vom Dostaňme Sloven sko na sprá vnu cestu . T o b olo mož né c hápať ako snahu o pre sadenie a potvrdenie si svojich hodn ôt. Peter Pellegrini v y jadril https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 275 názor, že petícia má slúžiť ako p odklad pre akú k oľv ek budúcu vládnu koalíciu, nakoľk o podp is jej mohli odovzd ať aj voli či in ých strany. Podľa pet ičný c h b o do v b y vlád a, ktorá by vziš la z voli eb mala zab ráni ť výraz n é m u zv y šova niu c ien energií tým, ž e v ráti kontrolu na d strategický mi energet ick ým i s poločnosťa m i štátu a zárov eň c hcela presadiť silnú pozíciu štátu pri obchodova n í s potrav inami. S účasne chcela chrániť dôc hodcov, rodiny a slabých jednot liv co v pred zdra žovaním pos kytujúc im tri n á sty dôchod ok a ďalšiu mimoria dnu pomoc. Petičná a k c ia mala rov nako dôlež itý ko ntext aj s b lí žiac imi sa p redčasnými parla mentnými voľb ami. Jej hlavn ý m cieľom b ola mobilizác i a vlastných vol ičov a snaha o sl o viť aj voličov inýc h politickýc h strá n príp adne nevoličov z važujúcich p odporu Hlas u-SD. Tento cieľ sa jej ale nap lniť nepodaril o. S t ra na realizá ciu petície podcenila. Nerea lizovala ju dostatoč ne intenz ívne v uliciach s petičnými aktiv i s t am i o slovujúcimi ľu dí o podporu – teda a k o kontaktnú ka mpaň. Tesne pred t ým pritom najm ä v oblasti zá padnej časti Slovens ka prebehli tz v. pochody za mier na ktorých sa zúčas t nili vo febru árovom p očasí tisíce ľ udí. Poch ody boli for málne organizova n é aktiv i s tami z prostred ia dez iformačných médií na Slovensku. P rotestujúc i na námest ia neprišl i so stra ní c kymi odznakmi a ni v lajkami a akcie formálne nemali pod poru žia dnej z politických strá n a dokon ca s a u diali b ez väčšej mediálnej poz o rnost i hlavných médií. T esne p o nich a le rétoriku týcht o z hro mažd ení prevza li predstavitelia Smeru -SD. A to spôsob i lo z vrat v prefere nciách politickýc h strán. Postupn e sa prefere nčn e „zviec hajúci “ sa S me r- SD v prvých jarn ých priesku moch dostal pred stagnujúci Hlas- SD. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 276 Graf č. 1 : Pref e rencie Hlasu- SD a Smeru-SD p odľa agentúry Fo cu s. Zdroj: SME : Porov n anie preferencií strán – Hlas, SMER-SD. In: S ME . [online], [cit. 31/12/2 024]. Do st upné na internete: <https://v o l by.sme.sk/p ref/1/politicke- strany/s/61 13/hlas/ako?a dditionalSubjectId s=1>. Graf č. 2 : Pref e rencie Hlasu- SD a Smeru-SD p odľa agentúry A K O . Zdroj: SME : Porov n anie preferencií strán – Hlas, SMER-SD. In: S ME . [online], [cit. 31/12/2 024]. Do st upné na internete: <https://v o l by.sme.sk/p ref/1/politicke- strany/s/61 13/hlas/ako?a dditionalSubjectId s=1>. Hlas-SD už „ rozbehnutý vlak Smeru-S D“ ned ok áz al do konca septembra, kedy sa konali v oľby, dobeh núť. Prisp ela tomu aj istá a patia lídra stra ny Petra Pellegri niho a c elko v ý do jem z v olebnej ka mpane https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 277 Hlasu-SD bol rozpač itý. Hlavné posolstv á boli časťo u vere jnost i prijímané ak o príliš populisti ck é a pre iných spl ývali s ponuko u ďalších sociálne orient ovaných p olitických strá n a čiastočne krajne pravic o vej Republiky. St rana aj nap riek neutrálnemu v ýkonu vo voleb nej ka mpani získ ala 14,70% hlaso v. Vytvorením vlád y b ol poverený Robert F ic o a pov o leb né vyjednávania medz i politickými stranami pre behli rela tívne rýc hlo. Pre dsedníctv o Hlas u-SD po rokovania ch z a zatvorenými dveram i jed nomyseľne schválilo vstup do vlád nej k oalície so Sm erom-SD. Odlišnos ti a prieni ky v postojoch sociálnyc h demokracií po roku 202 0 Ak nemáme c hápať roz št ie penie Smeru-S D a nás ledný v znik Hlasu- SD l en a ko perso n á lny sp or líd rov s k úma n ýc h p olitických s trán, je potrebné z amerať sa na ich politické p o s toje. V tejto ča sti konferenčnéh o prís pevku sa zameria me primárne na ich politické postoje v zhľadom na to , ž e S m e r -SD vo voľbá ch do NR SR nekoncip o v al (na rozdiel od Hla su-SD) podr o b nejší pro gramový dokument. Smer- SD priprav il len stru čnejšiu program ovú deklará ciu a volebný pro g ra m H lasu-SD obsahoval viac floskúl ako konkrétnych zámerov alebo d át. J ednou z hlav n ýc h v erejných té m bol a vírusová pandémia och o renia Covi d-19 a s tým súvis iace opatren ia prijaté krízovým štábom a vlá dou SR. Ďalšou dôležit ou témo u bola v ojna na Ukrajine. Ok re m n ic h sa politické stra ny dotk li problematiky ľudských práv. Od z avedenia protipandemických opatrení sa k nim Hla s-SD spolu so Smero m-SD v yjadrovali kri t ic ky . Opatre n ia bol i podľa nich príliš prísne a obmedz ovali z ákladné sl o body. Smer- SD tvrdil, že vláda pod vedením Igora M atoviča zav iedla neprimerané a súčasne neúčin né opatrenia, kt oré bránili hospodárske mu rastu krajiny. Hlas-S D vyjadroval taktiež nesúhl as s urč it ými opatre ni a mi a kritizoval https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 278 ich nejasn o sť a nedo statočné vysvet lenie pre verej no s ť. Po zmene vedenia vlády a nástupe E duarda Hegera na post pre dsedu vlád y S R , Smer-S D tv rdil, že nová vlá da a j naď alej podľa nich zl yháva v zvládaní pandémie a opa t renia sú stále príliš prísne a p o dľa s trany neefektívne. Hlas-SD sa opiera l o to, že vlád a by mala komunikovať o opatre ni a ch transparentne jši e a vere jne vysvetľov ať všetk y d ôvody pri j a tých opatrení. Hlas-SD sa vyjadrova l voči celoploš nému testova ni u krit icky. Strana tvrd i la , že používa ni e a ntig én o vých te stov na celoplošné testovanie neza ručuj e presné výsledky a mnoho obyv ateľov t ak mohl o dostať falošn ý výsledo k a následne nepra vé priepustky na voľný pohyb medzi ostatnými ľuďm i. Preferov al formu efektívnej šieho testovania prostre dníctvom PCR testov, ktoré mali z abezpeč i ť presnejšie výsledk y . Na margo ich vyššej ceny sa odvolá vali na jedno poriadne pretestova ni e namiesto opakované ho test o vania s antigénovým i te st am i. Smer- SD vyjadril podporu len lokálnemu testovaniu a to u príz nakových ľudí, pričom sa taktiež odvoláva l na nee fektívnosť c eloplošného testova n ia . Na c eloplošné testovanie mali s trany p o d obný po hľad, p ovažovali h o za neefe ktívne a taktiež pripomínali, ž e zbytočne z vyšuje mobilit u ľ udí v čase pandémie. Ďalšou výz namnou té mou bola vojna na Ukrajine. H las-SD v de ň vypuknutia vojny (2 4. februára 202 2) v y d al tla čovú sprá vu v ktore j vyzýval za in tere sované s t ra ny k mier ovému rieš eni u ko nfliktu. Apeloval na t o, že pre existenciu S lovenska je pods tatné, a by sa všetky problémy U k raji ny riešili v súlade s pri ncípom zac h ov ania jej úze mn e j celistvosti. 19 S mer-SD ta k tiež vyjadril s vo j nesúhla s s vojnovým konfliktom. Strana zastávala n áz o r, že konf likt na Ukra jine je spor 19 MEDVEĎ MACÍKOVÁ , P .: Tlačová sprá va: Vy j a drenie k situ á c ii na Uk rajin e. In: Strana- Hlas.sk , 2022. [ onli n e], [cit. 31/1 2 /2024]. Dostupné na internete: <https://st rana - hlas.sk/aktua lity/patrici a-medve d-macikova/t lacova-sprava-vy jadren i e-k -situacii-na- ukrajine/>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 279 medzi Ruskom a US A. Podľa stanovi sk a s t rany mal a EÚ nezávisle a suverénne za reagovať na konflikt, a by tým minimalizova l a jeho vplyv na Eu r ópu a zabránila tak zhoršeniu situácie. S lovensko mal o podľa strany zostať m imo konfliktu s odôvod nením, že vojnový konflikt podľa s t ra ny nebo l pre Slovensko priamou hrozbou. Smer-SD nesúhlasila s poskyt ovaním pomoci Ukrajine formou za sielania z braní. Robert Fico tento krok považoval za nepotrebný a svoj pos toj odôv odňoval a j tým, ž e podľa neho nešlo o slove nský národný zá ujem. Obe strany sa zh odli o p resune slovenského sys t é mu protivz dušnej obrany S-300 na Ukrajinu. Pellegriniho stra na pre sun systé mu vním ala ako ohrozenie obra ny Slov enska a nazývali to po dv odom na občano ch SR a kritizov ali ministra ob rany SR Jaroslav a Naďa, že pris ľ ú bil presun techniky le n v prípad e nájdenia vhodnej ná h ra dy pre Slovensko a prič o m svo j sľub nedod ržal. Strana nea k c eptovala nové systémy Patriot nak o ľko p o d ľa nej nedokážu pln e nahradi ť S-3 00 a občania S R sú ta k ohrození. 20 Darova n ie tec hn i ky S-30 0 kritizov al eš te dôra znejšie Smer-S D. Stra na na ň reagova l a návrho m ma v y s lovenie ned ôvery vláde p arlamentom. Zorga ni z o vala tiež verejné zhromažd eni e na Slavíne v Bratislave 10. apríla 2 022, na ktorom mohli občania v erejne vyjadriť nesúhlas pod ľ a slov podpredsed u strany Ľ ubo ša B lahu s „vojnový mi štváč mi“. 21 Ostro kritizovali vládu za dodávanie zbraní na Ukrajinu vrá tane systému S -300. Bla h a sa podľa w ebnovín S I T A ďalej 20 TASR: Hlas považuje presun s y sté mu S-300 za ohr ozenie obranyschopnos ti SR. In: Teraz.sk , 2022. [ online], [cit. 31/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.te raz.sk/sl o vensk o/ h las-povazuje-presun-s -300-na-uk rajinu/625412- clanok.html > . 21 SITA: Smer-SD chce pre systém S-300 odvolávať vládu, Fic o hovorí o zradcovskej politike a Blaha o č istom ši alenstve. In: SITA W ebnoviny , 2022. [ online], [cit. 31/12/2024] Dostupné n a internete: <https: //sita.sk/sme r-sd-chce-pre-s ystem-s-3 00-odvolav a t-v l a dufico-hovori- o-zradcovskej-po liti k e-a-blaha-o-c istom-sialenstve/ >. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 280 k situácii vyjad ril slova mi, že 8. a príl sa v ryje do dejín ako deň, kvôli ktorému sa dost al o S lo ve nsko do vo j n y s Ruskom. 22 Od f ebruára 2023 Slovensko tiež ri ešil o darova nie stíha čiek M i G- 29 Ukrajine s cieľom posilniť ukrajinskú obranu. Tento kro k si našiel podporu u vä čši ny politic k ýc h strán a bol vníma ný ako pre jav solidarity s U krajinou v ťaž k om období. Darova n ie stíhačiek bolo zárov eň v ní ma n é ako kr ok v súlad e s eu r óps k y mi hodnota mi a bezpeč no stn ými záujmam i. Avšak Hlas-S D spolu so Smero m-SD vyjadrovali nesúhlas. Ob e stra ny sa odv o lávali na obmedze n é právomoci vlády E duarda Hegera, ktorá v tom ča se bola v de m isii. Hlas-SD tento krok pova žoval za protiústavný. Navyš e Ed uard Heger spolu s Jaroslav o m Naďom podľa neh o pos t upov ali v celom procese amatérs k y. Podľa s t ra ny vzniklo na Slovensku ne dorozume n ie. V dôsledku neho uv iedli obča nov do rozpa k ov a s t ra chu o ic h os obnú bezpeč no s ť. Smer-SD na tému reagoval ešte odm i etavej ši e . Rovnako ako Hlas-SD aj Smer-SD sa opieral n aj mä o práv o moci vlády v demisii. Podpredseda zahraničného výboru Ma rián Kéry vnímal predmet darova n ia stíhačiek ako najzá sadn ejšiu otázku zahraničnej politiky. Hodnotil ho a k o p rejav otvorenéh o nepria teľstva voč i Rusku. Strana uviedla, ž e s týmto kroko m nesúhlasí a nechce s ním mať nič spoloč né. 23 Súčasne s tým stra na odmietala p osi e lanie akýchkoľve k ďalších zbra n í na U krajinu s o d ôvodnení m, ž e to môže viesť k ďal šiemu u t rpeni u. Robert Fic o v o svojom prejav e uv iedo l, že vláda sa snaž í z ískať pozitívnu odozvu od S pojených štá t ov americkýc h a pochvalu od Washingtonu, pričom vlád a podľa neho nehľad í na domácu verej nú mienku. 24 T áto argumentácia Roberta F ica ale po voľbách nijako 22 Tamtiež. 23 SMER: Tlačová s p rá va: Reakcia st rany Smer-SDD na prot iústavné rozhodnu tie vlády o Migoch! I n : Strana-Smer.sk , 2023. [online], [cit. 31/12/2024]. Dostupné n a internete : <https://www.st rana - smer.sk/aktuality /tlacove-spravy/post/re a k cia-strany-smer- ssd-naprotiust a vne -roz h odnutie-vlady-o-mig o c h>. 24 Tamtiež. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-14 281 nedoľahla na reálne d odávky zbraní a ma t eri álu vyrá baných slovenským i súkromný mi zbrojovka mi . Súčasťou verejného a politického diskurzu s a stali aj práva LGBTI+ osôb. Slovenskom totiž otr iasol teroristic k ý út ok z 1 2. októbra 20 22 na Zámockej ulic i v Bra tislave. Pri útoku p r išli o život dv aja muž i pre d LGBTQIA+ priate ľ s kým baro m Teplá r e ň v c entre Bra tislavy. S lo venská polícia pôvod n e označil a streľbu za trestný čin motivova ný nenávisťo u, avšak vyšetr ovatelia tent o č in neskôr prekla si f ikovali na terori st ic ký ú tok. Útoč ní k p redtým zverejn il manifest kt orý naznač o va l, že jeho ide o lóg ie a motívy sú za k orene né v antisemitizme, rasistickom n ac ionalizme a nenávisti v oči LGBTQIA +. 25 Hlas-SD vo svoj om vyh lásení nap ísal, ž e násilie začína byť v k raj ine súčasťou s poločenské h o ži vo ta a priamo ho ods udzuje. U dalosť spojil s nevhodný m i a vulgá r ny mi pre javmi n iektorých v erejných činite ľov a naz načil , ž e takto pos ky t ujú náv od občan om rieš iť k onflikty a nezhody. S trana tiež pripome nul a , ž e už dávnejšie v yzvala niektorých pred staviteľov štá t u k o bnoveniu sl ušnosti a re špek tu v politike. Stá l a za názorom, že šírenie ne návisti p o hlcuje celú spoločnosť a tiež uv iedla, že „na konci dňa slovo str atí svoj v ý z nam a nahra dí ho zb r aň.“ 26 Hlas-SD sa čiastoč ne hlásil k pro gresívnej s o c iálnej d emokracii a svoje smero vanie potvrdil súhl asom návrhom strany SaS o za veden í inštitútu partners kého spolužitia. V iacerí členovia Hlasu-SD náv rh podpori l i a med zi nimi a j pre dseda strany P et er P elleg rini, alebo 25 T A S R: Br atislava S hooting R e-d e signated as Ter ro ri st Attack. In: T AS R, 2022. [ onli ne] , [c i t. 31/12/2024]. Dostup n é na inte rnete: <https: //www.tasr.s k/tasr- clanok/TASR: 202210170000 0 3 16>. 26 MED V EĎ M ACÍKOVÁ, P.: Tlačo vá s práva: O dsudzuj e me ná s ilie. I n: Strana-Hlas.sk , 2022. [online], [cit. 31/12/2024] Dostupné na internete: < h ttp s : / / s trana - hlas.sk/aktua lity/patrici a-medve dmacikov a/tlacova-spr ava-odsudzujeme-n asilie/>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 289 From partisanship to nonpartisanship. A s tudy of regional elections in Slovakia in 2001-2022 Ewelina Kancik-Kołtun The article e xamines t h e impact of p a r t y and non-party r e p resentation o n local governance in Slovakia in t h e years 2001-2022. R e gional elec tions to self- governing regions play a k e y role in shaping l oc a l politics. The study focuses on understanding how c hanges i n the political structure of local governments affect local politics and the quality of life of residents. The hypothesis is that an increase in the number of non-party representatives leads to a mo r e diverse represe ntation and better cooperation. Analysis of s t a t i sti cal data from elections shows a decrease in t h e l evel of politicization a n d an i n cr e a s e in t he n umber of independent representatives. The results indicat e greater transparency and accountability in the management of l o cal a f f airs i n regions wi t h a larger number o f i ndep e ndent representatives. The increase in the number of independent representatives contribu t ed to a decrease in political conflicts and a greater involvemen t of citizens. Introduct ion Local govern me n t is one of the most important instituti ons i n democratic c ountries, es pecially af ter the p olitical transfor mation in 198 9, when adm ini strat ive re fo rms aimed to decentralize power, which enabled the rebirth of self-governme nt and the dev elo pment of local democracy 1 . Regiona l elec t ions for the rep lacement of self- governing countries play a key role in shaping lo cal p olitics a nd have a direct impa ct on the lives of res idents. Citizen i n v o lv ement in democratic electi ons i s extr emely i mportant, because ev eryo ne has the opportunity t o both elect th eir representatives a nd be el ected 2 . Thanks to thi s, residents ca n a ctively participate in th e decisio n-making process, influenc ing the d evelopment of their loca l commu ni t y. 1 KAN C I K - KOŁTUN, E.: Wstęp . In: KANCIK-KOŁTU N, E.; S M OL IK, J.; FE KE TE , S.; RADEK, M.: Local Government in the Visegr a d Group Countries. Lublin: M aria Curie- Skłodowska Publishing H ouse, 20 2 0 , s. 8. 2 MADLEŇÁK, T.: Regionálna diferenciácia volebného správania na Slovensku (1998 –2010) . Bratislava: Ved a, 2012, s. 1 1 . https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 290 Various polit ical entit i e s pa rticipate in t he stru gg le for power, which have different v isions of t he development of self- governing countrie s and its management. Gene rally, two types of p o litical entities can be distinguished: politi cal pa rties and indepe n d ent local groups 3 . Political parties are o rganizations that seek to s hape p olicy at the national or local level, fil li ng p ositions with their members a nd representin g t he d i v erse interests of social gro ups th at support them 4 . A non-partisa n politician is a person w ho d o es not b elo ng to any political party a n d is a ca ndidate put for ward by a non-partisan election com mit te e. In the context of loca l gove rnment, the partisansh ip and non-pa r tisanship of repres ent a tives pla y an important role in ma n agemen t and decision -making. T he representa t ive bod y of the self-govern in g region (zastupiteľstv o samospráv neho kraja) is a body composed of counc i ll ors (poslancov ) elected in free, democratic ele ctions 5 . Councill o rs of regio nal gov ernment often represent the int ere sts of their political parties, wh i c h can af fect the way resource s are a l loc ated, investment prio ri ties and th e imple men ta tion of loca l p oli c ies. In tur n, non-pa r tis an deputies , who are not affiliated with any political party, can a ct more f o r the c ommon g oo d , whic h pr omotes greater transparenc y a nd accounta bility in the mana gement of l oc al affairs. The researc h proble m is to u n d erstand h ow the parti sanship and non-pa r tis anship of representa t ives af fect local governance in Slovakia over a long perio d of time. In particular, it is interesti ng t o see how change s in t h e political structu re of loca l governmen ts 3 KAN CIK-KOŁTUN, E.: Pa rt yjno ść władz m iejskich: c a se study. In: Ac ta P olitica Polonica . N r 2/2018, (4 4 ), s. 54. 4 WARE, A.: Political Parties and Party systems . Oxford : O xford Unive r sity Press . 1996, s. 5. 5 ČAM BAL, Z. : Vplyv politických str á n na re gionálne voľbe v slovens kej re p u b likę . In: VLČEJ, J. (ed. ) : Ako volili S lová c i poli t i c ky vyvoj slovenskej republiky v obd obí 1 989 - 2016 . B rno: T ribu EU, 2016, s. 11 4 . https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 291 resulting from electi ons sh ape local politics and the quality of life of residents. T he research hyp o thesis a ssumes that the increa se in t he number of non -partisan MP s lea ds to a greater diversity of representa t ion, better c o opera tio n bet ween cou n c ilors and more effec t ive m a nagement of loca l resources. In ord er to v erify the hypothesis, a varie t y of research methods w ill be us ed. Ana lysis of statistical data from the elec t ion s to the replac ement se lf-government regions i n Slov akia i n t he years 20 01-2022 allows for understandi ng the key trends and cha ng es in t he p o litical struc ture of l ocal government s. A significa nt dec rease in the level of pol iticization was observed in the period un der s t u dy , which mean s an increase in the number of independent cou ncilors in relation t o party councilors. Ana ly sis of l ocal election r e sults from 2001 to 20 2 2 Elections a re the f o u ndation of l o cal d emocracy, a llowing c it iz ens to elect their re presentativ es, who ma ke de cisions a bout the daily aff airs of the community . A n exa mple of partic ipation am ong residents can be pa r ticipatio n in making electora l deci sions, wh i c h is undoubted ly one of the sign s of the existence of a civil s o ciety 6 . Thanks to local elections, resident s ha ve the opportunity to influence l o c al politics, which allow s f o r better a djustment o f the auth o rit ies' acti ons to t heir nee ds and exp ectations. In this way, reside nts c an dire ctly influence the q uality of life in their community. Local electio n s also stren gthen civ i l s ociety, pro moting active involveme nt of citizens in decision-makin g processes. They allow residents to exp ress their o pinions and needs, which lea ds to greater transparenc y and acc ount a bility of local authorities. Thanks to this, citizens can better cont r o l the a ctio ns of their re presentatives and enforce the implementa t io n of electi on promi ses. It is worth n oting 6 CZEŚNIAK, M.: Partyc ypacja wyborcza w Polsce. Perspektywa porów na wc z a . Warszawa : Wydawnictw o Nauko we Sc holar, 2 0 0 7 , s. 100. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 292 that the process of decre asing party a ffiliation in local governments, observed in re cent yea rs, may contrib ute to even gre ater citizen involveme nt a nd impr ovement of the quality of local governanc e. Independent c ouncillors, being less tied to partisa n i nterests, can ac t more f or the co mmon go od, which p romotes bette r coopera t io n between cou ncillors and more effective decision-making. Elections have a s ignificant impact on local d ecisions a nd governance, a s they selec t re pr esentatives wh o make ke y d ecisio ns about t he commu ni t y. For example, as a re sul t of local elections, loc al authorities ca n d ecide on budget all o c ation, i nvestment in infrastructure, educatio n or hea lth care. Elections a lso aff ect policies related to env ir onmen tal protectio n, pub lic tra nsport a nd spatia l planning. Table 1. Partisanship a n d no n - partisanship in th e 2 001 regional el e ct ions. Self-govern ing region Non-party deputies/ Councillors Party deputies/ Councillors Number of deputies Percentage of politicisation Bratislavský 1 45 46 9 8% Trnavský 0 40 40 100% Trenčiansky 0 45 45 1 0 0% Nitriansky 0 52 52 100% Žilinský 3 49 52 9 4% Banskobystrický 1 4 8 49 98% Prešovský 5 55 60 9 1% Košický 8 49 57 8 6% In total 18 383 401 96 % Source: SO S R : Voľ b y d o orgá nov samosprávny ch krajov 2001 . [online]. Dostupné onlin e: <https://v o l by.statistics. sk/osk/osk200 1/webdata/sl ov/tab/tab2 .h tm>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 293 The first e lections t o self -government bodies of the regions in Slovakia were held on December 1, 2001. 7 When analyzing the elec tion results, in the B ratislavský re gion there was one indepe ndent deputy and 4 5 pa rty depu t ies, which gav e a to tal of 46 de puties, a nd the percenta g e of poli ticization was 9 8%. I n the Trna vský regi o n ther e were no independ ent deputies, and all 40 d eputies were pa rty deputies, which mean t 100% politiciza t ion. Sim ilarly, in the Trenčiansky regi o n, wh ere a ll 45 deputies were party dep ut ies, w hi c h also gave 100% politicizatio n . In the Nitriansky region, all 5 2 d eputies were pa r ty depu t ie s, whic h gave 1 00% politic ization. In the Žilina region there were three i ndependent d eputies and 4 9 party d eputies, which gave a tota l of 52 d eputies and the percenta ge of politicization politiciza t ion rate o f 94 % . In the Ba nsko by strický region there was one independen t MP and 4 8 party MPs, which gav e a total of 49 MPs and a politicization rate of 98%. In the Prešovský region t h e re were five independen t MPs and 55 pa rty MPs, wh ic h gave a tota l of 60 MPs and a politicizati on ra te of 91%. In the Košick ý region t here were eight independen t MPs and 49 pa rty MPs, wh ic h gave a tota l of 57 MPs and a politicizatio n rate of 86 %. In total, in t he analyzed regions t here were 18 independent MPs and 383 party MPs, which gave a total of 401 MPs and an a verage politiciza tion ra te of 96%. T h e analysis of the re sul ts of the loca l elect ions of 2 001 s h owed that most regions were characteriz ed by a v ery high level of politi cization, wh ere the majori ty of dep ut ies were representa tives of politica l parties. In the Trnav ský, Trenčiansky and Nitrian sky regions, all deputies were pa rty members, which meant 100% politic ization. In the Žilina region, de spi te the presence of t h ree inde pendent deputi es, the p ercentage of 7 BARAŃSKI, M .; CZYŻ, A.; KUBAS, S.; R A JC ZAK, R.: Wybor y, prawo wyb orc ze, systemy wyborcze w państwach Grupy W yszeh r adzkiej. K atowice: Wydawnictw o Uniwe r sytet u Śląskiego, 20 1 6 , s. 133. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 294 politiciza t ion was 94%. The Ba n s k ob ystrický and Bratislavský regions had 98 % politiciza t io n, respectively, w it h one indepe n d ent d eputy in each. The Prešovský and Košický re gions had a slightly lower percenta g e of p oliticizatio n, a t 91% and 86%, respectively, w hich was due to the larger number of independent depu t ies. The av erage percenta g e of pol it ic izatio n for all regions wa s 9 6%, which suggested the dom inance of politica l parties in local gover nments. T h e low number of indepe ndent MPs c o uld b e due to the dominance of political parties, l ow vote r turnout, lac k of p ubl ic int erest, electoral mechanism s that fav o r parties, and li mi ted agenc y of MPs. These results suggested t hat politi cal parties pla yed a dominant role in local government s, which cou ld a ffect the way decisi ons w ere made and local policies w ere implem ented. The low number o f independent MPs cou ld be du e to several reasons: • D ominance o f polit ic al parties : Political parties tend to h ave better re so urces, organiza tional structure s, and financial s upport, which ma kes it easier for them to c ampaign and win sea t s. Independent candidates often do n o t have suc h resources, whic h makes it diff icult for them t o compete with p arties. • Low voter turnout: Elections to distri ct councils and other local bodies often attra ct low v o ter intere st. L ow tu rnout can lead to a situation in w hich onl y th e most organized a n d motivated groups, such as politic al parties, are able to effectively mo bilize t heir v oters. • Lac k of pub li c in teres t: Declini n g pub lic interest in civic ac t ivit y , including ru nning f o r MP, can lead to few er independ ent cand i d ates. Many people may not see th e point in get ting involved in loca l politics, especially if the y feel that t heir infl ue nce on decisions is limited. • Elec toral mechanis ms: Existin g electora l laws a nd c andidate selectio n mechanisms can f avor political parties. For exa mple, the possibili t y of dec iding ele ctions without a v o te in the ab sence of https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 295 compet it ion c an lead to a situa tion i n which pol itical parties hav e an adv ant a ge. • Low age n cy of MP s: In so me cases, the lim it ed compete nces and influence of MPs on l ocal decisions ca n disco urage independent candida t e s from run ni ng in elections. If MPs have no real influence on local politics , running may seem less attrac t ive. These factors toget her c an lead to a situation in which the nu mber of independ ent MPs is low and pol itical parties domi nate local government b odies. Table 2. Partisanship a n d no n - partisanship in th e 2 005 regional el e ct ions. Self-govern ing region Non-party deputies/ councillors Party deputies/ councillors Number of deputies Percentage of politicisation Bratislavský 2 48 50 9 6% Trnavský 5 35 40 8 7% Trenčiansky 3 42 45 93 % Nitriansky 0 52 52 100% Žilinský 5 52 57 8 1% Banskobystrický 5 4 4 49 90% Prešovský 12 50 62 8 1% Košický 7 50 57 8 8% In total 39 3 5 3 412 91 % Source: SO S R : Voľ b y d o orgá nov samosprávny ch krajov 2005 . [online]. Dostupné n a internete: <htt ps:// v olby.statist ics.sk/os k /o sk2005/>. In the 20 05 loca l elections, i n the Bratislavs ký region t here were two independen t counc ilo r s and 48 party c ouncil or s, for a to tal of 50 councilors, and t he perc entage of pol it ic ization was 9 6%. In t he Trnavský re gion there were five indep endent counc ilo r s and 35 party councilors, for a tota l of 4 0 c o unci lo rs, and the perc ent age of politiciza t ion was 8 7%. In the T renčiansky regi on t here were three independen t counc ilo r s and 42 party c ouncil or s, for a to tal of 45 https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 296 councilors, and t he perc entage of pol it ic ization was 9 3%. In t he Nitriansky region all 52 co unc ilo r s were party c o uncilors , for a total of 100 %. In the Žilinský regi on there w ere five independ ent cou ncilors and 52 party councilors, for a total of 57 c ouncilors, a nd the perc ent a ge of politic ization was 81%. In the Banskobystr ick ý region, there were five independ ent c ouncilors and 44 party councilors, which ga ve a total of 49 councilor s, a nd the politic i z ation percentag e was 90%. In the Prešovský region, there were twelve indepe n d ent councilors an d 50 party councilors, w hich ga ve a t otal of 62 counc i lors, and th e politiciza t ion perc entage w as 81%. In the Košic ký region, there were seven independ ent cou n c ilors a n d 5 0 party councilors, w h ic h gave a total of 57 councilor s, a nd the politic i z ation percentag e was 88%. In total, in the analyz ed regio n s, there were 39 indepen dent counc i l ors and 353 party councilors, which gave a total o f 412 councilors and an avera g e politiciza t io n percentage of 91%. The low number of indep endent council o rs could b e d ue to the dominance of p o lit ical parties, whic h had bett er resources, organization al structures and financia l s upport, whic h mad e i t easier for the m to conduct elect ion campaig n s a nd wi n seats . Independen t candida t e s often did n o t have such resourc es, w hich made it diffic ul t for them to c o mpete with pa r ties. Low voter turnout may have led t o a situation in which only the mos t organized and mo t iv ated groups , such as p olitical parties, were able to effectively mobili ze their voters . The lack of publ ic in t ere st in civic activ ity, i ncluding ru nning for council, may hav e led to fewer independent candida tes. T he applicab le electoral law and candidate selection me chanisms may have fa vored political parti es. The limited c o mpetenc es and influence of c o uncilors o n local decisions ma y have d iscouraged independent candida t e s from runni n g i n the election s. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 297 Table 3. Partisanship a n d no n - partisanship in th e 2 009 regional el e ct ions. Self-govern ing region Non-party deputies/ councillors Party deputies/ councillors Number of deputies Percentage of politicisation Bratislavský 1 43 44 98% Trnavský 6 3 4 40 85 % Trenčiansky 10 3 5 45 78 % Nitriansky 3 51 54 94% Žilinský 11 46 57 81 % Banskobystrický 5 44 49 9 0% Prešovský 6 56 62 91% Košický 13 44 57 77% In total 55 353 408 87% Source: S O S R : Voľby d o orgá n ov samosprávny ch krajo v 2009 . [onlin e ]. Dostupné n a internete: <htt ps:// v olby.statist ics.sk/os k /o sk2009/ >. In the 2 009 local elections, in the B ratislavský region there was one independen t cou n cil or and 43 pa rty c o uncilors, for a total of 44 councilors, and t he perc entage of pol it ic ization was 9 8%. In t he Trnavský region th ere wer e six i n d ependent cou ncilors and 3 4 party councilors, for a tota l of 4 0 c o unci lo rs, and the perc ent age of politiciza t ion was 85 %. In the Trenčians ky regi o n there were ten independen t counc ilo r s and 35 party c ouncil or s, for a to tal of 45 councilors, and t he perc entage of pol it ic ization was 7 8%. In t he Nitriansky region there w ere thre e independent councilor s and 51 party council o rs , for a tota l of 54 council ors, and the percenta g e of politiciza t ion was 94 %. In the Žilinský re gion ther e were elev en independen t counc ilo r s and 46 party c ouncil or s, for a to tal of 57 councilors, and t he perc entage of pol it ic ization was 8 1%. In t he Banskob y stri cký regio n th ere were five inde pendent councilor s and 44 party councilors, w hich ga ve a t otal of 49 counc i lors, and th e percenta g e of po li tic ization was 9 0%. In the Prešovs ký re g i on t h ere were six independen t coun cil ors and 56 party councilor s, which gave https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 304 Even in the yea rs when the number of independ ent cou nci l ors increased , politica l parties s till dominated in most re gions. Nit ria n sky and Preš ovský region s s howed a high percenta ge of politicizatio n in all years, which suggests a strong dominanc e of politica l pa rties in these regions. The la r ges t differe nces c an be seen in the Bratislavský region, where the percenta ge of politiciza t ion fell f rom 98% i n 2 001 to 50% in 2017 , a nd then ros e to 75% in 20 22. The Žilina re gion als o showed significant varia bility, with a p ercentage of politiciza tio n of 94% in 2001, fa ll ing to 4 7 % in 2022. Region s such as Trnavský and Trenčiansky had more stable results, wit h smaller fluc tuations in the percenta g e of politic ization. In all years , rega rdl ess of the region, political p arties had a significant adv antage over independe n t councilors. Even i n years wh e n the num ber of in d ependent councilor s increased , poli tical parties still dominate d i n most regions. Local elections in differe n t years show ed simila r patterns, with regio n s with a hig her percentage of pol iticization te nding to mainta in this tre nd in subsequent years. Regions with a hi g her number o f independent councillor s in one year often s howed s im i lar re sult s in subseq uent elections, sugge sting some sta bil it y in v o ter pre ferences. The results of local elec tions fro m 20 01 to 2 022 hav e had a positive im pact on the functioning of loc al gove rnments, lea ding to grea ter diversity of representa t ion, transparenc y, coopera t i on, reduced politica l conflict , citizen i n vol vement and i n novativ e chan ges in l ocal poli t ic s. T he durability of the dec line in politicisation in loca l governmen ts depends on a number of fa ctors tha t can influence long-term ch a nges in the political structure . Incre ased civic awa r eness and social involveme nt can lead to more i ndependent can didates and a continuation of the tren d of decreasing po liticisation. E lectoral reforms that make it easier for indep endent ca n dida t es to run ca n als o contribute to the dura bility of this trend. Long-ter m demogra phi c https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 305 changes, suc h as pop ulation a geing or migrati on, ca n af fect voting prefere nces a n d encoura g e the elec t ion of independe nt candida t es. Social media pla y an increasingly i mportant r ole in e lection campa i gns, allowing indep endent c andidates to reach a wide range of voters withou t having t o have la r ge financial res ources, whic h can support the dura bili t y of t he d ecl i n e in politicisati on. Poli t ic al a nd economic stabil ity ca n als o aff ect v o ti ng prefere nces. How ever, in times of crisis, voter s may gravitate t owards more org anized politic al parties, whic h could revers e this t rend. T he growth of lo ca l initiatives and c ivic movements that p romote civic e ngagement a nd independe nt candida t e s could con tribute to the dura bil it y of the decline in politiciza t ion. These initiativ es ofte n focus on s pecific local is sue s, which can attrac t voters. In summary, the d urability of the decline in politiciza t ion in loc al gov ernments dep ends on many variables, including civic aware ness, elec t oral re forms, dem o gra phi c chan ges, the role of soc ial media, political stability, and loca l civic initiatives. If these f actors s upport th e e lection of indepe ndent cand idates, the trend of dec l ini ng politic ization could c ontinue. The re sults of local electi o ns from 20 01 to 2 022 have had a significant i mpact o n the f unct io ning of l ocal gov ernments. The increase in the number of inde pendent council l ors in r ecent years h as contributed to a gre ater d iversity of rep r esenta tio n i n loc al government s. Indepe ndent c o u ncillors often re presented diff erent social group s and i nterests, whic h led to a more compre hen s ive approac h to local pr o blems . Inde pendent councillors were perc eived as less tied t o partisa n interest s, which could lead to greate r transparenc y and ac co u n ta bility in the m an age ment of local affairs. They could act more for the comm o n good and less for partisa n interests. The reduced dominance of political parti es encoura g ed better coo pera t io n betwee n councillor s. Independen t cou n c illors were more willing to coope rate a cross pa rty lines, whic h led to more https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 306 effec t ive d ecision - making. The d ecrease in politicisation led to fewe r political conf licts i n l ocal gover nments. Fewer par tisan di sputes encouraged m ore constructiv e d ebate and a foc us on solving loc al problems. The greater pre sence of independ ent counc illors encouraged citizen s to b ecome more i nvo lv ed in local af fairs. Independent c ouncillors were often c loser to their voters and could better repres ent their inte rests, which i ncr e ased tru st in local government s. Increa sing the number of i ndependent c o unc illors led to changes in local politics . Inde pendent c o uncil lo rs introduced ne w ideas and initiativ es that would not hav e been p ossible w ithin traditional p arty structures . The resu lts of local e lections from 2 001 to 202 2 had a positive im pact on the functioning of local gover nments, leading to greater d iversity of represen tation, transpare n cy, cooperatio n, red uced political conflicts , c it izen i nvolvement and innovative c hanges in local politics. Thus, the pres ent ed result s of local election s had a significant impact on both civil society and local governanc e. The increase in t h e number of independe n t council lor s contributed to a greate r diversity of representa tion in l o cal govern men ts, which allo wed f o r better considera tio n of the i n tere sts of differe nt social groups. Independent councillor s, bei n g less t ied to pa rty intere st s, c o uld a ct more f or t he common good, w hich increa sed transpare n c y and a ccountability in the manage ment of local aff airs. The reduced dominance of politic al parties encoura g ed b et te r cooperati o n between c o uncil lo rs , which led to more effective decisi o n- m a k ing and reduced p olitical conflict s. The increased presence of ind ependent councillors encour aged citize ns to become more involved in loca l aff airs, which increase d tru st in loca l government and prom ot e d civic p articipatio n . Ch ang es in l ocal politics in t rodu ced by in dependent council l ors oft en f ocused on specific local issues, w hich attra cted voters and strengthened c ivil society. It is worth noting that this process of de-partis anisation could https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 307 be sustainable if civil societ y continues to gr ow stronge r and electoral reforms favour indepe n d ent candidates . In summ ary, the results of local electi ons had a posi t i ve impact on local govern ance and civil society, lea ding to greater diversity, tra nsparency, cooperation , reduc ed polit ic al conflict, citizen inv o lvement a nd inno vative changes in local polit ics. Conclus ion The analys is of the re sul t s of local elections in Slova kia in the ye ars 200 1 - 2022 confirms the re search hypothesis tha t the increa se in the number of non-partisan counc ilo rs leads to a grea t er d iversit y of representa t ion, better c o opera tio n bet ween cou n c ilors and more effec t ive management of l ocal resources. The researc h re sult s show that in regions where the number of i ndependent counc i lor s increased , gre ater transpare ncy and a ccountabi lit y in the manageme nt of local affa i rs was observed . Indep endent councilors, b eing less tied to party in t ere st s , cou ld a ct more for the com mon good, wh ich promoted b ett er co o peratio n and more effective decision-mak in g. The increa se in the n umber of independent council ors also contributed t o a decrea se in political conflicts i n local governme nts and greater involve ment of citizens in l o cal affa i rs . Independen t councilors often rep r esen ted dif ferent social groups and intere st s, which led to a more comp r ehensiv e approa ch to loca l problem s. The increase in the number of independent c o unc ilors also led t o the introduction of new idea s and initiatives that wou ld not be possible within t h e framework of tr aditional party s tructures. The importance of thi s pr oblem lies in the fa ct that the politic al structure of l ocal governme nt s has a direct impact on the quality of li fe of residents. Understandi ng how t he p artisanship and i mpartiality of representa t ives a ffect local go verna n ce allows for bette r ada pt a tio n of government activities to the needs of the commu nity. An increase in https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 308 the number of indepe ndent councilors ca n lead to more effec t ive governance, gre ater tra nsparency a nd ac co u n ta bility, which i n tu rn improves the q uality of life of residents. In sum mary, the results of local electi o n s in Slova kia in the years 200 1 - 2022 indica te a p o sitive impact of the inc r ease i n the number of independen t cou n c ilors on the functionin g of local go vernments. An increase in the diversity of r epresentation, better c ooperation bet ween councilors and more effective mana gement of local res ources are key benefits resulti ng from this process. Und erstanding the se relationship s is importa nt for the further development of loca l democracy and improving the quality of lif e of residents. Litera ture: KANCIK- K OŁTUN, E.: Party jn o ś ć władz miej skich: cas e study. In: Acta Politica P olonica . Nr 2/2 018, (44) . CZEŚNIAK, M.: Party cypacja wyborcza w Po l sc e. Per s pektyw a porównawcz a . Warszawa: Wydawnictwo Nauko we Sch o lar, 2 007. BARAŃS KI, M.; CZYŻ, A.; KUBAS , S.; RAJCZAK, R.: Wybory , prawo wyborcze, systemy wy b o r cz e w pa ń stwach G r up y Wy sze hrad zkiej , Katowice: Wydawnictwo U niwersytetu Ślą skiego, 20 16. ČAM BAL, Z.: Vplyv politických st r á n na r e g ionálne voľbe v slovenskej republikę . In: VLČE J, J. (ed.): Ako volili Slová ci polit i cky vyvoj s lovensk e j republiky v období 1989 -2016 , Brno: Tribu EU , 2016 . KANCIK- K OŁTUN, E.: Wstęp . In: KANCIK-KOŁTUN, E.; S MOLIK, J.; FEKETE, S.; RADEK, M. : Loca l Go ver nment in the Vi segrad Gr oup Countries. Lublin: Ma ria Cu rie-Skłodowska P ublishing Ho use, 202 0. MADLEŇÁ K, T.: Reg i o nálna difer e nciácia vo lebného správ an ia na Slovensku (1998–2010) . Bratislava: Ved a, 2012. SO SR: Vo ľb y d o orgánov sa mosprávnych krajov 200 1 . [online]. Dostupné na internete: < h ttp s://volb y.statistics.sk/o sk/osk200 1 />. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 5 309 SO SR: Vo ľb y d o orgánov sa mosprávnych krajov 200 5 . [online]. Dostupné na internete: < h ttp s://volb y.statistics.sk/o sk/osk200 5 />. SO SR: Vo ľb y d o orgánov sa mosprávnych krajov 200 9 . [online]. Dostupné online: < ht tp s://volby. st atistics.s k/osk/os k 20 09/>. SO SR: Vo ľb y d o orgánov sa mosprávnych krajov 201 3 . [online]. Dostupné online: < ht tp s://volby. st atistics.s k/osk/os k 20 13/>. SO SR: Vo ľb y d o orgánov sa mosprávnych krajov 201 7 . [online]. Dostupné na internete: < h ttp s://volb y.statistics.sk/o sk/osk201 7 />. SO SR: Vo ľb y d o orgánov sa mosprávnych krajov 202 2 . [online]. Dostupné online: < ht tp s://volby. st atistics.s k/osk/os k 20 22/>. WARE, A .: Political Parties and Party syst e m s . Oxford: Oxford U ni versity Press. 1 996. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 311 Voľby do E ur ópskeho parlamen tu zos távajú naďalej voľbami druhej kategórie Rado sl av a Brhl ík ová In 2024, the 10th direct election to the E uropean Parliament (EP) was held. Across Europe, it was expected that the map of the EP would change and that the leading role would be taken by E u rorealis t o r Eurosceptic political g roups, d e scribed b y many theorists as extremists. This did not happen. The question is why. This article seeks to find an answer to this question, r elying on t he theor etical a p p r o ac h of Reiff and S chmitt, formulated in the 1980s, which consider s EP el ectio ns to be second-order elections. Th e assumption is that this i s due to l ow vo t e r turnout, as vo ters generally assume t h a t EP e le ct ion s will not ch ange a n y t h ing. Úvod Nepochybne možno konštatova ť , že E urópsky parla ment, o ktorom Li sabonská zml uva v článku 10 hovorí, že zastupuje približne 40 0 milión ov obča n ov Euró pskej ú nie, 1 je najväčším zastupiteľs k ý m, priamo voleným orgánom na nadštátnej úrovni na svete v ôbec. D isponuje tz v. spolur ozhodovacou právomoc o u, čo z n a mená, že spol očn e s členský mi š t á tmi je z odpovedn ý za prijímanie tz v. európskej le gisl a tívy, teda z ákonov, ktoré ovplyvňu jú každod enn ý ž ivot milión ov E uró p anov. Napriek tomu, len asi polovica Eu r óp ano v s volebným právom sa každých 5 rokov na výbere personálneho substrátu EP – svojich z ástupcov – aj zúčas t ňuje. ( viď Tabuľky 1 a 2, Graf 1) Tento fen o mén v iedol k tomu, že s a na voľb y do E uró pskeh o parlamentu v akademic kom prostredí pozerá a ko na voľby d ruhej kategórie alebo voľby dru hého rádu (sec ond-order national elect ions) v porov naní s národ nými pa r lamentný mi v o ľb ami. S tout o hypotézou ako prví p rišli nemeckí politológ o via Karlheinz Reif 1 Konsolidované z n eni e Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovan í Európskej únie. Charta základných p rá v Európskej únie . Luxemburg: Ú rad pre vydávan ie publikácii Eur ópske j únie, 2010, s . 20. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 312 a Herma n n Sch mit t. O ni samotní a po nic h ďalší v Európe od Š k andinávie, cez Britániu až po južnú Európu niekoľkokrát tút o hypotézu tes t ovali a ná sl e dne v erifikovali. 2 Teória vychádz a z pred po kladu, že, keďže pri voľbách do Európske h o parlame n tu vlastne o n ič nejde , pre tože tieto voľby nepri nášajú zmenu vo v rcholných poz íciách vl ády, ted a neustanovujú f unkciu predsedu Komisie, a ni fu n kc iu prezi denta Európske j ra dy č i Rady Eu r ópskej únie, tak a j záujem o ne, p redvolebná kampa ň a v o leb ná úča sť , ktorá by mohla prini e sť zmeny v roz ložení síl v parlamente, je n ižšia ako v národn ých parl amentných v oľ bá ch. Voliči, m édiá, politické strany a aj samotní politic i o tieto v o ľby prejavu j ú menší záujem, respektíve ich úpl ne i g norujú. Na kandidátn y c h listinách sa objavuj ú často pre vol ičo v neznám e mená a takí politici z d omácej scény, ktorých sa pre a k ékoľvek dôvody politic ká strana chce buď zb aviť, alebo naopak ich chce od meniť, či už v poz it ív nom ale bo negatívnom zmysle. Práve tento fenomé n sa zdá byť rozhoduj úcim faktor o m, st ojacím za skutočnosťou , že – aj napriek tomu, že prib ližne od roku 2 009 sa pred každými voľbami d o EP, najmä v médiác h, ozývajú h las y o vzostupe eu roskeptickýc h, populistickýc h a extré mistických s t rá n s cieľom vyv o lať vo v oličoch strach, že by tieto s t ra ny mohli dosiahnuť taký v o le bn ý výs ledok, ktorý by p r e kreslili vnúto r nú ma pu rozloženia síl v EP , čo by v konečnom dôsled ku mal o viesť k z ániku Európske j únie ( EÚ) – hrozba z me ny p omerov vo vnútri E P v prospech euros keptickýc h a eurorealistic kých p olitických síl nenastala ani v desiatom v olebnom období. Ľudovci (EPP) a socialisti (S&D) naďalej zostávajú vedúcim i silami roz hodujú o vš et ke j 2 Okrem iných: FREIRE, 2004; HIX & MARSH , 2011; NORRIS, 1997; REIF, 1984, 1997; SCHMITT, 2005; SCHMITT & T EP E RO G LOU, 2015; SCHM ITT & TOYGÜR, 2016; TEPEROGLO U, 2 0 10; van der BRUG & van der EIJK, 2007; van der EIJK, FRANKLIN & MARSH, 19 96. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 313 politickej agend e EP, a ko aj o dôlež itý ch nom ináciách na p o zície výborov v rá mci E P a v ostatných orgá noch EÚ. Čiže, naprie k negatívny m nála dám obč anov v oči niekt orým politik ám EÚ , ako je napríklad Green Deal aleb o mi gračná a azylová politika , a v zost u pu euroskeptickýc h p olitických strá n na d omácej p olit ic k ej scéne, zaz namenávaných v jednotlivých členských štátoc h na prieč Európou, si sv oju poz í c iu naďa lej udrž iavajú a j po roku 2 024. 3 Ako si to možno vysvetliť? A ké faktory te n t o trend form uj ú? Voľby do EP , voľby druhe j kategórie Hoci je Európsky pa rlament s kutočne zatiaľ jediný m nadnárodným orgá nom sui generis, priamo volený o bča n mi EÚ, dodnes s a je ho p r e dstavitelia s pre dstaviteľmi čle nských štátov nedokázali d o hodnú ť na jednotnom voleb n o m systé me a jednotnom postupe v ýkonu tohto a k tu . Každý členský štát si urč uje sv oj vlastný spôsob výberu poslanco v. Na európskej úrovni neexistujú ani politické s t ra ny, pôsobiac e tak, ako ic h v oliči pozna jú z pôsobenia na národnej pol it ic k e j scéne. Dodnes neboli etabl ované politické nadnárodné federá cie európskych politických strán schop né prevzia ť zodpovedn osť za euró psku polit iku, 4 k torú sami tvoria a ovplyvňujú a z o staviť vlast nú e urópsku kandidátku, platnú pre v šetky čle nské krajiny ro v nako a vybra ť tak zástupcov občanov, ktorí budú sku t očne reprez ent o vať záujmy voličov na európskej úrovni. Dokonca n eved ú ani predv o lebné ka mpane v člensk ýc h štátoch. Častokrát s me svedkami, že prá ve túto aktivitu supluj e ka n c elária Európ sk eh o parlamentu v prís lušnej členske j kra jin e, kt o rá sa ňou snaží prilá k a ť voličov k urnám a zv ý šiť tak volebnú účas ť . Poz n á me to naj m ä zo Slovenska , kt oré sa pre sl áv i lo prá ve histori cky naj nižšou účasťou 3 D o hĺbky s a však tút o p ro b lematiku nemo žno riešiť na obmedzeno m priestore 15 strán. Táto problem a t i ka si n a j mä v s lovenskom p rostredí zaslú ž i obš írnu š túdiu. 4 Hoci určité poku sy po roku 2009 zazn amenané bo li. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 320 Tabuľka č. 1: Volebná účas ť od roku 19 79 podľa štát ov. Zdroj: Eu róps ky par l ame nt . [o nli ne ] , [ci t. 22/ 02/ 202 5] . D os tu pn é na in ter net e: <https://results.e lections.europa.eu /sk/vole bna-ucast/>. Tabuľka č. 1 uvádza prehľad v o leb nej úča sti v jed not l ivých členských štátoc h od ko nani a prv ý c h pria my c h volieb do EP v roku 197 9, kedy bola zaz namená vôbec najvyššia účasť na úrov ni 6 1,99%. Následne zaz namenáva postupne klesa júcu tendenc iu. Najnižšie hodnoty vy kazuje v o bd obí p o vstupe nových členských štátov po roku 2004 . V rokoc h 2019 a 20 2 4 pozorujeme nárast účasti na 50%, čo v y v olali také ko ntro ver zné témy ako nele gálna m ig rác ia d o E Ú a otázky okol o preroz deľovania migrantov a euró ps ka ze l e n á politika. M ožno z nej tiež vyčítať, ž e práve v novýc h čl ens k ýc h https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 321 krajinách zaz namenávame najnižšiu voleb n ú účasť v ôbec, kde vedie Slovenská republika z 13 ,05% v roku 2014 . Taká t o níz ka účasť nebola zaz namenaná a n i v najeuro skeptickejšej západ o európskej krajine a ko bola svojh o času Veľká Británia. Graf č. 1 : Volebn á ú ča sť v ro ku 2024 podľa štá tov. Zdroj: Eu róps ky par l ame nt . [o nli ne ] , [ci t. 22/ 02/ 202 5] . Dos tu pn é na in ter net e: <h ttp s:/ /r esu lt s. el ect ion s. euro pa .eu/ sk /> . Graf č. 1 mapuje volebn ú účas ť v roku 2 024 v jednotliv ý c h členských krajinách. Možno z neho číta ť , že práv e v postkom unistických kra jin á ch, respek tíve v nových člen sk ýc h krajinách, d osiahla účas ť v roku 2 024 v prie m e re okolo 4 0%. Pokiaľ ide o predvolebn ú kampaň, tak tá aspoň na Sloven sku b ola poznač ená pokusom o a t e ntát na pred sedu vlá dy a v iedla sa med zi dvom a presne ohraničeným i tábormi. Jej té my s i týkali viac d omácej p olitiky a domác ej politicke j s cény, eu rópsk e té my rep rezentovali najmä postoje k európske j zele nej p oli tike (tz v. gre en dealu), vojne na Ukrajine, b oju proti t zv. dez in formá ciám, nelegálnej migrácii a kultúrnoetic kým otázka mi (LGBTI). https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 322 Tabuľka č. 2: Volebná účas ť v ro koch 2004-2024. Zdroj: Eu róps ky par l ame nt . [o nli ne ] , [ci t. 22/ 02/ 202 5] . D os tu pn é na in ter net e: <https://results.e lections.europa.eu /sk/vole bna-ucast/>. Tabuľka č. 2 ponúka prehľad volebnej účasti v rámci E Ú v období rokov 2004 až 2024, teda po rozšírení EÚ o vých o d oeurópske krajiny. Možno v ne j čítať p okles volebne j účas t i v r okoch 2004, 2 009 a 2014, pričom treba pripomen úť, že sa očakával presný opak, a to z výšenie volebnej účas ti vzhľadom na niekoľko kôl rozšírenia E Ú najskôr o 10 krajín a násled ne o Bulharsko a Rumunsk o a nakoniec o Chorvát sko. Zatraktívni ť eurovoľby p re voličov a dať im pocit, že niečo ovplyvňu jú, mala Lisa bonská zmluva , ktorá v článku 1 7 odsek 7 zavied la tz v. p r e pojeni e v olieb do EP s kre o vaním n ovej K omisie. 17 Výsledkom však je, že naďa lej žiad en pre zident, premiér, kancelár, vláda , kab in et, teda žiaden predseda Európske j rady, Rady EÚ, Európske ho parla mentu, E urópskej centrálnej banky nezávisia od sily 17 Kon s o l i d o v a né znenie, s. 26: „ Z ohľadňujúc voľby do Európ skeh o parlamentu a po príslušných konzultáciác h navr h ne Európsk a r ada kva l ifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Ko m i sie . Tohto kandidáta volí Európsky p a rl a ment väčšinou svojich členov. Ak tento kandidát nezíska požadovanú väčšinu, Európska rad a kvalifikovanou väčšinou navrhne do jedného mesiaca nového kandidáta, ktorého volí Euró p sk y parlament podľa ro v na k é ho p ostu pu.“ https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 323 politickýc h sku pín v novozv o lenom p arlamente a volič s i nevolí medzi rôznym i ko nkurujúcimi si volebným i pro gramami, kt o ré na päť rokov ovpl y v ni a jeho život. 18 T akýto progra m pre dstaví až novovytvorená Komisia potom, čo ju Parlament od h la suj e a tento program ne musí kore špondov ať s t ý m, čo si voliči skutočne že lajú, ako sm e toho b oli svedka mi p ri prvej a aj dnes pri dru hej v on der Leyenove j 19 Komisii. Z toh t o vychádza li aj Reif a Schmitt, keď po prv ý krá t publik ovali svoju š túdiu, kde tvrdi l i, že v o ľby do EP sú pre voličov a a j politické strany me nej dôlež ité ako voľb y do národnýc h parl amentov , ktoré sú označ ované za voľby prvého rádu a lebo voľby prv ej kate g órie (first-order elect ions), a preto sú vlastne dru horadé, Reif ich dokonca vo svojej neskoršej štúdii ozn ač il za sotva dôležitejšie ako prieskum v erejnej m ienky, 20 lebo „ nie je nič v stávke“ . Naprie k t o m u, že pre tento typ volieb charakteris t ick ý 18 V tomto z my sle je len akýms i fig o vým listom predst a v ovanie tzv. spitzenkandidát ov počas predvolebnej kamp a ne, kde sa vo veľkej sh ow, kto rú or g an i z u je a hostí Maastrichtsk á unive rzita a v y siela s a online prostredníctvom kanálov Európskeho parlamentu (na Slovensku ju ne v y si ela l a žiadna z televízii , ani verejnopr ávna, a n i súkromné), predstavu j ú uchádzači o post predsedu Eu ró ps kej komisie. Ide o nominantov j e dnotlivých p oli t ických skupí n v EP. Be ž nému divákov i v šak nie j e ja sn é, kto a prečo týchto uchádz a č o v v y bral. V konečnom dôsledku sa aj tento dobre zamýšľaný proces, pôvodne určený na prek onani e tzv. demokratického deficitu, ktorý mal v o voličovi v y volať ilúziu, ž e predsa len o niečom rozhodu je, zmen il len n a handrk ovani e sa, tzv. bazárový al ebo „špinavý“ obchod so záujma mi členských štátov, koho c h cú kam dosadiť a aké politiky c hcú na ú rovni EÚ prostredníctv om EK pre s adiť. Viac v článku JENNING, J.: Five lessons from th e "Spitzenkandi d aten " European Parliament campaign. [online] , [ cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://web.a rc h i ve .org/web/2014080 9192020/http: //www.ecf r.eu/content/en tr y / commentary _ fiv e_lesso ns _from_the_spit z enk an d idaten_european _parliament_c281> . 19 N avyše , Ur s ul u von der Leyenovú si voliči na pozícii predsedkyne Komisie u ž ďalej neželali kvô li jej z lyh aniam pri ne l eg álnej mig rá c i i , riadení pandémie Covid19 a korupčným škandálom okolo nákup u vakcí n , a ko aj p re tvrd ošijné p res a dzovanie zelenej po litiky. Al e bo li to práve poslanci E P z najväčších politických frakcií, a k o aj niektorí politici z niekto rých člens kýc h štáto v, k torí ju na tomto poste, napriek jej vysokej nepopularite u e urópskych občanov, pone chali. 20 R E I F , K.: National electoral cycles and European elect i ons 19 7 9 a n d 1 984. In: Electoral studies , 3 (3), 198 4, s. 244-255. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 324 rovnaký s tranícky a po litic k ý sys tém a kampaň a pre dvolebný boj sa odohráva medz i tými istými p olitickými stranami a voličmi ako v prípad e v o lieb prvej kategórie. A p odobne, a k o v p r ípad e volieb prvej ka t eg órie, tak aj voľ by do E P maj ú ove ľ a v ý z namnejší dopa d na dom ácu politic k ú scénu a ko na európsku úroveň, keďže s a často interpretu jú ako po kus voli čov vyjad r iť svoj u nespoko jn o sť s dianím na domá cej politicke j scéne uprostred volebného c y klu, 21 ako „zd vih nutý prst“, „č ervená karta“, v arova n ie v o liča pre vládnucu stranu, že nie je spok ojný s jej aktuáln o u politi k o u, keďže vládne strany v týchto voľbách pravidelne za znamenávali s t raty, víťazili skôr malé strany, nové stra ny, op o zičné strany, stra ny extré mi st ické, 22 a le pri nižšej volič skej ú časti a ko v prípa de volieb do národnéh o parlamentu. 23 A keďž e nie je „ nič v e ľk é v s tá vke “ , volič i navyše mô žu upustiť od tzv. ta k tického hlasova nia, môžu hod iť z a hlavu hlasovanie „ hl a vou“ a roz h odova ť sa „ srdcom“, teda v y b rať s i ta kú politickú s tranu, kt o rá im je najbližšia, ktorú preferuj ú b ez toho, ab y museli zva žovať, či táto strana má a lebo nemá koaličný potenciál, či sa môže a lebo nemôže sta ť členom vládnej koalíc ie a formo vať vládu. Sa mo zrejme, to nevylučuje, že volič volil srdc om aj v o voľb ách prvej kategórie a pri voľbách do EP sa z nejaké h o dô vodu ro zh od ne svojej s trane v yslať varov anie a z volí si inú stran u. V porovnaní s voleb n ou účas ťou vo v oľbách prvej kategórie, je vš ak najčastejším rozhod n u t ím v o lič a pri voľbách do E P nezúčas tniť sa. T akéto 21 Voľby do EP sa v č l ensk ýc h š t átoch konajú v tzv. medziobdobí/up ro st red volebnéh o cyklu medz i dvoma termínmi volieb do národných p arlamentov. 22 V tejto sú vislosti je za u jímavý pohľad na to, č o to je e xtrémistická s trana. V roku 1989 to boli Zel e ní, ale v roku 1999 to už bol v s tup Le Pena do Európsk eho parl amentu. Extrémizmus je podľa Marsha ťažké definovať. Pozri: MARSH, M.: Testing the Second- Order Election Model after Four European Elections . I n : British Jo u rnal of Political Science , Volume 2 8 , Iss ue 4, October 19 9 8 , s . 602. Dostupné na internete: <https://doi.o rg/1 0 .1017/S00071234980 0026X>. 23 BRHL Í K O V Á, R .: Voľby do Euró pskeho pa r lamentu - voľby druhej k ate górie . In: KRN O, S. (ed .): Št áty Vise grádskej štvork y p o vstupe do Európ sk ej únie . P reš o v: Vy davateľstvo M i ch ala Vaška, 2006, s. 62. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 325 rozhod n u t ie m ô ž e mať viac ero dôvodov, od totál nej ignorácie účasti na politickom ž ivot e štátu , v ktorom volič ž ij e , a ž po strategické nezúčastnen ie sa, demo nštrujúce určitý p o litický postoj, a to najčastejšie buď nesúhl as s a kt ivitami a po litickou agend ou konkrétne j politi ck e j s t ra ny, pričom to ale volič nechce hodiť inej strane, strata dôvery voliča tak v ko a li čné, ako a j o pozičné pol itick é strany a politikov až po nesú hlas s ko n kré tnymi európsky m i politikami a so smer ovaním eu r óp sk ej i ntegrácie al ebo členstv om v EÚ vo všeob ecnosti. Pod ľa Sc h mit ta narasta júca ú roveň ne účasti v eurovoľbác h nie je v ý s ledkom odc udzenia od politi ck ého s yst ém u EÚ, či nepri ateľ stva voči európsk e j in t egrá cii, a le je v ý sledk om nedostat k u nad šeni a z t ýc hto v olieb. 24 Príčinou je pr áve volebn ý výsledok, k torý v o č iach vol i č o v vlast ne nič nez men í. To sa však môže ukáza ť a ko omyl, n ajmä keď sa na z áklade výsledkov v o lieb pozri eme na roz l ož enie síl v Európskom parlamente. S k utočne sa vo v n úto rnom rozložení s í l na z áklade výsledkov volieb skor o nič neme ní. Doc h á dza skôr ku koz metickým úpravám v p o čte kresiel pre jed no tlivé politické sku piny, ako t o ilustruje por o vna n ie vý sl ed kov volieb v ro ku 2019 a 2 024 na Obrázku č. 2 . 24 SCHMITT, H.; van der EIJK, C. : There is not much Euro-host i le non-voting in Euroepan Parliament Elections. Pa pe r prepar ed for the ECPR Joint Sessions of Workshop i n Turin , Italy, 21.-25. March 2002, s. 16-17. [o nline], [cit. 22/02 /2025 ]. Dostupné na internete : <https://www.m zes.uni- mannheim .de/projekte/m anifesto s/schmitt/nonvoti ng_ecpr_t orino.pdf>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 326 Obrázok č . 2: Porov n a n ie výsledko v volieb 201 9 a 2024. Zdroj: Eu róps ky par l ame nt . [o nli ne ] , [ci t. 22/ 02/ 202 5] . D os tu pn é na in ter net e: </https: / /re sults.elect ions.europa.eu/s k/n%C3%A1 st roje/p o rov na vaci-nastroj /> . Ale pre dsa v z áujme voliča je zmena. Zmena p olit ic k e j reprez ent á cie, ako a j zm e n a politickej a g end y. Už od volieb v ro ku 201 9, ale najmä od volieb v roku 2024 sa očaká valo, ž e spôs obia na pôde Eu r ó pskeho pa r lam ent u , a tým v samotnej E urópskej ú n i i zemetrasenie v pod obe prekre sl enia v nútorného roz loženia síl med zi jednotlivým i p olitickými s kupinami. Očaká valo sa, že d o EP vstúpia nové a ideologicky extrémistické politické stran y z rôz n yc h kútov EÚ. Nestalo sa ta k , vnútorné prostredie EP zostalo rela tívne stabilné, bez výraz n e jš íc h zmien. A prá ve na príklad e procesu výberu tzv . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 327 Spitzenkadid áta na p ozíciu predsed u EK, aleb o na prí klade vnútornéh o fungovania EP, ked y EPP a S&D z tit ulu najväčšieh o počtu kresie l v EP v podsta te rozhodujú o všet kom, možno ilus t ro vať potrebu z m e ny v sa motnom E ur óp skom parl amente, týkajúc u sa znovudemokratizá ci e proc eso v v je ho samotn om fungov aní. Pretož e, ak dopredu niekto určí predsedu výboru, delegácie al ebo pod vý b o ru , nemožno poto m h o voriť o demokratic kom vý bere také hoto pr edsedu samotným i pos lancami EP. Demo k ra cia je predsa aj o tom, že členovia takéhoto výboru si sami na základe vlastného roz hodnutia zvolia svojho predsedu . 25 Politické skup iny na nadnárodnej úrovni, či už politické s k upiny v rám ci Európskeho pa rlamentu a le aj tzv. nadnár odné straníc ke fede r ác i e ako EPP č i S&D / PES, sú tv orené kole ktívnym čle nstvom. To zname ná, že ich členmi sú jed notlivé politické str any eta blované a vznika j ú ce v rámci stran íckych a p o litickýc h systémov č lenských štátov. A práve ľudovc i a socialisti ma jú zas t úpenie vo v šet kýc h členských štátoch na pr ieč E urópo u , doko nca ľud o vc i sú za stúpení viacerými politic k ými strana mi v jednom členskom š t áte. Voliči ob och strán sú rela t ív ne di sciplinovaní, takže získavajú kreslá v EP po každ ý c h eur ovoľbách. Zá roveň Rokovací p ori a dok Európskeho parlamentu hovorí, že politi ckú skupinu na jeh o pôde tvoria poslanci, ktorí b o li zvole ní a spoň v jedne j štv rtine člen ských štát ov a ich minimál ny počet je 2 3, 26 čo takisto nahráv a obom ve ľkým stranám. Nováčik, ktorý sa do stane do E P po prv ýkrát, sa zvyčajne sta ne súčasťou už etablovanej politickej skupiny, pok i aľ jej ide ologicky vyhovuje, alebo sa pokúsi vytvoriť vlas t n ú politickú skupinu, ale najčastejšie jeho p osl a nci sko n č ia a ko nezara dení poslanci. Takt o 25 Ako takáto v o ľba prebiehala v skutočn osti mohli v oliči sle dovať v priamom prenos e streamovanom s amot ný m Eu rópskym pa rlamentom v júli 2 0 24. 26 Článok 33, bod 2. Pozri: Rokovací po r iadok Európskeho parlamentu. 10 v o lebné obdobie, január 2 0 25, s. 27. [online ], [cit. 22/02 /2025]. Dostupné na internete: <https://www.eu ro p arl .eu ropa.eu/doceo/d o cumen t/RULES - 10-2025-01- 2 0 _ S K. p df>. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 328 nastavené pra vi dlá s po lu s nízkou volebnou účas ťou paradoxne udržia vajú status qu o p omerov v rá mci Európ skeho parlamentu. Tý m sa dá do určitej miery vysv etliť, prečo si ľudo v ci a so cial i s t i ud r ž iavajú pomerne s t abilné pozíci e na čele parla men tu a prečo malé, euroskeptic k é, národné a extré mi s tické stra ny nedoká žu prevziať vedenie parlamentu. Záver Môžeme teda kon št a tovať, že pokiaľ sa nezmení prís tup voličov k eurovoľbám v zmysle zvýšenia voleb nej účas ti, tak sa skutočne vo vnútornom zložení Európske ho parlame nt u nič nezmení. Rozloženie síl z ostane sta biln é , približne na d nešnej úrov ni tak, ako to znáz o rň uje obrázok č. 3. Obrázok č . 3: Volebné výsled ky v roku 2 024. Zdroj: Eu róps ky par l ame nt . [o nli ne ] , [ci t. 22/ 02/ 202 5] . D os tu pn é na in ter net e: <h ttp s:/ /r esu lt s. el ect ion s. euro pa .eu/ sk /> . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-16 329 Ľudovci spolu so socialist ami naďalej zostanú vedú cim i si lami v EP. N aďalej budú ur čo vať je ho celko vú p olitickú a g e n d u a rozhodova ť o je ho v ý z namných politic kých nom in á ci ác h a do určitej miery a j pozíc iách v Európskej komi si í. Pokia ľ ide o program, obe stra ny s po lu s li b erálmi sú schopné kanibaliz ovať, a tým a j eliminovať najmä svojich p artnerov tým, že preberajú ich a g e n d u, ako to môže me pozorova ť n a prípad e Zelených, ktorí kontinuálne, s výnimkou roku 2019, strácajú kreslá, a t ým aj si lu v EP (čiastočne to ilustruje Obrázok č. 1 ). Nízka volebná úča sť silným politickým skupinám nahrá va aj v to m, že v podsta t e b lo kuje nástup euroskeptickýc h, eur orealistických a tzv. e x tré mistických s kupín do Európs keho parlamentu . Litera túra: Ac t con ce rn ing the el ecti on o f th e re pr es ent ati ve s of th e A s se mbl y by dire c t un ive rs al su ff ra ge . O ffic i al Jo ur n al L 27 8 , 08 /1 0/1 976 P. 0005 – 001 1 [o nli ne ], [c i t. 22/ 02/ 20 25 ]. D ost upn é n a in te rne te : <h tt ps :// eur - le x.e u ropa .e u/ eli /de c/ 197 6/ 787 ( 2)/o j> . BR HLÍ KO VÁ, R. : E uró psk a ún ia p o Lis abo ne. Ni tr a : UK F, 20 12 , 2 56 s . BR HLÍ KO VÁ, R. : Vo ľby do Eur óps ke ho par l ame nt u - vo ľb y dru hej ka te góri e . In : KR NO , S. (e d . ): Š tá ty Vi se gr áds kej š t vor ky p o vs tu pe do E ur óps kej ú nie . Pr eš ov: Vy dav ate ľst vo Mi ch ala Vaš k a, 2 00 6, s. 60- 70 . Eu róps k y par la men t . [ on li ne] , [ci t. 22/ 02/ 20 25] . Do st up né na in ter net e: <h tt ps: //r es ult s.e lec ti on s.e u ro pa . eu /sk /> . Eu róps k y par la men t: vol ebn é p os tup y. [o nli ne] , [c it . 2 2/0 2/2 025 ]. Do stu pn é na in ter net e: <h tt ps: //w ww. eur op arl. eu r opa .eu /f act she et s/s k/ she et /21/ eur op s ky -par lam en t-vo le bn e-p os tu py >. FR EIR E, A. : S ec ond -or de r el ect ion s and ele cto ra l cy cle s in de mocr a tic P ort uga l . In : S out h Eu rope an So cie ty an d P oli ti cs , 9 (3 ), 2 004 , s. 54 -79 . https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-17 336 Tabuľka č. 2: Po r o vnanie účasti do z as tupit e ľský ch zborov v SR a Č R ( 2021- 202 4 ) . Typ volieb SR ČR Obecné z ast u pit e ľstvá 37,4 5% 46,0 7% Krajské za st upiteľs t vá 43,7 4% 32,9 1% NR SR/ PS PČR 68,5 1% 65 ,43% Prezident ( 2. kolo) 61,1 4% 70,2 5% Európsk y pa rlament 34, 38% 36, 45% Zdroj: Česk ý sta tistický úřed – volební server. [onli ne], [cit. 27/1 2/2024]. Dostupné na i nternete: <http s://www.vol by .c z>; Slov e nský št atistický úrad. [online], [cit. 27/12/20 24]. Do stupné na internete: <https://w ww.statistic s.sk a <https://w ww . volbysr. sk>. K vyššie uvedenej tabuľke treba l e n dodať, že posledné komunálne a regionálne v oľ b y sa v S R konali v ro v nakom ter mí ne . Ako som už uviedla , p odľa miery volebne j účasti je možné parlamentné voľby považov ať za kľúčové pre ž ivo t v oli č ov, rov n a ko tak voľby p r e zidentské, a to v oboch sled ovaných štátoch. Je teda evidentné, že os tatné hlaso vania považujú v oliči z a voľby tzv . druhého rádu, hoci naprík lad voľby do Európ skeho parla mentu ovp l yv ňujú vzhľadom na rozh odo van ie o európskej legislatíve, dotýkajúcej sa všetkých obča nov E Ú, kvalitu živ o ta v S R a ČR oveľa viac ako osoba prezide n ta . Aké môžu b yť dôvody, pre čo voliči v SR a ČR nepova žujú eu rópske voľby za dôležité? Pod ľ a šetrenia Eurobaro metra v o lil o v ČR do Európske ho parlament u 50% manaž éro v, na S lo v ensk u poto m 51 % (v EÚ potom 6 3%), najsl a bšou skupinou voličov boli nez amestnaní - 1 8 v SR, 17 % v ČR (v EÚ potom 29 % ) . Je možné pre dpo klada ť , že na jväčší záujem na rozvoji EÚ majú ma nažéri, ktorým záleží na sprá vnom chode obc ho du či služieb , nez amestnaní p otom zre jme nedocen ia, že aj pre nich sú rozh odnu tia EP podstatné. Zauj í mavé ale je, že podľa https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-17 337 profesijnéh o za merania sú rozd iely medzi Če chm i a Slov ákmi na úrovni štati st icke j c hyby, dá sa teda usudzovať, že motívy pre volebnú účasť aleb o ne účasť sa u ob čanov oboch krají n zhod ujú. Podľa vek o vého zlo ženia v olili ľudia v SR a ČR takto: Tabuľka č. 3: Počet vo li čov do EP v roku 2 024 podľa veku . Veková kate gória S R ČR do 24 roko v 24% 29% 25 – 2 9 rokov 32% 29% 40 – 5 4 rokov 34% 35% nad 5 5 roko v 37% 43% Zdroj: EU P ost-Electo r a l Survey 202 4 . [online], [cit. 2 7/12/202 4 ] . Dostupné n a internete: <https://e uro p a.eu/eurob arometer/surveys /detail/32 92>. Je viac než ja sn é, že r ovnako ako pri iných typ o ch volieb ra stie volebná účas ť s v ekom voličov. Na priek všeobec ne roz šírenému predpokla du, že E urópsk y parla me nt a európske záležitosti za uj íma jú viac mladši u generá ciu, výskum v oličov p rostredníc t v om šetre nia Eurobarometra toto konšta tovanie nepotvrd zuj e. Vole bná účasť v kraj inách s prevažu júcou podda nsko u kultú r ou Z krají n, ktoré môž eme oz načiť za tie, kde stá le prev ažuje typ poddanske j politic k ej k ultúry, by s me moh li označiť aj niek oľko ďalších tz v. p o stko munistických krajín. P o zrime sa tera z na v olebnú účasť v č lenských kra jinách Európs kej únie, kde vládla v čase st udenej vojny mon o polne k omunistická strana: https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-17 338 Tabuľka č. 4: Volebná účasť v krajinách EU, kde v ča se s t udenej vojny m ala monop ol moci komunist i ck á strana . Krajina Účasť v % Bulharsk o 33, 78 Česká rep ublik a 36,4 5 Estónsk o 37,6 4 Chorvátsko 21,3 5 Litva 28,97 Lotyšsko 33,8 2 Maď arsko 59,4 6 Poľsko 40 ,65 Rumuns k o 52,4 0 Slovensko 34 ,38 Slovinsko 41,8 0 Priemer EU 5 0,84 Zdroj: 2 024 European Electio n Res ults . [online] , [cit. 27 / 12/2 0 2 4]. Dostupné n a internete: <https://re sul t s.elections.e uropa.eu/en/?&a t_campaign =2 024- AboutParlia ment&at_medi um=Google_A ds&at_platform= Searc h&at_creation=RSA& at_goal=T R _G&at_ advertiser=Webcom m& at_topic=Resul ts&at_locati o n = CZ&gad_s ource=1&gcl id=Cj0KCQiA4 L67 BhDUARIsADWrl7E z44Fv0qB BVyY1t302O4f BqV5gprLbqjcrR wcs vPAMM EJ_IFa9 l 6 k aAkJ -E ALw_w cB>. Z tabuľky vypl ý va, že iba dve krajiny (Poľs ko a Rum unsko) majú vyššiu voleb nú účas ť ak o je prie mer v kraji nách Európskej ú ni e a výra zne dáta z t ýchto kraj ín prevyšujú iné p ostkomunis tické krajiny. Rovnako Poľsko sa p ribli ž uje voleb n o u účas ťou prie meru Európ skej únie. Myslím, že najmä v prípad e Poľska a Ma ďarska m ôžeme povedať, že a j na príklade volebnej účas t i sa dá s ledovať zvýšená miera participác ie obč ano v a j e pravde po dobné, že politická kultúra v obo ch https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-17 339 krajinách sa prem ieňa od poddanske j k partic ipatívnej rýchlej ši e ak o je to v prípad e Slovenska a Č eskej republiky. Vyššia miera p oli t ickej participácie sa, sa mozrejme, nedá odv o d iť výhradne z volebnej účasti, ale aj z ď alších foriem politickýc h aktiví t . Na príklade Poľska a M aďarska je zjavné, že napríkla d snaha o výraz n é postavenie v E urópsk e j úni i , vyjednáv anie so štátmi mim o EÚ a lebo aj miera politickýc h demonšt rácií, vere j ných protes t ov či petíc ií, jasne nasvedčuje zvýšeniu záujm u o vere jn é dia n ie a premenu p o litickej kultúry na partic ipatívnu. J e pritom za ují mav é, že ide o dv e krajin y , ktoré pred ro kom 19 90 d e mokraci u praktick y nikdy na svojom území nemali, ako tomu b o l o v ob dobí rok o v 1918-19 3 8 na území Slovenska a Českej republ iky v čase 1. č esk oslove nskej republiky. Naopak, napríkla d dve krajiny b ý valej Juhoslávie, Chorvát sko a Slovins k o, sa od seba mi erou svojej volebnej účas t i v ý razne líšia - zatia ľ čo v Chorvátsku prišlo k volebným urnám len niečo cez 21 percent obča no v, v susedno m Slov insku o 20 % via c. Tieto r ozdiely môžu byť d ané úp lne iným p r íst upom k z ániku Juhos lávie. Predovšetk ý m na úze m í Slovinska neprebehol dlhoročn ý voj nový konflikt. Sl ovinsko bolo nav y š e prijaté d o EÚ hneď pri tzv. veľk om rozšíre n í v roku 2004, spoločne s nami či Maltou. Slovi nsk á spoloč nosť sa teda rýchlejšie mení na participa t ív nu, a to z mnohých ob j e ktívnych a dlho dob ý ch dôvodov. Tri postsovietske republik y (Estón sko, Litva a Lotyšsko) pot om majú v olebnú účas ť por ovnateľ n ú s voleb nou účasťou v S R a ČR. Parti cipatívna de mo kraci a – príkl ady Delítkom pre parti cipatívnu alebo p oddanskú ku tluru nie je samozrej m e len u k azova t e ľ volebnej účas ti, rovnak o ako delítko med zi participatív nou a sub jektívnou spoloč nosťou nie je dané le n komunistic ko u minulosťou krajín. Delítk o m nie j e ani totalitná https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-17 340 minulosť, pretože naprík lad volebná účas ť v Šp anielsku bola v roku 202 4 t akmer zhodná s volebnou účas ť ou v Ho landsku. Pozrime sa teraz na štáty z ápadnej a južnej E urópy s najvy ššou mierou účasti vo voľbách do Eur ópsk e ho parlamentu v roku 202 4 (zá merne vynechávam krajiny s p ovinnou úča sťo u): Tabuľka č. 5: Volebná účasť vo v y br a n ý ch krajinách EU (voľby d o EP 2 024). Krajiny EÚ Volebná účas ť v % Malta 72,9 8 Nemecko 64, 74 Dánsko 58, 25 Rakúsko 56,2 5 Švédsko 53 ,39 Francúzsko 51 ,49 Zdroj: 202 4 E uropean El e ct ion Result s . [online], [ cit. 27 /12/2024]. Dostupné n a internete: <https://re sul t s.elections.e uropa.eu/en/?&a t_campaign =2 024- AboutParlia ment&at_medi um=Google_A ds&at_platform= Searc h&at_creation=RSA& at_goal=T R _G&at_ advertiser=Webcom m& at_topic=Resul ts&at_locati o n = CZ&gad_s ource=1&gcl id=Cj0KCQiA4 L67 BhDUARIsADWrl7E z44Fv0qB BVyY1t302O4f BqV5gprLbqjcrR wcs vPAMM EJ_IFa9 l 6 k aAkJ -E ALw_w cB>. Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, ž e d nes dve najvplyvnejš ie krajiny E ur óps k ej ú n ie, teda Nemecko a Fra ncúzsko, sa môžu poc h v áliť vysokou volebn ou účasť ou, nad priemerom EÚ. Nemecko sa dnes považuje za príklad úspešnej transf ormácie po dru hej svetove j vojne, pretože od to t a litného z m ý šľania prešli nemeckí obč ania k aktívnemu budovani u p articipatívnej demokratic kej spol očnosti. 4 N emecká 4 V SRN, občania NDR sa k partici patívnej spoločn os ti pripojili z j ednotením Neme cka, ale je otázkou, či sa už s no v ý m po nímaním stotožni li. https://d oi.org/10.3354 2/KKD-0453-8-17 341 participatív na demokra cia sa podieľa a j na tom, že dnešná S polková republika Nemecko je nielen najväčším, ale a j najvýzna mnejším č lenom Európske j únie a spoločne s Fra ncúzsk o m f o rmu je ná zorovú pol itiku EÚ. Úplne š pecifickým prípadom je najm e nší štá t Európs k e j ún ie Malta . Vysoká volebná účas ť tu je trad ičná, a to vo všetkých druhoch volieb, ako uvádza n apríkla d Vlad im ír Srb. 5 Rovnako uvádza aj d ôvod, pre čo je v súčasnosti spokojno sť s EÚ na M alte vysoká – d ôvodo m je búrlivá diskusia pred konaním refere nda o pristúpení k EÚ , v ktorej vď aka mediálnej kampa ni občania z ist ili, a ké sú výhody i nev ý hody čle nstva v EÚ a sú v eľmi d obre informov aní o možnostiach rozh odo van ia Európské ho pa rlamentu. Kv alita demokrac ie na Malte je však tra dične veľmi do brá, výsledkom je aktívna spoločnos ť, podieľaj úca sa na rozhodovaní krajiny v plnom rozsahu (od kom unálnej úrov ne až po európsku ). Dánsko a Švéd sk o sú tiež dob r ým prí k lad om kraj ín, kde sa dá volebná účas ť vo voľbác h do EP pov ažovať za jeden z f akto ro v, svedčiac ich o pa r ticipatívne j spoločn ost i. Dánsko aj Švéd sk o však ma jú niektoré trva lé výnimky z pra vidiel Únie, napríkla d nemusia prijí mať jednotnú európs k u menu. Súv isl os ť môže byť aj s tým, že Dánsko a Švéd sko sa umiestň ujú tr valo na prvýc h miesta ch v indexe šťas t ia – spokojnos t i obyvateľ ov pl anéty. V rokoc h 2 021-2 023 bolo Dánsko druhou najspoko jn e jšou k rajinou s veta a Šv édsko potom šies tou. 6 Ako jed en z fa k torov šťasti a v týchto kra ji ná ch sa uvádza o. i. d ô v er a v inštitúcie a politický sy st ém, ted a aj v inštitúcie E uró pske j únie. A len pre porovnanie – ďalšie z krajín EÚ, ktoré sa dostali do indexu 5 P or o vn aj: SRB, V.: Pro m ěny p o l itic k ýc h systémů evropskýc h mikrostátů . Praha: Machiave lli Press, 2017. 6 World Happ i ness Report 2024 . [online], [cit. 27/12/2024]. Dostu pné na internete: <https://happ i ness -report.s3.amazonaws.c om / 2024/ WHR+ 24.pdf>. [Document text truncated for crawler view.]