Voľby do Európskeho parlamentu zostávajú naďalej voľbami druhej kategórie

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 311 Voľby do Európskeho parlamentu zostávajú naďalej voľbami druhej kategórie Radoslava Brhlíková In 2024, the 10th direct election to the European Parliament (EP) was held. Across Europe, it was expected that the map of the EP would change and that the leading role would be taken by Eurorealist or Eurosceptic political groups, described by many theorists as extremists. This did not happen. The question is why. This article seeks to find an answer to this question, relying on the theoretical approach of Reiff and Schmitt, formulated in the 1980s, which considers EP elections to be second-order elections. The assumption is that this is due to low voter turnout, as voters generally assume that EP elections will not change anything. Úvod Nepochybne možno konštatovať, že Európsky parlament, o ktorom Lisabonská zmluva v článku 10 hovorí, že zastupuje približne 400 miliónov občanov Európskej únie,1 je najväčším zastupiteľským, priamo voleným orgánom na nadštátnej úrovni na svete vôbec. Disponuje tzv. spolurozhodovacou právomocou, čo znamená, že spoločne s členskými štátmi je zodpovedný za prijímanie tzv. európskej legislatívy, teda zákonov, ktoré ovplyvňujú každodenný život miliónov Európanov. Napriek tomu, len asi polovica Európanov s volebným právom sa každých 5 rokov na výbere personálneho substrátu EP – svojich zástupcov – aj zúčastňuje. (viď Tabuľky 1 a 2, Graf 1) Tento fenomén viedol k tomu, že sa na voľby do Európskeho parlamentu v akademickom prostredí pozerá ako na voľby druhej kategórie alebo voľby druhého rádu (second-order national elections) v porovnaní s národnými parlamentnými voľbami. S touto hypotézou ako prví prišli nemeckí politológovia Karlheinz Reif 1 Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Charta základných práv Európskej únie. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácii Európskej únie, 2010, s. 20. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 312 a Hermann Schmitt. Oni samotní a po nich ďalší v Európe od Škandinávie, cez Britániu až po južnú Európu niekoľkokrát túto hypotézu testovali a následne verifikovali.2 Teória vychádza z predpokladu, že, keďže pri voľbách do Európskeho parlamentu vlastne o nič nejde, pretože tieto voľby neprinášajú zmenu vo vrcholných pozíciách vlády, teda neustanovujú funkciu predsedu Komisie, ani funkciu prezidenta Európskej rady či Rady Európskej únie, tak aj záujem o ne, predvolebná kampaň a volebná účasť, ktorá by mohla priniesť zmeny v rozložení síl v parlamente, je nižšia ako v národných parlamentných voľbách. Voliči, médiá, politické strany a aj samotní politici o tieto voľby prejavujú menší záujem, respektíve ich úplne ignorujú. Na kandidátnych listinách sa objavujú často pre voličov neznáme mená a takí politici z domácej scény, ktorých sa pre akékoľvek dôvody politická strana chce buď zbaviť, alebo naopak ich chce odmeniť, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Práve tento fenomén sa zdá byť rozhodujúcim faktorom, stojacím za skutočnosťou, že – aj napriek tomu, že približne od roku 2009 sa pred každými voľbami do EP, najmä v médiách, ozývajú hlasy o vzostupe euroskeptických, populistických a extrémistických strán s cieľom vyvolať vo voličoch strach, že by tieto strany mohli dosiahnuť taký volebný výsledok, ktorý by prekreslili vnútornú mapu rozloženia síl v EP, čo by v konečnom dôsledku malo viesť k zániku Európskej únie (EÚ) – hrozba zmeny pomerov vo vnútri EP v prospech euroskeptických a eurorealistických politických síl nenastala ani v desiatom volebnom období. Ľudovci (EPP) a socialisti (S&D) naďalej zostávajú vedúcimi silami rozhodujú o všetkej 2 Okrem iných: FREIRE, 2004; HIX & MARSH, 2011; NORRIS, 1997; REIF, 1984, 1997; SCHMITT, 2005; SCHMITT & TEPEROGLOU, 2015; SCHMITT & TOYGÜR, 2016; TEPEROGLOU, 2010; van der BRUG & van der EIJK, 2007; van der EIJK, FRANKLIN & MARSH, 1996. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 313 politickej agende EP, ako aj o dôležitých nomináciách na pozície výborov v rámci EP a v ostatných orgánoch EÚ. Čiže, napriek negatívnym náladám občanov voči niektorým politikám EÚ, ako je napríklad Green Deal alebo migračná a azylová politika, a vzostupu euroskeptických politických strán na domácej politickej scéne, zaznamenávaných v jednotlivých členských štátoch naprieč Európou, si svoju pozíciu naďalej udržiavajú aj po roku 2024.3 Ako si to možno vysvetliť? Aké faktory tento trend formujú? Voľby do EP, voľby druhej kategórie Hoci je Európsky parlament skutočne zatiaľ jediným nadnárodným orgánom sui generis, priamo volený občanmi EÚ, dodnes sa jeho predstavitelia s predstaviteľmi členských štátov nedokázali dohodnúť na jednotnom volebnom systéme a jednotnom postupe výkonu tohto aktu. Každý členský štát si určuje svoj vlastný spôsob výberu poslancov. Na európskej úrovni neexistujú ani politické strany, pôsobiace tak, ako ich voliči poznajú z pôsobenia na národnej politickej scéne. Dodnes neboli etablované politické nadnárodné federácie európskych politických strán schopné prevziať zodpovednosť za európsku politiku,4 ktorú sami tvoria a ovplyvňujú a zostaviť vlastnú európsku kandidátku, platnú pre všetky členské krajiny rovnako a vybrať tak zástupcov občanov, ktorí budú skutočne reprezentovať záujmy voličov na európskej úrovni. Dokonca nevedú ani predvolebné kampane v členských štátoch. Častokrát sme svedkami, že práve túto aktivitu supluje kancelária Európskeho parlamentu v príslušnej členskej krajine, ktorá sa ňou snaží prilákať voličov k urnám a zvýšiť tak volebnú účasť. Poznáme to najmä zo Slovenska, ktoré sa preslávilo práve historicky najnižšou účasťou 3 Do hĺbky sa však túto problematiku nemožno riešiť na obmedzenom priestore 15 strán. Táto problematika si najmä v slovenskom prostredí zaslúži obšírnu štúdiu. 4 Hoci určité pokusy po roku 2009 zaznamenané boli. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 314 vôbec (Tabuľka č. 1), čo možno chápať ako paradox, keďže v pravidelných prieskumoch Eurobarometra patria Slováci k tej skupine občanov EÚ, ktorá najviac dôveruje orgánom EÚ.5 I tak môžeme určiť niekoľko spoločných pravidiel, ktoré sú pre tieto voľby charakteristické a ktoré by teoreticky mohli pomôcť zvýšiť záujem a tým aj účasť zo strany občanov na týchto voľbách: Rovnosť žien a mužov a priame, slobodné a tajné hlasovanie. Účasť na voľbách je povinná v piatich členských štátoch (Belgicko, Bulharsko, Luxembursko, Cyprus a Grécko): povinnosť voliť platí tak pre štátnych príslušníkov, ako aj pre zaregistrovaných občanov EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi danej krajiny. Právo voliť do EP majú aj občania Únie s pobytom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu.6 Pojem pobyt sa však v jednotlivých členských štátoch ešte stále líši. Niektoré krajiny požadujú, aby voliči mali svoje trvalé bydlisko alebo obvyklý pobyt na území volebného obvodu (napr. Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko a Slovinsko), aby tam mali zvyčajný pobyt (napr. Cyprus, Dánsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Slovensko a Švédsko) alebo, aby boli zapísaní v registri obyvateľstva (napr. Belgicko a Česká republika). Aby mohli občania EÚ voliť v niektorých krajinách (napr. v Luxembursku a na Cypre), musia spĺňať aj požiadavku na minimálnu dĺžku pobytu. Vo všetkých členských štátoch sa 5 Pozri napríklad posledný Standard Eurobarometer 101 - Spring 2024, Slovakia. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://veriangroup.com/hubfs/BE/Eurobarometer/Standard-101Spring%202024.pdf>. V minulosti bývala miera dôvery v európske inštitúcie zaznamenávaná na Slovensku až na úrovni okolo 70%, zatiaľ čo účasť voličov vo voľbách do EP napríklad v roku 2014 dosiahla historicky vôbec najnižšiu úroveň 13,05% v rámci EÚ. Vo všeobecnosti od prvých volieb do EP konaných na území Slovenska v roku 2004 dosahovala volebná účasť minimálne úrovne pod 20% (pozri Tabuľka 1). 6 Článok 22 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pozri: Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Charta základných práv Európskej únie. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácii Európskej únie, 2010, s. 57. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 315 od štátnych príslušníkov iných krajín EÚ požaduje, aby sa zaregistrovali na hlasovanie pred dňom volieb. Lehoty na registráciu sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Každý občan môže voliť len raz.7 Právo byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v ktoromkoľvek inom členskom štáte pobytu je tiež uplatnením zásady nediskriminácie medzi štátnymi príslušníkmi a cudzími štátnymi príslušníkmi a dôsledkom práva na slobodný pohyb a pobyt v Európskej únii. Každý občan Únie, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu pobytu, ale spĺňa tie isté podmienky, pokiaľ ide o právo byť volený, aké daný štát zákonom ukladá vlastným štátnym príslušníkom, má právo kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte pobytu, pokiaľ nebol týchto práv zbavený.8 Okrem požiadavky občianstva niektorého členského štátu, ktorá je spoločná pre všetky členské štáty, sa podmienky v jednotlivých krajinách líšia. Nikto nesmie kandidovať v tých istých voľbách vo viac než jednom členskom štáte.9 Minimálny vek kandidáta na poslanca EP je vo väčšine členských štátov 18 rokov. Výnimkou je 13 štátov: v Belgicku, Bulharsku, na Cypre, v Českej republike, Estónsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku a na Slovensku 7 A tu práve vzniká praktická otázka, ako zabrániť tomu, aby napríklad volič - štátny príslušník Nemeckej spolkovej republiky, s prechodným pobytom na Slovensku - nevolil dvakrát alebo aj trikrát, keďže voľby sa konajú niekoľko dní (od štvrtka do nedele) takže teoreticky by stihol odvoliť v niekoľkých členských štátoch. Prenos informácie z malých volebných okrskov o tom, kto všetko tam volil, nemusí byť dostatočne rýchly a efektívny. A kontrola po ukončení volieb sa už nemusí vykonať, ak nie sú podozrenia. 8 Článok 3 smernice Rady 93/109/ES. Pozri: Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://eur-lex.europa.eu/legalcontent/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:01993L0109-20130127>. 9 Článok 4 smernice Rady 93/109/ES. Tu môže takisto vzniknúť rovnaký praktický problém, aký bol naznačený v poznámke č. 6. Pozri tamtiež. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 316 musia kandidáti dosiahnuť vek 21 rokov, v Rumunsku 23 rokov a v Taliansku a Grécku 25 rokov. Volebný vek vo všetkých členských štátoch je stanovený na 18 rokov s výnimkou Belgicka, Malty, Nemecka a Rakúska, kde je táto hranica stanovená na 16 rokov, a Grécka s hranicou 17 rokov (Obr. č. 1). Európsky parlament vo svojich odporúčaniach žiada členské štáty, aby znížili volebný vek na 16 rokov.10 Voľby sa konajú každých 5 rokov. Do roku 2014 sa konali vždy druhý júnový týždeň od štvrtka ráno a končili v nedeľu večer. Ale kvôli svätodušným11 prázdninám, ktoré v roku 2014 pripadli práve na obdobie konania volieb do EP, sa Rada svojím rozhodnutím zo 14. júna 2013 rozhodla zmeniť toto pravidlo a stanovila voľby na obdobie od 22. do 25. mája 2014, aby sa tak predišlo nízkej volebnej účasti, respektíve, aby mali voliči možnosť hlasovať v mieste svojho bydliska, pričom uplatnila ustanovenie článku 11 Aktu o voľbách z roku 1976, ktoré hovorí: „Ak nemožno uskutočniť voľby […] v danom termíne, Rada po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne určí najmenej jeden rok pred koncom päťročného obdobia uvedeného v článku 5 iný termín, ktorý nepredchádza termín určený podľa predchádzajúceho pododseku o viac ako dva mesiace, ani ho nenasleduje o viac ako jeden mesiac. Nasledujúce voľby sa uskutočnia v zodpovedajúcom období posledného roku päťročného obdobia“.12 V súlade s tým sa voľby v roku 2019 uskutočnili 10 Európsky parlament: volebné postupy. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/21/europsky-parlamentvolebne-postupy>. 11 Slovenské pomenovanie Turíce. Oslavujú sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. V tomto období v mnohých členských krajinách bývajú vyhlásené školské prázdniny, počas ktorých zvyknú najmä nemecké rodiny s deťmi cestovať na dovolenky k moru. 12 Článok 11 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976 (dostupný v angličtine, dánštine, francúzštine, nemčine, taliančine a v holandštine ako Act concerning the election of the representatives of the Assembly by direct universal suffrage). https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 317 takisto v máji, a to od 23. do 26. mája. V roku 2024 sa voľby konali už v pôvodnom júnovom termíne od 6 do 9. júna (Obr. č. 1). Všetky členské štáty používajú pomerný volebný systém, pričom ide buď o systém otvorených (preferenčných) – týka sa to väčšiny členských štátov - a zatvorených zoznamov, respektíve kandidátskych listín (ide o šesť členských štátov, v ktorých volič nemôže uplatniť svoj preferenčný hlas: Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Portugalsko, Maďarsko a Rumunsko), alebo o systém jedného prenosného hlasu tj. voliči uvádzajú kandidátov v poradí podľa priority (Írsko a Malta). Okrem dobrovoľného minimálneho prahu/kvóra na pridelenie kresiel na úrovni 5% platných hlasov odovzdaných na vnútroštátnej úrovni, čo uplatňovalo napríklad Francúzsko, Belgicko, Litva, Poľsko, Slovensko, Česká republika, Rumunsko, Chorvátsko, Lotyšsko a Maďarsko; Rakúsko, Taliansko a Švédsko udržiavali kvórum na úrovni 4%; Grécko 3%; a Cyprus 1,8%13; sa Rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 stanovil povinný minimálny prah medzi 2% a 5% pre volebné obvody (vrátane členských štátov s jedným volebným obvodom) s viac ako 35 miestami v členských štátoch, v ktorých sa používal systém zoznamov, a ktorý mali členské štáty povinnosť zaviesť pred voľbami v roku 2024.14 V súlade s uvedeným rozhodnutím mohli členské štáty umožniť aj hlasovanie vopred, hlasovanie poštou a elektronické a internetové hlasovanie, 13 Ostatné členské štáty neuplatňujú žiadne kvóra, hoci Nemecko sa o to usilovalo, ale v dvoch rozhodnutiach z rokov 2011 a 2014 nemecký ústavný súd vyhlásil existujúce prahové hodnoty jednotlivých krajín pre voľby do EÚ (ktoré boli v prvom rade 5%, potom 3%) za protiústavné. 14 Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2018/994/oj?locale=sk>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 318 pri zabezpečení spoľahlivosti výsledku, tajnosti hlasovania a ochrany osobných údajov.15 (Obr. 1). Obrázok č. 1: Všetko o voľbách 2024. Zdroj: Európsky parlament: volebné postupy. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/21/europsky -parlament-volebne-postupy>. V európskych voľbách tvorí väčšina členských štátov jediný volebný obvod. Štyri členské štáty Belgicko, Írsko, Taliansko a Poľsko však rozdelili svoje štátne územie na viacero regionálnych volebných obvodov. V niektorých členských štátoch sa uvoľnené mandáty prideľujú prvým nezvoleným kandidátom na rovnakých zoznamoch s prípadnými úpravami s cieľom zohľadniť hlasy získané kandidátmi. V iných členských štátoch sú voľné miesta pridelené náhradníkom a, 15 Tieto metódy sa však začínajú dostávať do kolízie so zásadou tajnosti volieb a vyvolávajú tiež otázky, súvisiace s falšovaním a manipulovaním výsledkov tretími osobami alebo elektronickými systémami. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 319 ak takí nie sú, rozhodujúcim kritériom je poradie kandidátov na zozname. V iných členských štátoch sa môžu poslanci EP do Európskeho parlamentu vrátiť, keď pominul dôvod ich odchodu. V niektorých členských štátoch môžu nominácie predkladať len politické strany a politické organizácie. Vo všetkých ostatných členských štátoch môžu byť kandidatúry predkladané, ak sú podporené požadovaným počtom podpisov voličov, a v niektorých prípadoch sa požaduje aj peňažná volebná záloha, tzv. kaucia. Počet poslancov Európskeho parlamentu zvolených za politickú stranu je úmerný počtu hlasov, ktoré získala. A počet miest v EP je jednotlivým krajinám presne určený na základe princípu zostupnej proporcionality, čo znamená, že, čím je členský štát väčší z hľadiska populácie, tým väčší počet obyvateľov jeden poslanec reprezentuje.16 Všetky tieto technické nástroje sú určené na to, aby uľahčili účasť občanov na voľbách a zabezpečili tak demokratickú legitimitu tohto orgánu. Ako však naznačujú výsledky týchto volieb v oblasti volebnej účasti, dodnes sa ani EÚ a ani členským štátom nepodarilo vyvolať väčší záujem občanov, ktorý by ich prilákal k urnám. Hoci priemerná účasť za celú EÚ od obdobia zavedenia priamych volieb dosahuje okolo 50% (Tab. č. 1 a 2; Graf č. 1), dodnes sa EÚ nepodarilo prekonať volebnú účasť 61,99% z roku 1979 (Tab. č. 1). Skôr zaznamenávame klesajúcu tendenciu v oblasti volebnej účasti (Tab. č. 1, 2; Graf č. 1). Ak sa pozrieme na jednotlivé členské štáty, tu je situácia ešte v horšom stave. Okrem štátov, kde je volebná účasť povinná ako je Belgicko alebo Luxembursko – volebná účasť v týchto štátoch dosahuje okolo 90% (Tab. č. 1; Graf č. 1) – v niektorých členských štátoch, najmä tých, ktoré do EÚ vstúpili po roku 2004, nedosahuje volebná účasť ani 50% (Tab. č. 1; Graf č. 1). 16 BRHLÍKOVÁ, R.: Európska únia po Lisabone. Nitra: UKF, 2012, s. 90-91. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 326 Obrázok č. 2: Porovnanie výsledkov volieb 2019 a 2024. Zdroj: Európsky parlament. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: </https://results.elections.europa.eu/sk/n%C3%A1stroje/porovna vaci-nastroj/>. Ale predsa v záujme voliča je zmena. Zmena politickej reprezentácie, ako aj zmena politickej agendy. Už od volieb v roku 2019, ale najmä od volieb v roku 2024 sa očakávalo, že spôsobia na pôde Európskeho parlamentu, a tým v samotnej Európskej únii zemetrasenie v podobe prekreslenia vnútorného rozloženia síl medzi jednotlivými politickými skupinami. Očakávalo sa, že do EP vstúpia nové a ideologicky extrémistické politické strany z rôznych kútov EÚ. Nestalo sa tak, vnútorné prostredie EP zostalo relatívne stabilné, bez výraznejších zmien. A práve na príklade procesu výberu tzv. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 327 Spitzenkadidáta na pozíciu predsedu EK, alebo na príklade vnútorného fungovania EP, kedy EPP a S&D z titulu najväčšieho počtu kresiel v EP v podstate rozhodujú o všetkom, možno ilustrovať potrebu zmeny v samotnom Európskom parlamente, týkajúcu sa znovudemokratizácie procesov v jeho samotnom fungovaní. Pretože, ak dopredu niekto určí predsedu výboru, delegácie alebo podvýboru, nemožno potom hovoriť o demokratickom výbere takéhoto predsedu samotnými poslancami EP. Demokracia je predsa aj o tom, že členovia takéhoto výboru si sami na základe vlastného rozhodnutia zvolia svojho predsedu.25 Politické skupiny na nadnárodnej úrovni, či už politické skupiny v rámci Európskeho parlamentu ale aj tzv. nadnárodné stranícke federácie ako EPP či S&D/PES, sú tvorené kolektívnym členstvom. To znamená, že ich členmi sú jednotlivé politické strany etablované a vznikajúce v rámci straníckych a politických systémov členských štátov. A práve ľudovci a socialisti majú zastúpenie vo všetkých členských štátoch naprieč Európou, dokonca ľudovci sú zastúpení viacerými politickými stranami v jednom členskom štáte. Voliči oboch strán sú relatívne disciplinovaní, takže získavajú kreslá v EP po každých eurovoľbách. Zároveň Rokovací poriadok Európskeho parlamentu hovorí, že politickú skupinu na jeho pôde tvoria poslanci, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine členských štátov a ich minimálny počet je 23,26 čo takisto nahráva obom veľkým stranám. Nováčik, ktorý sa dostane do EP po prvýkrát, sa zvyčajne stane súčasťou už etablovanej politickej skupiny, pokiaľ jej ideologicky vyhovuje, alebo sa pokúsi vytvoriť vlastnú politickú skupinu, ale najčastejšie jeho poslanci skončia ako nezaradení poslanci. Takto 25 Ako takáto voľba prebiehala v skutočnosti mohli voliči sledovať v priamom prenose streamovanom samotným Európskym parlamentom v júli 2024. 26 Článok 33, bod 2. Pozri: Rokovací poriadok Európskeho parlamentu. 10 volebné obdobie, január 2025, s. 27. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/RULES-10-2025-01-20_SK.pdf>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 328 nastavené pravidlá spolu s nízkou volebnou účasťou paradoxne udržiavajú status quo pomerov v rámci Európskeho parlamentu. Tým sa dá do určitej miery vysvetliť, prečo si ľudovci a socialisti udržiavajú pomerne stabilné pozície na čele parlamentu a prečo malé, euroskeptické, národné a extrémistické strany nedokážu prevziať vedenie parlamentu. Záver Môžeme teda konštatovať, že pokiaľ sa nezmení prístup voličov k eurovoľbám v zmysle zvýšenia volebnej účasti, tak sa skutočne vo vnútornom zložení Európskeho parlamentu nič nezmení. Rozloženie síl zostane stabilné, približne na dnešnej úrovni tak, ako to znázorňuje obrázok č. 3. Obrázok č. 3: Volebné výsledky v roku 2024. Zdroj: Európsky parlament. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://results.elections.europa.eu/sk/>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 329 Ľudovci spolu so socialistami naďalej zostanú vedúcimi silami v EP. Naďalej budú určovať jeho celkovú politickú agendu a rozhodovať o jeho významných politických nomináciách a do určitej miery aj pozíciách v Európskej komisií. Pokiaľ ide o program, obe strany spolu s liberálmi sú schopné kanibalizovať, a tým aj eliminovať najmä svojich partnerov tým, že preberajú ich agendu, ako to môžeme pozorovať na prípade Zelených, ktorí kontinuálne, s výnimkou roku 2019, strácajú kreslá, a tým aj silu v EP (čiastočne to ilustruje Obrázok č. 1). Nízka volebná účasť silným politickým skupinám nahráva aj v tom, že v podstate blokuje nástup euroskeptických, eurorealistických a tzv. extrémistických skupín do Európskeho parlamentu. Literatúra: Act concerning the election of the representatives of the Assembly by direct universal suffrage. Official Journal L 278 , 08/10/1976 P. 0005 – 0011 [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://eurlex.europa.eu/eli/dec/1976/787(2)/oj>. BRHLÍKOVÁ, R.: Európska únia po Lisabone. Nitra : UKF, 2012, 256 s. BRHLÍKOVÁ, R.: Voľby do Európskeho parlamentu - voľby druhej kategórie. In: KRNO, S. (ed.): Štáty Visegrádskej štvorky po vstupe do Európskej únie. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, s. 60-70. Európsky parlament. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://results.elections.europa.eu/sk/>. Európsky parlament: volebné postupy. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/21/europs ky-parlament-volebne-postupy>. FREIRE, A.: Second-order elections and electoral cycles in democratic Portugal. In: South European Society and Politics, 9 (3), 2004, s. 54-79. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 330 HIX, S.; MARSH, M.: Second-order effects plus pan-European political swings: An analysis of European Parliament elections across time. In: Electoral Studies, 30 (1), 2011, s. 4-15. JENNING, J.: Five lessons from the "Spitzenkandidaten" European Parliament campaign. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://web.archive.org/web/20140809192020/http://www.ecfr.e u/content/entry/commentary_five_lessons_from_the_spitzenkandi daten_european_parliament_c281>. Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Charta základných práv Európskej únie. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácii Európskej únie, 2010, 403 s. MARSH, M.: Testing the Second-Order Election Model after Four European Elections. In: British Journal of Political Science, Volume 28, Issue 4, October 1998, s. 591-607. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1017/S000712349800026X>. NORRIS, P.: Nomination: Second order elections revisited. In: European Journal of Political Research, 31 (1), 1997, s. 109-114. REIF, K.; SCHMITT, H.: Nine second-order national elections: A conceptual framework for the analysis of European election results. In: European Journal of Political Research, 8 (1), 1980, s. 3-44. REIF, K.; SCHMITT, H.: Second-order elections. In: European Journal of Political Research, 31, 1997, s. 109-124 Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1023/A:1006860919635>. REIF, K.: European elections as member state second-order elections revisited. In: European Journal of Political Research, 31(1), 1997, s. 115–124. REIF, K.: National electoral cycles and European elections 1979 and 1984. In: Electoral studies, 3 (3), 1984, s. 244–255. Rokovací poriadok Európskeho parlamentu. 10 volebné obdobie, január 2025. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/RULES-102025-01-20_SK.pdf>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 331 Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://eurlex.europa.eu/eli/dec/2018/994/oj?locale=sk>. SCHMITT, H.; SANZ, A.; BRAUN, D.; TEPEROGLOU, E.: It All Happens at Once: Understanding Electoral Behaviour in Second-Order Elections. In: Politics and Governance, Volume 8, Issue 1, 2020, s. 6-18. Dostupné na internete: <10.17645/pag.v8i1.2513>. SCHMITT, H.; TEPEROGLOU, E.: The 2014 European Parliament elections in Southern Europe: Second order or critical elections? In: South European Society and Politics, 20 (3), 2015, s. 287-309. SCHMITT, H.; TOYGÜR, I.: European parliament elections of May 2014: Driven by national politics or EU policy making? In: Politics and Governance, 4 (1), 2016, s. 167-181. SCHMITT, H.: The European Parliament elections of June 2004: Still secondorder? In: West European Politics, 28 (3), 2005, s. 650-679. SCHMITT, H.; van der EIJK, C: There is not much Euro-hostile non-voting in Euroepan Parliament Elections. Paper prepared for the ECPR Joint Sessions of Workshop in Turin, Italy, March 21-25. online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.mzes.unimannheim.de/projekte/manifestos/schmitt/nonvoting_ecpr_torino. pdf>. Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: <https://eur-lex.europa.eu/legalcontent/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:01993L0109-20130127>. Standard Eurobarometer 101 - Spring 2024, Slovakia. [online], [cit. 22/02/2025]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-16 332 <https://veriangroup.com/hubfs/BE/Eurobarometer/Standard101-Spring%202024.pdf>. TEPEROGLOU, E.: A chance to blame the government? The 2009 European election in Southern Europe. In: South European Society and Politics, 15 (2), 2010, s. 247-272. van der BRUG, W.; van der EIJK, C. (eds.): European elections and domestic politics: Lessons from the past and scenarios for the future. Notre Dame: Notre Dame University Press, 2007. van der EIJK, C.; FRANKLIN, M.; MARSH, M.: What voters teach us about Europe-wide elections: What Europe-wide elections teach us about voters. In: Electoral Studies. 1996, 15 (2), s. 149-166.