Angažovanosť mimovládnych organizácií počas prezidentských volieb

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 345 Angažovanosť mimovládnych organizácií počas prezidentských volieb1 León Richvalský The free functioning of non-governmental and non-profit organizations (NGOs) is one of the key indicators of democracy and civic participation. NGOs allow citizens to actively participate in public affairs, increase the transparency of decision-making processes and act as a counterweight to state power. Political affairs have already been influenced by the nonprofit sector in the Slovak Republic on several occasions, mainly through voter mobilization and raising awareness about certain issues. In the 2024 presidential elections, NGOs mainly focused on supporting voter turnout and monitoring the electoral campaigns transparency. An interesting element in this area were also crowdfunding campaigns, which were able to activate the public and contribute to the increase of quality of civil society in the Slovak Republic. Úvod Slobodné fungovanie mimovládnych neziskových organizácií predstavuje v každej demokratickej spoločnosti jeden z kľúčových indikátorov miery jej demokratizácie a kvality občianskej spoločnosti. V každom demokratickom režime je aktívne zapojenie občanov do politických a rozhodovacích procesov zásadným predpokladom pre rozvoj občianskej spoločnosti, pričom participácia na občianskej a politickej úrovni významne prispieva k zvyšovaniu kvality demokracie a posilňovaniu verejného diskurzu. Hoci sa voľby považujú za základný nástroj politickej participácie, samotná účasť na voľbách nie je dostatočným prejavom občianskej participácie pre zabezpečenie efektívneho a dlhodobého fungovania demokracie.2 Neziskový sektor a viaceré mimovládne neziskové organizácie (MNO) preto zohrávajú 1 Tento príspevok vznikol v rámci riešenia projektu FPPV-71-2024 s názvom: Okresné úrady ako súčasť politického systému a verejnej správy na Slovensku. 2 RICHVALSKÝ, L.: Vybrané aspekty občianskeho sektora: fungovanie občianskych združení v trnavskom regióne. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2021. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 346 nezastupiteľnú úlohu pri podpore participatívnej demokracie, keďže umožňujú občanom aktívne sa zapájať do verejného diania, sledovať politický vývoj z neutrálneho hľadiska a občiansky sa angažovať. Tieto organizácie teda nepredstavujú len platformu pre voľnočasové aktivity občanov, ale mali by byť vnímané ako legitímni partneri štátu a vlády v procese rozhodovania a tvorby verejných politík.3 Význam participácie MNO v rozhodovacom procese spočíva predovšetkým v ich schopnosti prinášať odborné znalosti, reprezentovať rôznorodé spoločenské záujmy a zabezpečovať vyššiu mieru transparentnosti a verejnej kontroly. Rozhodnutia verejných orgánov, ktoré sú prijímané v spolupráci s participujúcou verejnosťou a občianskymi iniciatívami, sú spoločnosťou vnímané ako legitímnejšie a majú vyššiu mieru akceptácie.4 MNO a občianska spoločnosť sú často označované ako protiváha štátnej moci, keďže pomáhajú vyvažovať jej vplyv a zabraňujú koncentrácii politickej autority.5 Ich existencia mimo formálnych štruktúr štátu neznamená konfrontáciu či konflikt, ale skôr funkčnú súčinnosť a spoluprácu pri riešení spoločenských výziev.6 V tomto kontexte možno občianske združovanie vnímať ako nástroj ochrany individuálnych práv a slobôd, ktorý zabraňuje štátu v absolútnom ovládaní všetkých sfér občianskeho života a zároveň posilňuje princípy právneho štátu.7 3 MÜLLER, K.: Češi a občanská společnost. Praha: TRITON, 2002. 4 SZATMÁRY, Z.: Tretí sektor ako komparz v zlej hre. In: Vzťah štátu a občianskej spoločnosti – sme pripravení spolupracovať? Správa z konferencie. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.vipa.sk/web_files/2019/3/877.pdf>. 5 HORVÁTH, P.; MACHYNIAK, J.: The Practical Dimension of Civic Participation in Slovakia after 1989. In: Civic Participation in the Visegrad Group Countries after 1989. Lublin: UMCS, 2018. 6 GAJDOŠOVÁ, M.: Združenia a sloboda združovania. Bratislava: C. H. Beck, 2019. 7 BROZMANOVÁ-GREGOROVÁ, A.: Tretí sektor a mimovládne organizácie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 347 Podľa Martina Bútoru8 možno vymedziť desať základných funkcií, ktoré mimovládny sektor v demokratickej spoločnosti plní: 1. Formulácia a tlmočenie občianskych požiadaviek – MNO predstavujú hlas občanov a zviditeľňujú ich potreby v politickom a verejnom priestore; 2. Uchovávanie plurality – prispievajú k udržaniu rôznorodosti názorov a záujmov, čím podporujú pluralitnú demokraciu; 3. Mienkotvorná funkcia – aktívne ovplyvňujú verejnú diskusiu prostredníctvom advokácie, výskumov a aktivity v médiách; 4. Spoločensko-integračné pôsobenie – napomáhajú integrácii rôznych sociálnych skupín a vytváraniu spoločenskej súdržnosti; 5. Politicko-socializačná funkcia – podporujú občiansku výchovu, politickú gramotnosť a aktívne občianstvo; 6. Kontrolné funkcie (watchdog) – monitorujú činnosť verejných inštitúcií a upozorňujú na zneužívanie moci či porušovanie právnych noriem; 7. Poskytovanie služieb a verejných statkov – prispievajú k rozširovaniu dostupnosti služieb pre verejnosť, najmä v oblastiach, kde je štátna intervencia nedostatočná a podnikateľská by neprinášala zisk; 8. Terén pre sociálne experimenty a inovácie – vytvárajú priestor na testovanie rôznych riešení spoločenských problémov; 9. Prevencia a riešenie konfliktov – podieľajú sa na mediácii a zmierňovaní napätia v spoločnosti; 10. Rozmnožovanie spoločenského bohatstva – ich činnosť prispieva k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju danej spoločnosti. Aj napriek svojej deklarovanej apolitickosti, resp. presnejšie povedané snahe pôsobiť primárne v mimovládnej sfére, môžu MNO do istej miery ovplyvňovať politické dianie, a to buď priamo, alebo nepriamo. Ich vplyv sa môže prejaviť napr. mobilizáciou voličov, 8 BÚTORA, M.: Tretí sektor vo svete a u nás. In: Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava: Centrum prevencie a riešenia konfliktov, 1998. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 348 zvyšovaním povedomia o dôležitých spoločenských otázkach alebo podporou demokratických hodnôt v médiách. Výrazné prejavy takéhoto vplyvu bolo možné pozorovať napríklad v kampani MNO pred parlamentnými voľbami v roku 1998, ale aj v pôsobení iniciatívy Progresívne Slovensko či v prezidentskej kampani bývalého prezidenta Andreja Kisku.9 Príklady vplyvu MNO na politickú sféru v podmienkach SR Kampaň občianskej spoločnosti a MNO pred parlamentnými voľbami v roku 1998 predstavovala významný moment v občianskej mobilizácii, preto považujeme za dôležité o tejto skutočnosti napísať detailnejšie. V 90. rokoch bolo postavenie MNO voči vláde, najmä opozičným think-tankom, výrazne antagonistické, čo vyplývalo ako z nedostatočných možností financovania MNO po roku 1989, tak aj z politiky vtedajšej vládnej koalície.10 Financovanie viacerých MNO, ktoré sa v tomto období vyjadrovali k politickej a ekonomickej situácii, pochádzalo od zahraničných donorov, čo vláda využívala ako argument na diskreditáciu MNO v rámci mediálnej antikampane.11 Dôvodom primárne zahraničného financovania však boli viaceré skutočnosti, napr. nedostatočne rozvinutá filantropia a darcovstvo zo strany fyzických a právnických osôb, skutočnosť, že Slovenská republika nebola v tomto období členom Európskej únie (MNO teda nemali prístup k európskym grantom a štrukturálnym fondom), ako aj fakt, že v podmienkach SR zatiaľ neexistoval mechanizmus daňovej 9 RICHVALSKÝ, L.: Vybrané aspekty občianskeho sektora: fungovanie občianskych združení v trnavskom regióne. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2021. 10 SCHNEIDER, J.: Think-tanky ve visegrádských zemích. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 2003. 11 MARČEK, E.: Financovanie neziskového sektora po roku 1989, In: BÚTORA, M.; MAJCHRÁK, J.; STREČANSKÝ, B. (eds.): Keď ľahostajnosť nie je odpoveď. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2004. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 349 asignácie, ktorý v súčasnosti predstavuje obľúbený spôsob finančnej podpory MNO. Občianska kampaň 98, iniciatíva združujúca viaceré MNO, a projekt Rock volieb 98 (realizovaný Nadáciou pre občiansku spoločnosť), boli kľúčovými súčasťami predvolebnej mobilizácie občianskej spoločnosti. Medzi hlavné aktivity patrilo oslovovanie a vzdelávanie voličov a prvovoličov, monitoring volebného procesu, organizovanie volebného autobusu cestujúceho po Slovensku, ako aj koncerty a diskusie s cieľom zvýšiť občianske a politické povedomie.12 Výsledkom bola okrem zvýšenej volebnej účasti na parlamentných voľbách aj politická porážka vtedajšej vládnej koalície (nepriama, napriek víťazstvu nezostavila strana HZDS vládu). Ďalším príkladom vplyvu MNO na politickú sféru je hnutie Progresívne Slovensko, ktoré vzniklo v roku 2016 ako občianske združenie s cieľom analyzovať a navrhovať progresívne politické riešenia a posilňovať networking v tejto oblasti. Ako opozičný thinktank uskutočnilo turné pod názvom Tour Progres Slovenska. Dňa 27. novembra 2017 sa však táto iniciatíva transformovala na politickú stranu a následne vstúpila do volebnej súťaže.13 V tomto kontexte nemožno opomenúť prezidentské voľby v roku 2014, ktoré priniesli historický moment, kedy sa Andrej Kiska stal prvým prezidentským kandidátom, ktorý postúpil do druhého kola 12 BÚTORA, M.: Občianska spoločnosť na Slovensku: kontexty, problémy a výzvy. In: Občianstvo, participácia a deliberácia na Slovensku: teória a realita. Bratislava: VEDA, 2010. 13 Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu. In: SME, 13.9.2016. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zakladpre-politicku-stranu.html>; Združenie Progresívne Slovensko: Krajine chýba politická vízia. In: Teraz.sk, 30.1.2017. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.teraz.sk/slovensko/banska-bystrica-progresivne-slovensko-tu/240993clanok.html>; Progresívne Slovensko čaká prvý snem, zvolí si vedenie. In: Teraz.sk, 13.1.2018. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.teraz.sk/slovensko/progresivne-slovensko-caka-prvy-snem/302616clanok.html>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 350 bez predchádzajúcej politickej minulosti či skúsenosti a porazil politicky omnoho skúsenejšieho súpera. V kampani sa prezentoval ako podnikateľ, manažér a filantrop, nakoľko bol spoluzakladateľom známej charity Dobrý Anjel, n. o. Jeho volebná kampaň bola postavená na politickej nezávislosti, filantropických aktivitách a dôveryhodnosti vyplývajúcej z jeho charitatívnej činnosti, teda na jeho aktivitách z neziskovej sféry.14 15 Legislatívny rámec presahov MNO do politickej sféry Právny rámec Slovenskej republiky jednoznačne definuje limity činnosti MNO v oblasti politickej sféry z pohľadu financovania, ale aj volebnej kampane. Tieto obmedzenia nachádzame vo viacerých zákonoch, v nasledujúcej časti textu uvádzame tie najzásadnejšie. Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v § 12 stanovuje, že združenie môže byť zrušené v prípade, ak jeho činnosť presahuje zákonom vymedzený rámec a zasahuje do oblastí vyhradených politickým stranám, hnutiam alebo organizáciám zameraným na podnikateľskú a náboženskú činnosť. Tento zákaz má význam pri zabezpečovaní transparentnosti fungovania MNO a zamedzení obchádzania pravidiel politického združovania. Podobne, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v § 29 ods. 3 zakazuje použitie majetku nadácie na financovanie politických strán, hnutí alebo na podporu kandidátov na volené funkcie. Toto ustanovenie zabezpečuje, že nadácie, ktoré sú spravidla zamerané na charitatívne, verejnoprospešné alebo sociálne účely, nebudú zneužívané na 14 Profil nového prezidenta SR Andreja Kisku. In: Teraz.sk, 2014. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.teraz.sk/slovensko/andrej-kiska-profilprezident/87952-clanok.html>. 15 PRAUS, L.: Rok 2014: Keď si Slovensko zvolilo prvého nestraníckeho prezidenta. Kiska znamenal pre Fica najväčšiu porážku. In: SME, 9.1.2018. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://domov.sme.sk/c/20722677/rok-2014-ked-si-slovensko-zvoliloprveho-nestranickeho-prezidenta-kiska-znamenal-pre-fica-najvacsiu-porazku.html>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 351 financovanie politických subjektov. (Podobné obmedzenia obsahuje aj legislatíva upravujúca ostatné právne formy MNO.) Ďalšie dôležité ustanovenie obsahuje zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, ktorý v § 5 ods. 4 zakazuje prezidentským kandidátom prijímať dary alebo iné bezodplatné plnenia na volebnú kampaň od MNO, čo taktiež zásadne vplýva na zachovanie transparentnosti volebného procesu a elimináciu rizika ovplyvňovania kandidátov prostredníctvom neziskového sektora. Cieľom uvádzanej a ostatnej podobnej legislatívy je zachovať oddelenosť občianskej spoločnosti od politických štruktúr a zabezpečiť, aby MNO plnili svoje primárne poslanie. Na tomto mieste považujeme za dôležité spomenúť aj Inštitút tzv. tretích strán, teda subjektov, ktoré sa neuchádzajú o volené funkcie, ale vedú volebnú kampaň v prospech alebo neprospech kandidátov či politických strán, ktorý bol v SR zavedený zákonom č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, účinným od 1. júla 2015. Táto právna úprava umožňovala tretím stranám viesť volebnú kampaň za presne stanovených podmienok, vrátane povinnosti registrácie a dodržiavania finančných limitov.16 V júli roku 2019 však došlo k významnej zmene, kedy sa novelou tohto zákona, konkrétne zákonom č. 208/2019 Z. z., účinným od 16. júla 2019, inštitút tretích strán zrušil. Tento krok bol odôvodnený snahou o zabezpečenie rovnakých súťažných podmienok pre všetky politické subjekty a elimináciu možnosti obchádzania stanovených finančných limitov na volebnú kampaň prostredníctvom tretích strán. Po tejto legislatívnej zmene je vedenie volebnej kampane umožnené výlučne politickým stranám, politickým hnutiam, koalíciám 16 DOMIN, M.: Budú politické strany môcť viesť volebnú kampaň pred prezidentskými voľbami?. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2019/09/10/budu-politicke-strany-moct-viestvolebnu-kampan-pred-prezidentskymi-volbami/>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 352 týchto subjektov a samotným kandidátom.17 Činnosť tretích strán v prospech alebo v neprospech uvedených subjektov počas volebnej kampane je teda opäť v podmienkach SR nezákonná. Občianska spoločnosť, MNO a prezidentské voľby v roku 2024 Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami v roku 2024 nebola z pohľadu angažovanosti MNO poznamenaná masovými kampaňami občianskej spoločnosti ako napr. vyššie uvádzaná volebná kampaň pred parlamentnými voľbami v roku 1998, MNO sa angažovali predovšetkým v dvoch oblastiach: v monitoringu transparentnosti jednotlivých volebných kampaní a volebného procesu a v podpore volebnej účasti prvovoličov a zahraničných voličov. Ako vyplýva z vyššie uvádzaných funkcii mimovládneho sektora, MNO majú okrem iného dôležitú úlohu tzv. watchdog, teda akýchsi strážcov demokracie, ktorí monitorujú transparentnosť financovania volebných kampaní, dodržiavanie zákonnosti volebného procesu a poskytujú informácie o zistených pochybeniach širokej verejnosti. Pred prezidentskými voľbami v roku 2024 boli na tejto úrovni najviditeľnejšie najmä projekty Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu a MEMO 98. Transparency International Slovensko sa už druhýkrát v prípade prezidentských volieb zameriavalo na monitoring transparentnosti kampaní jednotlivých kandidátov a ich financovania. Podobne analyzuje aj ostatné typy volieb organizovaných v SR, na ich webovom sídle teda nachádzame aj analýzu financovania kampaní parlamentných volieb z rokov 2020 a 17 Zmeny vo financovaní volebnej kampane. Strany by sa mali uchádzať o dôveru prostredníctvom programu, nie financií. In: Noviny.sk, 27.6.2019. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://www.noviny.sk/politika/451836-zmeny-vo-financovani-volebnejkampane-strany-by-sa-mali-uchadzat-o-doveru-prostrednictvom-programu-niefinancii>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-18 353 2023, volieb do orgánov miestnych a regionálnych samospráv z roku 2022 a volieb do Európskeho parlamentu z roku 2024.18 Nadácia Zastavme korupciu sa v tejto oblasti pravidelne zameriava na monitoring médií, publikovanie zistení a komentárov, poskytovanie alternatívnych zdrojov informácií občanom a poukazovanie na prípadné porušenia demokratických zásad.19 Podobne funguje aj občianske združenie MEMO 98, ktoré v tejto oblasti pôsobí najmä prostredníctvom svojho portálu infovolby.sk, na ktorom okrem monitoringu médií ponúka napr. aj rozsiahle informácie pre voličov, volebnú kalkulačku či prieskumy verejnej mienky od viacerých agentúr.20 Odhliadnuc od opakovaných aktivít relatívne etablovaných MNO je podľa nášho názoru zaujímavé nahliadnuť na túto problematiku prostredníctvom občianskej podpory širokej verejnosti – prostredníctvom crowdfundingových kampaní, ktorý môžeme v tomto kontexte označiť za vyjadrenie veľkej časti občianskej spoločnosti.21 Zamerali sme sa na online fundraisingovú platformu DONIO.SK a výzvy, ktoré súviseli s prezidentskými voľbami 2024. Identifikovali sme tri súvisiace výzvy, konkrétne: „Prezidentské voľby 2024 – zmobilizujme voličov v zahraničí“; „Vypravme Volebný vlak pre zahraničných Slovákov na prezidentské voľby“; a „Voľby sa blížia. Podpor vznik príručky pre prvovoličov“. Prvá menovaná aktivita, teda „Prezidentské voľby 2024 – zmobilizujme voličov v zahraničí“, bola 18 Monitoring volebných kampaní a financovania strán. In: Transparency International Slovakia, 2024. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://volby.transparency.sk/>. 19 Blogujeme proti korupcii na Slovensku. In: Aktuality.sk, 2024. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://zastavmekorupciu.sk/aktuality/>. 20 O nás. In: Infovolby.sk. 2024. [online], [cit. 20/02/2025]. Dostupné na internete: <https://infovolby.sk/o-nas>. 21 SVIDROŇOVÁ, M. M.; MUTHOVÁ, N. J.; ĎURDÍKOVÁ, M.: Zdroje financovania mimovládnych neziskových organizácií - možnosti v Slovenskej republike. Banská Bystrica: Belianum, Univerzita Mateja Bela, 2023, 188 s.