Moderné sociálne hnutia, občianska participácia a vzdelávanie v digitálnom priestore

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 361 Moderné sociálne hnutia, občianska participácia a vzdelávanie v digitálnom priestore1 Katarína Minarovičová - Veronika Valkovičová The paper examines the evolution of social movements and their contemporary characteristics, with a focus on modern movements aiming at symbolic and cultural transformation. Modern movements prioritize identity, recognition, and epistemic legitimacy, adopting personalized activism that bridges individual experiences with collective goals. A central feature of these movements is the use of connective action in online spaces, where individuals mobilize and share information, bypassing reliance on traditional media. Connective action enables anonymity, challenges taboo narratives, and fosters supportive communities, which can subsequently lead to offline collective action. The paper underscores the importance of civic education in schools to foster critical thinking and civic engagement, equipping young people for active and informed participation in society. Úvod Aj keď by sa mohlo zdať, že za posledné storočie prešli sociálne hnutia2 dramatickým vývojom, v skutočnosti došlo k zásadnému vývoju skôr v oblasti ich skúmania. Napriek tomu, že sú aktéri a siete, ktoré hnutia formujú, súčasťou spoločenského života a teda sa vyvíjajú s ním, napríklad s ohľadom na vývoj nových technológií, do značnej miery možno u nich pozorovať historickú kontinuitu popri inováciách.3 To, čo sa však za posledné storočie zmenilo, bol odklon 1 Tento príspevok vznikol vďaka projektu VEGA 1/0504/22 Nové podoby vzdelávania a zvyšovania povedomia o sexuálnom násilí a obťažovaní. 2 Existujú rôzne definície pre koncept sociálneho hnutia, ktorý sa stal analytickým nástrojom pre skúmanie spoločenských fenoménov sieťovania s kolektívnym cieľom. Napríklad podľa Della Porty a Dianiho (2020) a Fominayi (2020) sú sociálne hnutia sieťami aktérov, ktorí sledujú spoločné ciele založené na kolektívnej solidarite, presvedčeniach alebo identite. Podstatou sociálnych hnutí je formovanie kolektívnych akcií okolo spoločných konfliktných otázok. 3 FOMINAYA, C. F.: Social movements in a globalized world. London: Bloomsbury Publishing, 2020. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 362 od vnímania sociálnych hnutí ako iracionálneho davového správania,4 a nasmerovanie k novým otázkam: Čo vznik hnutí podnecuje a pomáha im pretrvávať? Čo motivuje jednotlivcov hnutia podporovať a participovať na nich napriek tomu, že by bolo bezpečnejšie sa nezapájať a čakať doma, kým sa o zmenu zaslúžia.5 Na Slovensku počas volieb v rokoch 2023 a 2024 zohrali významnú úlohu viaceré online aktivistické hnutia a iniciatívy, ktoré sa zameriavali na mobilizáciu voličov, šírenie informácií a podporu transparentnosti volebného procesu. Patrili medzi ne napríklad Za slušné Slovensko, Slovensko.Digital, Zastavme korupciu, či Mladí proti fašizmu. Prostredníctvom sociálnych médií organizovali protesty a diskusie, čím prispievali k zvýšeniu občianskej angažovanosti. Moderné sociálne hnutia Tzv. moderné sociálne hnutia sú konceptom, ktorý sociálni vedci a vedkyne začali využívať pomerne nedávno, aby pomenovávali nové trendy v sociálnych hnutiach, ktoré mohli pozorovať v Európe a Severnej Amerike od 60-tych rokov minulého storočia. Pri hnutiach 19. storočia dominovala v pozornosti vedcov otázka triednych konfliktov a pozornosť aktérov sa sústredila na štát či politické elity ako na centrá moci.6 Moderné sociálne hnutia posledného pol-storočia sa postupne formovali so zámerom o symbolickú či kultúrnu zmenu, pričom tieto hnutia sa do značnej miery usilujú o zmenu naratívov, diskurzov či priamo o de-stigmatizáciu a uznanie konkrétnych identít. V centre ich pozornosti už nemusí byť nevyhnutne len štát, ale aj vedecké autority, či podnikateľské elity a firmy. Tieto hnutia preto nie sú v konflikte (len) o materiálne zdroje, záujem môžu mať 4 SOPÓCI, J.: Kolektívne správanie a sociálne hnutie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2004. 5 DELLA PORTA, D.; DIANI, M.: Social Movements: An Introduction, 3rd Edition. Hoboken: Wiley, 2020. 6 ZNEBEJÁNEK, F.: Sociologie konfliktu. Praha: Sociologické nakladatelství, 2015. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 363 aj o epistemické zdroje,7 resp. epistemickú legitimitu.8 Najviditeľnejšie tieto požiadavky artikulujú hnutia venované požiadavkám konkrétnych menšín ako napr. hnutie za práva osôb so zdravotným postihnutím alebo LGBTIQ ľudí. Avšak epistemický aspekt konfliktu hnutia pozorujeme napríklad aj v súčasnom hnutí proti sexuálnemu násiliu, resp. rodovo podmienenému násiliu, ktoré sa snaží o zmenu rozšírených naratívov o sexuálnom násilí, resp. o odbúranie tzv. mýtov sexuálneho násilia.9 Aktuálne teoretizovanie o feministickom, resp. ženskom sociálnom hnutí napríklad zdôrazňuje šírenie povedomia a vzdelávanie ako jednu zo zásadných praxí aktivizmu.10 Súčasné perspektívy moderných sociálnych hnutí dopĺňajú ešte jeden kľúčový aspekt týchto sietí aktérov, ktorým je značná „personalizácia“ participácie na sociálnom hnutí. Pod personalizáciu môžeme napríklad zahrnúť stieranie hraníc medzi osobnou zmenou a snahou o kolektívnu zmenu.11 Taylor a Raeburn12 vyslovene hovoria o „personalizovanej politickej rezistencii“, ktorej súčasťou sú každodenné aktivity, ktorých cieľom je zapojenie sa do ideologického sporu, ktorý je súčasťou politiky hnutia. Môže ísť napríklad o konzumáciu konkrétnych produktov kultúry, či zámernú konzumáciu alebo bojkot konkrétnych produktov – napr. konzumácia vegánskej stravy a podpora vegánskych výrobkov s cieľom limitovať 7 FOMINAYA, C. F.: Social movements in a globalized world. London: Bloomsbury Publishing, 2020. 8 FRICKER, M.: Epistemic injustice: Power and the ethics of knowing. Oxford: Oxford University Press, 2007. 9 BURT, M. R.: Cultural myths and supports for rape. In: Journal of Personality and Social Psychology. 2/1980, s. 217-230. 10 ESCHLE, C.; MAIGUASHCA, B.: Rethinking globalised resistance: feminist activism and critical theorising in international relations. In: The British Journal of Politics and International Relations. 2/2007, s. 284-301. 11 MELUCCI, A.: The symbolic challenge of contemporary movements. In: Social research. 4/1985, s. 789-816. 12 TAYLOR, V.; RAEBURN, N. C.: Identity politics as high-risk activism: Career consequences for lesbian, gay, and bisexual sociologists. In: Social Problems. 2/1995, s. 252-273. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 364 dopady klimatickej krízy. Avšak personalizácia v medziach sociálnych hnutí môže mať aj iné podoby. Ide napríklad o využívanie osobnej skúsenosti s cieľom osobného zapojenia do konkrétnych iniciatív či zdielanie vlastnej skúsenosti s cieľom vzdelávať ostatných o útlaku či požiadavkách hnutia. V tomto ohľade možno napríklad spomenúť rodičov LGBTIQ detí, ktorí ako „živé knihy“ šíria povedomie o skúsenostiach seba a svojich detí. V neposlednom rade možno personalizáciu nájsť v spôsobe, akým môžu aktéri a siete hnutia šíriť informácie a vzdelávať o konkrétnych problémoch. Práve v tomto ohľade sa moderné digitálne technológie a tzv. nové médiá13 (napr. sociálne siete) javia ako kľúčové, keďže sa dokážu nachádzať priamo tu a priamo teraz v kohokoľvek vrecku. Fominaya14 napríklad píše, že moderné sociálne hnutia našli využitie pre nové médiá a digitálne technológie v rôznych oblastiach – od náboru nových členov a členiek do formálnych i neformálnych iniciatív, ich konštantné informovanie, až po formovanie a zdieľanie naratívov a rámcov, ktoré hnutiam pomáhajú mobilizovať širšiu verejnosť. Práve s ohľadom na šírenie informácií a povedomia o konkrétnych problémoch sa sociálne siete objavili ako nový zdroj sociálnych hnutí, ktoré predtým záviseli od pozornosti a priazne mainstreamových médií, ak sa chceli dostať k širšej verejnosti.15 Dnes môžu informácie v reálnom čase zdieľať jednotlivci a zároveň môžeme pozorovať stieranie hraníc medzi producentmi a konzumentmi informácií či naratívov hnutia. Vznikajú tzv. produsers, ktorí/é nie len prijímajú informácie, ale ich i vytvárajú a zdieľajú.16 V online priestore 13 PETRJÁNOŠOVÁ, M.: Úvod. In: PETRJÁNOŠOVÁ, M. (ed.): Nové médiá a občianska participácia na Slovensku. Bratislava: VEDA, 2020, s. 6-8. 14 FOMINAYA, C. F.: Social movements in a globalized world. London: Bloomsbury Publishing, 2020. 15 DELLA PORTA, D.; DIANI, M.: Social Movements: An Introduction, 3rd Edition. Hoboken: Wiley, 2020. 16 MENDES, K.; RINGROSE, J.; KELLER, J.: Digital feminist activism: Girls and women fight back against rape culture. Oxford: Oxford University Press, 2019. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 365 sa pre túto dynamiku dokonca vytvárajú nové formy komunikácie, ako je napr. produkcia politických meme obrázkov. Na jednej strane ide o značne šablonovitý a schématický spôsob komunikácie, tá však za pomoci humoru umožňuje širokému spektru digitálneho publika obrázku porozumieť a šíriť informácie spolu s emóciami. Konektívne akcie v digitálnom online priestore S ohľadom na horeuvedené sa do pozornosti teórií a empirického výskumu sociálnych hnutí v ostatnom časte dostal koncept tzv. konektívnej akcie v digitálnom online priestore. Konektívna akcia v online priestore však nespĺňa podmienky kolektívnej akcie,17 naproti tomu ide o vytváranie digitálnych sietí medzi účastníkmi a účastníčkami, ktoré im dovoľujú zdieľať poznanie, kultúrnu produkciu a umožňujú výmenu informácií. Konektívne akcie tak možno považovať za pred-stupeň kolektívnych akcií, ktoré sú pozorovateľnou praxou občianskej participácie. Aby mohli jednotlivci spolupracovať s cieľom ovplyvňovať komunitu vo svoj prospech,18 musí najprv dôjsť k formovaniu istej kolektivity. Práve táto kolektivita vzniká v online priestore v podobe konektívnych akcií, ktoré sú zvyčajne naplnené personalizovaným obsahom, ktorý je zdieľaný – osobné príbehy, meme, fotky či videá.19 To čo však výskumníkov a výskumníčky zaujíma, je fakt, že sú tieto siete udržiavané jednotlivcami, ktorí na seba nie sú naviazaní, ako je bežné 17 Pod kolektívnou akciou rozumieme činnosť skupiny (buď jednotlivcov alebo kolektívu združeného v skupine/organizácii), ktorej cieľom je sledovať spoločný záujem. Musí ísť o cielenú aktivitu, ktorá sa vyznačuje kolektívnym charakterom (Melucci 1985). Keď hovoríme v politických vedách o kolektívnej akcií, máme zvyčajne na mysli nejakú akciu, ktorá má politický rozmer. 18 PLICHTOVÁ, J.: Prečo potrebujeme výskum občianstva, participácie a deliberácie? In: PLICHTOVÁ, J. (ed.): Občianstvo, participácia a deliberácia na Slovensku: teória a realita. Bratislava: VEDA, 2010, s. 17-41. 19 PARSLOE, S. M.; HOLTON, A. E.: #Boycottautismspeaks: communicating a counternarrative through cyberactivism and connective action. In: Information, Communication & Society. 8/2018, s. 1116-1133. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 366 v kolektívnych akciách v offline prostredí. Tieto siete môžu byť samoorganizujúce i organizované konkrétnymi aktérmi, ktorí touto prácou sledujú politické zámery.20 Konektívne akcie môžu mať rôzne podoby, ide napríklad o uzavreté či otvorené skupiny na Facebook-u, advokačné účty na Instagram-e, či komunita na Twitter-i, ktorá sleduje a komunikuje informácie okolo konkrétneho hashtag-u. Skutočne pálčivou otázkou však je, či a za pomoci čoho sa dokážu konektívne online akcie pretransformovať do kolektívnych offline akcií, napr. do protestov, zbierok, petícií či do celých občianskych združení. Vromen, Xenos a Loader21 napríklad popisujú značné benefity online konektívnych akcií, ktoré k nim priťahujú účastníkov a účastníčky - umožňujú jedincom zapájať sa na základe ich vlastných potrieb (opäť spomínaná personalizácia), spájajú ľudí z rôznych regiónov i sociálnych tried, umožňujú každodenné politické angažovanie sa bez účasti na formalizovaných kolektívoch, sú využívané jedincami, ktorí odmietajú/nedôverujú konvenčným formám občianskej participácie, nevyžadujú „živú“ interakciu tvárou v tvár. Práve toto môžu byť benefity občianskej participácie, ktoré oceňujú jednotlivci, ktorí boli tradične vylúčení/é z verejného priestoru (napr. ženy a LGBTIQ ľudia) a preto hľadajú „tichšie“ platformy pre svoje angažovanie sa, ako je napríklad Instagram.22 Napriek tomu, že tieto siete majú značný potenciál pritiahnuť mladých ľudí k digitálnej občianskej participácii, výskum fókusových 20 Viac pozri: BENNETT, L.; SEGERBERG, A.: The Logic of Connective Action: Digital Media and the Personalization of Contentious Politics. Cambridge University Press, 2014; alebo BENNETT, L.; SEGERBERG, A; WALLACE, S.: Organization in the crowd: peer production in large-scale networked protests. In: Information, Communication & Society, 17 (2), 2013, s. 232-260. 21 VROMEN, A.; XENOS, M. A.; LOADER, B.: Young people, social media and connective action: From organisational maintenance to everyday political talk. In: Journal of Youth Studies. 1/2015, s. 80-100. 22 MENDES, K.; RINGROSE, J.; KELLER, J.: Digital feminist activism: Girls and women fight back against rape culture. Oxford: Oxford University Press, 2019. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 367 skupín Blažekovej a Petrjánošovej23 ukázal, že okrem nízkej motivácie je u mladých ľudí prekážkou nedôvera vo vlastný impakt, obava verejne prejaviť názor, či nedostatok financií, keďže prístup do digitálneho priestoru nie je voľne dostupný. Autorky však tieto faktory stavajú do kontrastu s aspektmi, ktoré mladých ľudí do digitálneho aktivizmu priťahujú – ide o lokálnosť či naliehavosť problému alebo osobný záujem na konkrétnom probléme. Okrem týchto pesimistických vyhliadok bývajú konektívne akcie, ktorých podstatou je vytváranie informačných sietí, kritizované a pomenovávané ako „slacktivism“, teda lenivý aktivizmus.24 Ako lenivý je označovaný preto, že vyžaduje menej energie a „cena“ za tento aktivizmus25 je nižšia, ako by bola pri zapojení do offline iniciatív. Súčasná odborná literatúra však poukazuje na to, že majú aj online konektívne akcie rôzne rozmery, ktoré bývajú často prehliadané práve z dôvodu, že sú oproti iným formám iniciatív v offline prostredí vnímané ako menejcenné. Konektívne akcie podľa tejto literatúry dosahujú svoje ciele na troch úrovniach: 1. Oponovanie dominantným naratívom a prelomenie ticha pri tabuizovaných témach – Mnohé skúsenosti i identity, ktoré stoja dnes v centre moderných sociálnych hnutí, sú spoločensky stigmatizované alebo tabuizované (napr. preživší/e sexuálneho násilia). To môže jednotlivcom brániť o týchto identitách či skúsenostiach verejne hovoriť. 23 BLAŽEKOVÁ, K.; PETRJÁNOŠOVÁ, M.: Mladí ignoranti alebo mladí aktívni občania? Občianska participácia online u (veľmi) mladých. In: PETRJÁNOŠOVÁ, M. (ed.): Nové médiá a občianska participácia na Slovensku. Bratislava: VEDA, 2020, s. 26-55. 24 SALMONSSON, L.: #Akademiuppropet: Social media as a tool for shaping a counter-public space in Swedish academia. In: CHANDRA, G.; ERLINGSDÓTTIR, I. (eds.): The Routledge Handbook of the Politics of the# MeToo Movement. New York: Routledge, 2021, s. 439–449. 25 GALLAGHER, R. (et al.): Reclaiming stigmatized narratives: The networked disclosure landscape of# MeToo. In: Proceedings of the ACM on Human-Computer Interaction. 3/2019, s. 1-30; CHANDRA, G.: The anonymous feminist: Agency, trauma, personhood, and the #MeToo movement. In: CHANDRA, G.; ERLINGSDÓTTIR, I. (eds.): The Routledge Handbook of the Politics of the# MeToo Movement. New York: Routledge, 2021, s. 99-108. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 368 Anonymizované prostredie sociálnych sietí im však umožňuje oponovať dominantným stigmatizujúcim naratívom a tak dospieť k istému posilneniu a prezentovať sa ako vzájomne solidárny kolektív schopný politickej akcie.26 2. Formovanie bezpečného prostredia a online komunity – Digitálny priestor sa vyznačuje množstvom rizík ako pre mladých ľudí, tak aj pre dospelú populáciu. Aktivistické pôsobenie v online prostredí napríklad môže znamenať vystavenie sa verbálnemu násiliu či vyhrážkam, až po tzv. doxxing, kedy niekto zverejní súkromné údaje (ako napr. adresu či telefónne číslo) osoby s cieľom zastrašiť ju alebo vyvolať násilie voči nej.27 Napriek týmto rizikám výskum ukazuje, že sa ľudia prítomní v online prostredí aktívne snažia negociovať hranice svojho bezpečia, pričom práve osoby, ktorých identity či skúsenosti môžu byť sanckiované v offline prostredí, nachádzajú v digitálnych priestoroch podporné siete. Napríklad preživším násilia tento priestor dovoľuje zdieľať svoje skúsenosti, vzdelávať sa o násilí, ale zároveň aj otvorene diskutovať a uvažovať o politických konceptoch. Ide o „každodenné“ stretávanie sa, ktoré sa napriek tomu deje v neverejnom prostredí, z ktorého existuje únik a ktoré umožňuje socializáciu mimo offline sociálneho kruhu (napr. škola a rodina).28 3. Šírenie povedomia a informácií o konkrétnych problémoch – Cieľom konektívnych akcií je zdieľanie informácií v kolektíve, pričom tieto informácie môžu slúžiť ako zdroje mobilizácie. 26 MENDES, K.; RINGROSE, J.; KELLER, J.: Digital feminist activism: Girls and women fight back against rape culture. Oxford: Oxford University Press, 2019. 27 MENDES, K.; RINGROSE, J.; KELLER, J.: Digital feminist activism: Girls and women fight back against rape culture. Oxford: Oxford University Press, 2019. 28 CLARK-PARSONS, R.: Building a digital Girl Army: The cultivation of feminist safe spaces online. In: New Media & Society. 6/2018, s. 2125-2144. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-19 369 Napríklad veľké množstvo ľudí s konkrétnou skúsenosťou poukazuje na rozšírenosť konkrétneho problému.29 Ide zvyčajne o informácie o aktuálnych udalostiach, no zároveň aj o informácie o tom, ako hnutie a jeho aktéri rámcujú konkrétne problémy a svoje požiadavky.30 Tieto rámce však môžu mať aj silný afektívny aspekt, kedy platformy sociálnych sietí vytvárajú priestor pre cirkuláciu emócií napr. frustrácie či hnevu, ktoré sú dôležité pre formovanie kolektívnej identity a kolektívnej solidarity.31 Občianske vzdelávanie na školách ako podpora občianskej participácie Občianske vzdelávanie na školách zohráva zásadnú úlohu pri rozvíjaní kritického myslenia a podporovaní občianskej participácie mládeže. Podľa viacerých štúdií je vzdelávanie v tejto oblasti kľúčové nielen pre pochopenie fungovania demokratických inštitúcií a procesov, ale aj pre posilnenie zručností potrebných na kritické hodnotenie informácií a na efektívne rozhodovanie o spoločenských otázkach.32 Školské systémy, ktoré sa venujú občianskemu vzdelávaniu, významne prispievajú k formovaniu aktívnych občanov a občianok, pretože študentky a študenti nadobúdajú schopnosť analyzovať spoločenské dianie, lepšie porozumieť vlastnej úlohe v rámci občianskej spoločnosti a tiež sa angažovať za hodnoty, ktoré 29 JENKINS, S.; POLONI-STAUDINGER, L. M.; STRACHAN, C.: Linked fate, #MeToo, and political participation. In: Politics, Groups, and Identities, 1/2023, s. 18-36. 30 BENFORD, R. D.; SNOW, D. A.: Framing processes and social movements: An overview and assessment. In: Annual review of sociology, 1/2000, s. 611-639. 31 PARSLOE, S. M.; HOLTON, A. E.: #Boycottautismspeaks: communicating a counternarrative through cyberactivism and connective action. In: Information, Communication & Society, 8/2018, s. 1116-1133. 32 KAHNE, J.; WESTHEIMER, J.: Teaching democracy: What schools need to do. In: Phi Delta Kappan, 85 (1), 2003, s. 34-40.