Voľby ako ideologický prostriedok legitimizácie politických zriadení z hľadiska dialektického vzťahu systému a revolúcie

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 517 Voľby ako ideologický prostriedok legitimizácie politických zriadení z hľadiska dialektického vzťahu systému a revolúcie Martin Šoman The following paper is a continuation of interdisciplinary research on ideologies, with this particular contribution analyzing elections as an ideological tool for legitimizing political regimes from the perspective of the dialectical relationship between system and revolution. The paper combines various philosophical and theoretical approaches, focusing on the analysis of contemporary political and economic structures. It also examines the essence of elections in terms of whether they truly bring about systemic change or merely reproduce the existing order. Úvod a kontext Nasledujúci príspevok s názvom Voľby ako ideologický prostriedok legitimizácie politických zriadení z hľadiska dialektického vzťahu systému a revolúcie, je výsledkom interdisciplinárneho výskumu, prebiehajúceho niekoľko rokov. Jeho výstupmi sú viaceré publikácie na tému ideológií, v rámci ktorých sme predstavili aj vlastný teoretický koncept, niekoľko vedeckých článkov, a výskum taktiež zahŕňal vystúpenia na vedeckých konferenciách. Spomíname to najmä preto, že tieto výsledky už prestali sami o sebe predstavovať motivačnú zložku výskumu. V jednom momente počas jeho kontinuálnej realizácie, kedy sme sa dostávali hlbšie k samotnej podstate uskutočňovania príslušného výskumu, sme dospeli k záveru, že jeho integrálnu súčasť tvorí samotný autor. Ako by to bolo však možné – skĺbiť snahu o objektivitu vedeckého prístupu so subjektivitou seba samého? Dva extrémne protipóly vytvárajúce dokonalú fúziu. Príčinu by mohla spôsobovať dialektická podstata reality, avšak začnime postupne. Náš príspevok teda uvedieme v úplne nezvyčajnom kontexte. Prežitie vystúpenia pred obecenstvom, či čítanie vedeckého príspevku, je istou formou precítenia seba samého. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 518 Pre ilustráciu – v prípade prednášaného príspevku prebiehajú v mozgu každého človeka v určitej miestnosti milióny chemických reakcií, ktoré umožňujú spracovanie slov, emócií, pamäte a pochopenia.1 Chemické reakcie vo svaloch riadia pohyby hlasiviek, pier, mimiky a dýchania.2 A ak rozprávame o niečom emotívnom, môže sa u prítomných spustiť uvoľňovanie hormónov (napríklad adrenalínu).3 Sú tu aj ďalšie aspekty ovplyvňovania okolia, a to v prípade samotného prostredia. Pokiaľ sú v miestnosti iné zdroje chemických reakcií, môže ísť napríklad o premietanie prezentácie, tak dochádza k ďalším procesom.4 Tento kontext sme zvolili najmä preto, aby sme si mohli hneď na začiatku stanoviť, čím sa budeme v príspevku zaoberať. To, že sme si tento prístup zvolili, je výsledkom istej voľby. Čomu slúžia voľby v politických súvislostiach, z čoho vlastne pochádzajú a aké dopady majú na politickú realitu? Práve týmto naznačeným problémom sa budeme v príspevku venovať. Môže však vystať otázka, prečo práve v súvislosti s dialektikou, ako naznačuje názov? V uvedenom aspekte je potrebné načať definičný rámec, a vysvetliť tak, čo pod pojmom „dialektika“ máme vôbec na mysli. Nemecký sociológ a filozof F. Engels redukoval zákony dialektiky na tri podoby: 1. Zákon zvratu kvantity na kvalitu a naopak; 2. Zákon vzájomného prenikania sa protikladov; 1 NATIONAL LIBRARY OF MEDICINE: Information about the Brain. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK20367/>. 2 LESZEK, K.: Neural Control of the Upper Airway: Respiratory and State-Dependent Mechanisms. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5242202>. 3 MENTAL HEALTH AMERICA: What is Adrenaline?. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://mhanational.org/resources/what-is-adrenaline/>. 4 WHYTE, D.: From Black to Clear with the Magic of Photochemistry. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.sciencebuddies.org/science-fairprojects/project-ideas/Chem_p095/chemistry/magic-of-photochemistry>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 519 3. Zákon negácie negácie.5 Počas nášho, už spomínaného kontinuálneho výskumu ideológií sme v jednom momente taktiež dospeli k nemožnosti obhliadnutia nutnosti dialektického nazerania na problematiku, spojenú s fungovaním reality. Súvis to malo s istým partikulárnym problémom, v rámci ktorého sme na jeho riešenie aplikovali deskripciu „ja“ od dánskeho filozofa S. Kierkegaarda. Tá sa zakladala na vzťahu „ja“ ku „ja“, ktorý vytvára syntézu, následne umocnenú vzťahom k sebe samej.6 Dodatočne sme daný koncept taktiež aplikovali na vzťah jednej osoby k druhej.7 Je dôležité podotknúť, že uvedené implikácie, vychádzajúce z dialektickej podstaty vnímania „ja“ a fungovania medziľudských vzťahov sa odzrkadľujú v každodennom prežívaní reality. Výnimku nepredstavuje ani tento konkrétny príspevok, či už z procesuálneho hľadiska jeho vytvárania alebo následnej spätnej percepcie. Tá je dialektikou imanentne ovplyvnená, čo je dôležité si uvedomovať aj pri jeho čítaní, nakoľko reakcia umocnená prvotnou akciou, spočívajúcou v začatí procesu prečítania slov a ich následného spracovania, vytvára podmienky pre jej následnú negáciu. Výnimkou nie je ani autorský vklad, ktorý je súčasťou príspevku, venujúcemu sa konkrétnemu problému, týkajúcemu sa volieb, avšak z hľadiska dialektiky systému a revolúcie. Dialektika systému a revolúcie Pri zameraní sa na dialektiku systému a revolúcie sa však v prvom rade musíme sústrediť na to, že sa vzťahuje aj na vznik prírody, teda vesmíru, ktorého funkcionality sme čiastočne načrtli v úvode. Do jeho vzniku jestvoval istý systém usporiadania všetkého čo existovalo alebo 5 ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, s. 54. 6 KIERKEGAARD, S.: Choroba na smrť. Bratislava: Premedia, 2018, s. 161. 7 Bližšie pozri: ŠOMAN, M.: 24 hodín v postmodernom kapitalizme. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.repub.sk/?p=1161>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 520 neexistovalo, ktorý naštrbila revolúcia. Rovnaký prístup môžeme aplikovať na myslenie – istý systém naštrbí revolúcia, ktorá následne zmení dosiahnuté východiská. Práve tu však nastáva potreba voľby. Uvedenú podmienenosť môžeme preniesť aj do politickej voľby. Tá by mala priniesť istú revolúciu politického usporiadania alebo aspoň jeho zmenu.8 Je tomu ale naozaj tak? Valná väčšina štátov má aspoň nejaký druh volebných procesov, aj keď môžu byť formálne, obmedzené, nedemokratické alebo aj úplne zmanipulované. Aj v najprísnejších autoritárskych režimoch existujú určité formy volieb na miestnej, komunálnej alebo inej úrovni, hoci ich vplyv na vládu môže byť minimálny alebo neexistujúci. Štáty ako Severná Kórea,9 Saudská Arábia,10 alebo Brunej11 majú aspoň nejaké volebné procesy, hoci ich výsledok je zmanipulovaný alebo vopred daný. Význam volieb je v týchto prípadoch iba symbolický. Čo ak však uplatníme dialektický princíp zmeny myslenia alebo vzniku vesmíru na ostatné voľby? Explicitne musíme dodať, že tieto dialektické princípy predstavujú v tomto prípade vzťah systému a revolúcie. Pokiaľ s rovnakou vedomosťou spletitého vzťahu fungovania dialektiky na úrovni reality alebo jej vnímania v rámci procesu myslenia pristúpime k voľbám, ako ku konceptu legitimizácie politickej moci, rozdiel medzi voľbami v takzvaných demokratických a autoritárskych režimoch vlastne nenájdeme.12 8 ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, s. 25. 9 DAVIES, CH.: The upside-down world of North Korean elections. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.ft.com/content/3930db9c-207e-4c62-be3d0ecde70b3c43>. 10 Official government website of the Government of the Kingdom of Saudi Arabia: Elections in Saudi Arabia. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://my.gov.sa/en/content/elections-in-ksa#section-2>. 11 FREEDOM HOUSE: Brunei. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://freedomhouse.org/country/brunei>. 12 ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, s. 54. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 521 Voľby ako ideologický prostriedok legitimizácie moci Jeden z najväčších demokratických teoretikov G. Sartori,13 odkazujúc na ďalšieho velikána demokratických teórií R. Dahla,14 rozobral rozdiel medzi oligarchiou, nevolebnou polyarchiou, volebnou polyarchiou a demokraciou. Explicitne uvádza, že podmienkou demokracie je, že demos (ľud), musí mať neobmedzenú právomoc vyberať vodcov, aby mohol obmedzovať, kontrolovať a ovplyvňovať ich moc. Nato sú potrebné pravidelné voľby.15 A tu sa dostávame k problému. Moc je totiž už dávno mimo volených štruktúr. Profesor dejín J. Harris16 tento problém ilustroval na páde mexického hospodárstva začiatkom 90. rokov. Kvôli finančným špekuláciám, ktoré zároveň tvoria v súčasnosti gro svetového hospodárstva, a zahraničným investíciám, bolo mexické peso nadhodnotené. Keď sa rozhodli finanční kapitalisti stiahnuť svoje miliardy, došlo k hlbokej hospodárskej recesii. J. Harris v tomto príklade odkázal na výrok F. Rosena, ktorý dlhodobo pozoroval štáty Latinskej Ameriky. Ten uviedol: „Keďže nadnárodní kapitalisti začali fungovať ako vláda a nadnárodné bankové inštitúcie sa stali naozaj globálnymi, mexický prezident sa stále viac podobal na primátora Detroitu.“17 13 COTTA, M.: Sartori: a towering figure of international political science, the founder of contemporary Italian political science and a mordant political polemicist. In: European Political Science. Ročník 16, 2017, s. 430-435. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://link.springer.com/article/10.1057/s41304-017-0131-x>. 14 MACGILVRAY, E.: Robert Dahl, A Preface to Democratic Theory. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://academic.oup.com/editedvolume/34715/chapter-abstract/296447339?redirectedFrom=fulltext>. 15 SARTORI, G.: Teória demokracie. Bratislava: Archa, 1993, s. 157. 16 Jerry R Harris - Curriculum Vitae. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://net4dem.academia.edu/JerryHarris/CurriculumVitae>. 17 HARRIS, J.: Dialektika globalizácie: ekonomický a politický konflikt v nadnárodnom svete. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016, s. 21. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 522 Prečo však v našom príspevku hovoríme o ideologickom prostriedku legitimizácie politických zriadení? V istej časti gréckej filozofie dochádzame k tomu, že vzniku všetkého predchádzal chaos.18 Chaos v súčasnom ponímaní, je absolútne elementárnou súčasťou kapitalistickej súťaže, ktorá je základom celosvetového ekonomického systému, bez ohľadu na to, či už sú aktérmi štáty alebo nadnárodné korporácie.19 Tento systém, založený na chaose, je zároveň podmienený pôsobením hegemónnej individualistickej ideológie. Aby sme to trochu zjednodušili a poukázali na to, ako sa spomínané javy prejavujú v praxi, porovnáme pôsobenie hegemónnej ideológie20 k jednému z najtemnejších období ľudskej histórie. Počas nacistického režimu prebiehala takzvaná nacifikácia. Tento pojem bol popísaný v dokumentárnom seriály Hitler a nacisti: Zlo na lavici obžalovaných, kde vystupovali viacerí akademici a odborníci zaoberajúci sa nacistickým režimom. V realite sa tento pojem prejavoval tak, že všetky elementy života v Nacistickom Nemecku museli byť nacifikované čo znamenalo, že sa jeden sused predháňal s druhým o čo najväčšie uznanie zo strany nacistického režimu.21 Aký je teda rozdiel s dneškom, kedy pre zmenu dochádza ku komodifikácii všetkých elementov spoločnosti,22 teda v praxi sa jeden sused s druhým predháňa o to, kto bude mať viac peňazí? Rovnako tomu však je aj na národnej úrovni, kedy je meradlom 18 ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, s. 41. 19 GALANIS, G.; KOUTNY, CH.; WEBER, I.: Systemic cycles of accumulation and chaos in the world capitalist system: a missing link. In: Socio-Economic Review. Ročník 22, Číslo 4, 2024, s. 1843-1863. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://academic.oup.com/ser/article/22/4/1843/7644954>. 20 Bližšie pozri WALLERSTEIN, I.: Evropský univerzalizmus. Rétorika moci. Praha: Sociologické nakladatelství, 2008, s. 92. 21 Hitler a nacisté: Zlo na lavici obžalovaných. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.netflix.com/title/81561941>. 22 HAIDER, M.: The Commodification of Existence: A World for Sale. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://medium.com/@moizhaider91/thecommodification-of-existence-a-world-for-sale-c5921bb02f51>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 523 naplnenia účelu fungovania štátu rast jeho hrubého domáceho produktu.23 Aj rakúsky psychológ A. Adler však tvrdil pri psychológii jednotlivca o tom, že K. Marx a F. Engels správne definovali takzvanú ideologickú nadstavbu, teda že ekonomická základňa determinuje správanie jednotlivca.24 Ako je možné, že psychológia jednotlivca je konštruovaná jeho často neúnosnou ekonomickou situáciou a aj napriek tomu k revolúcii proletariátu nedochádza, pričom ju Marx neochvejne predikoval ako vyústenie dejinného vývoja?25 Záver Keďže sme náš príspevok započali zahrnutím subjektivizovanej súčasti ľudského prežívania, jej znovu zahrnutím si pomôžeme k odrazu do samotného záveru. Častokrát v prípade nášho výskumu využívame teoretické východiská protichodného charakteru. Dokonca to v niektorých prácach uvádzame ako jeden z ich hlavných rysov.26 V prípade ľudského správania by malo dochádzať k obdobnému konaniu. Spochybňovanie vlastných záverov a presvedčení je totiž neoddeliteľnou súčasťou objavenia seba samého. Znova by sme tak v tomto prípade mohli hovoriť o dialektike subjektívneho a objektívneho. V súvislosti s našim príspevkom nám spomínaný prístup poskytol možnosť, dospieť k záveru tohto čiastkového výskumu. V diele Kapitalistická revolúcia od amerického sociológa rakúskeho pôvodu P. L. 23 KREMENETSKY, J.: Why GDP isn’t enough to define a country’s success. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://newuniversity.org/2025/05/09/whygdp-isnt-enough-to-define-a-countrys-success/>. 24 ADLER, A.: Člověk, jaký je. Základy individuální psychologie. Praha: Portál, 2018, s. 28. 25 MARX, K.; ENGELS, F.: Manifest komunistické strany. Bratislava, Pravda, 1973, s. 62. 26 Bližšie pozri ŠOMAN, M.: Komparácia ideologického vývoja ľavice po roku 1989 v Čechách a na Slovensku. Košice: 2024. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildSA8J7&sid=6B977D197BBEDDBAD3 70B1CCFF74&seo=CRZP-detail-kniha>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 524 Bergera môžeme nájsť aj nasledujúcu pasáž. „Kapitalizmus od svojho počiatku pôsobil ako sila kataklyzmickej transformácie. Radikálne menil každú materiálnu, sociálnu, politickú a kultúrnu oblasť spoločnosti, ku ktorým prenikol a pôsobí tak aj naďalej.“27 Práve preto k revolúcii nedochádza. Systém je totiž systémom a revolúciou zároveň. Ako Engels znázorňuje pri rozbore dialektiky – existencia falošnosti sama o sebe dokazuje pravosť pravosti.28 Preto systém nie je potrebné podrobovať kritike. V celom príspevku sme to priamo ani raz nevykonali. Pretože sloboda jednotlivca je napriek jej ideologickej absolutizácii, v kontexte neprijatia systému v praktickej rovine úplne irelevantná. Z uvedeného hľadiska sa to môže javiť bezvýchodiskovo, nakoľko nemusí platiť ani demonštrácia zotročenia slobodou, ktorú predostrel politológ P. Bláha, keď odkázal na Orwellove dielo 1984 a príklad dva plus dva, nerovnajúci sa štyrom a rovnako aj na Dostojevského dielo Zápisky a príklad dva krát dva.29 Aké sú teda možné výstupy alebo konzekvencie? Ako uviedol grécky filozof Táles – „bolo by lepšie povedať, že magnet má dušu, než že má silu priťahovať.“30 V prípade systému je možné aplikovať obdobný prístup. Je nepotrebné bojovať voči jeho nadvláde silou. Tej má dostatok. O zmienenej duši sa však dá pochybovať. Nádej dáva aj Hegel vo Fenomenológii ducha kde spomína, že vec sa nevyčerpáva svojím účelom ale prevedením.31 Všetko spomenuté stačí 27 BERGER, P.: Kapitalistická revoluce: padesát propozic o prosperitě, rovnosti a svobodě. Bratislava: Archa, 1993, s. 7. 28 ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, s. 33. 29 BLÁHA, P.: Zotročení svobodou. Filosofický pokus o genealogii moderního otroctví. Ústí nad Labem: Filozofická fakulta Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 2010, s. 8-9. 30 ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, s. 68. 31 HEGEL, G.: Fenomenologie ducha. Praha: Filosofia, 2019, s. 23. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-29 525 uzavrieť Engelsovým výrokom – „všetko čo vzniklo je hodné zániku.“32 To platí aj pre to čo žijeme, a rovnako tak pre všetky budúce formy toho istého. Literatúra: ADLER, A.: Člověk, jaký je. Základy individuální psychologie. Praha: Portál, 2018, 247 s. BERGER, P.: Kapitalistická revoluce: padesát propozic o prosperitě, rovnosti a svobodě. Bratislava: Archa, 1993, 296 s. BLÁHA, P.: Zotročení svobodou. Filosofický pokus o genealogii moderního otroctví. Ústí nad Labem: Filozofická fakulta Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 2010, 360 s. COTTA, M.: Sartori: a towering figure of international political science, the founder of contemporary Italian political science and a mordant political polemicist. In: European Political Science. Ročník 16, 2017, s. 430-435. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://link.springer.com/article/10.1057/s41304-017-0131-x>. DAVIES, CH.: The upside-down world of North Korean elections. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.ft.com/content/3930db9c-207e-4c62-be3d0ecde70b3c43>. ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, 330 s. FREEDOM HOUSE: Brunei. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: <https://freedomhouse.org/country/brunei>. GALANIS, G.; KOUTNY, CH.; WEBER, I.: Systemic cycles of accumulation and chaos in the world capitalist system: a missing link. In: Socio-Economic Review. Ročník 22, Číslo 4, 2024, s. 1843-1863. [online], [cit. 30/06/2025]. Dostupné na internete: 32 ENGELS, F.: Dialektika prírody. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1963, s. 33.