Výskum hraníc a cezhraničná spolupráca

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 529 Výskum hraníc a cezhraničná spolupráca Daniel Kamenský Cross-border cooperation and the concept of Euroregions signify a fundamental shift in understanding borders as dynamic spaces fostering interaction and development. Traditionally seen as barriers, borders now act as bridges addressing common challenges and strengthening interregional ties. This paper identifies Euroregions as effective platforms for promoting sustainable development, reducing socioeconomic disparities, and enhancing the quality of life in border areas. Key success factors include efficient management, coordination among diverse actors, and overcoming legislative and administrative obstacles. Programs like Interreg have been evaluated as vital tools for financing projects with tangible benefits for local communities. However, challenges such as legislative disharmony and policy implementation asymmetries persist. The future of cross-border cooperation lies in innovation, ecological and social responsiveness, and deeper regional integration. Ultimately, this cooperation has the potential to transform borders into modern collaborative platforms driving long-term positive change. Výskum hraníc David Newman vo svojej publikácii z roku 2011 uvádza, že v priebehu posledných dvoch desaťročí sa výskum hraníc výrazne prehĺbil a stal sa predmetom obnoveného záujmu. Kým v minulosti sa zameriaval najmä na umiestnenie a priebeh hraníc medzi štátmi v medzinárodnom kontexte, súčasné štúdie skúmajú dynamiku procesu tvorby hraníc, ktorý ovplyvňuje spoločnosť aj priestor. Význam hraníc sa tak stal komplexnejším. Výskum hraníc už nie je limitovaný na geografické, kartografické alebo diplomatické perspektívy, ale zahŕňa aj oblasti ako sociológia, antropológia a špecializácie odborníkov priamo v teréne. Experti na hranice sa sústredia na ich funkčné aspekty, pričom hranice chápu ako samostatnú dynamiku v rôznych sociálnych a priestorových súvislostiach. Hranice môžu byť bodom či líniou, ktorá oddeľuje rôzne entity a rozlišuje medzi jednou kategóriou a druhou. V určitých prípadoch legitimizujú existujúce rozdiely, zatiaľ čo v iných vytvárajú https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 530 nové rozdiely tam, kde predtým neboli. Hranice sú zároveň dynamické, schopné otvárať sa alebo zatvárať podľa spoločenských a politických podmienok, čo ovplyvňuje mieru cezhraničných kontaktov alebo separácie. Otváranie hraníc vedie k vzniku pohraničných či cezhraničných regiónov, kde sa stretávajú rôznorodosti a vzniká hybridná kultúra. Tento jav sa najvýraznejšie prejavuje v oblastiach blízko fyzických hraníc štátov, v mestských štvrtiach alebo v sociálne a kultúrne pohraničných priestoroch, kde sa stretávajú rozdielne náboženské, etnické či hospodárske skupiny.1 James Wesley Scott zase zastáva názor, že v súvislosti s hranicami dochádza k zmene v chápaní, kde hranice nie sú vnímané ako statické geografické entity, ale skôr ako dynamické funkčné procesy. Hraničenie sa definuje ako každodenná konštrukcia hraníc pomocou politických diskurzov, inštitúcií, mediálnych reprezentácií, školských učebníc, stereotypov a transnacionálnych interakcií. Existujú dva hlavné prístupy k pochopeniu hraníc: pragmatický, ktorý vychádza z praktických skúseností s vytváraním, potvrdzovaním a prekonávaním hraníc, a kritický, ktorý sa zaoberá teoretizovaním a spochybňovaním podmienok, ktoré formujú hranice. Hranica nie je len statickou inštitúciou, ale procesom, ktorý je neustále v pohybe. Tento pohľad umožňuje zahrnúť rôzne typy hraníc do širokej analýzy pre vedcov, ktorí sa snažia pochopiť procesy tvorby hraníc a ich význam v spoločnosti.2 1 NEWMAN, D.: The Routledge Research Companion to Border Studies. Imprint Routledge, 2011. 2 SCOTT, J. W.: European Politics of Borders, Border Symbolism and Cross-Border Cooperation. In: WILSON, T.; DONNAN, H. (eds.): A Companion to Border Studies. Hoboken: WileyBlackwell, 2012. [online], [cit. 16/01/2024]. Dostupné na internete: <https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/9781118255223.ch5>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 531 Cezhraničná spolupráca Cezhraničná spolupráca, známa aj ako Cross Border Cooperation (CBC), tvorí integrálnu súčasť stratégie Európskej únie vo vzťahu k jej susedom. Jej primárnym cieľom je podpora trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach pri hraniciach EÚ, zmierňovanie socioekonomických rozdielov a riešenie spoločných problémov v týchto regiónoch. Tento prístup bol prvýkrát oficiálne zakotvený v rámci Nariadenia o európskom nástroji susedstva a partnerstva (ENPI) pre obdobie 2007-20133, (pričom nové nariadenie o európskom nástroji susedstva (ENI) bolo prijaté v marci 2014 na obdobie 2014-2020.4 CBC preukázala svoj význam pri posilňovaní vzťahov medzi krajinami EÚ a ich susedmi, ktorí s Úniou zdieľajú pevninské alebo morské hranice. Financie môžu byť poskytované aj na projekty zahŕňajúce viaceré členské štáty EÚ a ich susedov v rovnakých morských oblastiach. Táto spolupráca vychádza z princípov územnej spolupráce EÚ, avšak je špeciálne prispôsobená vonkajším vzťahom Únie. Jedinečnosť CBC spočíva v rovnováhe záväzkov medzi partnermi, kde členské a susedné krajiny majú rovnaké práva pri rozhodovaní. Podmienkou na poskytnutie finančných zdrojov je, aby projekty realizovali subjekty na oboch stranách hranice. Programy sú riadené miestnymi alebo národnými orgánmi členských štátov, ktoré boli dohodnuté všetkými zapojenými krajinami.5 3 EUR-LEX: Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (2007 – 2013). [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné na internete: <https://eur-lex.europa.eu/SK/legalcontent/summary/european-neighbourhood-and-partnership-instrument-20072013.html>. 4 EUR-LEX: Nástroj európskeho susedstva (2014 – 2020). [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné na internete: <https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/theeuropean-neighbourhood-instrument-2014-2020.html>. 5 EUROPEAN COMMISSION A.: Free movement of goods – Guide to the application of Treaty provisions governing the free movement of goods. Luxembourg: Directorate C, Regulatory Policy, of the Enterprise and Industry DG, 2010. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 532 Cezhraničná spolupráca má tak tri hlavné ciele: 1) Podpora sociálneho a hospodárskeho rozvoja v pohraničných o blastiach; 2) Zameranie sa na riešenie spoločných problémov ako sú: verejné zdravie, životné prostredie, bezpečnosť a ochrana; 3) Snaha o vytvorenie lepších podmienok pre mobilitu osôb, tovaru a kapitálu medzi krajinami.6 Európska história je charakteristická dlhodobým riešením politických hraníc, pričom ich zmeny a tvorba nových štátov boli často dosahované silovými prostriedkami. V 20. storočí bola stabilita štátnych hraníc výrazne narušená, čo vyvrcholilo rozpadom sovietskeho bloku po roku 1989. Proces európskej integrácie sa stal hlavným hnacím motorom cezhraničnej spolupráce. Na rozdiel od Rady Európy sa Európske spoločenstvo (dnešná Európska únia) do 80. rokov otázkam hraníc zámerne vyhýbalo, pretože ich považovalo za vnútorné záležitosti členských štátov. Súčasná podoba Európy je výsledkom zložitého historického, politického, ekonomického a sociálneho vývoja, pričom hranice zohrávali po stáročia dôležitú úlohu. V kontexte integrujúcej sa Európy hranice nadobúdajú nový význam, ktorý súvisí s výraznými politickými zmenami, demokratizačnými procesmi v strednej a východnej Európe a odstránením vnútorných hraníc v rámci EÚ, čo je súčasťou jej rozširovania. Tieto zmeny sú zároveň odpoveďou na moderné globálne výzvy. Európska únia čelí rôznym krízam, ako sú finančná, migračná, energetická kríza, a tiež vojnovému konfliktu vo svojom susedstve. Tieto výzvy odhaľujú nielen zraniteľnosť jednotlivých členských štátov, ale aj potrebu hlbšej spolupráce na všetkých úrovniach, vrátane cezhraničných regiónov. Práve cezhraničná spolupráca sa ukazuje ako efektívny nástroj na riešenie týchto problémov, pretože podporuje spájanie zdrojov, 6 Tamtiež. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 533 zdieľanie skúseností a rozvoj spoločných riešení, ktoré presahujú národné hranice. Cezhraničná spolupráca v Európe má dlhú históriu. Už v 50. rokoch 20. storočia začali zástupcovia pohraničných regiónov poukazovať na dôležitosť odstránenia bariér na hraniciach a podpory spolupráce medzi týmito regiónmi. Táto spolupráca mala za cieľ nielen zachovanie mieru, ale predovšetkým rozvoj pohraničných oblastí a zlepšenie kvality života ich obyvateľstva. V dnešnom kontexte však nadobúda cezhraničná spolupráca nový význam – prispieva k riešeniu kríz tým, že posilňuje odolnosť regiónov, podporuje ekonomický rast, udržateľný rozvoj a sociálnu inklúziu. Hlavnými prekážkami tejto spolupráce boli nedostatky v legislatíve, inštitúciách a administratívnych kapacitách. Prvé konkrétne výsledky cezhraničnej spolupráce boli zaznamenané na hraniciach medzi Nemeckom, Holandskom a Francúzskom, kde vznikli regionálne združenia na riešenie spoločných problémov. V 60. rokoch sa tieto združenia spojili do širších cezhraničných štruktúr, ktoré riešili otázky zodpovednosti národných vlád. Medzi hlavné oblasti spolupráce patrili verejná správa, plánovanie územného rozvoja, vzdelávacie iniciatívy, pracovná mobilita, rozvoj infraštruktúry a ochrana životného prostredia.7 Hranice sú významným geografickým fenoménom, ktorý nielen rozdeľuje územia, ale aj zásadne ovplyvňuje sociálny, ekonomický a politický rozvoj krajín. Historicky plnili kľúčovú úlohu pri kontrole obchodu a migrácie, pričom dnes sú vnímané ako nástroj regulácie, ale aj ako zdroj príležitostí. Hranice umožňujú existenciu rozdielov v obchodných podmienkach, mzdách, cenách, pracovných pravidlách či 7 CIRNER, M.: Cezhraničná spolupráca v Európe a verejná správa naprieč hranicou (Slovensko – Ukrajina). ADIN, 2017. [online]. [cit. 10/06/2024]. Dostupné na internete: <https://d1wqtxts1xzle7.cloudfront.net/53508066/PZVI_cirner.web.cbc01018libre.pdf.>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 534 legislatíve, čím vytvárajú špecifické podmienky pre interakciu medzi krajinami. Prekračovanie hraníc prináša možnosti pre obchod, zamestnanie a spoluprácu, ktorá môže viesť k synergickým efektom a podporovať vzájomný rozvoj. Hranice nielen rozdeľujú, ale aj spájajú – vytvárajú jedinečné príležitosti, ktoré by bez ich existencie nevznikli. V kontexte európskej integrácie, najmä v rámci schengenského priestoru, ich tradičný význam ustupuje do úzadia, čo umožňuje voľnejší pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Tento proces mení ich funkciu z bariér na mosty spolupráce. Koncept hraníc je zároveň interdisciplinárny, zahŕňajúc pohľady geografie, sociológie, ekonómie, politológie a ďalších odborov, ktoré sa zaoberajú ich vplyvom na spoločnosť a rozvoj regiónov. V ére globalizácie a integrácie zohrávajú hranice významnú, no meniacu sa úlohu v dynamike medzinárodných vzťahov.8 Cezhraničné regióny predstavujú kooperujúce subjekty, ktoré spájajú územia patriace rôznym národným štátom. Zvyčajne zahŕňajú najmenej dva, no často oveľa viac regiónov, ktoré sa nachádzajú v rôznych krajinách. Rozsah a povaha týchto spoluprác môže byť veľmi rôznorodá – od spolupráce euregiónov, kde sú zapojené susedné oblasti, cez cezhraničné mestské regióny až po širšie nadnárodné partnerstvá. Tieto regióny často nekorešpondujú s tradičnými politicko-administratívnymi hranicami štátov. V mnohých ohľadoch možno cezhraničné regióny považovať za nové typy regionálnych celkov, ktoré dopĺňajú tradične organizované a formálne spravované regióny. Ich existencia podporuje vzájomnú spoluprácu a integráciu na rôznych úrovniach. Slúžia ako mosty medzi národnými ekonomikami, kultúrami a administratívnymi systémami, čím prispievajú k riešeniu 8 MULLER, K. B.: Aktivní hranice a evropeizace veřejné sféry. Jak „stejný” môže byť i „jiný” a naopak. In: Sociológia, Vol. 46, 2014. [online], [cit. 10/06/2024]. Dostupné na internete: <https://www.sav.sk/journals/uploads/09240816Muller%2020zalomena%2 0OK.pdf>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 535 spoločných výziev a k rozvoju ich území. Tieto regióny zohrávajú kľúčovú úlohu v modernom medzinárodnom priestore, najmä v rámci iniciatív podporujúcich trvalo udržateľný rozvoj, cezhraničnú mobilitu a sociálnu kohéziu.9 Regionálne kooperácie, patriace do rôznych inštitucionálnych rámcov, očakávajú výrazné prínosy z prekročenia tradičných administratívnych hraníc, aspoň v určitých oblastiach. Od 90. rokov 20. storočia došlo k výraznému rozmachu nadregionálnych spoluprác na globálnej úrovni, pričom tento trend je obzvlášť viditeľný v západnej a východnej Európe. Tento vývoj bol výrazne podporený integračnými snahami Európskej únie, ktoré stimulovali nové formy spolupráce medzi regiónmi. Široká škála týchto iniciatív je financovaná z národných aj európskych zdrojov, pričom každá má špecifické ciele a kritériá na prideľovanie finančných prostriedkov. Táto finančná podpora umožňuje realizáciu projektov, ktoré posilňujú prepojenia medzi regiónmi, podporujú trvalo udržateľný rozvoj a zlepšujú životné podmienky v príslušných oblastiach. Nadregionálne kooperácie tak poskytujú rámec pre inovácie, výmenu skúseností a riešenie spoločných výziev, čím prispievajú k hlbšej integrácii a posilneniu regionálnej stability.10 Cezhraničné regióny, ktoré vystupujú ako spolupracujúce subjekty, spájajú územia rôznych národných štátov. Obvykle zahŕňajú aspoň dva, no neraz aj omnoho viac regiónov z rôznych krajín. Rozsah týchto spoluprác sa líši – od susediacich euregionálnych oblastí a 9 DEAS, I., LORD, A.: From a New Regionalism to an Unusual Regionalism? The Emergence of Non-Standard Regional Spaces and Lessons for the Territorial Reorganisation of the State. In: Urban Studies, Vol. 43, No. 10, 2006, s. 1847-1877. [online], [cit. 28/05/2024]. Dostupné na internete: <https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1080/00420980600838143.>. 10 PFIRRMANN, O., ZUMBUSCH, K.: Cross-border regions—Examples of supraregional cooperation processes in science policy. In: Policies for Research and Innovation in the Move towards the European Research Area: Unpacking Geographical Spaces in research and Innovation in Europe. Bilbao, 2005. Dostupné na internete: <https://www.alexandria.unisg.ch/Publikationen/Zitation/Kristina_Zumbusch>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 536 cezhraničných mestských regiónov až po rozsiahle nadnárodné kooperácie. Takéto regióny často nezodpovedajú tradičným politickoadministratívnym hraniciam. V tomto zmysle ich možno považovať za nové typy regionálnych celkov, ktoré rozširujú a dopĺňajú existujúce formálne spravované regióny. Regionálne spolupráce v rámci rozličných inštitucionálnych rámcov predpokladajú značné výhody z odstránenia aktuálnych administratívnych prekážok, predovšetkým v otázkach spoločného záujmu. Tieto benefity môžu zahŕňať zefektívnenie procesov, posilnenie vzájomnej koordinácie a podporu rozvoja v oblastiach, ako sú doprava, energetika, obchod či ochrana životného prostredia. Prekonanie takýchto bariér zároveň vytvára príležitosti na hlbšiu integráciu a udržateľnú spoluprácu medzi zúčastnenými aktérmi. Od 90. rokov 20. storočia sme svedkami prudkého nárastu nadregionálnych spoluprác na globálnej úrovni, s osobitným dôrazom na západnú a východnú Európu, kde tieto aktivity podporujú európske integračné snahy. Tieto iniciatívy sú financované z rôznych národných a európskych zdrojov, pričom každé financovanie má špecifické ciele a kritériá na prideľovanie zdrojov. Finančná podpora umožňuje nielen riešiť spoločné výzvy, ako sú hospodársky rozvoj, ekologické otázky alebo zlepšenie infraštruktúry, ale aj prehlbovať vzájomné väzby medzi regiónmi. Takéto spolupráce prispievajú k vytváraniu inovatívnych riešení, výmene skúseností a k podpore udržateľného rozvoja, čo v konečnom dôsledku prispieva k väčšej stabilite a prosperite v príslušných oblastiach.11 Cezhraničné regióny poukazujú na známy argument, že priestory definované podľa ich funkcie nemusia vždy zodpovedať tým administratívne vymezeným. Vzniká nová logika priestoru, ktorá naznačuje menej výraznú orientáciu na územie. Aj keď riešenie 11 GUALINI, E.: Cross-border Governance: Inventing Regions in a Trans-national Multi-level Polity. In: The Planning Review, 39 (152), 2003, s. 43-52. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1080/02513625.2003.10556833>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 537 funkčných vzájomných závislostí v cezhraničných regiónoch je náročnejšie než vo vnútri národných štátov s jasnými administratívnymi celkami formálnych kompetencií a zodpovedností, zdroje a právomoci sú usporiadané neštandardne.12 Cezhraničné regióny preto predstavujú ešte zložitejšie multifaktorové a viacúrovňové priestory ako inštitucionalizované regióny v decentralizovaných štátoch. Ich úspešnosť pri koordinácii a rozvoji spoločných aktivít je úplne závislá od efektívnych riadiacich procesov, keďže nemajú žiadne formálne kompetencie. Ich aktivity sa úplne zakladajú na spolupráci medzi široko samoorganizovanými systémami, teda medzi samotnými regiónmi. Tieto procesy možno porovnať so základnou definíciou „regionálneho riadenia“, ktorá zdôrazňuje tri prvky: 1) Samoorganizáciu; 2) Koordináciu a interakciu, ako aj; 3) Strategickú inteligenciu/otvorenosť pre učenie. Dôležitosť posilnenej spolupráce medzi aktérmi z verejného, súkromného a neziskového sektora sa zdôrazňuje, že táto spolupráca medzi rôznymi úrovňami politicko-administratívneho systému a medzi rôznymi systémami musí byť založená na výmene a vyjednávaní.13 Regionálne kooperácie, ktoré sú podporované spoločným systémom hodnôt a pravidiel, predstavujú dôležitý nástroj na prehlbovanie spolupráce medzi rôznymi aktérmi. Hoci územný aspekt spolupráce nie je vždy rozhodujúci, väčšina riadiacich aktivít 12 DEAS, I., LORD, A.: From a New Regionalism to an Unusual Regionalism? The Emergence of Non-Standard Regional Spaces and Lessons for the Territorial Reorganisation of the State. In: Urban Studies, Vol. 43, No. 10, 2006, s. 1847-1877. [online], [cit. 28/05/2024]. Dostupné na internete: <https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1080/00420980600838143.>. 13 BLATTER, B.: From ‘Spaces of Place’ to ‘Spaces of Flows’? Territorial and Functional Governance in Cross-Border Regions in Europe and North America. In: International Journal of Urban and Regional Research, Vol. 28, 2004, [online], [cit. 28/05/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1111/j.0309-1317.2004.00534.x>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 544 Vo všeobecnosti európska cezhraničná spolupráca zahŕňa implementáciu európskych politík, tvorbu nových medzinárodných koalícií v pohraničných oblastiach a vznik nových prípadových štúdií, federálnych zväzov alebo spoluprác. Tieto regióny sú formované politikami, pričom existujú príklady spolupráce medzi susednými komunitami a orgánmi cez hranice medzi európskymi štátmi, ktoré sú poháňané politickými cieľmi a európskym financovaním projektov cezhraničnej spolupráce už od 70. rokov 20. storočia. V roku 1990 bol v Nemecku spustený program INTERREG I a teraz, takmer desať rokov po zjednotení Nemecka, je celkový úspech euroregiónov.21 Či tento úspech bude pokračovať aj v budúcnosti a pre koho bude prínosom, bude analyzované v nasledujúcich odsekoch, ktoré sa venujú súčasnému stavu euroregiónov.22 Interreg je jedným z hlavných nástrojov Európskej únie na podporu spolupráce cez hranice prostredníctvom financovania projektov. Jeho cieľom je spoločne riešiť spoločné výzvy a nachádzať zdieľané riešenia v oblastiach, ako sú zdravotníctvo, životné prostredie, výskum, vzdelávanie, doprava, udržateľná energia a ďalšie. Programy Interreg sú financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a podporujú harmonický rozvoj územia Európskej únie na rôznych úrovniach. Jedným z významných podujatí v rámci Interregu je Interreg Project Slam, medzinárodná súťaž oslavujúca najvplyvnejšie projekty Interregu. Táto iniciatíva oživuje spoluprácu prostredníctvom silného rozprávania príbehov, spájajúc európske publikum a miestne komunity. Od roku 2017 oslovila milióny ľudí a neustále sa vyvíja s 21 Pozri KNODT, M.: Tiefenwirkung europäischer Politik. In: SCHRIFTENREIHE EUROPAISCHES RECHT POLITIK UND WIRTSCHAFT. 1998; alebo BLATTER, J.: Explaining crossborder cooperation: A border ‐ focused and border ‐ external approach. In: Journal of Borderlands Studies, Vol. 12, No. 1-2, 1997, s. 151-174. [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1080/08865655.1997.9695502>. 22 HOOPER, B.; KRAMSCH, O.: Cross-Border Governance in the European Union. London: Routledge, 2004. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 545 inovatívnym prístupom k rozprávaniu príbehov a tvorbe videí. Ďalšou významnou udalosťou je Deň spolupráce Interreg, ktorý sa každoročne oslavuje 21. septembra. Tento deň zdôrazňuje význam spolupráce naprieč hranicami, regiónmi a rôznymi byrokraciami, pričom zdieľa s občanmi výhody spoločnej práce. Interreg tiež ponúka príležitosti pre mladých ľudí prostredníctvom iniciatívy Interreg Volunteer Youth (IVY), ktorá umožňuje dobrovoľníkom zapojiť sa do projektov a získať cenné skúsenosti v oblasti medzinárodnej spolupráce. Okrem toho Interreg pravidelne vyhlasuje výzvy na predkladanie projektov, ktoré podporujú inovácie, udržateľný rozvoj a posilňovanie regionálnych partnerstiev.23 Interreg je dôležitým nástrojom Európskej únie zameraným na podporu cezhraničnej spolupráce prostredníctvom financovania projektov. Významným aspektom Interregu je jeho prínos k harmonickému rozvoju územia EÚ a posilňovanie spolupráce medzi regiónmi so spoločnou medzištátnou hranicou. Medzi hlavné aktivity patria inovácie, podpora regionálnych partnerstiev a udržateľný rozvoj. Významným prínosom sú iniciatívy ako Interreg Volunteer Youth (IVY), ktoré zapájajú mladých ľudí do projektov a poskytujú príležitosti na získanie cenných skúseností v oblasti medzinárodnej spolupráce. Okrem toho Interreg pravidelne organizuje podujatia ako Interreg Project Slam a Deň spolupráce Interreg, ktoré propagujú výhody cezhraničnej spolupráce a zdieľajú úspešné príbehy projektov. V aktuálnom programovom období 2021-2027 Slovensko plní kľúčovú úlohu prostredníctvom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré zabezpečuje realizáciu programov Interreg v rámci cezhraničnej spolupráce s Rakúskom, Českom, Maďarskom, Poľskom a v rámci programu NEXT s Ukrajinou. Tieto programy podporujú integráciu prihraničných regiónov a vytvárajú priestor na 23 INTERREG: Oficiálna stránka programu Interreg. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://interreg.eu/>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 546 rozvoj infraštruktúry, ochranu kultúrneho dedičstva a zlepšovanie kvality života obyvateľov.24 Záver Z nášho článku vyplýva, že cezhraničná spolupráca a koncept euroregiónov predstavujú zásadný posun v chápaní hraníc ako dynamických priestorov, ktoré podporujú interakciu, spoluprácu a rozvoj. Tradičné bariéry sa menia na mosty, umožňujúce riešiť spoločné výzvy a posilňovať vzťahy medzi regiónmi. Euroregióny poskytujú efektívnu platformu na podporu udržateľného rozvoja, znižovanie socioekonomických rozdielov a zlepšovanie kvality života v prihraničných oblastiach. Úspech spolupráce závisí od efektívneho riadenia, koordinácie aktérov a prekonania legislatívnych a administratívnych prekážok. Programy ako Interreg zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní projektov, no výzvy ako legislatívna neharmonizácia pretrvávajú. Budúcnosť spolupráce spočíva v inováciách, reagovaní na ekologické a sociálne výzvy a hlbšej integrácii regiónov, pričom cezhraničná spolupráca môže transformovať hranice na moderné platformy spolupráce s dlhodobými prínosmi. Literatúra: BLATTER, B.: From ‘Spaces of Place’ to ‘Spaces of Flows’? Territorial and Functional Governance in Cross-Border Regions in Europe and North America. In: International Journal of Urban and Regional Research, Vol. 28, 2004, [online], [cit. 28/05/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1111/j.0309-1317.2004.00534.x>. 24 EUROFONDY: Výzvy programov cezhraničnej spolupráce. 2024. [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné online: <https://eurofondy.gov.sk/vyzvy/vyzvy-programovcezhranicnej-spoluprace/>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 547 CIRNER, M.: Cezhraničná spolupráca v Európe a verejná správa naprieč hranicou (Slovensko – Ukrajina). ADIN, 2017. [online], [cit. 10/06/2024]. Dostupné na internete: <https://d1wqtxts1xzle7.cloudfront.net /53508066/PZVI_cirner.web.cbc01018-libre.pdf.>. DEAS, I.; LORD, A.: From a New Regionalism to an Unusual Regionalism? The Emergence of Non-Standard Regional Spaces and Lessons for the Territorial Reorganisation of the State. In: Urban Studies, Vol. 43, No. 10, 2006, s. 1847-1877. [online], [cit. 28/05/2024]. Dostupné na internete: <https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1080/00420980600838 143>. EUR-LEX: Nástroj európskeho susedstva (2014-2020). [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné na internete: <https://eurlex.europa.eu/SK/legal-content/summary/the-europeanneighbourhood-instrument-2014-2020.html.>. EUR-LEX: Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (2007–2013). [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné na internete: <https://eurlex.europa.eu/SK/legal-content/summary/europeanneighbourhood-and-partnership-instrument-2007-2013.html.>. EUR-LEX: Regulation (EC) No 1082/2006 of the European Parliament and of the Council of 5 July 2006 on a European grouping of territorial cooperation (EGTC). [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné na internete: <https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2006/1082/oj/eng>. EUROFONDY: Výzvy programov cezhraničnej spolupráce. 2024. [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné online: <https://eurofondy.gov.sk/vyzvy/vyzvy-programovcezhranicnej-spoluprace/>. EUROPEAN COMMISSION: Free movement of goods – Guide to the application of Treaty provisions governing the free movement of goods. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 548 Luxembourg: Directorate C, Regulatory Policy, of the Enterprise and Industry DG, 2010. FOUCAULT, M.: Interview with Michel Foucault. In: FAUBION, J. (ed.): Power: The Essential Works of Michel Foucault 1954–1984. New York: New Press, 2000. GUALINI, E.: Cross-border Governance: Inventing Regions in a Transnational Multi-level Polity. In: The Planning Review, 39 (152), 2003, s. 43-52. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1080/02513625.2003.10556833>. HOOPER, B.; KRAMSCH, O.: Cross-Border Governance in the European Union. London: Routledge, 2004. INTERREG: Oficiálna stránka programu Interreg. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://interreg.eu/>. KNODT, M.: Tiefenwirkung europäischer Politik. In: SCHRIFTENREIHE EUROPAISCHES RECHT POLITIK UND WIRTSCHAFT. 1998. MULLER, K. B.: Aktivní hranice a evropeizace veřejné sféry. Jak „stejný” môže byť i „jiný” a naopak. In: Sociológia, Vol. 46, Fakulta mezinárodních vztahů VŠE, Praha, 2014. [online], [cit. 10/06/2024]. Dostupné na internete: <https://www.sav.sk/journals/uploads/09240816Muller%2020za lomena%20OK.pdf>. NEWMAN, D.: The Routledge Research Companion to Border Studies. Imprint Routledge, 1st Edition, 2011. PFIRRMANN, O., ZUMBUSCH, K.: Cross-border regions—Examples of supraregional cooperation processes in science policy. In: Policies for Research and Innovation in the Move towards the European Research Area: Unpacking Geographical Spaces in research and Innovation in Europe. Bilbao, 2005. [online], [cit. 26/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.alexandria.unisg.ch/Publikationen/Zitation/Kristi na_Zumbusch>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-30 549 SCOTT, J. W.: European Politics of Borders, Border Symbolism and CrossBorder Cooperation. In: WILSON, T.; DONNAN, H. (eds.): A Companion to Border Studies. Hoboken: Wiley-Blackwell, 2012, s. [online], [cit. 16/01/2024]. Dostupné na internete: <https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1 002/9781118255223.ch5>. STVERKOVA, H.: Cross-border enterprepreneurship in euroregion beskydy. In: Polish Journal of Management Studies, 18 (2), 2018, s. 344-357. Dostupné na internete: <http://dx.doi.org/10.17512/pjms.2018.18.2.27>. VAN HOUTUM, H.: The Geopolitics of Borders and Boundaries. In: Geopolitics, Vol. 10, 2005. [online], [cit. 16/01/2024]. Dostupné na internete: <http://www.unice.fr/crookallcours/iup_geopoli/docs/geopoLit icsborders2005.pdf>. WALTHER, O.; REITEL, B.: Cross-border Policy Networks in the Basel Region: The Effect of National Borders and Brokerage Roles. In: Space and Polity, 17(2), 2013, s. 217-235. Dostupné na internete: <http://dx.doi.org/10.1080/13562576.2013.817515>.