Sociálna demokracia, odbory a vládne politiky v kontexte reálpolitiky

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 551 Sociálna demokracia, odbory a vládne politiky v kontexte reálpolitiky Ján Košč The governing coalition formed after the 2023 elections in Slovakia consists of three parties, two of which formally and rhetorically align with social democracy and support for trade unions. The government's program statement includes several commitments and promises that can be considered social democratic and pro-union. But what is the actual reality? This paper examines the post-election landscape, which is largely in the hands of politicians from formally social democratic parties, particularly in the context of fiscal consolidation measures, the 2025 state budget, further legislative changes, institutional functioning, and public policy. Úvod Sociálno-demokratické strany vznikli na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na industrializáciu a sociálne nerovnosti. Ich formovanie súviselo s odborovým hnutím, ktoré presadzovalo práva pracujúcich a zlepšenie pracovných podmienok. Mnohé z týchto strán vznikli priamo z odborových organizácií alebo s ich podporou. Spolupráca medzi odbormi a sociálnou demokraciou bola kľúčová pri presadzovaní sociálnych reforiem, čím sa významne podieľali na formovaní moderného sociálneho štátu. Vzťahy medzi sociálno-demokratickými stranami a odbormi sú stále dôležité, aj keď sa najmä v západoeurópskych a severoeurópskych krajinách v posledných desaťročiach oslabili. V krajinách s vysokou odborovou organizovanosťou a silným sociálnym dialógom však vplyv odborov na sociálno-demokratické strany a ich personálne prepojenia zostáva stabilnejší.1 Problémom strán, presadzujúcich ľavicové hodnoty na Slovensku bol vo verejnej debate stále prítomný silný 1 TASCHWER, M. T.; ENNSER-JEDENASTIK, L.; REIDINGER, V.: Social democracy transformed? Party change and union ties. In: West European Politics, 2024, s. 1-28. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 552 „antikomunizmus“, ktorý limitoval a stále limituje reálne kroky ľavice2, ako aj neschopnosť vlád z národnej úrovne, dostatočne dôrazne regulovať nedostatky globalizovaného kapitalizmu.3 Strana SMER-SD, dlhoročný ľavicový hegemón, ktorá sa sama dlhodobo označuje za sociálno-demokratickú, sa však ideologicky odklonila od sociálno-demokratických hodnôt, čo kritizoval aj dnes už bývalý člen strany SMER-SD a filozof Boris Zala.4 Ideologické ukotvenie strany SMER-SD rozporovali aj mnohí politológovia, ako napr. Juraj Marušiak5 a Ján Ruman.6 Od roku 2021 začali predstavitelia SMER-SD používať prívlastok „slovenská sociálna demokracia“ a hovoria o premenovaní strany, aby sa odlíšili, podľa ich vyjadrení od tzv. „bruselskej sociálnej demokracie“.7 Sociálna demokracia a odbory na Slovensku Po roku 1989 bola spoločenská objednávka nastavená na nespájanie sa odborov s politickými stranami. Tento konsenzus sa začal rúcať počas „Mečiarizmu“, kedy Mečiarova vláda chválila zákonnú 2 RUMAN, J.: Idea socializmu: dlhá cesta od teórie k praxi. In: DAUBNER, P. (ed.): Idea Socializmu? Ku knihe Axela Honnetha. Bratislava: SAV, 2022, s. 133-143. 3 PONTUSSON, J.: Did the Working Class Abandon the Social Democrats? Or Was It the Other Way Around? Ženeva: Faculté des Sciences de la Société. Working paper n°48, December, 2024, 39 p.; AUGUSTIN, M.; DAUBNER, P.: Slovak Experience With Capitalism: The Myth of the Tatra Tiger. In: AUGUSTÍN, M.; JANČOVIČ, P.; SERGI, B.S. (eds.): Modeling Economic Growth in Contemporary Slovakia. 2024, s. 25–48. 4 Smer a sociálna demokracia alebo kto je tu zradcom. In: Pravda. 21. júl 2023. 5 MARUŠIAK, J.: Fenomén strany Smer: medzi „pragmatizmom“ a sociálnou demokraciou. In: Central European Political Studies Review, 8 (1), 2006, s. 19-55; MARUŠIAK, J.: ‚Slovak not Brussels Social Democracy‘. Europeanization/De Europeanization and the Ideological Development of Smer-SD Before 2020 Parliamentary Elections in Slovakia. In: Czech Journal of Political Science, 2021(1), 2021, s. 37-58. 6 Politológ Ruman predpovedá výsledky volieb: Kvôli tomuto sú kotlebovci úspešní! In: Nový čas. 19. január 2020. 7 V Smere vymysleli nový názov strany a nakreslili iné logo. Odlíšia sa od Pellegriniho. In: Aktuality.sk. 20. máj 2021. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 553 reguláciu miezd8. Odbory sa v tej dobe spojili s opozíciou a otvorene vystupovali voči vláde aj na demonštráciách, aj v predvolebnom súboji. Po voľbách v roku 1998 vznikla pravo-ľavá koalícia, ktorej súčasťou bola sociálno-demokratická SDĽ, táto vládna koalícia prijala zákon o tripartite a obnovila jej fungovanie. Po voľbách v roku 2002, kedy vládnu koalíciu vytvorili pravicové a stredové strany, došlo v rámci reformných procesov k významným zmenám v legislatíve, ktoré zásadným spôsobom oslabili postavenie zamestnancov a odborov. Odbory usporiadali sériu protestov, blokád, vyhlásili aj generálny štrajk a vyvolali aj referendum o odvolaní vlády, čo vláda oplatila zrušením tripartitných konzultácií a pokúsila sa odbory úplne vylúčiť z verejného života a marginalizovať.9 V tejto atmosfére v roku 2005 vznikla zmluva medzi Konfederáciou odborových zväzov (KOZ SR) a stranou SMER-SD, ktorá deklarovala spoločné úsilie o presadzovanie sociálnych a pracovných práv zamestnancov10. SMER-SD sa zaviazal konzultovať s odbormi a presadzovať ich záujmy v súlade so sociálnodemokratickými hodnotami. Odbory na oplátku k podpore strany vo voľbách. Zmluva sa však postupne z oboch strán prestala plniť a posledná predvolebná podpora zo strany KOZ SR bola deklarovaná pred voľbami v roku 2012. V roku 2016 predvolebnú podporu strane SMER-SD už vyjadrovali len jednotlivci z vedenia niektorých zväzov.11 V roku 2019 Snem KOZ SR na svojom zasadnutí odhlasoval, že nesúhlasí s uzatváraním zmluvného vzťahu so žiadnym politickým subjektom.12 V roku 2022 bolo zvolené nové vedenie KOZ SR na čele s prezidentkou KOZ SR Monikou Uhlerovou, ktorá sa tejto 8 KOŠČ, J.: Politizácia odborov a odborárov. In: 1989-2019: 30 rokov zmien: Kam kráčaš demokracia. Košice: ŠafárikPress, 2021, s. 261-278. 9 Tamtiež. 10 KOŠČ, J.: Politizácia odborov a odborárov. In: 1989-2019: 30 rokov zmien: Kam kráčaš demokracia. Košice: ŠafárikPress, 2021, s. 261-278. 11 Tamtiež. 12 KOZ SR: Zápisnica č. 7 zo zasadnutia Snemu KOZ SR, konaného 27. 11. 2019. Uznesenie č. 60/7, II. (interný dokument KOZ SR). https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 554 problematike vyjadrila nasledovne: „Do kandidatúry som vstupovala s niekoľkými ambíciami. Jednou z nich bola snaha o odpolitizovanie odborového hnutia a odborov na Slovensku, čiže vzťah s politickými stranami, ktorý nie je zväzujúci a zaväzujúci, ale postavený na serióznej komunikácii s tými, ktoré majú hodnotové a programové prieniky s KOZ. Nie som zástancom akéhokoľvek zmluvného alebo iného zaväzovania odborov, ale serióznej komunikácie pri presadzovaní práv pracujúcich.“13 Po rozhodnutí KOZ SR v roku 2019, že žiadne ďalšie zmluvy s politickými stranami uzatvárať nebude a zmluvu so stranou SMERSD považuje za dávno vyprázdnenú a chce ju vypovedať,14 došlo zo strany odborov k štandardizácii vzťahov medzi politickými stranami a odbormi. Otázkou však je, ako túto štandardizáciu politici zo strán SMER-SD a HLAS-SD spracovali? SMER-SD a povolebná reálpolitika V roku 2023 v predvolebnom období zásadným spôsobom zmenili predstavitelia strany SMER-SD rétoriku smerom k odborom – buď vo svojich vyjadreniach odbory vôbec nespomínali, prípadne odbory obviňovali z nečinnosti. V októbri 2023, deň po voľbách predseda strany SMER-SD zaútočil na sociálnej sieti na odbory: „Keby takýto zoznam, cynických antisociálnych opatrení, predstavila napríklad francúzska vláda, už by v Paríži horeli autá. Ja nevolám po zapaľovaní áut, ale poviem to úprimne a otvorene, už by som konečne rád videl nejakého odborára ktorý by sa zastal zamestnancov rodín a dôchodcov“15, pričom v tomto tvrdení narážal na úradníckou vládou predstavené tzv. „Lego kocky“ – dokument, ktorý obsahoval množstvo rôznych opatrení 13 Za prezidentku Konfederácie odborových zväzov SR bola zvolená Uhlerová. In: Teraz.sk. 17. jún 2022. 14 Odbory musíme odpolitizovať. Zmluvu o spolupráci so Smerom zrušíme (rozhovor). In: Aktuality.sk. 28. jún 2022. 15 FICO, R.: Video na Facebooku. 6. október 2023. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/robertficosk/videos/881757036680581>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 555 na konsolidáciu verejných financií.16 Išlo však o teoretický dokument s množstvom rôznorodých opatrení (pravicových aj ľavicových), jeho realizácia bola iluzórna, čo tvrdili všetky politické strany kandidujúce vo voľbách, vrátane zástupcov strán SMER-SD a HLAS-SD. Preto bola požiadavka, aby odbory boli kvôli tomuto dokumentu v uliciach, nenáležitá a vlastne aj nezmyselná. Dva týždne nato, počas tlačovej besedy k podpisu koaličnej zmluvy zaútočil Róbert Fico na odbory znova: „Znova sa chcem spýtať, a hovorím to veľmi jasne, napriek tomu že považujem odbory za nášho strategického partnera v sociálnej demokracii, ‚páni odborári preboha kde ste?‘, ‚kde sú odbory?‘, ... ‚kde je tripartita, kde je sociálny dialóg‘?“ Tu je legitímnou otázkou, k čomu vlastne Róbert Fico vyzýval? Voči čomu mali odbory protestovať? Proti výsledkom volieb? O mesiac na to, v NR SR znova zaútočil na odbory poslanec strany SMER-SD Ján Richter: „Sú tu ďalšie výzvy, ktoré stoja pred nami, a to je otázka 60% minimálna mzda k priemeru. Ja som osobne v tomto prípade dosť negatívne vnímal, že aj Konfederácia odborových zväzov nezabojovala v čase, keď mala zabojovať a ustúpila zo 60% na 57%, a to aj napriek tomu, že 60% nie je nejaký slovenský výmysel.“17 Aj v tomto prípade išlo zo strany predstaviteľa strany SMER-SD o zavádzanie, nakoľko v čase keď sa menil vzorec na výpočet minimálnej mzdy odbory boli v uliciach, v rokoch 2020-2023 zorganizovali desiatky demonštrácií po celom Slovensku.18 16 Návrh na ozdravenie verejných financií. Október 2023. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke _materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financií_final.pdf>. 17 RICHTER, J.: Vystúpenie v rozprave. In: MediaPortal NR SR. 14. november 2023. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/3?page=3>. 18 KOZ SR: Status na Facebooku. 14. november 2023. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/KOZSR/posts/pfbid0326xtmQawrJpqdRYgHm664RTLx n3bVdgVShjUg5aWRteb4mfrDsrWMsFRXap7kjuVl>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 556 HLAS-SD a povolebná reálpolitika Pnutie vo vnútri strany SMER-SD viedlo v roku 2020 k odtrhnutiu sa časti poslancov po voľbách v roku 2020 a založeniu strany HLASSD, ktorá sa štylizovala do role skutočnej sociálno-demokratickej strany. Odídenci zo strany SMER-SD na čele so súčasným prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorých Róbert Fico označoval za bývalé „biznis“ krídlo Smeru19, sa rétoricky dištancovali od bývalých spolustraníkov a sami seba označovali ako skutočných nositeľov sociálnodemokratických ideí. Strana HLAS-SD sa svoje sociálno-demokratické nastavenie snažila dokázať nielen rozdielnou rétorikou a dištancovaním sa od bývalých kolegov, ale aj založením straníckeho think-tanku Inštitút sociálnej demokracie (ISD), ktorý mal zbierať idey, nápady a riešenia. V apríli až júni 2023 zorganizoval ISD šesť odborných diskusií, na ktoré pozval zástupcov zamestnávateľov, akademikov, odborníkov, ale aj odborov.20 Svoje programové ciele a východiská postavila strana HLAS-SD nielen na základe týchto diskusií, ale čerpali aj z odporúčaní odborníkov.21 Po voľbách a zostavení vládnej koalície na jeseň 2023 sa mnohé z týchto odporúčaní objavili aj v programovom vyhlásení vlády (PVO).22 Následne sa však rétorika straníkov smerom k odborom začala meniť, pričom za signifikantné sa dajú označiť najmä tri konflikty. V júli 2024 minister Erik Tomáš na tlačovke oznámil plánovanú zmenu zákona ohľadom vyplácania dávok v hmotnej núdzi, pričom potrebu tejto 19 FICO, R.: Status na Facebooku. 17. jún 2020. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/robertficosk/posts/1424991527684865>. 20 ISD: Cyklus okrúhlych stolov „Človek a Slovensko 2030+“. Bratislava: ISD, 26. apríl 2023. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://institutsd.sk/cyklusokruhlych-stolov-clovek-a-slovensko-2030/>. 21 Napr. SCHMÖGNEROVÁ, B. (et al.): Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko. Bratislava: FES. 77 s.; PAVELKA, Ľ.: Spravodlivé a prorastové dane a odvody. Bratislava: FES. 27 s. 22 ÚV SR: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027. „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Bratislava: Úrad vlády SR. 13. november 2023. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 557 zmeny zdôvodnil následovne: „Medzi nezamestnanými sú aj ľudia, ktorí nechcú pracovať, ktorí sú leniví a ktorí využívajú, alebo lepšie povedané, zneužívajú systém.“23 Tento zámer bol oznámený na tlačovke, bez konzultácie so sociálnymi partnermi, odbory sa voči návrhu vyhranili a minister reagoval s odkazom na nepochopenie zámeru.24 V októbri 2024 Minister Tomáš vo svojom televíznom vystúpení zaútočil na odbory z dôvodu, že odbory skritizovali predstavený zámer konsolidácie, ako aj fakt, že na tripartitu bol konsolidačný balíček predložený, až po schválení na vláde a návrh rozpočtu len deň pred zasadnutím vlády. Vo svojom vystúpení tvrdil, že „pani Uhlerová a spol. odrazu objavili proste vládu ako nejakého nepriateľa“ a opýtal sa, že kde boli odbory počas vlády Igora Matoviča.25 Na tento jeho útok odpovedali viceprezident KOZ SR aj samotná KOZ SR, zverejnili fotodokumentáciu z odbormi organizovaných protestov počas vlády Igora Matoviča, vrátane fotiek Erika Tomáša a jeho straníckych kolegov, ktorí si chodili na tieto protesty robievať politickú kampaň.26 Tretí konflikt medzi stranou HLAS-SD a odbormi sa udial v novembri 2024, kedy štátny tajomník ministerstva školstva Robert Zsembera uverejnil na svojom profile video z tlačovky strany PS, kde poslanec Štefunko povedal: „Včera som pil s odborármi“, bez uvedenia kontextu z toho zástupcovia vládnej koalície vytvorili legendu o tom, ako sa odbory dohovárajú na protivládnych protestoch 23 Kto odmietne prácu, môže prísť o dávky. Minister Tomáš chce dostať do práce čo najviac ľudí. In: Trend. 2. júl 2024. 24 KOZ SR: Dávka v hmotnej núdzi nie je určená na aktiváciu nezamestnaných. In: Teraz.sk. 8. júl 2024 a Kto nepracuje, nech neje!? In: ePráca online. 2. júla 2024. 25 GAJDOŠ, F.: Status na Facebooku. 16. október 2024. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/gajdosKOZSR/videos/424326817361654>. 26 Tamtiež a KOZ SR: Status na Facebooku. 15. októbra 2024. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/KOZSR/posts/947641780730650>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 558 s opozíciou.27 Aj túto manipuláciu rozporoval viceprezident KOZ SR, ktorý zverejnil na sociálnej sieti fotografie zo stretnutia zástupcov KOZ SR so zástupcami rôznych politických strán, vrátane zástupcov strany HLAS-SD, vždy však počas oficiálnych stretnutí.28 Aj stretnutie viacerých funkcionárov a zamestnancov KOZ SR s Ivanom Štefunkom sa udialo na verejne prístupnej diskusii, kam bola pozvaná prezidentka KOZ SR ako hostka a poslanec Štefunko tam prišiel ako jeden z mnohých divákov.29 Konsolidačná realita Povolebná realita v ktorej sa ocitli politici vládnej koalície bola a stále je do vysokej miery limitovaná stavom verejných financií a zároveň neschopnosťou priniesť skutočné systémové zmeny v daňovom a sociálnom systéme. Róbert Fico v januári 2024 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že: „SR by mohla patriť ku krajinám so 4-dňovým pracovným týždňom.“30 V tomto smere však politici vládnej koalície nepripravujú žiadne opatrenia, naopak, jediné opatrenie, ktoré sa týka pracovného času bolo rozhodnutie, že 1. september už nebude dňom pracovného pokoja.31 Minister Erik Tomáš viackrát vyhlásil, že: „Pod mojím vedením tripartita funguje“, čo rozporovali tak zástupcovia zamestnávateľov, 27 ZSEMBERA, R.: Status na Facebooku. 11. novembra 2024. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/rzsembera/videos/2011971772562180>. 28 GAJDOŠ, F.: Status na Facebooku. 12. novembra 2024. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/photo?fbid=543793671724054&set=a.134241306012628>. 29 Reštart ’89. Verejná diskusia o odkaze nežnej revolúcie: 35 rokov hrboľatej cesty. 10. november 2024. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.restart21.sk/campaign/restart-89/>. 30 R. Fico: SR by mohla patriť ku krajinám so 4-dňovým pracovným týždňom. In: Teraz.sk. 17. januára 2024. 31 IP: 1. september už nie je dňom pracovného pokoja. Košice: NIP. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.ip.gov.sk/1-september-uz-nie-je-dnompracovneho-pokoja/>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-31 559 ale aj zamestnancov, ktorí hovoria o formalizme.32 V predvolebnom období vyhlásili predstavitelia strán súčasnej vládnej koalície,33 že vrátia do pôvodného stavu zákon o tripartite týkajúci sa reprezentatívnosti sociálnych partnerov,34 čo sa zatiaľ neudialo. Za splnený sa dá považovať sľub o návrate k automatu na výpočet minimálnej mzdy, nakoľko sa znova zvýšil z 57 na 60 percent, tak ako tomu bolo v roku 2019. V súvislosti s minimálnou mzdou však pred vládou stojí úloha vysporiadať sa s implementáciou smernice o minimálnych mzdách, ktorá okrem iného zaväzuje členské štáty EÚ prijať akčný plán na zvýšenie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami nad hranicu 80 percent, pričom na Slovensku je aktuálne pokrytá menej ako štvrtina. Vláda však zatiaľ neavizuje tvorbu akčného plánu. Konsolidačné opatrenia prijaté v októbri 2024 vyvolávajú otázky nielen ohľadom plnenia PVV, ale aj ohľadom sociálno-demokratických hodnôt vládnej koalície.35 V PVV sa napríklad píše o zreálnení výšky životného minima, takéto opatrenie sa však dodnes nerealizovalo, hoci ide o základnú veličinu sociálneho systému. Bez zreálnenia výšky životného minima nejde riešiť ďalšie subsystémy, ako napr. adresnú pomoc v energetike, bývaní, alebo odpočítateľnú položku z daní. Zvýšenie základnej sadzby DPH, ktoré odsúhlasila vláda je nielen v rozpore s tvrdeniami Róberta Fica v októbri 2023, kedy vyzýval odbory na protesty v uliciach, ale aj v rozpore s PVV, kde sa spomína zavedenie progresivity do daňového systému, majetkové dane, zdanenie negatívnych externalít a hazardu, atď. Zníženie už i tak nízkej dane z dividend z 10 na 7 percent je tak 32 Koalícia sa nemá o koho oprieť. In: TA3. Téma dňa. 14. 10. 2024. 33 ZAMESTNANCI ROZHODNÚ! Veľká predvolebná debata KOZ SR s lídrami politických strán. Youtube KOZ SR. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=MT1dMHV2P3E>. 34 Krajniak ide meniť tripartitu. Do rokovaní sa zrejme budú môcť zapojiť aj menšie organizácie. In: Trend. 8. septembra 2020. 35 Zlyhanie sociálnodemokratickej politiky, tak označila vládnu konsolidáciu ľavicová exministerka Schmögnerová (rozhovor). In: Aktuality.sk. 29. september 2024.