Kde duch hľadá svoje dno — a zároveň ho nachádza bezodné

KDE DUCH HĽADÁ SVOJE DNO— AZÁROVEŇ HO NACHÁDZA BEZODNÉ Žemla, Ma in. Dno abezedno: Německá mys ika mezi Eckha em aBöhmem. P aha: Mal e n, 2023, 652 s. Joze Ma ula joze .ma [email protected] h ps://o cid.o g/0000‑0002‑9378‑8188 Vyda a eľs o Mal e n publiko alo obsiahlu apozo uhodnú p ácu Ma ina Žemlu, k o ý sa dlhodobo zaobe á myslením medzi 13.a17.s o očím, p edo še kým nemec- kou mys ikou, enesančnou no opla ónskou ilozo iou apa acelziáns om. Nejde op ý i ul spodobnou ema ikou, k o ý sau o om yda a eľs o p ip a ilo. Kniha Kořeny eoso ického myšlení: Poe ická me a yzika Jakuba Böhma1 akomen o aný p eklad súbo u spiso Jacoba Böhma Ch is osophia2 je súčasťou in enzí neho š údia, do k o- ého je au o hlboko adlhodobo pono ený. Pod i ul ecenzo anej knihy Německá mys- ika mezi Eckha em aBöhmem p ez ádza, že sa jedná oobsiahly hľad do myšlienko- ého p údu, k o ý bý a adične označo aný ako nemecká mys ika. Záme om au o a nebolo pod obné p eds a enie pos á , diel apodôb boha ého ducho ného p údu, ale skô obsiahlejšie p eds a enie yb aných diel. Taká o selek í na me óda umožnila jasnejšie ukázať niek o é ema ické ok uhy amyšlienko é äzby p epájajúce ne- meckú mys iku 13.a14.s o očia snemeckou p í odnou ilozo iou 16.a17.s o očia. P á kapi ola sa enuje ženskému náboženskému hnu iu 12.a13.s o očia, p edo- še kým pozo uhodnému dielu se e o ancúzskej mys ičky Ma gue i e Po e e ajej spisu Z kadlo jednoduchých duší. Podľa au o a je o o dielo ýznamným ýchodiskom nemeckej mys iky, jedinečný mys ický kleno inšpi o aný ku oáznou ly ikou a eo- lógiou 11.a12.s o očia.3 Vú ahách ounio mys ica uMa gue i e upozo ňuje au o na blízkosť slu e ánskymi p incípmi sola ide asola g a ia, k o é na p ý pohľad s áli p ík om p o iklade k omu, čo bý a po ažo ané za jad o mys ičkinho diela. P i om o pohľade jej dielo ukázalo, že niek o é zmyšlienok, k o é znejú he e icky, boli sku očnos i pome ne e nou oz enou eologických ú ah p edchádzajúcich s o očí (Be na d zClai aux, Wiliam zo S .Thie y, Richa d zo S .Vik o a, Anselm zCan- enbu y). Dielo, k o é nie je sys ema ickým ýkladom, ukazuje, že izuálna o ma e e encie o nú o ných skúsenos iach bola jediným spôsobom, ako sa ženy mohli k eologickým o ázkam pome ne slobodne yslo o ať. Imagina í na alebo na a í na eológia, las ná ženskej mys ike, yuží ajúca ob azo ap i o nania na sp os edko- anie eologicky ele an ných ém, sa ak s á a— edľa eológie scholas ickej amo- nas ickej— e ím ozme om s edo ekej eologickej adície. Mys ičkin ply sa 1 Žemla, Ma in. Kořeny eoso ického myšlení: Poe ická me a yzika Jakuba Böhma. P aha: Mal- e n, 2019. 2 Böhme, Jacob. Ch is osophia čili Ces a ke K is u ajiné ex y. Přel. Ma in Žemla. P aha: Mal- e n, 2017. 3 Po e e, Ma ké a. Z cadlo p os ých duší. Přel. Ma in Žemla. P aha: Mal e n, 2013. OPEN ACCESS 138 SVĚT LITERATURY 71 ukázal byť zásadným p e o mo anie nesko ších au o o ajej dielo, inap iek agic- kým okolnos iam, nep epadlo do his o ického zabudnu ia. Vs upom do nemeckého ducho ného p os edia je kapi ola eno aná kolínskej dominikánskej škole, k o ej ilozo ické základy položil doc o uni e salis Albe Veľký. Au o nás sp e ádza školou, k o á sa yznačo ala uniká nou syn ézou a is o elo - ských ano opla ónskych p ko , p ičom op o i omis ickému mysleniu domino ali no opla ónske inšpi ácie a ply y dobo ého a e oizmu. Albe o ská škola, cha ak- e izo aná äčším zdô aznením odenej schopnos i člo eka dosiahnuť mys ickú Jedno u sBohom, je ý azom o o ených ilozo ických pozícií, k o ých sa z kad- lia no opla ónske aa abské inšpi ácie. Chápaním in elek u a ilozo ickej blaženos i, k o á spočí a neus álom odpú a aní ľudskej duše od zmyslo ých p edme o , o o il Albe ces u nemeckej mys ickej špekulácii. Osobi nú pozo nosť si zaslúži kapi ola eno aná Majs o i Eckha o i zHoch- heimu, čas o označo anému za „o ca“ nemeckej mys iky, k o ý bol jednou znaj- ýznamnejších osobnos í kolínskeho s udium gene ale. Au o nás sp e ádza boha ým azloži ým Eckha o ým myslením, k o om sa s e á ajú ýznamné in elek uálne sme y jeho doby aino a í ne myšlienky yslo ené ľudo om nemeckom jazyku. Všíma si pozo ne kľúčo é koncep y ilozo a-mys ika, ako je základ duše, odenie Boha nás či myšlienka božského asp a odli ého člo eka. Ikeď sa obja ujú snahy yzd ihnúť p edo še kým jeho p ínos oblas i ilozo ie alebo ho úplne yňať zkon- ex u mys iky, nemožno pochybo ať o ýzname, aký jeho dielo, myšlienky, jazyk a e minológia mali p e u á anie nemeckej mys iky. Eckha ýznamným spôsobom nad äzuje na ženskú imagina í nu eológiu aalbe o ské ilozo icko- eologické kon- cep y. „P o anácia“ scholas ického učenia nemalou mie ou p ispela ks o mo aniu osobi ného š ýlu, k o ý nachádzame jeho nemeckých ex och. Eckha o o chápanie jedno y medzi člo ekom aBohom označuje alý s a akéhosi edomia o ožnos i sbožským základom, k o ý nie je skúsenosťou, ale no ým základom poznania. Vjeho popise sa p i om upla ňuje k ehká dialek ika, k o ej pólmi sú by os ná jedno a sBo- hom na jednej s ane as o ené by ie na s ane d uhej. Au o poukazuje na silnú odoz u, k o ú Eckha o e myšlienky našli hnu í de o io mode na, diele Mikuláša Kuzánskeho, lámskeho mys ika Jána zRuysb oecku 16.s o očí uValen ína Weigla, k o ému au o eno al jednu celú kapi olu. Včom spočí ala o iginali a Eckha o ho myslenia? Ma in Žemla cha ak e izuje Eckha o u koncepciu nú o nej hodno y adôs ojnos i člo eka, spojenú so o enosťou klaickej spi i uali e, ako demok a ickú. Eckha šak z ej o koncepcie ne y odzuje p ak ické sociálne alebo poli ické dô- sledky, p e ože božs o je ždy záleži osťou oho naj nú o nejšieho, nie onkajšieho. Filozo -mys ik nep edkladá eó iu adikálneho p ekonania p eži ého nábožens a, ani nie je ší i eľom ana chie. Jeho myslenie je skô dô aznou ýz ou kducho nému hľadaniu Božského o nú i. Au o upozo ňuje, že podľa Eckha a ducho ná chu- doba nú o ného člo eka a o nosť še kých ľudí spočí a o nú o nej, nie onkajšej dimenzii. Tam, kde je nú o ná sloboda, ok o ej Eckha učil, ex e nalizo aná, mení sa o o učenie na ýz u kana chickej slobode. Taká o in e p e ácia Eckha o ých slo sa mohla s ať inšpi áciou p e ých, k o í sa snažili nap a iť neu ešené uspo ia- danie s e a ap i iesť ho k ajskej dokonalos i (nap íklad adikálne husi s o alebo komunizmus). Zaujíma ým aspek om knihy je iež pod obná diskusia o„kací skych ézach“ Majs a Eckha a odsúdených pápežskou bulou. Na om o pozadí au o p i- OPEN ACCESS JOZEF MATULA 139 bližuje jeho koncepciu unio mys ica nielen sú islos i so spomínanou Ma gue i e Po e e, ale aj ši šom dobo om kon ex e. Ma in Žemla ak ukazuje na hlbokú p e- pojenosť ilozo ie amys iky diele Majs a Eckha a, čím ponúka y ážený pohľad na jeho pos a u ako ilozo a azá o eň mys ika. Ďalšia kapi ola ponúka podmani ý pohľad na dielo dominikánskeho kaza eľa Jána Taule a, jedného znaj ýznamnejších p eds a i eľo nesko ej s edo ekej nemeckej mys iky, pe ne zako eného  adícii „Albe o ej školy“. P á e Taule o e myšlienky sa s ali naj ply nejším dedičs om ej o adície, p ičom o mo ali myslenie nielen nemeckom p os edí 16.s o očia, ale p esaho ali aj do ďalších in elek uálnych aducho ných p údo . Au o p ibližuje Taule o o k i ické p ija ie koncep o Maj- s a Eckha a, p edo še kým o ázky zťahu člo eka, s e a aBoha, k o é sú zasadené do kon ex u no opla ónskych mo í o (nap íklad p oklo ského „Jedného nás“), a abského a is o elizmu (sdô azom na božský in elek ) a an iškánskeho olun- a izmu, k o ý ý azne o ply nil Taule o e myslenie. Cha ak e is ickým ysom Taule o ho myslenia, ako Ma in Žemla zdô azňuje, je hľadanie o no áhy medzi eckha o skou p eds a ou obožskej p í omnos i člo eku adô azom na anscen- den nú inakosť Boha. Au o eľmi ci li o ukazuje, že á o o no áha očami Taule a pozd ihuje ľudskú p i odzenosť ýlučne p os edníc om milos i a ie y, čím sa jeho poňa ie „základu“ a„mysle“ edome odlišuje od omis ickej adície. Taule o a dô- sledná o ien ácia na p ak ické aspek y spi i uali y, spojená sdô azom na „by os né“ zjedno enie „základe“, ponúka jedinečný kon as ku scholas ickej ilozo ii. Au o ýs ižne u ádza, že Taule o a k i ika a is o elizmu je p epojená sjeho p e e enciou indi iduálneho nú o ného ozme u spi i uali y, k o om h á kľúčo ú úlohu pa- sí na odo zdanosť Bohu. Nejedná sa ožiadnu pasi i u chápanú ako o mu úniku, ale á o „pasí na odo zdanosť Bohu“ o á a p ies o p e Božiu činnosť člo eku— p e Božie sebanaze anie. Osobi nú pozo nosť si zaslúži Taule o dô az na sebapoznanie ako ces u kodhaleniu sk y ých mo i ácií asklono , k o é je po ebné p ek očiť. Tá o koncepcia, ako au o p es edči o ukazuje, nachádzala ý aznú odoz u 16.s o očí, čím Taule o o dielo získalo nielen his o ický, ale aj nadčaso ý ýznam. Nasledujúca kapi ola oHein icho i Suso i, nazý anom „nemeckým Be na dom“, p eds a uje oh o mysli eľa ako majs a imaginácie a ízií, k o é ý azne o mo ali jeho li e á ny š ýl, aodhaľuje nežnosť aemocionálnosť jeho mys ického jazyka. Suso je cha ak e izo aný ako e ný nasledo a eľ dominikánskej in elek ualis ickej adí- cie, k o ý p e zal podne y od ženských mys ičiek, čím jeho dielo získalo jedinečný cha ak e spájajúci symboliku u penia alásky. Významným aspek om celej kapi oly je pozo nosť sús edená na Suso u apológiu Majs a Eckha a, k o á yžaduje od či- a eľa sús edenosť ao o enosť kpo ozumeniu sub ílneho mys ického jazyka. Po- dobne ako p edchádzajúcich kapi olách sa au o enuje myšlienko ému dedičs u, ýznamu p eklado jedno li ých spiso a ecepcii českom p os edí. Ma in Žemla nás u ádza do myšlienko ého s e a anonymného spisu Theologia Deu sch (Theologia Ge manica), k o ý zosobňuje hla né myšlienky Eckha a aTaule a. Ten o zaujíma ý aenigma ický ex , k o ý ýznamne o ply nil eu ópske ducho né dejiny, spája no o- pla ónsku adíciu sdobo ým nominalizmom a olun a izmom, p ičom ozp acú a émy „zbožš enia“ aslobody  ámci K is o ho ži o a. Tá o dôkladne p eskúmaná koncepcia poukazuje na p epojenia snesko šími ilozo iami Jacoba Böhma či F ied i- cha Schellinga. Osobi nú pozo nosť si zaslúži kapi ola eno aná Lu he o i, jeho OPEN ACCESS 140 SVĚT LITERATURY 71 zťahu kmys ike, najmä kTaule o i aTheologia Deu sch. Au o p es edči o a gumen- uje, že Lu he , hoci mys iku ans o mo al, nikdy ju celkom neopus il. Jeho p incíp sola ide sa ukazuje ako mys ický, p ičom ie a, podmienená milosťou, p eds a uje „božské člo eku“, k o om sa zakladá unio mys ica. Tá o in e p e ácia o á a no é pohľady na Lu he o o dielo ajeho mies o dejinách mys ického myslenia. Kapi oly zame ané na diela d och Lu he o ých súčasníko , Sebas iana F ancka aPa acelsa, ponúkajú p ecíznu analýzu ich p ínosu aodhaľujú p epojenia medzi ich myslením aši ším kon ex om nemeckej mys iky, e o mačných ideí ap í odnej i- lozo ie. Sebas ian F anck, dnes menej známy mysli eľ, ys upuje ako adikalizá o myšlienok E asma Ro e damského, p edo še kým jeho ú ah oci k i, Písme a eo- logickom poznaní. Podľa Ma ina Žemlu p eds a uje F ancko o odmie anie onkaj- ších o iem náboženského ži o a spolu sp esadzo aním ole ancie anes annos i ý- znamný p íspe ok k o mo aniu mode ného náboženského myslenia. Jeho chápanie Biblie ako „ži ej alegó ie“ adô az na ducho né po ozumenie p esahujúce his o ickú p a di osť ex u sú ascinujúcim p íspe kom khe meneu ickým o ázkam. Pa acel- sus, k o ého dielo je pod obne skúmané ako jedinečný p ienik mys iky, e o mácie ap í odnej ilozo ie, zaujíma  om o kon ex e ýnimočné mies o. Pa acelso o mys- lenie, o ply nené aule o ským an iin elek ualizmom, olun a is ickým naladením, alchýmiou agnos icizmom, oz íja so iologické mo í y, k o é nachádzajú odoz u unesko ších mysli eľo , ako sú Valen ín Weigl či Jacob Böhme. P echod kdielu Valen ína Weigela p ináša ynikajúcu analýzu oh o ep ezen- an a sys ema ickej syn ézy myslenia, k o é če pá z adície nemeckej mys iky, pa- acelso skej p í odnej ilozo ie ano opla ónskej me a yziky. Au o si šíma ý o- jo é obdobia Weigelo ho myslenia, od zame ania na mys icko-ducho né émy až po o ázky p í odnej ilozo ie, p ičom nechýba dô az na mys ické anáboženské aspek y, čas o k i ickej opozícii kp o es an skej p axi. Dôleži ým p ínosom Weigela je jeho dô az na sebapoznanie a iadickú gnozeológiu, k o ej skúma h anice poznania p i odzeného anadp i odzeného. Myšlienky mik okozmu amak okozmu, k o é z kadlia jeho an opologické akozmologické ú ahy, inšpi o ané Pa acelsom i ene- sančnými mysli eľmi, sa p elínajú sjeho nábožensko-mys ickými ýkladmi o ply - nenými myslením Boë hia, Huga zo S .Vik o a alebo Mikuláša Kuzánskeho. Pokiaľ ide o ecepciu Pa acelso ej p í odnej ilozo ie aWeigelo ej eológie, zaují- ma ým pok ačo aním ej o adície je pos a a alchymis u a eozo a Hein icha Khun- a ha, k o ého dielo je monumen álnym alchymicko- eoso icko-mys ickým ob azom s e a. Khun a h, podobne ako jeho p edchodco ia, po ažo al za „Písmo“ nielen Bib- liu, ale aj p í odu ačlo eka ako mik okozmos. Vjeho diele sa modli ba ap áca al- chymis ickom labo a ó iu spájajú, p ičom ide nielen oosobnú spásu či p emenenie lá ok, ale ocelko ú obno u s e a. Ma in Žemla zas ä ene u ádza či a eľa do Khun- a ho ho koncep u uni e za, k o om sa jasne ukazuje, že mys ické aalchymis ické ú ahy sa s á ajú nás ojmi na globálnu obno u azno uz odenie, dokonca na zk ie- senie celého s o ens a. Zá e ečná kapi ola sa sús eďuje na myslenie Jacoba Böhma, k o é je po ažo ané za chol nemeckej mys iky azosobnenie syn ézy še kých p edchádzajúcich p údo . Böhme hlboko p emýšľal o eologických a ilozo ických o ázkach, p ičom jeho kon- cep ko eňa božs a (Bezedno) pa í knajo iginálnejším p kom jeho myslenia. Po- sledná kapi ola je ak u či ým za ŕšením Žemlo ho dlho očného š údia a ýskumu. OPEN ACCESS JOZEF MATULA 141 Au o ej o obsiahlej p áce sa snažil sys ema icky p epojiť nemeckú mys iku nesko ého s edo eku sWeigelom aBöhmom, aby ys e lil kľúčo ý ply no opla- ónskej adície adynamickú ha monizáciu no opla ónskych ko eňo s olun a- is ickými p ís upmi. Tá o adícia, kde eo e ické a ilozo ické koncep y splý ajú sp ak ickou spi i uali ou, demonš uje odklon od scholas ických učebníc kosobnej mys ickej skúsenos i. Ten o ý oj y cholil uTaule a, k o ý podobne ako Lu he kládol dô az na ýznam nú o ného záži ku, čo sa s alo základným k i é iom hod- no enia ducho ného ži o a. Podobný posun k olun a izmu anominalizmu je bada- eľný aj uWeigela aBöhma, k o í  om o kon ex e ďalej oz íjali ap ehlbo ali s oje mys ické a eologické ú ahy. Ma in Žemla s ojou e udíciou, ako i ysoko kul i o aným aelegan ným jazy- kom ponúka či a eľo i ýnimočný záži ok, k o ý ho u ádza do ascinujúceho s e a mys iky aumožňuje mu lepšie po ozumieť jedinečnému enoménu eu ópskych du- cho ných dejín. Ten o enomén, k o ý sa z odil o cholnom s edo eku, zanechal hlbokú s opu nasledujúcich s o očiach. Pe spek í a spájajúca myslenie od chol- ného s edo eku až po anný no o ek odk ý a nielen spoločné ko ene ej o adí- cie, ale aj jej ďalšie, čas o p ek api é p eja y, k o é s ojím spôsobom ezonujú až do 21.s o očia. Publikácia ponúka in elek uálne obohacujúci pohľad na nemeckú mys- iku, sledujúc jej ý oj od s edo ekých ko eňo cez enesančné ans o mácie až po e o máciu. S e á ame sa sknihou, k o á je cenným poz aním kobja o aniu nad- časo ého dedičs a nemeckej mys iky, k o á spája ilozo ickú e lexiu sducho nou hĺbkou. Vďaka dô azu na de aily, his o ický kon ex a ilozo ickú analýzu p eds a uje kniha neoceni eľný p ínos p e odbo níko aj p e ši šiu e ejnosť zaujímajúcu sa odu- cho né ain elek uálne dejiny Eu ópy. OPEN ACCESS