Jedinečný slovník literárnovedného štrukturalizmu
Abstract
224
Full text
JEDINEČNÝ SLOVNÍK LITERÁRNOVEDNÉHO ŠTRUKTURALIZMU Sládek, Ondřej akol. Slovník literárněvědného strukturalismu. Ústav pro českou literaturu AV ČR— Host, 2018, 834 s. zuzana Malinovská Prešovská univerzita [email protected] Vroku 2018 vydal Ústav pro českou literaturu AV ČR vspolupráci snakladateľstvom Host jedinečný Slovník literárněvědného strukturalismu. Na prvý pohľad pozoruhodná práca je výsledkom sústredeného bádania skúseného autorského kolektívu pod vedením O.Sládka. Impulzom kvytvoreniu diela, ktoré možno bez preháňania považovať za výnimočný počin, bola pretrvávajúca produktívnosť štrukturalistických postupov, hoci dnes čiastočne pretransformovaných, spolu sabsenciou pomôcky vpodobe „monotematicky koncipovaného slovníka“ zameraného na uchopenie apochopenie literárnovedného štrukturalizmu. Slovník, ako vyplýva zjeho názvu, je primárne určený literárnym vedcom, ale itým— ako pripomína O.Sládek vúvode— ktorí sa zaujímajú oestetiku, lingvistiku, filozofiu atiež odejiny vedy amyslenie oliteratúre. Na tvorbe monumentálneho diela (834 strán textu vrátane anglického resumé abohatej bibliografie), ktoré zaujme vzhľadom aprecíznym technickým spracovaním, sa podieľalo viac ako tridsať autorov (pozri index autorov). Výsledkom ich systematickej práce je vypracovanie približne troch stoviek hesiel užšie či širšie prepojených sohlásenou problematikou. Heslá možno rozdeliť— ako vúvode upozorňuje vedúci autorského kolektívu— do ôsmich tematických skupín: okrem všeobecných pojmov štrukturalizmu, základných teoretických ametodologických princípov anajdôležitejších štrukturalistických smerov aškôl či myšlienkových prúdov, ktoré nejakým spôsobom so štrukturalizmom súvisia, sa heslá venujú štrukturálnej poetike, estetike, lingvistike asemiotike. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť, že autori neobchádzajú ani otázky aplikácie štrukturalistických postupov aprincípov na rôzne oblasti. Heslá nemajú rovnaký rozsah, čo však celkom prirodzene súvisí sich významom apostavením vsystéme štrukturalizmu ako myšlienkového smeru či vedeckej metodológie. Majú však veľmi podobnú dobre premyslenú štruktúru: po výstižnom definovaní daného pojmu nasleduje stručné zmapovanie jeho historického vývinu anásledne prezentovanie možností konkrétnej aplikácie. Všade, kde je to možné, sa pri heslách uvádza ipôvod slova sprekladom (napr. štrukturalizmus zlatinského structura, skladba, stavba, celistvost), resp.jeho inojazyčné varianty či ekvivalenty (napr. příběh, Story, histoire, Geschichte), čo veľmi ocenia používatelia pohybujúci sa aj vinej ako českej či slovenskej jazykovo-kultúrnej oblasti. Klepšej orientácii vproblematike, rýchlejšiemu adôkladnejšiemu pochopeniu súvislostí azároveň kumocneniu praktickej využiteľnosti slovníka prispieva vzájomné prepojenie hesiel odkazmi spolu spoužitou literatúrou aďalšími relevantnými prameňmi rôznej proveniencie uvedenými priamo za každým heslom. Používanie slovníka uľahčuje abecedný zoznam hesiel. OPEN ACCESS
zUzANA MALINOVSKá 225 Už pri zbežnom listovaní vtejto potrebnej praktickej pomôcke som nemohla nemyslieť na niektoré problémy, sktorými museli autori pri tvorbe slovníka zápasiť. Prvým znich bol samotný výber hesiel, pri ktorom sa vychádzalo zrozsiahlej rešeršnej práce arecepcie štrukturalistických pojmov používaných vliterárnej vede. Vyhľadávanie pojmov aich následná analýza, zameraná, predpokladám, aj na otázky frekvencie arelevancie, ustálenosti či rozkolísanosti, musela byť veľmi náročná, časovo iintelektuálne. Viaceré pojmy môžu totiž byť používané vrôznych súvislostiach, sväčšími či menšími významovými odtieňmi, tá istá skutočnosť sa môže označovať rôzne vzávislosti od jednotlivých škôl, jednotlivých predstaviteľov, úzu tej-ktorej koncepcie, tej-ktorej jazykovo-kultúrnej oblasti. Ato všetko je potrebné vyváženým spôsobom aso zmyslom pre mieru na pomerne malej ploche zachytiť. Výber hesiel komplikuje aj skutočnosť, že mnohé pojmy nemožno považovať za literárnovedné in sensu stricto, protože literárna veda ich prebrala ziných oblastí poznania, alebo naopak, osvojili si ich aj ďalšie vedy očloveku, ako napríklad estetika, antropológia, psychológia, filozofia, sociológia, etnografia apod. Preberanie pojmov aich aplikovanie vkonkrétnej oblasti výskumu vyplýva však zo samotnej podstaty štrukturalizmu ako myšlienkového smeru, ktorý pomerne dlho dominoval vhumanitných vedách. Pri koncipovaní hesiel sa musí na tieto súvislosti upozorniť, čo sa autorom podarilo. Zároveň sa im podarilo vybrané pojmy presnejšie literárnovedne vymedziť, jasne vystihnúť ich podstatu, prehľadne zmapovať vývin ponímania pojmu či rôzne odtiene nazerania na daný jav, ato všetko bez rušivej simplifikácie, ale ibez zbytočnej rozvláčnosti, čo ocenia všetci používatelia. Pri rozsahu dnešného vedeckého poznania nemôže totiž vedec, ateda ani literárny vedec— zväčša užšie profilovaný resp.dobre sa orientujúci vkonkrétnej jazykovo-kultúrnej oblasti— ani pri najlepšej vôli dôkladne poznať všetky literárnovedné teórie rôznej proveniencie, nehovoriac ofilozofických smeroch či myšlienkových prúdoch sväčším či menším vplyvom na myslenie oliteratúre. Slovník, ktorý je výsledkom premyslenej koncepcie, vynikajúcej analytickej schopnosti pretavenej do presvedčivej syntézy, preto určite uvíta. Získa vďaka nemu plastický obraz otakom komplexnom jave, ako je literárnovedný štrukturalizmus vjeho vývine, rozličných aplikáciách aspresahmi na iné vedy. Úlohou recenzenta nie je hľadať za každú cenu niečo, čo vslovníku chýba, hoci pri takom zábere by sa možno nejaká tá drobnosť našla. Pravdepodobne by išlo len oosobný názor recipienta primárne zameraného na konkrétnu štrukturalistickú koncepciu, ateda do istej miery profesionálne „deformovaného“: ako romanistku ma napríklad napadlo, že pri hesle „príbeh“ by sa možno dala spomenúť päťetapová schéma Paula Larivailla, ktorú študenti dosť obľubujú pre jej jednoduchosť, hoci je pravda, že jej aplikácia sa týka skôr interpretácie ako samotnej štruktúry naratívneho textu. Vsúvislosti spedagogickou praxou chcem však spomenúť ito, že vslovníku veľmi oceňujem jasné vysvetlenie niektorých „problematických“, niekedy dokonca zamieňaných pojmov, ako napríklad možné, fikčné afiktívne svety. Zvlášť vysoko hodnotím celkovú vyváženosť apomerné zastúpenie pojmov zrôznych jazykovo-kultúrnych oblastí aich širšie usúvzťažnenie. Summa summarum: slovník literárnovedného štrukturalizmu je vynikajúca, prehľadná aveľmi užitočná pomôcka, bez ktorej sa nezaobíde nijaký literárny vedec anielen on. Je excelentným výsledkom tímovej práce pod koncepčným vedením Ondřeja Sládka, vynikajúcou vizitkou českej (atrochu islovenskej) literárnej vedy. OPEN ACCESS