Prežívanie osamelosti ako prediktor rizikového správania adolescentov

Prežívanie osamelosti ako prediktor rizikového správania adolescentov1 vladimír Lichner2 ABSTRAKT Príspevok je zameraný na objasnenie konštruktov osamelosti arôznych foriem rizikového správania vich vzájomných súvislostiach apredikciách. Empiricky sa zameriava na prezentovanie dvoch realizovaných výskumných štúdií scieľom identifikovať rôzne typy rizikového správania, osamelosť aich vzájomné predikcie vo výskumných súboroch adolescentov. Prostredníctvom metodík UCLA (Russel, Peplau, Cutrona 1980), IAT (Young 1998) vkombinácii sautorskou metodikou boli interpretované zistenia za použitia jednoduchých lineárnych regresií. Výsledky preukazujú, že prevalencia skúmaných foriem rizikového správania vo výskumných súboroch je relatívne vysoká. Zvýšená úroveň osamelosti tu sčasti predpokladá rôzne formy rizikového správania. Ujednotlivcov, ktorí sú zasiahnutí osamelosťou alebo rizikovým správaním je častokrát nutná rekonštrukcia sociálneho prostredia, kde sú sociálni pracovníci najerudovanejšími odborníkmi vkontexte teoretických základov vlastných tejto profesii. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Osamelosť, rizikové správanie, nadmerné používanie internetu, užívanie marihuany, fajčenie, užívanie alkoholu ABSTRACT The article is aimed at clarifying the constructs of aloneliness and the different forms of risk behavior in their contexts and predictions. Empirically, it focuses on presenting of two researches to identify different types of risk behavior, the loneliness and their mutual prediction among adolescent’s research groups. Using methodics UCLA (Russel, Peplau, Cutrona 1980), IAT (Young 1998) in combination with the author’s methodology, the findings were interpreted using simple linear regressions. The results show that the prevalence of the underlying forms of the risk behavior in the research files is relatively high. The increased level of loneliness of adolescents in part presupposes the investigated forms of risk behavior. It is often necessary to reconstruct the social environment for individuals who are either affected by loneliness or risk behavior. Either, for this area of practice are social workers the most experienced specialists in the context of the theoretical foundations of their own profession. KEY WORDS Loneliness, risk behavior, internet abuse, marijuana use, smoking, alcohol use. ÚVOD Vsúčasnosti sa osamelosť opätovne dostáva do povedomia laickej iodbornej verejnosti. Stáva sa obligátnym javom, ktorý sa môže vyskytnúť ukohokoľvek. Jednot1 Príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA č.1/0285/18 Rizikové správanie adolescentov ako klientov sociálnej práce vdôsledku ich osamelosti 2 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika vKošiciach, Filozofická fakulta, Katedra sociálnej práce OPEN ACCESS 26 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2018 livci môžu prežívať pocity osamelosti aj napriek tomu, že sú súčasťou sociálnych sietí, čoho sme vposledných dekádach svedkami vrôznych klientskych ivekových skupinách. Dôvodov pre takýto stav môže byť viacero, okrem iných iodlišné postoje, myšlienky, záujmy, či exklúzia zprirodzených sociálnych skupín. Konkrétnych prejavov osamelosti môže byť viacero, napr. irizikové správanie vakejkoľvek podobe. Niektorí jednotlivci na seba upozorňujú výstredným oblečením, iní agresívnym alebo kriminálnym správaním aďalší užívaním návykových látok. Vposledných dekádach sme taktiež svedkami rozširovania fenoménu osamelosti klientskych skupín dospievajúcich aadolescentov. Práve túto skupinu považujeme zhľadiska preventívnych aktivít sociálnej práce za veľmi dôležitú avznik rizikového správania vdôsledku osamelosti za mimoriadne závažný. OSAMELOSŤ VOBDOBÍ ADOLESCENCIE Vliteratúre, ako iširokou verejnosťou býva význam pojmov osamelosť asamota často stotožňovaný, no tieto pojmy je potrebné zvedeckého hľadiska jednoznačne rozlišovať. Samota môže byť jednou zlínií chápania osamelosti, no nie je možné ich považovať za synonymá. Samota je objektívny stav, ktorý je možné pozorovať aj zvonku, teda je viditeľný amôže byť zapríčinený zrôznych dôvodov aokolností. Môže ísť odobrovoľnú— vlastné rozhodnutie, človek potrebuje byť sám avyrovnať sa sniektorými udalosťami, považuje sa za prospešnú ajedinec sa spravidla vráti do spoločnosti iných ľudí (Pokorná 2010). Nedobrovoľná samota vzniká zavinením druhej osoby, kedy človek prežíva nepríjemné pocity prázdnoty; asamota zvlastnej vôle, ale pod tlakom— ak sa jedinec obáva straty priateľov zdôvodu odhalenia určitej jeho charakteristiky, zrieka sa svojej osobnosti aprezentuje sa pod maskou, vďaka ktorej má okolo seba náklonnosť priateľov, táto je častokrát charakteristická pre virtuálne sociálne prostredia (Pokorná 2010), ktoré sú charakteristické virtuálnou prezentáciou osobností užívateľov. Osamelosť ako taká je však javom komplexnejším, týkajúcim sa najmä prežívania jednotlivca, ku ktorému je možné pristupovať zviacerých uhlov. Vprvom rade ide oosamelosť ako stav jednotlivca. Definične je to rozpor medzi ideálnymi avnímanými sociálnymi vzťahmi (Molčanová et al. 2007). Ide osubjektívne vnímanie nedostatočného zapojenia do sociálnych vzťahov, ikeď zobjektívneho hľadiska to tak nemusí byť (Žiaková et al. 2008). Pocit osamelosti nastáva vdôsledku nedostatku sociálnych kontaktov, je najčastejšie sprevádzaný izoláciou, následkom čoho neskôr nastáva strata priateľov, sociálna exklúzia abeznádej (Bruno 2002). Nárast osamelosti je príčinou vyššej zraniteľnosti jednotlivca, náchylnosti kzhoršenej regenerácii, má vplyv na reguláciu emócií aich prežívanie (Cacciopo, Patrick 2008). Pre osamelosť ako stav je charakteristická časová ohraničenosť spojená svýraznými zmenami vživote jednotlivca (Výrost, Slaměník 2008). Na druhej strane, osamelosť môže byť chápaná ako črta osobnosti. Vtomto prípade ide orelatívne stabilný vzorec prežívania, ktorý sa sohľadom na situáciu mení iba vmalej miere (Žiaková et al. 2008). Najčastejšie sa osamelosť klasifikuje na emocionálnu, asociálnu. Nedostatočné naplnenie jednotlivca zpohľadu sociálnych kontaktov asociálnych vzťahov úzko OPEN ACCESS vLadIMÍR LICHNER 27 súvisí iso stratou zmyslu života, čím sa výrazne prejavuje emocionálna aj sociálna osamelosť (Žiaková et al. 2008). Okrem uvedeného rozoznávame iinterpersonálnu, týkajúcu sa izolácie od iných, či rôznych iných okolností. Intrapersonálna osamelosť nastáva vtedy, ak jednotlivec dlhodobo potláča individuálne pocity atúžby, nedôveruje vlastnému úsudku, stráca dôveru vsamého seba. Napokon, existenciálna osamelosť je pretrvávajúci stav inapriek existujúcim vzťahom sinými, najmä vdôsledku konfrontácie so smrťou (Kupka, Malúš 2011). Yalom (2006) dáva do súvislosti osamelosť aschopnosť vytvárať interpersonálne vzťahy. Ten, kto unesie vlastnú osamelosť, je schopný vytvárať vzťahy sinými. Zpsychologického hľadiska delíme osamelosť na kognitívnu, behaviorálnu, aemocionálnu (citovú deprivácia, nedostatok lásky). Emocionálna osamelosť je najzávažnejší druh osamelosti amá najvážnejšie dôsledky (Žiaková et al. 2008). Napokon, zčasového hľadiska klasifikujeme krátkodobú, adlhodobú (Bruno 2002). Pri ďalšom diskurze oproblematike osamelosti sa zameriavame na jej najvýznamnejšie príčiny. Všeobecne je možné identifikovať tri hlavné okruhy príčin. Sú nimi interné (hanblivosť, nízke sebavedomie asebadôvera, sociálna fóbia), situačné (urbanizácia, rozpad rodiny, nesprávna, rozdielna výchova detí) avývinové (jedinec sa môže cítiť osamelý vktoromkoľvek období svojho života) (Výrost, Fedáková 2011). Žiaková et al. (2008) kuvedeným pridávajú osobnostné premenné, ktoré zapríčiňujú dlhodobé prežívanie osamelosti (anxieta, depresia, introverzia, submisivita). Kčiniteľom, ktoré spôsobujú osamelosť radíme aj nedostatočné sociálne spôsobilosti (Yalom 2006). Viaceré výskumy zisťujúce ďalšie premenné spôsobujúce osamelosť naznačujú, že neexistujú rozdiely vprežívaní osamelosti medzi rodmi (Výrost, Baumgartner 2001; Výrost, Fedáková 2011), ani ďalšími premennými ako telesný výzor, váha, výška, či vzdelanie (Výrost, Fedáková 2011). Ako vyplýva zvýskumných zistení (napr. Hill 2004; Dulmen-Goossens 2013; ainí), najčastejšie sa osamelosť objavuje vobdobí adolescencie. Je to preto, že mladý človek hľadá svoju identitu, prechádza rôznymi zmenami vsomatickej, psychickej, ale aj sociálnej oblasti. Autori vtejto súvislosti uvádzajú, že adolescent bez priateľstva sa môže stať obeťou zúfalej samoty, ktorá je horšia ako anxieta amôže tak byť vážne handicapovaný pri riešení úloh adolescencie. Zhľadiska rizikovosti je adolescencia vnímaná ako najrizikovejšie vývinové obdobie, kedy osobnosť adolescenta iba postupne dozrieva, pričom zrenie jednotlivých častí osobnosti neprebieha rovnako rýchlo. Pre nedostatočne zrelú osobnosť je osamelosť ako stav iako črta pre adolescenciu značne riziková. Ztohto hľadiska je možné identifikovať niekoľko konkrétnych faktorov, ktoré môžu zapríčiňovať osamelosť vskupine adolescentov: stresujúce udalosti vživote adolescenta (zmena bydliska, školy, úmrtie blízkej osoby, osobná kríza); nedostatok medziľudských vzťahov (vzdialenosť, izolácia od známeho prostredia, nedostatočná sociálna opora); šikanovanie; zdravotné problémy; „coldhome“ (nedostatok lásky a„tepla“ vrodine, čo môže byť spôsobené rozpadom rodiny alebo rozvodom rodičov, či citovým „chladom“) (Dumm 2008). Konkrétne príznaky osamelosti uadolescentov môžeme identifikovať prostredníctvom súhrnu faktorov, ako plachosť, neistota, nízka sebadôvera, sociálna izolovanosť, úzkosť, depresívne nálady. Okrem toho sa osamelosť často prejavuje aj rizikoOPEN ACCESS 28 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2018 vým niekedy až deviantným správaním (napr. krádeže, vandalizmus, užívanie drog, záškoláctvo, šikanovanie— zjavné, skryté). Najmä udievčat môže dôjsť kporuchám príjmu potravy, ale aj sebapoškodzovaniu. Tieto prejavy demonštrujú potrebu sociálneho kontaktu sokolím (Verešová, Hušvétyová 2008). Osamelosť môže spôsobiť absenciu širších sociálnych sietí (Výrost, Slaměník 2008). Výskumy týchto autorov dokazujú, že študenti bývajúci doma, majú vyššiu mieru osamelosti než študenti, ktorí bývajú mimo domova (majú viac možností na nadväzovanie kontaktov). Pocity osamelosti majú jednotlivci vo zvyku skrývať autajovať. Oprofesionálnej pomoci takémuto človeku je potrebné uvažovať, ak sa adolescenti uzatvárajú do seba, vyhýbajú sa priateľom, členom rodiny alebo celkovo svojmu okoliu; správajú sa agresívne voči sebe alebo svojmu okoliu; často sa zmieňujú osmrti, pocitoch bezzmyselnosti; často striedajú sexuálnych partnerov; majú sklony knávykovým látkam (Verešová, Hušvétyová 2008). RIZIKOVÉ SPRÁVANIE VOBDOBÍ ADOLESCENCIE Pod pojmom rizikové správanie vadolescencii rozumieme akékoľvek správanie dospievajúceho, ktoré môže ohroziť jeho vývin, má vonkajšie prejavy anegatívne dôsledky (Dolejš 2010). Ide osprávanie, ktoré ohrozuje zdravie alebo život adolescenta, sťažuje, alebo znemožňuje mu osamostatnenie sa bežným spôsobom, komplikuje ukončenie profesijnej kvalifikácie, negatívne ovplyvňuje jeho identifikáciu so sexuálnou rolou, či poškodzuje jeho sebahodnotenie vbudúcnosti sprítomnosťou reálnych rizík (sociálne, zdravotné, výchovné) ujedinca či spoločnosti (Kocourková, Koutek 2003; Miovský 2015). Vznik takéhoto správania je uadolescentov závislý od individuálnych aenviromentálnych faktorov (Orosová et. al 2012; Punová 2012). Osamelosť, ktorá môže signalizovať rizikové správanie stojí na pomedzí týchto faktorov. Je individuálnym faktorom, stavom, alebo črtou osobnosti, ktoré môžu byť dôsledkom podnetov pochádzajúcich zenviromentálnej oblasti. Vsúvislosti spríčinami, významnú úlohu môže zohrávať izmysel života adolescentov. Jedinec hľadá odpovede na existencionálne otázky, na základe ktorých si plánuje budúcnosť astanovuje svoje ciele. Aby adolescent považoval svoj život za zmysluplný, je potrebné aby mal pozitívny postoj ksvojej osobe, ktorý najviac podporuje počas celého života jeho rodina (sebaobraz sa tvorí vdetstve, preto je to prvá fáza budovania zmyslu života). Druhou fázou je stanovenie životných cieľov aich napĺňanie, sktorým je spojená aj úzkosť, neistota astrach zo zlyhania. Vtejto fáze sú dôležité interpersonálne vzťahy, pretože sich pomocou jedinec dokáže zvládnuť strach zneúspechu. Na druhej strane účasť vnesprávnej referenčnej skupine, vktorej sa adolescent nachádza, môže viesť kosvojeniu si nesprávnych vzorcov správania avzniku rizikového správania (Halama 2007). Vsúčasnosti sa najmä vprípade dnešných adolescentov stretávame spojmom riziková mládež, kde je zvýšená pravdepodobnosť zlyhania vsociálnej apsychologickej oblasti následkom viacerých faktorov. Je charakteristická agresívnymi prejavmi apatologickými javmi (Labáth 2001). Utejto mládeže sa vliteratúre stretávame ispojmom syndróm rizikového správania (angl. risk behavior syndrom— RBS) OPEN ACCESS vLadIMÍR LICHNER 29 (Kabíček, Csémy, Hamanová 2014). Kvýskytu negatívnych javov môže dôjsť, ak sa vo vývinovom štádiu jedinec nesprávne zaradí do spoločnosti avytvorí si vlastný hodnotový systém, ktorý je postavený na základe jeho roly vspoločnosti. Kexogénnym faktorom, ktoré ovplyvňujú vznik tohto syndrómu, patrí najmä oslabenie funkcie rodiny, urbanizácia, nedostatok osobného prostredia, neistota zbudúcnosti, sktorou súvisí zlý prospech vškole ateda nedostatočné uplatnenie vpracovnom živote. Kprotektívnym faktorom patrí vzor spoločnosti, vktorej jedinec žije, legislatíva alebo kvalita školstva (Kabíček, Sulek, Mizerová 2010). Rôzne štúdie (napr. Plaňava, Pilát 2002; Bechyňová 2008; Hajný 2001) preukazujú, že na rozvoj takéhoto správania má najväčší vplyv rodina, škola arovesnícke vzťahy. Podstatou rizikového správania je predpoklad, že adolescent, ktorý sa prejaví vjednej oblasti, bude mať tendenciu takéto správanie rozširovať aj do iných oblastí (Jessor 2014). Rozlišujeme 3 hlavné oblasti prejavov rizikového správania, ato: zneužívanie (abúzus) návykových látok (motiváciou je začlenenie sa krovesníckej skupine, pokiaľ je užívanie takýchto látok dlhodobejšie, dospievajúci sa môže stať závislým) (Jessor, Turbin 2010; Marešová 2010), vniektorých prípadoch izneužívanie látok nevyvolávajúcich závislosť (hormóny, steroidy, nadmerné množstvo vitamínov apod.) (Čerešník, Gatial 2014); prejavy vpsychosociálnej oblasti (patrí tu protispoločenské správanie často označované iako poruchy správania) (Jessor, Turbin 2010; Čerešník, Gatial 2014); prejavy vreprodukčnej oblasti (najmä predčasný sexuálny život astým spojené časté striedanie partnerov, rizikové sexuálne správanie, predčasné tehotenstvá, fetišizmus, exhibicionizmus ainé) (Jessor, Turbin 2010; Novotný, Okrajek 2012; Čerešník, Gatial 2014). Mnohé zuvedených druhov rizikového správania sú signalizované zjavnými prejavmi (zhoršenie školského prospechu, zmena záujmov, nová skupina priateľov, ktorí preferujú rovnaké správanie) (Jessor, Turbin 2010). Aktuálne spoločenské trendy prinášajú novú klasifikáciu rizikového správania, podľa toho, akými prostriedkami sa realizuje. Tradičné formy rizikového správania sa opierajú ovšetky prejavy rizikového správania, ktoré súvisia so zneužívaním reálnych návykových látok, či prejavov vreálnom sociálnom prostredí. Novodobé formy rizikového správania naproti tomu môžu označovať také prejavy rizikového správania, ktoré súvisia so zneužívaním internetu, počítačov, závislosť na hrách, sociálnych sieťach, či rôzne formy protispoločenského správania odohrávajúce sa svyužívaním iracionálneho prostredia internetu (Lichner, Šlosár 2013). OSAMELOSŤ AKO PREDIKTOR RIZIKOVÉHO SPRÁVANIA— METODOLÓGIA AVÝSLEDKY REALIZOVANÝCH EMPIRICKÝCH ŠTÚDIÍ Vprácach domácich izahraničných autorov (napr. Kraut, Kiesler 2002; Morahan-Martin, Schumacher 2003; Žiaková et. al. 2008; Ayas, Baris 2013; Stickley et al. 2014) sa stretávame srôznymi teoretickými iempirickými štúdiami problematiky osamelosti ajej súvislostí. Cieľom prezentovaných empirických štúdií je identifikovať, ako vplýva osamelosť na vznik rizikového správania vtradičnej, inovodobej forme so zameraním na predikcie medzi osamelosťou arizikovým správaním vcieľovej skupine adolescentov. OPEN ACCESS 30 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2018 Prvá štúdia bola realizovaná vroku 2016 aorientuje sa na identifikáciu osamelosti ajej predikcií novodobej formy rizikového správania— nadužívania internetu ako reprezentanta moderných technológií. Zameriava sa na cieľovú skupinu tzv.prvej online generácie, teda súčasnej generácie, od detstva sa stretávajúcej sinternetom amodernými technológiami. Druhá štúdia bola realizovaná vroku 2017 azameriava sa na identifikáciu osamelosti ajej predikcií vpodobe tradičných foriem rizikového správania, teda užívania návykových látok (alkohol, cigarety, marihuana) uadolescentov. METODOLÓGIA Pre realizáciu výskumných oboch zámerov bola zvolená kvantitatívna metodológia. Pre obe štúdie bol zostavený samostatný dotazník, pozostávajúci zbatérie otázok viacerých validizovaných metodík vkombinácii sautorskými otázkami. Základom pre obe štúdie bola identifikácia úrovne osamelosti výskumného súboru. Táto bola skombinovaná so zisťovaním konkrétneho rizikového správania. Takto zostavená batéria otázok bola doplnená oautorské otázky demografického charakteru. UCLA Loneliness Scale (Russel, Peplau, Cutrona 1980) je škála na identifikáciu úrovne osamelosti. Tvorí ju 20 výrokov, na ktoré respondenti odpovedajú prostredníctvom 4-bodovej škály Likertovho typu. Škála je jednodimenzionálna, úroveň osamelosti sa identifikuje prostredníctvom hrubého skóre všetkých položiek. Dotazník vpôvodnej verzii nadobúdal dobré hodnoty reliability, ktoré vrôznych štúdiách variovali vrozmedzí α = 0,89–0,94. Vnašich výskumoch sme taktiež zaznamenali uspokojivé hodnoty reliability. Vprvej štúdii dosiahla α = 0,94, vdruhej realizovanej štúdii α = 0,89. Dotazník bol použitý voboch realizovaných štúdiách. IAT— Internet Addiction Test (Young 1998; Widianto, McMurran 2004) je dotazník identifikujúci nadmerné používanie internetu urespondentov, orientuje sa na meranie rozsahu problémov jednotlivcov vdôsledku používania internetu vkaždodennom živote, vspoločenskom živote, vrežime spánku apocitoch respondentov. Dotazník tvorí celkom 20 položiek, ktoré sú orientované na zistenie frekvencie danej činnosti. Odpoveď si respondent volí prostredníctvom 5-bodovej Likertovej škály, kde 0 = nikdy, 5 = vždy. Metodika je jednodimenzionálna, pre ďalšie spracovanie sa používa hrubé skóre všetkých položiek. Autorka výsledné skóre delí do troch kategórií, bežné užívanie internetu, občasné alebo pravidelné problémy spoužívaním, závažné problémy spoužívaním internetu. Pôvodný dotazník dosiahol dobrú vnútornú konzistenciu α = 0,91. Vnašom výskume dosiahol uspokojivú hodnotu na úrovni α=0,89. Uvedený dotazník sme použili vprvej realizovanej štúdii, na zistenie novodobej formy rizikového správania (nadmerného používania internetu). Meranie tradičných látkových foriem rizikového správania. Na tieto účely bol zostavený autorský dotazník orientujúci sa na zistenie troch foriem rizikového správania uadolescentov, ato užívanie alkoholu, cigariet amarihuany. Táto časť pozostávala z15 položiek, na ktoré respondenti odpovedali prostredníctvom 4-bodovej škály Likertovho typu. Prostredníctvom odpovedí označovali skúsenosť (ijednorazovú), avnasledujúcej otázke frekvenciu vykonávania správania aprejavov týkajúcich sa užívania týchto látok za referenčné obdobie posledných 30 dní. Dotazník bol zostaOPEN ACCESS vLadIMÍR LICHNER 31 vený sohľadom na definície jednotlivých typov vymedzeného správania, ako ina existujúce zahraničné škály pre meranie rizikového správania (napr. SAHA, ARBS, HBICA), ktoré však boli pre realizáciu výskumného zámeru nepostačujúce. Každý typ rizikového správania sa hodnotil prostredníctvom hrubého skóre samostatne. Vnútorná konzistencia dotazníka bola uspokojivá, α = 0,90. Tento dotazník bol použitý vdruhej štúdii, orientujúcej sa na identifikáciu tradičných foriem rizikového správania adolescentov. VÝSKUMNÝ SÚBOR Výskum predikcií osamelosti anovodobej formy rizikového správania— nadmerného používania internetu Výskumný súbor tejto štúdie tvorilo 221 respondentov vo veku 16−25 rokov (M=23,3). Kritériom pre zámerný výber bolo obdobie adolescencie apostadolescencie azároveň navštevovanie niektorého typu školy (strednej, alebo vysokej). Zhľadiska rodu bolo vo výskumnom súbore 163 žien (74 %) a58 mužov (26 %). Zcelkového počtu respondentov popri štúdiu vykonávalo zárobkovú činnosť 51. Výskum predikcií osamelosti alátkových foriem rizikového správania— užívania alkoholu, cigariet amarihuany Výskumný súbor tejto štúdie pozostával zo 130 respondentov vo vekovej skupine 15−18 rokov (M=16,6). Kritériom zámerného výberu tu bolo navštevovanie strednej školy. Zhľadiska rodového rozdelenia tvorilo výskumný súbor 66 mužov (51 %) a64 žien (49 %). Zhľadiska miesta ich pobytu počas školy, 86 bývajú doma a44 na internáte. Zaujímali sme sa iopôvod respondentov, 74 (57 %) pochádza zvidieka a56 (43 %) pochádza zmesta. Tieto doplnkové premenné sme použili na interpretáciu najmä rizikového správania podľa rôznych kategórií. VÝSLEDKY VÝSKUMU Výskum predikcií osamelosti anovodobej formy rizikového správania— nadmerného používania internetu Vprvom rade sme sa orientovali na zistenie nadmerného používania internetu. Máme za to, že táto premenná jasne indikuje rizikové správanie, konkrétne jeho novodobú formu. Zhľadiska závažnosti tohto rizikového správania boli identifikované 3 kategórie na základe dosiahnutého skóre. Vprvej kategórií, ktorú charakterizuje bežné užívanie internetu bolo 129 respondentov (58 %). Vdruhej kategórií, charakteristickej občasnými alebo už pravidelnými problémami vdôsledku užívania internetu bolo 83 respondentov (38 %). Do tretej, ktorá vyjadruje už závažné problémy vdôsledku užívania internetu sa zcelkového počtu respondentov dostalo 9 respondentov (4 %). Ďalšou zisťovanou premennou vkontexte témy príspevku bola osamelosť. Tá bola identifikovaná prostredníctvom deskriptívnej štatistiky avýsledky uvádzame vTabuľke 1. OPEN ACCESS 32 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2018 n Min Max M SD Osamelosť 221 20 75 37,41 12,09 Tabuľka 1— Deskriptívne charakteristiky osamelosti Podľa identifikovaného priemerného skóre osamelosti vcieľovej skupine môžeme konštatovať, že respondenti globálne nepociťujú výrazne zvýšenú osamelosť. Zmyslom príspevku je však identifikácia osamelosti vkontextoch rizikového správania, preto sa zameriavame na identifikáciu osamelosti podľa jednotlivých kategórií nadmerného používania internetu. Výsledky reprezentuje Tabuľka 2. Kategória nadmerného používania internetu n Min Max M SD Bežné užívanie internetu 129 20 75 34,57 10,83 Občasné, alebo pravidelné problémy sužívaním internetu 83 20 72 40,67 12,55 Závažné problémy v dôsledku užívania internetu 9 24 64 47,89 12,72 Tabuľka 2— Deskriptívne charakteristiky osamelosti podľa kategórií nadmerného používania internetu Ako prezentuje predchádzajúce rozdelenie, úroveň prežívanej osamelosti narastá spoločne skategóriou nadmerného používania internetu. Uvedený fakt je možné pripísať charakteristikám tohto rizikového správania, kedy je jednotlivec vtiahnutý do prostredia internetu, ačastokrát je dôvodom tohto javu práve pociťovanie osamelosti vbežných sociálnych situáciách. Internet sa tak stáva náhradným zdrojom sociálnych kontaktov, no osamelosť vreálnom živote napriek tomu pretrváva. Vsúvislosti suvedeným rozdelením sme sa zamerali na identifikáciu súvislostí prostredníctvom Pearsonovho korelačného koeficientu. Výsledky indikujú štatisticky signifikantnú súvislosť medzi prežívaním osamelosti anadmerným používaním internetu (r=0,345; p(α)<0,001), čím potvrdzujú naznačenú ipredpokladanú súvislosť. Napokon sme overovali uvažované predikcie medzi osamelosťou atýmto typom rizikového správania. Za nezávislú premennú bola zvolená úroveň osamelosti aza nezávislú nadmerné používanie internetu. Na výpočet bola použitá jednoduchá lineárna regresia, pričom podmienky pre jej výpočet boli splnené. Výsledky reprezentujú Tabuľka 3 aTabuľka 4. Závislá premenná R R2F p(α) Nadmerné používanie internetu 0,345 0,196 29,6 <0,001 Tabuľka 3— Sumárne výsledky jednoduchej lineárnej regresie nadmerného používania internetu na osamelosti OPEN ACCESS vLadIMÍR LICHNER 33 B SD Beta t p(α) Osamelosť 0,381 0,07 0,345 5,441 <0,001 Tabuľka 4— Regresný model pre nadmerné používanie internetu— regresný koeficient ahodnota t Ako je možné identifikovať zuvedeného, použitý regresný model vysvetľuje asi 20 % variability skúmanej závislej premennej. Nadmerné používanie internetu ako rizikové správanie môže je teda sčasti predikované práve osamelosťou, do úvahy však samozrejme pripadajú iďalšie, vnašom prípade latentné premenné (napr. osobnostná výbava jednotlivca, sociálne spôsobilosti, spôsob používania internetu aďalšie). Hodnota realizovaného t-testu však potvrdzuje predpokladanú súvislosť, ato že rastúca úroveň osamelosti môže ovplyvňovať úroveň nadmerného používania internetu ako rizikového správania. Výskum predikcií osamelosti alátkových foriem rizikového správania— užívania alkoholu, cigariet amarihuany Tento výskum sa zaoberal osamelosťou vkontexte niektorých látkových foriem rizikového správania. Konkrétne sa orientoval na užívanie alkoholu, fajčenie aužívanie marihuany ustredoškolskej mládeže, vo vekovom rozpätí 15–18 rokov. Deskriptívne charakteristiky premenných týkajúcich sa celkovej úrovne rizikového správania vo výskumnom súbore preukazujú relatívne vysokú incidenciu. Vprípade celkovej úrovne rizikového správania, až 72 % respondentov má minimálne jednorazovú skúsenosť sniektorým zo skúmaných druhov rizikového správania. Samozrejme, tu môže ísť ojednorazové, testovacie užívanie, preto sme sa orientovali ina opakované epizódy užívania týchto látok. Výsledky tu preukazujú, že 64 % výskumnej vzorky má opakované skúsenosti sužívaním niektorej zuvedených látok, či ich kombinácie. Časté užívanie udáva 36 % respondentov. Čo sa týka užívania alkoholu, takmer 70 % respondentov má skúsenosť sužívaním alkoholu, atakmer 62 % ho užívalo viackrát za posledných 30 dní. Pri užívaní tabakových výrobkov sme zaznamenali minimálne jednorazovú skúsenosť u72 % respondentov, pravidelné fajčenie u48 % respondentov, zčoho bolo 17 % dievčat. Vtomto prípade boli zaznamenané ivýraznejšie rodové rozdiely. Sužívaním marihuany malo skúsenosť celkovo 16 % respondentov, pričom 12 % znich užilo marihuanu ivreferenčnom období posledných 30 dní. Premennou, ktorá bola zisťovaná ako ďalšia bola osamelosť. Súhrnné výsledky tejto premennej uvádzame vTabuľke 5. n Min Max M SD Osamelosť 130 20 68 32,5 10,15 Tabuľka 5— Deskriptívne charakteristiky osamelosti vo výskumnej vzorke Podľa prezentovaných deskriptívnych ukazovateľov môžeme konštatovať, že zglobálneho pohľadu na celú výskumnú vzorku, respondenti nepociťujú osamelosť vo zvýšenej miere. Na druhej strane ivtejto vekovej kategórii sa stretávame spocitom osamelosti, čo preukazuje hlbšia analýza premennej. Pri orientácii na prípadné rozOPEN ACCESS