Percipovaná sociálna opora prijimateľov a prijimateliek sociálnej služby vyššieho veku v inštitucionálnych podmienkach a jej ukotvenie v sociálnych sieťach

Percipovaná sociálna opora prijímateľov aprijímateliek sociálnej služby vyššieho veku vinštitucionálnych podmienkach ajej ukotvenie vsociálnych sieťach Erik Šatara1 ABSTRAKT Sociálna opora zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní náročných astresujúcich životných udalostí, medzi ktoré patrí aj prechod zprirodzeného prostredia do pobytového zariadenia sociálnych služieb. Zdroje percipovanej sociálnej opory sú ukotvené vsociálnych sieťach človeka. Cieľom štúdie je identifikovať zdroje percipovanej sociálnej opory prijímateľov/liek sociálnej služby vinštitucionálnom prostredí azistiť rozdiely vkontexte vybraných premenných: vek, pohlavie, rod, vzdelanie arodinný stav. Pri zbere údajov sme využili neštandardizovaný dotazník, ktorý zachytával zdroje percipovanej sociálnej opory. Výskumná vzorka pozostávala zN=128 prijímateľov/liek sociálnej služby vBanskobystrickom kraji, vo vekovom rozmedzí od 60 do 95 rokov. Pre prijímateľov/ky sociálnej služby sú najčastejšie uvádzaným zdrojom percipovanej sociálnej opory ich rodinní príslušníci (deti) apomáhajúci profesionáli, spravidla sociálni pracovníci. Vek, pohlavie, vzdelanie arodinný stav nezohrávajú významnú úlohu vsúvislosti svnímanými zdrojmi percipovanej sociálnej opory. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Percipovaná sociálna opora, inštitucionálne podmienky, sociálne siete, prijímateľ aprijímateľka sociálnej služby ABSTRACT Social support plays akey role in coping with difficult and stressful life events, including the transition from anatural environment to aresidential social service facility. The resources of social support are anchored in the social networks of man. The aim of the study is to identify the sources of perceived social support of the recipients / social service product in an institutional setting and to identify differences in the context of selected variables: Age, gender, gender, gender, education and marital status. In collecting the data, we used anon-standardised questionnaire, which captured sources of percipient social support. The research sample consisted of N=128 recipients and recipients of social service in the Banská Bystrica region, aged between 60 and 95. For recipients of social services, the most frequently cited source of social support is their family members (children) and assisting professionals, usually social workers. Age, gender, education and family status do not play asignificant role in relation to the perceived sources of social support. KEY WORDS Perceived social support, institutional conditions, social networks, recipient of social services 1 Univerzita Mateja Bela vBanskej Bystrici, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela vBanskej Bystrici, Katedra sociálnej práce, Ružová 13, 974 11 Banská Bystrica, ORCID ID: 0000-0001-5236-8294. OPEN ACCESS 74 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 ÚVOD Vývoj aintenzita starnutia populácie veurópskom priestore predstavuje relevantnú spoločenskú apolitickú otázku (Cornwell et al. 2009), obzvlášť na Slovensku, kde je predpoklad, že starnutie populácie bude vporovnaní sostatnými európskymi krajinami intenzívnejšie. Projektovaný demografický vývoj prináša výzvy voblasti prípravy funkčného systému dlhodobej starostlivosti, ktorá sa stáva alternatívou ktradičnému modelu rodinnej starostlivosti (Greve 2017; Ali et al. 2018). Reagujúc na výrazné zmeny, ktoré prináša starnutie, je skúmanie sociálnej opory asociálnych sietí starších ľudí dôležité. Potreba sociálnej opory nadobúda osobitý význam vsituáciách spojených súbytkom fyzických akognitívnych schopností (Cugmas et al. 2021; Antonucci, Ajrouch, Webster 2019), ktoré majú priamy dosah nielen na wellbeing asubjektívnu pohodu, ale aj zdravie staršieho človeka. Téma je obzvlášť významná vkontexte inštitucionalizovanej sociálnej pomoci (Rusnáková, Čerešníková 2015; Bianchetti et al. 2017; Ayalon et al. 2020; Siette et al. 2021). 1.1 TEORETICKÝ RÁMEC SOCIÁLNEJ OPORY STARŠÍCH ĽUDÍ Sociálna opora zachytáva podporné mechanizmy sociálneho prostredia ainterakcie človeka. Môže mať charakter hmatateľnej pomoci alebo percipovanej sociálnej opory, ktorá reflektuje dostupnosť primeranej opory vprípade potreby (Roohafza et al. 2014). Koncept sociálnej opory je súčasťou rôznych teoretických rámcov amodelov. Zhodujú sa vtom, že zmysluplné, fungujúce sociálne vzťahy zohrávajú dôležitú úlohu amôžu pozitívne ovplyvniť proces adaptácie staršieho človeka, napr. pri zmene bydliska alebo pri premiestnení do zariadenia sociálnych služieb (LaRocca, Scogin 2015). Odborná literatúra ponúka niekoľko definícií, ktoré zachytávajú rôzne dimenzie sociálnej opory. Lakey, Cohen (2000) vymedzili tri relatívne nezávislé prístupy: 1) psychologicko-medicínsky prístup, 2) sociálno-konštruktivistický prístup a3) sociálne vzťahy. Vštúdii nazeráme na sociálnu oporu optikou prístupu zameraného na sociálne vzťahy, ktoré podporujú zapojenie jednotlivca do sociálnych aktivít azabezpečujú prístup ksociálnej opore (Siete et al. 2021). Podľa Rusnákovej aČerešníkovej (2015) tento prístup sociálnu oporu považuje za súčasť vzťahov človeka. Vtomto kontexte ju môžeme charakterizovať ako pomoc pochádzajúcu zpriameho alebo nepriameho prepojenia vrámci sociálnych väzieb. Vzťahuje sa na vzťahy medzi ľuďmi, ktorí poskytujú nielen inštrumentálnu pomoc, emocionálnu oporu, ale aj pocit, že človek je stále predmetom záujmu zo strany iných ľudí (Rusnáková, Čerešníková 2015; Behrendt et al. 2023). Je dôležité rozlišovať medzi pojmami sociálna opora asociálne siete. Sociálna sieť sa vzťahuje na štrukturálny alebo inštitucionálny rozmer previazaný na jednotlivca. Sociálna opora sa nachádza vosobnej dimenzii atvoria ju členovia ačlenky tejto sociálnej siete. Pozostáva zo vzťahov aspája jednotlivcov prostredníctvom sociálnych väzieb, ktoré napomáhajú toku podporných zdrojov (Bowling 2014). Pojem percipovaná sociálna opora odráža to, ako jednotlivec hodnotí svoju oporu. Nie je teda skutočným obrazom toho, koľko opory dostáva. Vyjadruje to, koho starší ľudia považujú za dostupný zdroj sociálnej opory včase potreby (Cyranowski et al. 2013). VzahraOPEN ACCESS ERIK ŠATARA 75 ničí sa preto tento koncept stal stredobodom pozornosti pomáhajúcich profesionálov (Carwrightová et al. 2022). Vodbornej literatúre sa stretávame sniekoľkými typológiami sociálnej opory. Zperspektívy medziľudských vzťahov môžeme vychádzať zWengerovej typológie podporných sociálnych sietí zroku 1994 atypológie podľa Gottlieba aBergena (2010), ktorí delia sociálnu oporu na emocionálnu, inštrumentálnu, informačnú ahodnotiacu. Emocionálna opora zahŕňa poskytovanie nehmotnej opory, ako je láska, empatia, starostlivosť adôvera. Vinštrumentálnej opore ide oposkytovanie pomoci, opory, zktorej má jedinec priamy prospech (jedlo, peniaze, odvoz atď.). Informačná opora je poskytovaná formou ponuky informácií, rád alebo inštrukcií/návrhov, ktoré pomôžu príjemcovi riešiť jeho vlastné problémy. Príkladom môže byť odporúčanie suseda, kde nájdeme najbližší obchod spotravinami, dobrého lekára. Hodnotiaca opora je spojená sposkytovaním konštruktívnej spätnej väzby, povzbudenia alebo informácií, ktoré podporujú sebahodnotenie (Lin et al. 2015; Cross et al. 2018; Schultz et al. 2022). Percipovaná sociálna opora je závislá od veľkosti aštruktúry sociálnej siete staršieho človeka adeterminuje ju niekoľko faktorov asociálno-demografických premenných, ako je vek, vzdelanie, rod arodinný stav (Fiori, Antonucci, Akiyama 2008; Tang, Lee 2011; Wrzus et al. 2013; Smith et al. 2015). Starnutie je vo všeobecnosti spojené spoklesom veľkosti podpornej sociálnej siete. Najviac ohrozenou skupinou (poklesom veľkosti podpornej sociálnej siete) sa stávajú starší ľudia vo veku od 70 až do 84 rokov. Obzvlášť ohrození sú muži, ktorí sa obracajú vprípade potreby sociálnej opory výhradne na svoje životné partnerky alebo partnerov. Ženy majú väčšie arozmanitejšie siete adokonca majú snimi častejší kontakt, tým pádom aj väčšiu výmenu sociálnej opory (Tang, Lee 2011; Eagle 2018). Zmenšenie sociálnej siete azakotvenie vpríbuzenských zložkách siete možno pripísať individuálnemu prispôsobeniu sa blížiacej smrti scieľom zamerať sa na obohatenie audržanie už existujúcich vzťahov, najmä vrámci rodiny (Smith et al. 2015). Suanet et al. (2017) zistili, že môže dôjsť aj korientácii na ľudí, ktorí nie sú príbuzní. Tento aspekt ale súvisí stým, že táto skupina starších ľudí nemá vgeografickej blízkosti svojich príbuzných, ktorí by im mohli poskytnúť sociálnu oporu. Čo sa týka vzťahov sbývalými kolegami, priateľmi aľuďmi vsusedstve, ich význam tiež postupne klesá (Wrzus et al. 2013). Sdostupnosťou sociálnej opory súvisí aj úroveň dosiahnutého vzdelania. Vyššia úroveň dosiahnutého vzdelania vedie kvyššej dostupnosti sociálnych kontaktov. Jednotlivci svyšším vzdelaním majú väčšiu arozmanitejšiu podpornú sociálnu sieť, zatiaľ čo tí snižším vzdelaním majú tendenciu mať menšiu, obmedzenejšiu podpornú sociálnu sieť, ktorá pozostáva predovšetkým zrodinných príslušníkov (Fiori, Antonucci, Cortina 2006, Brandt, Hagge 2020). Zhľadiska rodinného stavu, ľudia, ktorí sa nikdy neoženili, nevydali sa, majú obmedzenejšiu sociálnu sieť, atak aj menšiu úroveň percipovanej sociálnej opory (Fiori, Antonucci, Cortina 2006; Smith et al. 2015). Vo vzťahu kinštitucionálnym podmienkam musíme brať do úvahy, že uprijímateľov aprijímateliek sociálnej služby je podporná sociálna sieť menšia, zväčša limitovaná na rodinné väzby aosoby vrámci inštitucionálnej starostlivosti. Obzvlášť ohrozenou skupinou (zmenšovaním astratou podpornej sociálnej siete) sú ľudia, ktorí majú obmedzenú anedostatočnú individuálnu podpornú sociálnu sieť vpríbuzenstve akomunite. Vprípade nástupu ochorenia, potreby pomoci, starostlivosti anedostatku inštrumentálnej opory sú plne odkázaní na sociálnu oporu vrámci OPEN ACCESS 76 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 inštitucionálnej starostlivosti. Téme sociálnej opory asociálnych sietí starších ľudí vinštitucionálnom prostredí, bola na Slovensku venovaná pozornosť napríklad vsúvislosti sich aktivizáciou (Tokovská 2013), kvalitou života (Nemček et al. 2011; Vansač 2011), adaptáciou na inštitucionálne prostredie (Štefáková 2020). Vpodmienkach Slovenska boli zrealizované výskumy percipovanej sociálnej opory starších ľudí (Bobovník, Bobovníková 2016; Barkasi 2018) asociálnej opory prijímateľov/liek sociálnej služby vkontexte osamelosti, sociálnej izolácie (Lukáčová 2018). Žiaden výskum sa však nevenoval sociálnym sieťam (konkrétnym uvádzaným osobám) ako zdrojom sociálnej opory vjednotlivých jej oblastiach. Štúdia odpovedá na tieto výskumné otázky: 1. Akú sú zdroje sociálnej opory prijímateľov aprijímateliek sociálnych služieb vo vyššom veku žijúcich vinštitucionálnej starostlivosti vjednotlivých oblastiach? 2. Aké sú rozdiely vpočte uvádzaných zdrojov sociálnej opory prijímateľov aprijímateliek sociálnych služieb vo vyššom veku vinštitucionálnej starostlivosti zhľadiska veku, rodu, vzdelania arodinného stavu? 2. METÓDY Výskumná vzorka pozostávala zprijímateľov/liek sociálnej služby vyššieho veku, ktorí sú umiestnení vzariadení sociálnych služieb sceloročným pobytom. Do výskumu boli zapojení prijímatelia/ľky sociálnej služby, ktorí mali viac ako 60 rokov. Výber výskumnej vzorky bol zámerný. Medzi kritériá výberu výskumnej vzorky patrili: postavenie prijímateľa/ky celoročnej pobytovej sociálnej služby vzariadení pre seniorov alebo domove sociálnych služieb, lokalizácia zariadení sociálnych služieb (Banskobystrický kraj), demografické charakteristiky (vek, rod, vzdelanie) avyjadrenie súhlasu sparticipáciou na výskume. Dôvodmi, prečo sa respondenti nemohli zapojiť boli závažné zdravotné ťažkosti, ktoré im bránili vyjadriť sa, komunikovať aneochota zapojiť sa do výskumu. Výskumný súbor pozostával zprijímateľov/liek sociálnej služby, ktorým bola poskytovaná starostlivosť verejnými aneverejnými poskytovateľmi. Zhľadiska poskytovateľa sociálnej služby bolo vBanskobystrickom kraji evidovaných 68 subjektov— zariadení pre seniorov adomovov sociálnych služieb, ktoré poskytujú celoročnú pobytovú sociálnu službu. Zcelkového počtu 68, bolo 24 verejných poskytovateľov, 13 právnických osôb a31 neverejných poskytovateľov. Výskum prebiehal vroku 2022 (máj–október), vzariadeniach sociálnych služieb, vktorých sme boli počas zberu dát prítomní. Vzhľadom na protiepidemiologické opatrenia sa nám podarilo navštíviť 13 zariadení sociálnych služieb, vo vybraných okresoch: Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Banská Bystrica, Brezno, Lučenec, Poltár. Do výskumu percipovanej sociálnej opory vsociálnych sieťach sa zapojilo N=128 respondentov, zktorých bolo N=90 žien (70,0 %) aN=38 mužov (30,0 %), vo vekovom rozmedzí od 60 do 95 rokov. Priemerný vek 77,5 roka, zcelkového počtu respondentov bolo 38,3 % (N=49) vrannej starobe (presénium), 55,5 % (N=71) respondentov vpokročilom veku (sénium) a6,3 % (N=8 ) respondentov bolo vobdobí dlhovekosti. Najmladší respondent mal 60 rokov anajstaršia respondentka 95 rokov. Väčšia časť respondentov zvýskumnej vzorky boli vdovy alebo vdovci 60,9 % (N=78), následne OPEN ACCESS ERIK ŠATARA 77 17,2 % (N = 22) rozvedené/í, 13,3 % (N=17) slobodné/í a8,6 % (N=11) respondentov bolo ženatých alebo boli vydaté. Zhľadiska poskytovateľa sociálnej služby, bolo umiestnených 77,3 % (N=99) uverejných poskytovateľov a22,7 % (N=29) uneverejných poskytovateľov. Na skúmanie percipovanej sociálnej opory sme použili neštandardizovaný dotazník, pri jeho príprave sme vychádzali zvýskumného nástroja MISU— Manheimer Interview zur socialen Unterstützung, nemeckého autora H.O.F.Veila (1990). Pôvodný štruktúrovaný Manheimský rozhovor upravila Schraggerová (1993), ktorá ho využila pri štúdiu sociálnej opory absolventov vysokých škôl vČeskej republike. Na Slovensku bol tento nástroj po modifikácii využitý Rusnákovou aČerešníkovou (2015) pri výskume percipovanej sociálnej opory obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Dotazník ISEL— Interpersonal support evaluation list, od autorov S.Cohena aH.Hobermana (1983), pozostáva zo 40 položiek. Respondenti vtomto dotazníku môžu uviesť, nakoľko položky opisujú dostupnosť rôznych zdrojov sociálnej opory (Ghesquiere et al. 2017). Oba predložené nástroje sú zamerané na sociálnu oporu vsociálnych sieťach azachytávajú zdroje sociálnej opory. Nami vytvorený neštandardizovaný dotazník percipovanej sociálnej opory pozostával z15 položiek avstupných otázok. Jednotlivé položky/vety obsahovo zachytávajú situácie, hypotetické udalosti anabádajú respondenta, ktomu, aby určil zdroje percipovanej sociálnej opory vemocionálnej (3 otázky), hodnotiacej (2 otázky), informačnej (4 otázky) ainštrumentálnej oblasti (5 otázok). Dotazník bol overený vpilotnom odskúšaní. Každý respondent mohol pri jednotlivých položkách uviesť maximálne šesť zdrojov percipovanej sociálnej opory. Tu sme vychádzali zvýskumu Smitha et al. (2015), ktorí zistili, že veľkosť podpornej sociálnej siete starších ľudí má tendenciu zmenšovať sa aspravidla je tvorení šiestimi rôznymi zdrojmi. Tento model je platný pre ľudí, ktorí pochádzajú zrôzneho geografického asociálneho prostredia. Administrácia dotazníka percipovanej sociálnej opory vyžadovala našu priamu účasť. Každé zuvedených zariadení, ktoré nám vzhľadom na protiepidemiologickú situáciu umožnilo zber dát, sme osobne navštívili. Prijímatelia/ľky sociálnej služby, mali možnosť po inštrukciách znašej strany vyplniť dotazník samostatne, ktorý sme im distribuovali vtlačenej podobe. Vprípade potreby deklarovanej zich strany, sme im napomáhali pri vyplnení dotazníka. Snažili sme sa tak eliminovať vplyv so strany zamestnancov zariadení sociálnych služieb. Zdotazníkov bola vytvorená databáza údajov. Pri ich analýze sme použili doplnok tabuľkového softvéru Excel— Real Statistics. Získané údaje sme kvantitatívne vyhodnotili frekvenčnými tabuľkami, vktorých sme vyjadrili absolútne arelatívne početnosti, aritmetické priemery. Vinterferenčnej rovine sme použili testy významnosti koeficienta korelácie r, t-testy pre dva nezávislé výbery (neparametrický Mann-Whitney test), F testy aChí-kvadrát testy. Hladina signifikácie pri štatistickom spracovaní je vždy 0,05. 3. VÝSLEDKY Zdroje percipovanej sociálnej opory sú ukotvené vsociálnych sieťach, vzťahoch. Je preto zrejmé, že dostupnosť sociálnej opory vnáročných azáťažových situáciách OPEN ACCESS 78 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 je viazaná na jej zdroje, ktoré predstavujú konkrétnych ľudí vsociálnej sieti prijímateľa/ky sociálnej služby. Prehľad zdrojov percipovanej sociálnej opory uvádzame vTab. 1. Zdroj percipovanej sociálnej opory Oblasti sociálnej opory SPOLU INF EMOC INŠHOD Blízke rodinné väzby Rodič 4 3 2 2 11 Manžel/ka 7 4 4 2 17 Deti 36 73 79 63 251 Vnúčatá/Pravnúčatá 16 13 17 13 59 Širšie rodinné väzby Súrodenec 34 26 25 19 104 Širšia rodina 38 28 33 24 123 Lokálne/ komunitné väzby Kamarát/ka 44 21 16 8 89 Bývalí kolegovia 9 5 2 3 19 Väzby vinštitúcii Prijímatelia/ky sociálnej služby 53 40 33 24 150 Zdravotnícky personál 55 31 50 30 166 Sociálny pracovník/čka 56 35 80 32 203 Iné (napr. podporný personál, kňaz) 26 9 27 6 68 Spolu 378 288 368 226 1260 tab. 1Zdroje percipovanej sociálnej opory2 Počet respondentov: N=128 Respondenti mali možnosť vyjadriť, koho vnímajú vdanej špecifickej situácii za potenciálny zdroj sociálnej opory. Vo všetkých oblastiach percipovanej sociálnej opory mali možnosť určiť maximálne šesť najbližších sociálnych väzieb, teda zdrojov sociálnej opory. Zo získaných odpovedí sme roztriedili vybrané sociálne siete na konkrétne zdroje sociálnej opory. Tie sme následne roztriedili do štyroch kategórií, na: zdroje situované vblízkych rodinných väzbách (manžel/ka, dieťa atď.), vširších rodinných väzbách (súrodenec, neter, synovec, švagor/iná atď.), na lokálnej úrovni vprirodzenom prostredí (kamarát/ka, bývalí kolegovia) azdroje opory priamo vinštitucionálnom prostredí (prijímateľ/ka sociálnej služby apersonál). VTab. 1. môžeme vidieť, že široké zastúpenie vzdrojoch percipovanej sociálnej opory mali sociálne väzby vrámci rodinných väzieb (deti) aväzby vytvorené vinštitucionálnom prostredí (personál zariadenia sociálnych služieb aprijímatelia sociálnej služby). Vo všetkých troch oblastiach opory uviedli respondenti vždy aspoň jeden zdroj opory. Voblasti hodnotiacej opory nachádzame troch prijímateľov sociálnej služby, konkrétne dvoch mužov vo veku 61 a63 rokov aženu vo veku 74 rokov, ktorí neuviedli žiaden zdroj percipovanej opory ani pri jednej otázke, ktorá zachytávala zdroje vdanej oblasti. 2 Vysvetlivky kstĺpcu „Oblasti sociálnej opory“ INF— oblasť informačnej opory; EMOC— oblasť emocionálnej opory; INŠ— oblasť inštrumentálnej opory; HOD— oblasť hodnotiacej opory OPEN ACCESS ERIK ŠATARA 79 POČET ZDROJOV PERCIPOVANEJ SOCIÁLNEJ OPORY VZHĽADOM NA VEK PRIJÍMATEĽOV APRIJÍMATELIEK SOCIÁLNEJ SLUŽBY Existujúce výskumy nás upozorňujú na vplyv starnutia, ktoré je všeobecne spojené súbytkom zdrojov sociálnej opory. Hovoríme otendencii zmenšovania počtu sociálnych väzieb, ktoré sú dôležité pri zvládaní náročných akrízových situácií vživote staršieho človeka. Prehľad súvislostí medzi počtom zdrojov percipovanej sociálnej opory prijímateľov/liek sociálnej služby avekom poskytuje Tab. 2. Oblasť sociálnej opory Pearsonov korelačný koeficient rs = Informačná sociálna opora 0,225 Emocionálna sociálna opora 0,14 Inštrumentálna sociálna opora 0,16 Hodnotiaca sociálna opora 0,22 tab. 2Vzťah medzi počtom zdrojov sociálnej opory avekom Počet respondentov: N=128 Vprípade prijímateľov/liek sociálnej služby, ktorí žijú vinštitucionálnom prostredí, sme zistili, že voblasti informačnej sociálnej opory spribúdajúcim vekom respondentov mierne zväčšoval počet nimi uvádzaných zdrojov percipovanej informačnej opory (regresná priamka: 0,072x + 1,4355). Hodnota Pearsonovho korelačného koeficientu je 0,225, t.j., že medzi počtom zdrojov sociálnej opory vinformačnej oblasti avekom je len slabá závislosť. Rovnakú tendenciu sledujeme aj vďalších oblastiach percipovanej sociálnej opory. Voblasti emocionálnej sociálnej opory dosiahla hodnota Pearsonovho korelačného koeficientu 0,22, voblasti inštrumentálnej sociálnej opory 0,16 avoblasti hodnotiacej sociálnej opory 0,14. Vzhľadom na uvedené zistenia konštatujeme, že medzi počtom zdrojov percipovanej sociálnej opory avekom respondentov je len slabá závislosť. POČET ZDROJOV PERCIPOVANEJ SOCIÁLNEJ OPORY VZHĽADOM NA ROD PRIJÍMATEĽOV APRIJÍMATELIEK SOCIÁLNEJ SLUŽBY Zahraničné výskumy, spomínajú rozdiely vpočte zdrojov percipovanej sociálnej opory starších ľudí, vzhľadom na rod. Prehľad súvislostí medzi počtom zdrojov percipovanej sociálnej opory prijímateľov/liek sociálnej služby arodom dokumentuje Tab. 3. Priemerné hodnoty zdrojov percipovanej sociálnej opory sa pohybujú vjednotlivých oblastiach na rovnakej úrovni. Rodové rozdiely sa preukázali vprípade informačnej ahodnotiacej sociálnej opory. Vtýchto oblastiach ženu uvádzali viac zdrojov opory vporovnaní smužmi. Vprípade emocionálnej ainštrumentálnej opory sa rozdiely nepreukázali. OPEN ACCESS 80 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 Oblasť sociálnej opory Ženy — priemerný počet uvádzaných zdrojov Muži — priemerný počet uvádzaných zdrojov Výsledok Mann-Whitneyho testu Informačná sociálna opora 3,37 3,00 0,022 Emocionálna sociálna opora 2,20 2,36 0,29 Inštrumentálna sociálna opora 2,85 2,95 0,43 Hodnotiaca sociálna opora 1,80 1,68 0,00008 tab. 3Zdroje percipovanej sociálnej opory vsúvislosti srodom Počet respondentov: N=128 POČET ZDROJOV PERCIPOVANEJ SOCIÁLNEJ OPORY VZHĽADOM NA DOSIAHNUTÉ VZDELANIE PRIJÍMATEĽOV APRIJÍMATELIEK SOCIÁLNEJ SLUŽBY Dosiahnuté vzdelanie môžeme označiť za atribút ovplyvňujúci zdroje sociálnej opory starších ľudí. Prehľad súvislostí medzi dosiahnutým vzdelaním prijímateľov/liek sociálnej služby apočtom zdrojov sociálnej opory uvádzame vTab. 4. Oblasť sociálnej opory Priemerný počet uvádzaných zdrojov sociálnej opory ∑ Základné vzdelanie Stredoškolské vzdelanie bez maturity Stredoškolské vzdelanie smaturitou Vysokoškolské vzdelanie Informačná sociálna opora 3,3 2,9 3,66 2,99 12,85 Emocionálna sociálna opora 2,36 2,25 2,19 2,15 8,95 Inštrumentálna sociálna opora 2,89 2,9 3,21 2,85 11,85 Hodnotiaca sociálna opora 1,73 1,74 1,48 1,61 6,56 tab. 4Priemerný počet zdrojov sociálnej opory vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie. Počet respondentov: N=128 Dosiahnuté vzdelanie sa ani vjednej zoblastí sociálnej opory neukázalo ako významný determinant. Priemerné hodnoty uvádzaných zdrojov sociálnej opory vjej jednotlivých oblastiach sa pohybujú podobnej arovnakej úrovni. POČET ZDROJOV PERCIPOVANEJ SOCIÁLNEJ OPORY VZHĽADOM NA RODINNÝ STAV PRIJÍMATEĽOV APRIJÍMATELIEK SOCIÁLNEJ SLUŽBY Existujúce výskumy naznačujú rozdiely vpočte zdrojov medzi sobášenými anesobášenými ľuďmi vyššieho veku. Prehľad súvislostí medzi počtom zdrojov percipovanej sociálnej opory arodinným stavom prinášame vTab. 5. OPEN ACCESS ERIK ŠATARA 81 Oblasť sociálnej opory Sobášení/é— priemerný počet zdrojov Nesobášení/é— priemerný počet zdrojov ∑ Informačná sociálna opora 3,24 3,41 6,65 Emocionálna sociálna opora 2,21 2,47 4,68 Inštrumentálna sociálna opora 2,87 2,88 5,87 Hodnotiaca sociálna opora 1,73 1,94 3,67 tab.5Priemerný počet zdrojov sociálnej opory vzhľadom na rodinný stav. Počet respondentov: N=128 Priemerné hodnoty počtu uvádzaných zdrojov sociálnej opory zosobášených anezosobášených respondentov sa vjej jednotlivých oblastiach zhodujú. Zčoho vyplýva, že rodinný stav, rovnako nemôžeme vinštitucionálnom prostredí označiť za atribút, ktorý by významne prispieval avytváral rozdiely vpočte uvádzaných zdrojov sociálnej opory. DISKUSIA Percipovaná sociálna opora ľudí vo vyššom veku je priamo spojená sveľkosťou ich sociálnej siete, teda počtom zdrojov sociálnej opory. Jednotlivé zdroje percipovanej sociálnej opory aich veľkosť zohrávajú dôležitú úlohu vživote staršieho človeka. Vnašom prípade sme sa zameriavali na cieľovú skupinu prijímateľov/liek sociálnej služby, ktorí žijú vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb sceloročným pobytom. Jednotlivé zdroje sociálnej opory môžu podporiť proces ich adaptácie azvládanie náročných, krízových situácií (LaRocca, Scogin 2015). Medzi najčastejšie uvádzané zdroje percipovanej sociálnej opory prijímateľov/liek sociálnej služby, patrili sociálne vzťahy vrámci blízkych rodinných väzieb (deti) asociálne vzťahy vrámci inštitúcie (sociálni pracovníci, zdravotnícky personál atď.). Tendenciu starších ľudí zamerať sa na zdroje sociálnej opory ukotvené vrodinných väzbách už dokázali existujúce výskumy (Tang, Lee 2011; Eagle 2018). Smith et al. (2015) prináša vysvetlenie, prečo dochádza ktejto selekcii sociálnych väzieb. Starší ľudia sa nachádzajú vzáverečnej fáze života apod tlakom blížiacej smrti zameriavajú svoju pozornosť na tie, pre nich najhodnotnejšie sociálne vzťahy, resp.zdroje sociálnej opory. Nie je ničím novým, že prijímatelia/ľky sociálnej služby označujú za zdroj percipovanej sociálnej opory aj personál inštitúcie, vktorej žijú (viď. Behrendth et al. 2023; Smith et al. 2015; Tang aLee 2011). Medzi vekom apočtom zdrojov percipovanej sociálnej opory sa vnašom výskume preukázala slabá závislosť. Toto zistenie podľa nás nasvedčuje tomu, že kredukcii sociálnych sietí, zdrojov sociálnej opory, došlo pred tým, ako prišli starší ľudia do zariadenia sociálnych služieb. Otom, že svekom dochádza kzmenšovaniu veľkosti sociálnych sietí, hovorili výskumníci už vminulosti atento pokles je výraznejší hlavne umužov (Tang, Lee 2011, Behrendt et al. 2023). Vprípade prijímateľov aprijímateliek sociálnej služby sa vzdelanie neukázalo podľa našich predpokladov ako významný determinant počtu zdrojov sociálnej opory. Ak porovnané skupinu respondentov so základným vzdelaním avysokoškolských OPEN ACCESS