Životné dielo Jozefa Kredátusa

Životné dielo Jozefa Kredátusa anna Jašková, Beáta Balogová Následující příspěvek je poctou jedné zdůležitých postav slovenské odborné scény Jozefu Kredátusovi upříležitosti jeho významného životního jubilea, které vletošním roce slaví. Jozef Kredátus ako predstaviteľ socioterapie apsychoterapie vsociálnej práci je uznávanou odbornou autoritou na Slovensku ivzahraničí. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako klinický psychológ, sociológ zdravotníctva, vysokoškolský pedagóg avneposlednom rade aj ako kultúrny pracovník. Na poli sociálnej práce je jedným znajznámejších anajvýznamnejších (socio)terapeutov Slovenska. Ambíciou príspevku je predstaviť životné dielo tejto významnej osobnosti sdôrazom na jeho prínos pri formovaní teoreticko-metodologických koncepcií aprístupov pri práci so závislými. Vchronologickom slede postupujeme smerom od predstavenia jeho profesijnej životnej cesty, až po priblíženie Jozefa Kredátusa ako pedagóga, terapeuta akolegu. Vzávere sumarizujeme jeho prínos pre sociálnu prácu. PROFESIJNÁ ŽIVOTNÁ CESTA Profesijná dráha Jozefa Kredátusa začala vmeste Poprad, kde sa angažoval ako priekopník výskumu kultúrneho aspoločenského života. Založil aorganizoval tu významné podujatí celoslovenského významu: Tatranské kultúrne leto (od roku 1958); Ľud hôr spieva atancuje (od roku 1958); Festival podtatranských speváčikov (od 1962) ainé. Vrokoch 1966 až 1970 pôsobil ako riaditeľ Domu kultúry avzdelávania vPoprade. Vauguste 1968 zabezpečoval vysielanie Slovesného rozhlasu ,,Severné Slovensko“, avšak vdôsledku svojej aktivity bol na nátlak normalizátorov prinútený opustiť rezort kultúry. Zuvedeného dôvodu sa postupne preorientoval arekvalifikoval na oblasť psychológie. Do roku 1968 bol vedúcim oddelenia klinickej psychológie vNemocnici spoliklinikou vHumennom. Voblasti zdravotníctva sa venoval pomoci ľuďom vkríze, liečbe adoliečovaniu závislých, výcviku zdravotníckych pracovníkov vo vedení tímov, empatickej aasertívne komunikácií avýcviku zvládania záťažových situácií vzdravotníckom prostredí. Kďalšiemu významnému počinu patrí založenie prvej Linky dôvery na Slovensku (1977), stál pri výcviku prvých terapeutov slúžiacich na staniciach prvej telefonickej pomoci ado roku 1999 zastával funkciu predsedu Slovenskej asociácie liniek dôvery. Jozef Kredátus sa zaslúžil ovýrazný rozvoj akvalitu personálneho riadenia apracovných vzťahov prostredníctvom moderných metód sociálnej komunikácie apersonálnej práce. Ako prvý začal sdoliečovaním závislých od alkoholu vsocioterapeutickom klube. Stál pri zrode prvého centra pre liečbu drogových závislostí na východnom Slovensku. Vprocese doliečovania abstinujúcich obohatil apre potreby OPEN ACCESS 88 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2015 terapeutického vyžitia modifikoval metódu Aktívneho sociálneho učenia programového. Od roku 1998 až 2005 bol členom Expertnej skupiny komisie pre prevenciu, liečbu aresociálizáciu drogových závislostí pri výbore ministrov Slovenskej republiky pre závislosti akontrolu drog. Ako prvý docent sociálnej práce sa podieľal na tvorbe novej koncepcie aobsahu študijných odborov vzdelávanie dospelých asociálna práca. Spoluautorsky sa podieľal na tvorbe prvej učebnice sociálnej práce na Slovensku (pod autorským vedením prof. PhDr. Anny Tokárovej, CSc.). Výskumne sa venoval najmä na oblasť kvality anekvality života (najmä abstinujúcich alkoholikov), životný štýl závislých od alkoholu, postoje verejnosti kdoliečovaniu abstinujúcich ana psychosociálne aspekty sociálnej práce. Bol aje členom redakčných rád viacerých časopisov: Závislosť— Dependency— Dependencia (do roku 2010), Na hrane, Čistý deň aCesta. Pôsobí ako supervízor vresocializačnom programe Cesta kdomovu, ktorý je zameraný na pomoc závislým abezdomovcom. Je držiteľom viacerých významných ocenení: Pamätný diplom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity za zásluhy ovzdelávanie aprípravu špecialistov kformovaniu Studia humanitatis (2005); Pamätná medaila Juraja Fándlyho udelená Ústrednou radou Akadémie vzdelávania Slovenskej republiky za ústretovosť aspoluprácu pri vytváraní možností ďalšieho vzdelávania občanov Slovenskej republiky (2005); Cena primátora mesta Prešov za celoživotné dielo voblasti výchovy, vzdelávania asociálnej práce (2010), Bronzová medaila Prešovskej univerzity vPrešove udelená rektorom prof. PhDr. Petrom Konyom, PhD. (2015) ainé. PEDAGÓG, TERAPEUT AKOLEGA Vrámci svojej pedagogickej činnosti sa Jozef Kredátus venoval najmä rodinnej problematike, sociálnej práci so závislými jedincami, empatickej aasertívnej komunikácií, psychoterapií asocioterapií vsociálnej práci. Ako pedagóga ho jeho študenti vnímali ako prirodzenú autoritu, ktorá vyplývala zjeho skutočného záujmu oštudentov, pedagogického talentu, aktívnej zaangažovanosti vpropagácií významu sociálnej práce, množstvu odborných úspechov abohatých praktických skúseností. ,,Vnímali sme ho ako jeden zkľúčových vzorov vo formovaní našich predstáv apostojov kvýkonu sociálnej práce“, uvádza jeho bývala študentka Denisa Šoltésová. Na to ako otvorene prezentoval spoločenskú hodnotu sociálnej práce spomína študentka Lenka Kvašňáková: ,,Aj vďaka nemu som už vtedy získala pocit hrdosti, že raz môžem byť členkou tak významnej skupiny pomáhajúcich profesionálov— sociálnych pracovníkov apracovníčok asúčasťou tak kvalitného pracoviska, akým je súčasnosti pod názvom Inštitút edukológie asociálnej práce na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity“. Jeho pedagogický prístup bol charakteristický partnerským prístupom adialógom, problémovým učením abohatým využitím príkladov zvlastnej klinickej praxe. Nekládol dôraz na memorovanie, ale na skutočné premýšľanie nad situáciami aproblémami aich konštruktívne riešenie, podnecoval spoluprácu vskupine arozvoj tímovosti. Spravodlivý arovnocenný prístup kštudentom vyzdvihuje bývalý študent Marek Lukáč: „Nebol jedným ztých, ktorý majú obľúbených amenej obľúbených študentov aštudentky. Jeho prístup knám, kučebnej látke, vlastnej príprave akomunikácií so študentmi, bol vždy vzácne konzistentný aprofesionálny.“ aNNa JaškOVÁ, BEÁTa BaLOgOVÁ 89 Jozefa Kredátusa vrole terapeuta približujú slová pracovníkov Gréckokatolíckej diecéznej charity, sktorými je vsúčasnosti vnajintenzívnejšom kontakte. Supervidovaní pracovníci oceňujú najmä jeho príjemné, priateľské, ale zároveň profesionálne vystupovanie, otvorenosť kľuďom ajeho srdečný až otcovský prístup. Helena Kaššayová upresňuje, že vprípade Jozefa Kredátusa ,,nejde ootca prísneho alebo nebodaj súdiaceho, ale skutočne láskavého, dobrého, cítiaceho sprirodzenou autoritou azároveň chápajúceho naše prehry aslabosti, povzbudzujúceho do ďalšieho boja onaše vnútorné avonkajšie víťazstvá pri práci aosobnom živote.“ Na kolegiálnej úrovni približuje osobnosť Jozefa Kredátusa jeho dlhoročný kolega apriateľ Vladimír Frk, ktorý vyzdvihuje najmä jeho postoje, názory akonštruktívne riešenia problémov, ktoré boli výrazným prínosom pre vtedajšiu katedru. Oceňuje jeho jednoznačnú priamosť dodávajúc, že: „je to chlap vtom slovenskom najpozitívnejšom význame slova. Sním sa veľmi dobre diskutovalo... Úprimne povedané, chýbajú mi naše ranné rozhovory, keď sme uvažovali, plánovali, aké aktivity uviesť do života katedry, aby sme posilnili vplyv katedry mimo univerzity“. ZÁVER Jozef Kredátus svojim životným dielom výrazne prispel ku kreovaniu ,,Prešovskej školy sociálnej práce“. Vždy deklaroval jednoznačnú spoločenskú potrebu avýznam sociálnej práce ako samostatnej profesie. Priniesol nielen množstvo cennej vedeckej inšpirácie, ale zároveň reflektoval potreby praxe. Jeho vysoká profesionalita sa odrazila aodráža vjeho pedagogickej, terapeutickej, supervízorskej alektorskej činnosti. Vkontexte ,,Prešovskej školy sociálnej práce“ mimoriadne oceňujeme najmä nasledujúce počiny Jozefa Kredátusa: založenie prvej telefonickej krízovej intervencie, rozpracovanie metódy Aktívneho sociálneho učenia programového, definovanie avedeckovýskumné skúmanie sídliskového pitia žien aformulovanie teoreticko-metodologických východísk socioterapie. Vzávere prinášame odkaz Jozefa Kredátusa, ktorý vrámci vlastnej sebareflexie siaha hlbšie do svojho vnútra aprináša autobiografickú reflexiu, ktorú pomenúva Slovo ačin. Citujúc jeho myšlienky: „sú slová, ktoré udierajú. Bolia, ale sú aj také ktoré uzdravujú. Ačiny potrebujú, aby boli koncepčné, realizovateľné amali svoj systém kvantitatívnej akvalitatívnej kontroly. Otom sa počas môjho života snažím, vtom spočíva môj entuziazmus. Nemôžem ale nepovedať, že svoje korene vceloživotnej podpore mojej rodiny, emočnej iracionálnej od manželky Evy arodiny môjho syna Igora. To sú faktory, bez ktorých si svoj profesionálny život neviem predstaviť“. LITERATURA BALOGOVÁ, Beáta, 2015. Slovo ačin Jozefa Kredátusa. Akcent Print: Prešov. ISBN 978-8089295-65-4.