Miesto a význam mierovej agendy v sociálnej práci

Miesto avýznam mierovej agendy vsociálnej práci1 Jana Levická, Monika Orlíková, Zuzana Strculová2 ABSTRAKT Mier môžeme vnímať ako jeden znajkrajších ideálov ľudstva, ale aj ako predpoklad pre prežitie ľudstva. Nové zbrane, ktoré boli vyvinuté vpriebehu 20.storočia, majú potenciál nielen zabiť nepriateľa, ale aj zničiť ľudstvo ako celok. Kzničeniu života na Zemi pritom nemusí prísť priamym zásahom vojnového arzenálu, ale napríklad aj následkom ďalšieho znečistenia životného prostredia. Mier, možnosti jeho budovania audržania sa tak prirodzene stali aj predmetom záujmu sociálnej práce. Cieľom príspevku, ktorý má charakter vedeckej eseje, je priblížiť vplyv mierového konceptu na vývoj vsociálnej práci. Pri spracovaní príspevku boli použité všeobecné metódy vedeckej práce. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: mier, sociálna práca, paradigma, životné prostredie ABSTRACT We can perceive peace as one of the most beautiful ideals of humanity, but also as aprerequisite for the survival of humanity. New weapons that were developed during the 20th century have the potential not only to kill the enemy, but also to destroy humanity as awhole. At the same time, the destruction of life on Earth does not have to be adirect intervention of war arsenal, but e.g. also as aresult of further environmental pollution. Peace, the possibilities of its construction and maintenance thus naturally became asubject of interest for social work. The aim of the contribution, which has the character of ascientific essay, is to approximate the influence of the peace concept on the development of social work. General methods of scientific work were used in the preparation of the contribution. Key words: peace, social work, paradigm, environment ÚVOD Násilné vojenské konflikty sú staré ako ľudstvo samo. Je ťažké nájsť aspoň úzky časový úsek, vktorom ľudstvo žilo vmieri ana zemi by absentoval otvorený vojenský konflikt vakejkoľvek podobe. Vojenské konflikty sa líšia vspôsobe vedenia vojny, vjej rozsahu, kreakcii verejnosti na vojnu apod. Veľmi dlho bola vojna verejnosťou vnímaná ako nevyhnutnosť. Až oveľa neskôr sa začali presadzovať myšlienky, že svet 1 Príspevok vznikol vrámci riešenia projektu APVV-20-0094 Environmentálna spravodlivosť vkontexte sociálnej práce. 2 Univerzita sv.Cyrila aMetoda vTrnave, Fakulta sociálnych vied, Ústav sociálnej práce asociálnej politiky, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava. Email: [email protected], monika. orliko[email protected], strculov[email protected] OPEN ACCESS 10 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 by mohol existovať aj bez vojen. Záujem sociálnych pracovníkov apracovníčok obudovanie mieru je vprofesii prítomný od jej začiatkov. Niektorí autori aautorky túto skutočnosť spájajú práve schápaním sociálnej práce ako ženskej profesie. Ženy sa začali angažovať vboji za mier už vdruhej polovici 20.storočia aaj dnes sa otázkam mierovej agendy sociálnej práce venujú práve ženy. Ženy sa pritom presadili vcelej šírke tejto agendy: vo verejných protestoch, vzdelávaní, politickom vyjednávaní, či vedeckej práci. Knajvýznamnejším osobnostiam sociálnej práce doteraz radíme Jane Addams. Jane Addams patrila vprvej polovici 20.storočia knajvýznamnejším reprezentantom pacifistického hnutia. Predpokladala, že obhajoba mieru je prirodzeným poslaním žien. Nešlo onejaké romantické predstavy, ale ozrelú životnú filozofiu. Addams správne spájala tri navzájom sa posilňujúce komponenty do jedného celku: sociálnu spravodlivosť, demokraciu amier (Addams 2007; 2002). Po druhej svetovej vojne sa aktivity sociálnych pracovníkov voblasti boja za mier na nejaký čas utlmili. Sociálne pracovníčky apracovníci zintenzívnili svoj záujem ootázky mieru na prelome 70.a80.rokov 20.storočia. Utlmenie mierového diskurzu bolo vo veľkej miere ovplyvnené predpokladom, že konflikt takého rozmeru sa veuroatlantickom geopolitickom priestore po hrozivej skúsenosti druhej svetovej vojny už neodohrá. Ukázalo sa, že toto bolo nereálne očakávanie. Vsúčasnosti ľudstvo čelí veľkému počtu lokálnych vojnových konfliktov. OSN uvádza, že takmer 2 miliardy ľudí na svete žije vkrajine, vktorej prebieha otvorený vojnový konflikt. Teda každý štvrtý obyvateľ na Zemi je vystavený hrozbám, hrôzam anegatívnym dopadom vojnového konfliktu (UN, SDG 16 2023). Snaha dosiahnuť audržať mier je odbornou aj laickou verejnosťou zväčša považovaná za utopickú aidealistickú. Argumenty podporujúce takýto pohľad na nemožnosť udržať mier, sa opierajú oničím nepodložené tvrdenie, že vojny sú pevnou súčasťou ľudských dejín. Boj oúzemie azdroje sú stále aktuálne azároveň sú prirodzenou príčinou vojnových konfliktov. Dejiny ľudstva sú však spojené aj stúžbu nastoliť na Zemi mier. Život vmieri môžeme pokladať za živú ambíciu medzinárodného spoločenstva, ktoré dosiahnutie mieru vníma ako základný predpoklad pre dosiahnutie trvalo udržateľnej ľudskej spoločnosti. Práve táto túžba miliónov ľudí sa premieta do mierového diskurzu, ktorý zasahuje celý rad vedných disciplín. Záujem ootázky mieru napokon vyústil do vzniku študijných odborov koncipovaných ako mierové štúdie. Aj vďaka ním je vsúčasnosti bohatý študijný materiál ootázkach mieru. Bez hlbších analýz je možné tvrdiť, že násilné konflikty majú deštruktívny vplyv na život človeka. Okrem negatívneho vplyvu na individuálne životy, vojnové konflikty výrazne zasahujú do života celej krajiny, ochromujú jej socioekonomický progres avedú kzvýšenému ľudskému utrpeniu achudobe (Kafula 2016). Zaujíma nás preto, ako mierová agenda ovplyvnila vývoj profesie sociálna práca. METODOLÓGIA Záujem oriešenie sociálne nepriaznivých situácií stál vždy vcentre pozornosti sociálnej práce, čo znamená, že profesia osobitým spôsobom reflektovala aj dopady vojnových konfliktov ainých foriem násilného konania na kvalitu života ľudí. Napriek viacerým spoločným prvkom, exitujú medzi nimi aj rozdiely. Bazálna otázka, na ktorú sme hľadali odpoveď znela: Ako je reflektovaná mierová agenda vsociálnej OPEN ACCESS JANA LEVICKÁ, MONIKA ORLÍKOVÁ, ZUZANA STRCULOVÁ 11 práci? Aprirodzene nás zaujímali tiež argumenty pre aproti začleneniu mierovej agendy do sociálnej práce. Keďže táto problematika stojí na okraji záujmu českých aj slovenských autoriek aautorov, rozhodli sme sa ju čitateľom priblížiť formou vedeckej eseje. Zmetodologického hľadiska sa nám ako optimálna metóda javila deduktívno-nomologická explanácia, pri ktorej sme využili tiež všeobecné metódy vedeckej práce najmä analýzu, syntézu, dedukciu akomparáciu (Ochrana 2009). BAZÁLNE ÚVAHY OOTÁZKACH MIERU Po stáročia bol vodbornom diskurze prítomnný len negatívny obraz mieru, ktorý bol koncipovaný na neprítomnosti vojnového konfliktu, teda na absencii vojny. Táto predstava bola postupne rozšírená oabsenciu násilia ako takého. Toh aCawagas (1983 In: Yesufu 2009) začiatkom 80.rokov minulého storočia upresnili, čo všetko obsahuje pojem násilie. Podľa uvedených autorov sa násilie delí na: a) fyzické násilie (napríklad bitie, priame útoky, mrzačenie, streľbu), b) systémové, sociálno-kultúrne apsychologické násilie (ako napr. diskriminačné politiky aprax, sociálno-ekonomické nerovnosti, nespravodlivosť, masívna chudoba, sexizmus, rasizmus, či popieranie ekonomických, politických, kultúrnych asociálnych práv), c) ekologické násilie, ktoré nezohľadňuje udržateľnosť životného prostredia. Prítomnosť niektorého zo spomínaných prvkov, je vpodstate porušením mieru. Až vpovojnovom období sa začína koncept mieru vnímať aj vpozitívnom duchu, ako ambícia medzinárodného spoločenstva, resp.túžba jednotlivcov vytvoriť harmonickú aspravodlivú spoločnosť (Yesufu 2009). UNESCO vsvojej rezolúcii z18.zasadnutia Generálnej komisie (In: Yesufu 2009) prijalo chápanie mieru ako proces pokroku, spravodlivosti avzájomného rešpektu medzi národmi, ktorých cieľom je zabezpečiť budovanie medzinárodnej spoločnosti, vktorej každý si môže nájsť svoje skutočné miesto aužívať si svoj podiel na svetovom hospodárstve ana intelektuálnych amateriálnych zdrojoch. Podobne aj OSN sa zhodla na tom, že mier je potrebné vnímať ako súbor hodnôt, postojov aspôsobov správania, ktoré odmietajú akékoľvek formy násilia aich snahou je riešiť konflikty prostredníctvom dialógu avyjednávania (Krieger Grossi et al. 2014). Podobné stanovisko má aj Panikkar (1995), ktorý považuje mier za jeden zmála pozitívnych symbolov, významne ovplyvňujúci celé ľudstvo. Odborný diskurz okoncepcii mieru sa koncom 20.storočia posunul aj ktémam prepojenia vojny asocioekonomického akultúrneho násilia, čo sa spája sproblémami ako rasizmus, náboženská intolerancia či diskriminácia. Všetky prejavy násilia aintolerancie sú dôkazom narušenie, či neakceptácie všeľudských hodnôt. Nielen mierové hnutia, ale aj medzinárodné environmentálne hnutia poukázali na dôležitosť toho, aby sa ľudstvo naučilo žiť vharmónii sprírodou aokolitým prostredím, pretože ekologické násilie môže byť spúšťačom vojnového konfliktu, čo môže ohroziť prežitie ľudstva ako takého. Vsúčasnosti preto holistický koncept mieru opúšťa definíciu mieru spojenú len svojenským konfliktom, ale snaží sa reflektovať akúkoľvek formu násilia ako porušenie mierového spolužitia (Yesufu 2009). OPEN ACCESS 12 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 Mierový diskurz ostatných desaťročí sa tiež výrazne posunul smerom kidentifikovaniu podmienok pre nastolenie audržanie mieru. Podľa UNESCO nevyhnutnými podmienkami zachovania mieru sú: 1. Podporovať myšlienky mieru prostredníctvom vzdelávania 2. Podporovať vspoločnosti etické amorálne hodnoty apostoje 3. Realizovať mierové riešenia konfliktov prostredníctvom dialógu, budovania konsenzu aaktívneho nenásilia 4. Podporovať udržateľný hospodársky asociálny rozvoj 5. Znižovať ekonomické asociálne nerovnosti 6. Odstrániť chudobu 7. Zabezpečiť efektívnu audržateľnú potravinovú bezpečnosť 8. Presadzovať myšlienky sociálnej spravodlivosti 9. Posilňovať postavenie žien apodporovať skupiny so špeciálnymi potrebami 10. Chrániť životné prostredie (Krieger Grossi et al. 2014). Ak teda poznáme podmienky pre zachovanie mieru, zdanlivo by potom stačilo ich dodržiavať, atým by sa automaticky zabránilo vzniku nových vojnových konfliktov. Vtejto oblasti však závažnú úlohu zohráva „uvažovanie omieri“, alebo inak povedané mierová filozofia. MIEROVÁ PARADIGMA Začiatkom 90.rokov sa mierový diskurz zásluhou Reardon (1992, In: Yesufun 2009) posunul novým smerom. Reardon odmietla snahy definovať mier na základe prítomnosti/neprítomnosti vojny. Namiesto toho do diskurzu priniesla nový koncept mieru, ktorý je dnes známy ako mierová paradigma. Podľa nej práve mierová paradigma, teda rozmýšľanie omieri, môže byť pre ľudstvo nástrojom na vybudovanie harmonickej astarostlivej spoločnosti, vktorej budú mladí ľudia vychovávaní kcitlivosti. Mier je podľa nej aktívny, vyžaduje mierové myslenie, mierové perspektívy, mierové konanie amierové akcie. Ako píše Yesufu (2009), súčasťou mierovej paradigmy je aj hľadanie príčin anásledne možnej eliminácie takých sociálnych javov ako sú chudoba, sociálna nespravodlivosť, diskriminácia, rasizmus, sexizmus, utláčanie, vykorisťovanie apod. Mierová paradigma priniesla skutočne nový rozmer do mierového úsilia globálnej spoločnosti. Hádam najlepšie to vystihuje vyjadrenie Mahátma Gándhího (1992, In Yesufu 2009), ktorý sa vyjadril pri hodnotení svetovej situácie, že je dosť zdrojov pre naplnenie potrieb pre tento svet, ale nie dosť pre jeho chamtivosť. Mierová paradigma je známa aj pod označením paradigm P.E.A.C.E. Tento názov vznikol spojením prvých písmen piatich základných komponentov, ktoré sú bazálne pre vytvorenie spravodlivej spoločnosti P— Participatory— parcitipatívny— zaangažovanie určitej sociálnej skupiny pri riešení danej sociálnej patológie, teda aktívne zaangažovanie chudobných vsnahe odstrániť chudobu. Chudobní prestávajú byť sociálnym objektom, ale stávajú sa subjektom pri riešení nielen svojej nepriaznivej situácie, ale aj riešením celej sociálnej patológie. OPEN ACCESS JANA LEVICKÁ, MONIKA ORLÍKOVÁ, ZUZANA STRCULOVÁ 13 E– Equitable— spravodlivý— všetky zdroje, ktoré sú potrebné na napĺňanie ľudských potrieb sú rozdelené vspoločnosti spravodlivo. A– Appropriate— vhodný— programy realizované vdanej komunite majú reflektovať ich potreby či reagovať na ich obavy. C— Critically empowering— kriticky posilňujúce— chudobní chápu príčiny, prostredníctvom čoho dokážu presadzovať spravodlivé azodpovedné inštitúcie, ktoré pozitívne ovplyvnia ich životy. E– Environmentally sound— environmentálne šetrný— programy aprojekty realizované vkomunite musia obsahovať environmentálnu výchovu avzdelávanie ovýzname aochrane životného prostredia (Alferez 2018). Hlavným cieľom paradigmy P.E.A.C.E., je redukovať chudobu apomáhať chudobným. Mierová paradigma za ostatných tridsať rokov bola predmetom záujmu radu filozofov, sociológov, ekonómov atď. Nás zaujímajú práce autorov aautoriek, ktorí sa otázkami mieru zaujímajú priamo zpohľadu sociálnej práce, alebo ich práce sú pre sociálnu prácu prínosné. Ktakýmto autorom patrí aj Marg (2002), ktorý predstavil päť najznámejších mierových paradigiem. Objasnenie jednotlivých paradigiem dopĺňa oznáme výroky, ktoré výstižne charakterizujú danú paradigmu. a) Mier ako výsledok donucovacej moci alebo: AK CHCETE MIER, PRIPRAVUJTE SA NA VOJNU Tento koncept mieru je do značnej miery rozšírený avšeobecne prijímaný voblasti medzinárodných vzťahov. Takéto chápanie mieru predpokladá pesimistickú ľudskú povahu amedzinárodnú politiku založenú na konkurenčnom boji. Ako však konštatuje Marg (2002) zástancovia tejto paradigmy neveria vexistenciu vyšších morálnych princípov, či univerzálnych hodnôt. Tento fakt je príčinou, permanentného napätia vspoločnosti, meniacimi sa alianciami avysokou mierou neistoty. Život vpermanentnej neistote anedôvere vyúsťuje do tvorby národných politík, ktoré slúžia kobrane ich „národného záujmu, čo je vglobálnej spoločnosti možné označiť ako súkromné dobro, teda dobro jedného. Vdôsledku absencie svetovej vlády, ktorej by sa jednotlivé štáty museli podriadiť je medzinárodná politika nepredvídateľná, charakteristická neustále meniacimi sa alianciami aneustále prítomnou hrozbou násilia. Každý štát má teda ambíciu získať vojenskú moc amateriálne zdroje prostredníctvom ktorých odstraší svojho „protivníka“. b) Mier ako výsledok sily zákona— svetového poriadku: AK CHCETE MIER, PRIPRAVTE SA NA MIER Toto chápanie mieru predpokladá nevyhnutnú medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi, mimovládnymi organizáciami, či podnikateľskými subjektami. Táto spolupráca je preto možná, lebo ľudská povaha preferuje voľbu azámernosť amedzinárodná politika nie je tvorená len národnými štátmi, ale aj ďalšími dôležitými aktérmi. Problémy ako chudoba, zhoršovanie životného prostredia, porušovanie ľudských práv, či šírenie zbraní hromadného ničenia trápia všetkých. Zástancovia OPEN ACCESS 14 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 tohto konceptu veria, že ak národné štáty budú spolupracovať smimovládnymi organizáciami avýznamnými sociálnymi hnutiami, dokážu realizovať spravodlivejšiu audržateľnejšiu spoločnosť. Reprezentanti tejto paradigmy sú presvedčení, že spolupráca je možná, pretože ľudská prirodzenosť obsahuje potenciál pre sebectvo aj altruizmus. Súčasťou ich filozofie je aj odmietanie neobmedzenej konkurencie. Podľa tohto konceptu je mier potrebný na to, aby sa ľudská spoločnosť mohla ďalej vyvíjať aprosperovať. c) Mier ako výsledok komunikácie— riešenia konfliktov AK CHCETE MIER, TRÉNUJTE ZRUČNOSTI POTREBNÉ PRE MIEROVÉ PROCESY. Tento koncept mieru je tiež považovaný za pragmatické vnímanie mieru, nakoľko predpokladá, že mier je výsledok neustáleho zdokonaľovania schopnosti analyzovať konflikty aschopnosti efektívneho využívania komunikačných avyjednávacích stratégií. Zástancovia tohto konceptu mieru tvrdia, že konflikt je prirodzený pre všetky úrovne ľudskej interakcie, od individuálnej až po medzinárodnú, pričom nemusí nevyhnutne smerovať knásiliu, ale je dôležitým predpokladom pre zavedenie zmeny, nielen vmedziľudských interakciách, ale aj spoločenských poriadkoch. Prívrženci tejto paradigmy pripúšťajú, že konflikt môže spôsobovať odcudzenie ana medzinárodnej rovine prinášať veľké ľudské utrpenie, nepokladajú to však za nevyhnutné. Podľa nich aj vmedzinárodnej rovine sú využiteľné tie isté stratégie riešenia konfliktov ako pri riešení interpersonálnych konfliktov. Vtomto kontexte je potom mier chápaný ako permanentný proces predchádzania konfliktov ak je to možné, alebo pozitívne vedeného procesu riešenia konfliktov. Podobne, ako je tomu vinterpersonálnych konfliktoch aj na medzinárodnej úrovni sa odporúča využitie mediátora. Táto paradigma predpokladá, že politici si osvoja teórie konfliktov, komunikácie arozvinú potrebné zručnosti pre oblasť riešenia konfliktov aspolužitia. d) Mier ako výsledok sily ľudskej vôle— túžby po nenásilí: AK CHCETE MIER, PRACUJETE PRE SPRAVODLIVOSŤ SPRAVODLIVO. Toto chápanie mieru vychádza zpredstavy, že každá vláda pochádza zvôle svojho ľudu avychádza ztakých noriem správania, ktoré sú ľuďmi prijímané. Ľud tak dáva do rúk vláde moc, pričom nepredpokladá, že moc bude použitá na ubližovanie, či násilie, ale opiera sa ohumánne normy spolužitia. Ak sú tieto normy dehumanizujúce, ľudia žijúci vtomto systéme dehumanizujú sami seba. Zástancovia tohto konceptu tvrdia, že mier nemožno oddeliť od spravodlivosti, pričom mier pre nich znamená absenciu akéhokoľvek násilia, ktoré obmedzuje napĺňanie ľudských potrieb. Mier je teda možné dosiahnuť mierovými akciami aspravodlivými anenásilnými prostriedkami. Známi podporovatelia tohto chápania mieru, akými boli Martin Luther King alebo Ghándi tvrdili, že už samotní jednotlivci môžu byť budovateľmi mieru, ak sa nebudú zúčastňovať na akciách, ktoré majú násilný, nemorálny anespravodlivý charakter. Takéto nenásilné opatrenia majú potenciál vyvolať reakciu spoločnosti, ato kooperatívnu alebo represívnu reakciu zo strany riadiaceho orgánu. Mier teda možno budovať mierovými prostriedkami, konštruktívnymi programami, strategickým plánovaním aosobnou disciplínou. e) Mier ako výsledok sily lásky— transformácia: AK CHCEŠ MIER, BUĎ MIER. BUĎ NÁSTROJOM MIERU. Tento koncept je známy ako transformačná mierová paradigma. Zástancovia tohto konceptu zdôrazňujú, že ak má prísť kzmene myslenia akonania ľudí, potom miOPEN ACCESS JANA LEVICKÁ, MONIKA ORLÍKOVÁ, ZUZANA STRCULOVÁ 15 moriadny význam nadobúdajú vzdelávanie, kultúrna zmena aspiritualita. Posilnenie týchto troch aspektov môže prispieť ktomu, aby ľudské spoločenstvo raz mohlo žiť vmieri. Podľa toho konceptu, je dôležité naučiť sa mierovo rozmýšľať, pričom práve premena myslenia nastáva ukaždého jednotlivca amá potenciál mať transformačný charakter na celú spoločnosť. Ako Marg (2002) zdôrazňuje, vkontexte transformačnej paradigmy úsilie zamerané na nastolenie mieru nie je len snahou onastolenie mieru, či upevnenia správnych hodnôt vspoločnosti. Ide ohlboký vnútorný proces, ktorý na úrovni jednotlivca pretvára myslenie, vedomie acharakter, čím sa vprenesenom zmysle slova stáva nástrojom širších zmien. Poznanie, kultivácia osobnosti spolu so spiritualitou prispieva ktomu, aby ľudia pociťovali aprežívali úctu nielen voči sebe navzájom, ale voči všetkému živému. Transformačná paradigma tak vsebe zahŕňa aj ekologickú paradigmu. Zástancovia transformačnej paradigmy, opierajúc sa oteórie učenia, poukazujú na fakt, že správanie je výsledkom nejakého učiaceho procesu, apreto je možné oprávnene očakávať, že sa dá naučiť aj mierovému správaniu. BUDOVANIE MIERU AKO PRÍLEŽITOSŤ PRE SOCIÁLNU PRÁCU Jedným zcieľov, ku ktorým sa profesia od svojho vzniku trvalo hlási je prispievať kskvalitneniu života svojich klientov. Spôsob, akým chce tento cieľ naplniť bol predmetom kritiky viacerých jej predstaviteľov. Napr. Ife (2001) požaduje, aby sa sociálna práca ako profesia prihlásila aj ksvojej politickej agende. Odmieta predstavy niektorých autorov, ktorí sa domnievajú, že sociálna práca môže zostať neutrálnou anezávislou profesiou. Ak sociálna práca bojuje proti chudobe ajej následkom, porušovaniu ľudských práv, ponižovaniu, či rôznych foriem násilia, potom si nevystačí len sterapeutickou alebo poradenskou paradigmou. Sociálne pracovníčky apracovníci majú vo svojej agende pomoc apodporu klientom, ktorí sú obeťami domáceho násilia vo všetkých jeho formách, ale aj dôsledkom iných foriem násilia, sociálnej exklúzie, marginalizácie, či diskriminácie apod., pričom sa tejto problematike venujú aj na výskumnej rovine. Sociálna práca ako profesia disponuje dostatočným množstvom praktických skúseností, kompetencií apoznatkov, aby mohla prispieť aj kmierovému hnutiu (Iokimidis 2022; Levická 2023). Sociálna práca sa hlási ktomu, že je profesia založená na obhajobe apresadzovaní ľudských práv (Levická akol. 2012). Ľudské práva zahŕňajú tie práva, ktoré robia človeka človekom, umožňujú mu plne sa rozvíjať aumožňujú ľuďom žiť vspoločenstve auvedomovať si bohatstvo svojho talentu, kultúry, zdrojov anemateriálnych darov (Selby 1987; Romany 1994 In: Yesufu 2009). Tieto práva sú základom sociálnej spravodlivosti, solidarity arovnosti, čím vytvárajú podmienky pre prekonanie zneužívania moci, útlaku, opresie (McLaren 1989). Keďže sociálna práca stojí na pozíciách ľudských práv, Mullaly (1997) tvrdí, že táto profesia má všetok potenciál posunúť globálnu spoločnosť zpretrvávajúcej mierovej paradigmy, ktorá chápe mier ako výsledok donucovacej moci, čím vpodstate pripúšťa aj budúcu existenciu vojen, knovšej mierovej paradigme, ktorá chápe mier ako výsledok lásky ajej transformácie do interpersonálnych vzťahov na rôznych rovinách. Od začlenenia mierovej paradigmy do sociálnej práce sa očakáva aktívne zapojenie sociálnych pracovníkov apracovníčok do pozitívne ladeného diskurzu mierovej paOPEN ACCESS 16 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 radigmy. Vostatných rokoch sa vrámci sociálnej práce viacej rozšírila orientácia na otázky súvisiace sdopadmi environmentálnych kríz aich dopadov na každodenný život jedincov, rodín akomunít. Environmentálna paradigma poukazuje na to, že ľudstvo sa musí naučiť žiť vharmónii arovnováhe sprírodou ajej všetkými druhmi, pretože ekologické násilie naďalej ohrozuje prežitie ľudí asamotnej Zeme (Suzuki 1997; Fein 1988; Pyke aSelby 1988) Yesufu (2009) je presvedčená, že mierová paradigma dokáže posilniť prax sociálnej práce aj vďalších poliach sociálnej práce. Poukazuje napríklad na podporu medzikultúrnej solidarity aakceptovaní multikultúrnej pestrosti. Mierová paradigma pomáha akceptovať arešpektovať rôzne kultúrne identity, ku ktorým sa jednotlivci, či komunity hlásia. Myšlienky mieru amierového spolužitia napomáhajú akceptovať spoločnosť založenú na pluralizme arozmanitosti, odmietať predsudky astereotypy, tiež pomáha zvyšovať úroveň rešpektu acitlivosti voči rôznym kultúrnym, etnickým, či rasovým skupinám. Prispieva kporozumeniu rozmanitosti aprehĺbeniu chápania rozmanitosti ako sociálnej hodnoty ajej šíreniu medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Prínos mierovej paradigmy môžeme očakávať aj voblasti environmentálnej sociálnej práci ajej boji za uchovanie životného prostredia. Trvalo udržateľný rozvoj aochrana životného prostredia sú základným stavebným prvkom mierovej paradigmy, ktorá tvrdí, že ľudstvo musí nájsť spôsoby ako sa naučiť žiť vharmónii avsúlade sprírodou. Mierová paradigma podporuje environmentálnu citlivosť vsociálnej práci asnaží sa posilniť nové vzorce udržateľného správania apostojov, vďaka ktorým je možné dosiahnuť blahobyt. Hoci je konceptu mieru vsociálnej práci venovaná malá výskumná pozornosť, mier patrí kzákladným hodnotám profesie. Moderné chápanie mieru ako pokojných aktivít namierených na odstránenie násilia vakejkoľvek forme sa spája so snahou sociálnej práce oelimináciu chudoby, sociálnej nerovnosti, nespravodlivosti čo predpokladá rovný prístup kekonomickým, edukačným aspirituálnym zdrojom. Vtomto duchu je možné ciele mierovej paradigmy asociálnej práce označiť za totožné (Kafula 2016, Yesufu 2009, Iokimidis 2022). Pripravenosť sociálnej práce ozaujatie významného miesta pri budovaní globálneho mieru môžeme nájsť aj vmisii tejto profesie. Sociálna práca viac ako storočie prehlasuje, že jej misiou je prispieť kukončeniu chudoby, odstráneniu nerovnosti, dosiahnutiu sociálnej spravodlivosti pre všetkých. Toto sú hlavné hodnoty profesie, ku ktorým sa sociálna práca hlási od svojho vzniku. Postupne boli rozšírené ohodnoty slobody, nediskriminácie apod. Sociálna práca vo svojom vedeckom bádaní, ale aj praktickom výkone vychádza zhumanistických princípov, zkonceptu ľudských práv azviery vsociálnu spravodlivosť (Kafula 2016). Práve tieto hodnoty určujú smer, ktorým sa má profesia sociálnej práce uberať. Sociálna práca nezostáva len pri deklarácii dôležitosti týchto hodnôt, ale vkaždodennej praxi bojuje pre odstránenie všetkých dôsledkov ich porušovania aneakceptácie. Sociálne pracovníčky asociálni pracovníci tak disponujú potrebnou teoretickou bázou, kompetenciami azručnosťami, aby sa mohli zaradiť na popredné miesta mierového hnutia (Yesufu 2009). Ďalším argumentom vprospech pripravenosti sociálnej práce na zaujatie významnejšieho postavenia medzi profesiami angažujúcimi sa vmierovom hnutí je skúsenosť sociálnych pracovníkov apracovníčok vparticipácii na rôznych iných humanisticky zameraných aktivitách organizovanými odborníkmi. OPEN ACCESS JANA LEVICKÁ, MONIKA ORLÍKOVÁ, ZUZANA STRCULOVÁ 17 Spolu sinými profesiami tak sociálna práca bojuje za to, aby ľudské práva všetkých boli rešpektované, aaby boli naplnené aspoň základné potreby čo najširšieho množstva ľudí. Spolu sa tak zasadzujú za budovanie inštitúcií, ktoré by mohli viesť pri prípadných konfliktoch diplomatický, etický akonštruktívny dialóg, prostredníctvom ktorého by bolo možné dosiahnuť prospech pre všetkých. Ďalším dôkazom pripravenosti profesie aktívnejšie sa zapojiť do mierovej agendy je skúsenosť sociálnych pracovníkov apracovníčok zpráce smarginalizovanými komunitami. Vtejto praxi využívajú rôzne zručnosti potrebné pre prekonanie rôznych nepriaznivých sociálnych situácií, pri advokácii zameranej na ochranu komunity, ako aj pri činnostiach, ktorých cieľom je posilnenie odolnosti členov komunity azlepšenie ich adaptačných zručností potrebných na permanentné vyrovnávanie sa so sociálnymi zmenami Krieger Grossi (2014). JE SOCIÁLNA PRÁCA PRIPRAVENÁ PRIJAŤ TÚTO VÝZVU? Niet pochýb, že viaceré ciele aúlohy profesie sociálna práca sa doslova prekrývajú smierovou paradigmou. Ten presah je tak výrazný, že Krieger Grossi (2014) vyhlásil, že sociálne pracovníčky asociálnych pracovníkov môžeme považovať za budovateľov mieru. Je to skutočne tak? Vreálnej praxi sa stretávame skôr sakciami jednotlivcov, ktorí upozorňujú na potrebu výraznejšie sa začať angažovať vboji za ľudské práva, atým aj za právo na zdravé životné prostredie, či právo na život vmieri. Príkladom takýchto aktivít je napr. vytvorenie medzinárodnej siete Social Work for Peace, ktorej vznik iniciovala Lena Dominlli, ktorá pôsobí na University of Stirling. Táto sieť vznikla na podporu ukrajinských sociálnych pracovníkov apracovníčok, ako aj tých, ktorí sa rozhodli zapojiť do humanitárnej pomoci ukrajinskému ľudu po vypuknutí vojnového konfliktu vroku 2022. Táto aktivita je podporovaná takými organizáciami ako je BASW, IASSW. Pomoc organizácie Sociálna práca pre mier je však zamierená aj na tých ukrajinských občanov, ktorí vdôsledku vojnového konfliktu opustili svoj domov ahľadajú pomoc vrôznych krajinách (Stirling social worker 2022). Národné asociácie sociálnych pracovníkov, či iné profesionálne lokálne združenia takmer všetky reagovali na tento konflikt otvorenými výzvami kpomoci apod. Apredsa podľa nášho názoru nie je možné tvrdiť, že sociálna práca ako profesia je pripravená adekvátne reagovať na výzvu, ktorá sa skrýva vmierovej agende. Už koncom milénia sa objavili snahy ozmenu paradigmy sociálnej práce, ktorá by lepšie reagovala na sociálnu nespravodlivosť arôzne diskriminačné praktiky (Hicks 1988, Mullaly 1997). Ďalšie snahy ozmenu paradigmy sa spájajú senvironmentálnou sociálnou prácou (Forman 2023; Dominelli 2013; Levická akol. 2012; Besthorn 2001), ktorá si podobne ako mierová sociálna práca našla svoj priestor vrámci profesie, ale ani jednu nie je možné označiť za dominantný diskurz sociálnej práce. Prikláňame sa ktvrdeniu, ktoré priniesli Bryant aSoest (1995), že sociálna práca sa prezentuje ako mlčanlivá profesia, ktorá síce reaguje vpraxi na rôzne formy násilia, ale na makrorovine sa nedostatočne angažuje pri riešení kľúčových konceptov sociálnej nespravodlivosti, štrukturálneho násilia, ktorého dôsledky sú zapríčinené sociálnymi politikami umožňujúcimi nerovný prístup kzdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, bývaniu, príjmu ainých aspektov sociálneho blahobytu či už na národnej alebo OPEN ACCESS