Pravdepodobne si myslím, že niekedy v roku 2020. Pragmatické markery v slovenčine ako v cudzom jazyku

Pravdepodobne si myslím, že niekedy vroku 2020. Pragmatické markery vslovenčine ako vcudzom jazyku Martina Ivanová ABSTRACT: Probably Ithink that sometimes in 2020. Pragmatic markers in Slovak as aforeign language The study deals with pragmatic markers (PMs) and their frequency distribution in the written texts of Slovak as asecond language (L2). It focuses on the comparison of written texts produced by nonnative speakers of Slovak to describe the acquisition aspects of PMs with respect to their preferential realization in the non-native texts, frequency distribution of individual units, maintenance of polyfunctionality of PMs and types of errors occurring in the texts. Individual functional-semantic classes of PMs are delimited within four domains: textual, propositional, illocutionary and interpersonal. On the basis of data from the acquisition corpus of Slovak errkorp-pilot the central markers of those classes are described and their frequency distribution and functions in the texts are analysed. Corpus data are used to manifest i) the tendency towards underrepresentation of PMs in the texts of Slovak as L2, ii) the specificities of the frequency distribution of certain functional and semantic classes of PMs in the texts of Slovak as L2, iii) the tendency towards decreased polyfunctionality of PMs in the texts of Slovak as L2 (polyfunctional PMs are usually limited to realizing one major function in the texts of Slovak as L2). Corpus material also brings evidence for the most frequent errors concerning the usage of PMs, namely lexical ones (falling into the category of substitution with respect to the semantically, formally or pragmatically related PMs, the redundant usage of PMs in the texts, etc.) and syntactic ones (concerning incorrect word order and embedding of PMs). KĽÚČOVÉ SLOVÁ / KEY WORDS: pragmatické markery, písané texty, slovenčina ako cudzí jazyk, akvizičná pragmatika, akvizičný korpus pragmatic markers, written texts, Slovak as aforeign language, acquisition pragmatics, acquisition corpus 1. ÚVODNÉ POZNÁMKY 1.1 VYMEDZENIE PrAGMATIcKÝcH MArKErOV Cieľom štúdie je analýza používania tzv.pragmatických markerov (ďalej PMs) vpísaných textoch slovenčiny ako cudzieho jazyka (L2). Sústredíme sa najmä na stanovenie preferovaných PMs vmedzijazyku študentov, na ich porovnanie sdiapazónom PMs vtextoch slovenčiny ako materinského jazyka (L1), ako aj na opakované chyby, ktoré sa vsúvislosti sPMs vtextoch objavujú. Termín „pragmatický marker“ (ďalej PM) nie je vslovenskom lingvistickom kontexte etablovaný. Funkcie jednotiek, ktoré budeme vnasledujúcej časti textu opisovať, OPEN ACCESS 36 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 sa zvyčajne vymedzujú vsúvislosti so slovnodruhovou triedou partikúl,1 resp.vprístupoch, ktoré nepracujú sklasickým vetnočlenským prístupom ksyntaxi, sa vprípade niektorých jednotiek používa termín vetné adverbiále, porov. Karlík (2017). Vzhľadom na komunikačno-pragmatickú orientáciu nášho príspevku budeme namiesto slovnodruhovo/vetnočlensky ukotvených termínov „partikula“ či „adverbiále“ používať termín „pragmatický marker“. Pragmatický marker možno vymedziť ako jednotku, ktorá zo syntaktického hľadiska nie je súčasťou propozičného obsahu výpovede, funguje ako tzv.propozičný satelit (porov. Dik et al., 1990), resp.je nositeľom extrapropozičného obsahu (bližšie pozri Tanghe, 2016), aktorá vyjadruje rôznorodé komunikačno-pragmatické funkcie. Podľa C.Ghezzi (2014) daný termín odráža skutočnosť, že niektoré jednotky, ktoré sú súčasťou vetných štruktúr, majú funkčný význam súvisiaci srôznorodými aspektmi komunikačného procesu avzťahmi medzi účastníkmi aokolnosťami komunikačnej situácie. Pri vymedzení sémantických charakteristík PMs sa vmnohých teoretických prácach konštatuje, že význam PMs je procedurálny, nie konceptuálny (porov. Fraser, 1999, s.944). Rozlišovanie konceptuálneho aprocedurálneho významu má pôvod vteórii relevancie. D.Wilson aD.Sperber (2012, s.10) vysvetľujú dichotómiu konceptuálneho aprocedurálneho významu tak, že jazyková štruktúra môže kódovať dva typy informácií: konceptuálnu reprezentáciu alebo procedúry vyžadujúce inferenciu toho, ako skonceptuálnou reprezentáciou narábať. Funkciou procedurálnych výrazov je poskytnúť adresátovi informáciu, ako možno výpoveď, do ktorej je prostriedok sprocedurálnou funkciou zapojený, interpretovať (Fraser, 1996, s.186). Ďalšou vlastnosťou PMs je reflexivita, to znamená, že ide ovýrazy komentujúce výpoveď aparticipujúce na interpretácii výpovede. PMs majú vtomto zmysle status metavýrazov aopis ich významu sa týka vymedzenia ich metalingvistickej ametapragmatickej funkcie (Aijmer &Simon-Vandenbergen, 2006). Okrem termínu „pragmatický marker“ sa vliteratúre často pracuje stermínom diskurzívny/diskurzný marker (DM), resp.diskurzívny operátor. Adjektívom „diskurzívny“, „diskurzný“ sa tu odkazuje na substantívum „diskurz“, ktorým sa vdanom prípade rozumie hovorený dialogický text (porov. Čermáková et al., 2019).2 Cieľom našej štúdie však bude analýza písaných textov, preto namiesto termínu „diskurzívny marker/diskurzný marker“ budeme používať termín „pragmatický marker“. Predpokladáme, že funkcie ako podieľanie sa na koherencii textu, informačný manažment textu, signalizácia interpersonálnych vzťahov apod., tradične zmieňovaných vsúvislosti sDMs, sa uplatňujú aj vpísaných textoch. Špeciálne pri opise akvizičných 1 Termín partikula sa používa, aby sa signalizovalo, že dané výrazy neplnia vrámci vetných štruktúr vetnočlenskú funkciu. 2 Termíny „pragmatické markery“ a„diskurzívne/diskurzné markery“ sa niekedy voľne zamieňajú, niekedy sa DMs chápu ako podskupina PMs. Niektorí autori vymedzujú tieto dva typy jednotiek ako dve nezávislé triedy: funkcia PMs sa týka sociálnej ainterpersonálnej kohézie (vzťah medzi hovoriacim aadresátom, typ realizovaného rečového aktu apod.), zatiaľ čo funkcia DMs sa týka textovej kohézie (rôzne stratégie týkajúce sa manažovania diskurzu; porov. Fedriani & Sansó, 2017, s.2). Ako strešný termín pre dané podskupiny sa vniektorých prácach používa aj termín funkčné markery (porov. Molinelli, 2018). OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 37 procesov je funkčno-komunikačné vymedzenie týchto jednotiek adekvátnejšie než klasický slovnodruhový, resp.vetnočlenský prístup. Použitie PMs vtexte predpokladá istý stupeň pragmatickej kompetencie, ktorá zahŕňa schopnosť konštruovania koherentného diskurzu (resp.textu), adekvátnej diskurzívnej (textovej) organizácie azaujatia postoja hovoriaceho kzložkám komunikačnej situácie anastolenia intersubjektivity sinterlokútorom (porov. Aijmer, 2013). Prvý aspekt pragmatickej kompetencie sa týka vzťahov medzi jednotkami vrámci textovej domény, druhý aspekt sa týka propozičnej, ilokučnej ainterpersonálnej domény komunikátov. Tieto dva aspekty odrážajú dvojakú podstatu PMs vo vzťahu khovoriacemu aadresátovi. Vo vzťahu kadresátovi predstavujú PMs signály, ktoré mu pomáhajú pochopiť, ako je organizovaná textová štruktúra, vo vzťahu khovoriacemu predstavujú pragmatické markery reflexívne, resp.metalingvistické indikátory zrkadliace mentálne procesy hovoriaceho (porov. Aijmer, 2013, s.4–6).3 1.2 KLASIFIKácIA PrAGMATIcKÝcH MArKErOV Vtejto časti vyjdeme zjestvujúcich klasifikácii partikúl vslovenských ačeských akademických prácach anavrhneme také triedenie PMs, ktoré budeme následne uplatňovať vnašej analýze textov. Vslovenčine aj včeštine existuje viacero klasifikačných prístupov, vrámci ktorých sa vymedzujú rôzne funkčno-sémantické triedy partikúl, pre češtinu nájdeme sumarizujúci prehľad vČermák (2008), Nekula (2017a) ai., vslovenčine nachádzame detailnejšiu klasifikáciu vMorfológii slovenského jazyka (Ružička, 1966), novšie vŠimková (2001). Vnasledujúcej časti vyjdeme ztýchto jestvujúcich prístupov apokúsime sa načrtnúť možný prístup ku klasifikácii PMs, pričom budeme vychádzať najmä zprípadov, sktorými sme sa stretli vkorpusových dátach akvizičného korpusu. 1.2.1 FUNKČNO-SÉMANTIcKá KLASIFIKácIA PrAGMATIcKÝcH MArKErOV Pri klasifikácii jednotiek budeme zohľadňovať jednak doménu, vktorej PM operuje, ajednak vrámci konkrétnej domény vymedzíme podskupiny jednotiek, ktoré sa spájajú srôznorodými pragmatickými funkciami. Vnasledujúcej tabuľke prezentujeme klasifikáciu odvíjajúcu sa od spomenutých aspektov.4 3 Vteoretických prácach sa zvyčajne uvažuje odvoch makrofunkciách PMs: interakčnej ametadiskurzívnej, resp.vniektorých prístupoch sa vymedzujú tri centrálne makrofunkcie: interpersonálna, propozičná atextová, porov. Bazzanella (2006). 4 Doklady, ktoré slúžia na ilustráciu fungovania PMs, pochádzajú zjestvujúcich lexikografických diel slovenčiny, konkrétne zKrátkeho slovníka slovenského jazyka (Kačala et al., 2003) aSlovníka súčasného slovenského jazyka (Buzássyová & Jarošová, 2006; Jarošová & Buzássyová, 2011; Jarošová, 2015). Doklady zakvizičného korpusu errkorp-pilot uvádzame očíslované, pričom zachytávame originálne znenie výpovedí aj sďalšími chybami, ktoré sa vnich objavili. Vprípadoch, keď analyzujeme chybné použitie PMs, uvádzame vzátvorke aj tzv.cieľovú hypotézu (target hypothesis, TH), ktorá sa vymedzuje ako rekonštrukcia autorovho zámeru, porov. Rosen et al. (2020, s.28). OPEN ACCESS 38 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 Doména Typ markera Príklad Textová doména Tranzitné markery Ale návod, ten si prečítal? Rámcové markery Prídem zajtra, respektíve pozajtra. Markery intenzity Bolo iba desať hodín. Fokusátory Položil to práve pred dvere. Propozičná doména Markery epistemicity Možno videl niečo zaujímavé. Evaluačné markery Bohužiaľ, nemôžem prísť. Ilokučná doména Afirmátory Naozaj ma to mrzí. Modifikátory Hlavne, aby vojna nebola. Interpersonálna doména Apelové markery Nech príde neskôr. Responzívne markery Prídeš? Áno. Tabuľka 1:Typy PMs vslovenčine. Znaznačenej klasifikácie je zrejmé, že úspešné použitie PMs sa týka: (i) textového manažmentu výpovede: ich úlohou je vyjadriť vzťah medzi dvoma nadväzujúcimi textovými jednotkami (tranzitné markery), uviesť aktualizovaný výraz vrámci textovej jednotky (rámcové markery), zdôrazniť vyššiu či nižšiu mieru platnosti výrazu, resp.vyjadriť približnosť kvanta niečoho (markery intenzity), zdôrazniť či obmedziť platnosť výrazu (fokusátory); (ii) propozičného manažmentu výpovede: ich úlohou je vyjadriť postoj hovoriaceho kplatnosti propozície zhľadiska miery istoty, zdroja informácií či očakávania (markery epistemicity), resp.vyjadriť kladné alebo záporné hodnotenie propozičného obsahu (markery evaluácie); (iii) ilokučného manažmentu výpovede: ich úlohou je potvrdzovať predpoklad oúprimnosti rečového aktu (afirmátory), resp.podieľať sa (spolu sďalšími lexikálnymi, gramatickými, prípadne prozodickými prostriedkami) na signalizovaní ilokučnej funkcie výpovede (modifikátory), (iv) interpersonálneho manažmentu výpovede: ich úlohou je negociovať vzťahy medzi participantmi komunikačného procesu, ato vyjadriť apel ako prejav vôle hovoriaceho vo vzťahu kinterlokútorovi (voluntatívne markery), resp.vyjadriť vôľu hovoriaceho vo vzťahu kapelu interlokútora (responzívne markery). 1.2.2 POZIČNá cHArAKTErISTIKA PrAGMATIcKÝcH MArKErOV Okrem funkčnej charakteristiky možno klasifikáciu PMs oprieť oich typickú realizáciu vrámci vetnej štruktúry. Ztohto hľadiska možno vymedziť tieto typy jednotiek: a) PMs stypickým iniciálových postavením: iniciálová pozícia je charakteristická pre tranzitné markery (ale): Ale návod, ten si prečítal?, b) enklitické PMs (však): niektoré tranzitné markery majú status enklitík, realizujú sa po prvej prízvukovanej zložke: Nemôžem však hovoriť za teba., OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 39 c) PMs uvádzajúce aktualizovaný výraz: táto pozícia je typická pre rámcové markery realizujúce sa pred výrazom (často sapozičnou platnosťou), ktorý aktualizujú (napríklad): jarné kvety, napríklad hlaváčik, poniklec, horec, d) PMs uvádzajúce fokalizovanú zložku: táto pozícia je typická napríklad pre markery intenzity afokusátory, ktoré stoja pred fokalizovaným rematickým výrazom alebo skupinou výrazov (len): Všetko len za dve eurá!, e) PMs svoľnou pozíciou (našťastie): táto pozičná realizácia je typická pre markery epistemicity aevaluatívne PMs vrámci propozičnej domény (typicky sú graficky vyčlenené): Našťastie, už mu je lepšie. / Už mu je, našťastie, lepšie. / Už mu je lepšie, našťastie., f) PMs reprezentujúce samostatnú mennú vetu: takýto spôsob realizácie je typický pre responzívne avybrané apelové markery (však): Pekný výhľad, však? 2. PRAGMATICKÉ MARKERY VAKVIZIČNOM PROCESE Výskum akvizície PMs sa týka oblasti tzv.medzijazykovej pragmatiky (Kasper & Schmidt, 1996), resp.akvizičnej pragmatiky, ktorá sa vymedzuje ako subdoména medzijazykovej pragmatiky hľadajúca odpoveď na otázku, ako sa vL2 vyvíja pragmatický systém (porov. Bardovi-Harlig, 1999). PMs sú dôležitými indikátormi pragmatickej kompetencie (porov. Müller, 2005; Mullan 2010). Mnohé akvizičné štúdie potvrdzujú zásadné rozdiely vich používaní vtextoch rodených anerodených hovoriacich. Konštatuje sa, že nerodení hovoriaci 1) preferujú vkomunikácii odlišné PMs, 2) majú obmedzenejší repertoár PMs sobmedzeným počtom komunikačno-pragmatických funkcií, 3) majú tendenciu niektoré PMs nadužívať, resp.naopak, používať vmenšej miere (porov. napr. Romero-Trillo, 2002; Buysse, 2010). Charakteristiku špecifík osvojovania si PMs nachádzame vo viacerých prácach analyzujúcich jednotlivé podskupiny týchto jednotiek (porov. Nikula, 1996; Granger aTyson, 1996; Kasper & Schmidt, 1996; Hyland & Milton, 1997; Efstathiadi, 2010; Huang, 2011; Hu &Li, 2015 ai.). Viaceré teoretické práce aj výskumy konštatujú, že pragmatická kompetencia sa buduje pomalšie ako lexikálna amorfosyntaktická kompetencia, čo môže viesť ktomu, že viaceré PMs vtextoch L2 absentujú (Zuloaga, 2017). Jedným zfaktorov, vdôsledku ktorého PMs kladú zvýšené nároky na akvizíciu, je skutočnosť, že nemajú fixný význam, ale ich význam sa formuje vsituačnom použití, dynamicky sa utvára vkontexte. Výsledkom je, že PMs okrem konvencionalizovaných významov neraz disponujú aj kontextovo viazanými, príležitostnými významami, ktoré sa rodia vaktuálnych kontextových podmienkach (Aijmer, 2013). Ďalším dôležitým aspektom je tiež polyfunkčnosť PMs, ktorá im umožňuje plniť vzávislosti od kontextu rôznorodé textové akomunikačné funkcie. Cieľom našej štúdie je preto 1) opísať diapazón PMs vpísaných textoch slovenčiny ako L2, 2) porovnaním skorpusovými dátami získanými zkorpusovej verzie písaných textov slovenčiny ako L1 zistiť, ktoré PMs sú vmedzijazyku hovoriacich nadreprezentované apodreprezentované, 3) stanoviť, či sa vmedzijazyku uplatňujú všetky komunikačno-pragmatické funkcie polyfunkčných PMs, 4) opísať najčastejšie typy chýb pri použití PMs vtextoch L2 (najmä zámeny sformálne alebo funkčne podobOPEN ACCESS 40 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 nými výrazmi, chyby vpozičnej realizácii apod.). Vzhľadom na obmedzený rozsah slovenského akvizičného korpusu ide oprvotnú sondu do skúmanej problematiky, takže zistenia, ku ktorým dospejeme, bude možné perspektívne verifikovať na základe rozsiahlejšej areprezentatívnejšej vzorky dát. 3. METODOLÓGIA AVÝSLEDKY KORPUSOVÉHO VÝSKUMU 3.1 METODOLOGIcKÉ VÝcHODISKá Vštúdii sa pokúsime opísať diapazón PMs vmedzijazyku hovoriacich učiacich sa slovenčinu ako L2 na dátach akvizičného korpusu. Hoci vteoretických prácach sa predpokladá vyššia frekvencia uplatnenia PMs vhovorených prejavoch avdialogických žánroch (porov. napr. Huang, 2011), náš výskum budeme vzhľadom na absenciu akvizičného korpusu hovorených prejavov vslovenčine realizovať na korpuse písaných textov. Budeme vychádzať zdát pilotnej korpusovej verzie akvizičného korpusu errkorp-pilot sveľkosťou 137 704 tokenov a112 537 slov. Za korpus slovenčiny ako L1, ktorý bude predstavovať referenčný korpus slúžiaci na komparáciu diapazónu PMs vpísaných textoch rodených anerodených hovoriacich, sme si zvolili korpusovú verziu prim-9-0-public-sane (hlavný korpus textov slicenciou na on-line vyhľadávanie bez textov, ktoré sú snesprávnou diakritikou, zoblastí mimo Slovenska apod.) sveľkosťou 1 620 900 802 tokenov, 1 256 679 127 slov askladbou 73,69 % publicistické, 16,21 % umelecké, 9,23 % odborné, 0,87 % iné texty. Hoci nejde okomparatívny korpus vpravom zmysle slova, možno ho použiť ako východisko porovnania (najmä pokiaľ ide ofrekvenčnú distribúciu PMs, zastúpenie jednotlivých funkčno-sémantických typov apod.). 3.2 FrEKVENČNá ANALÝZA Vnasledujúcej tabuľke prezentujeme frekvenčnú distribúciu PMs vkorpusových dátach pilotného korpusu errkorp-pilot (prvý stĺpec) akorpusu prim-9.0-public-sane (štvrtý stĺpec)5, ato frekvenčný údaj týkajúci sa distribúcie jednotky na milión dokladov (i. p. m.), zaradenie jednotky do príslušného funkčno-sémantického typu (Typ) avprípade akvizičného korpusu aj frekvenčný údaj týkajúci sa absolútnej frekvencie (AF).6 5 Pri vyhľadávaní sme postupovali na základe príkazu [tag=“T.*“] anásledne sme na základe funkcie pozitívneho filtra stanovovali distribúciu jednotlivých PMs. Vzhľadom na to, že pracujeme smorfologicky anotovanými korpusmi, sa do celkovej frekvenčnej distribúcie nezapočítavajú doklady polyfunkčných jednotiek sinou slovnodruhovou funkciou, resp.pragmatickou charakteristikou (napr. jednotka avo funkcii konjunkcie, jednotka možno vplatnosti predikatívneho adverbia apod.). 6 Pri údajoch zkorpusu errkorp-pilot šípkou naznačujeme vyššiu, resp.nižšiu frekvenčnú distribúciu vporovnaní sreferenčným korpusom textov rodených hovoriacich. Boldom sú zvýraznené jednotky, ktoré sa vporovnávanom korpuse neobjavili vpožadovanej frekvenčnej distribúcii. Do zoznamu sme zaradili iba tie jednotky, ktoré mali vakvizičnom OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 41 Jednotka (korpus L2) AF i. p. m. Typ Jednotka (korpus L1) i. p. m. Typ 1. Aj 483 3 507,52 ↓ F/T 1. aj 4 409,73 F/T 2. nie 428 3 108,12 ↑ Re/V 2. už 2 193,07 F 3. tiež 227 1 648,46 ↑ T/F 3. nie 1 686,37 Re/V 4. už 200 1 452,39 ↓ F 4. len 1 613,04 R/I/F/M/V 5. len 151 1 096,55 ↓ R/I/F/M/V 5. však 1 301,87 T/V 6. ešte 142 1 031,20 ↑ I/F/E/Ev 6. až 1 086,84 I/F 7. a 136 987,63 ↑ T 7. ešte 1 026,25 I/F/E/Ev 8. napríklad 127 922,27 ↑ R 8. ani 927,39 T/F 9. iba 117 849,65 ↑ I/F 9. a 879,06 T 10. ale 102 740,72 ↑ T/F/V 10. iba 681,60 I/F 11. ani 72 522,86 ↓ T/F 11. najmä 463,44 F/R 12. samozrejme 70 508,34 ↑ E12. napríklad 420,26 R 13. práve 56 406,67 ↑ F13. asi 406,65 E/I 14. určite 55 399,41 ↑ E/M 14. tiež 401,31 T/F 15. naozaj 55 399,41 ↑ Af 15. práve 390,76 F 16. možno 54 392,15 ↑ E16. tak 388,44 T/E/V 17. vôbec 52 377,62 ↑ I/F 17. takmer 355,35 I 18. tak 50 363,10 ↓ T/E/V 18. možno 335,57 E 19. dokonca 46 334,05 ↑ F19. teda 321,89 R/Il 20. však 45 326,79 ↓ T/V 20. totiž 311,98 T 21. až 40 290,48 ↓ I/F 21. ale 292,82 T/F/V 22. aspoň 40 290,48 ↑ I/F 22. vôbec 239,94 I/F 23. takmer 39 283,22 ↓ I23. dokonca 231,43 F 24. najmä 39 283,22 ↓ F/R 24. naozaj 229,14 Af 25. asi 39 283,22 ↓ E/I 25. určite 229,22 E/M 26. bohužiaľ 32 232,38 ↑ Ev 26. aspoň 213,93 I/F 27. áno 30 217,86 ↑ Re/V 27. no 204,79 T/Re/V 28. naopak 24 174,29 ↑ T28. áno 189,40 Re/V 29. čo 22 159,76 ↑ V/M 29. i 171,29 T 30. takže 21 152,50 ↑ T30. predovšetkým 163,34 F 31. hlavne 21 152,50 ↑ F/R/M 31. vraj 160,84 E 32. vlastne 16 116,19 ↓ E/Af 32. samozrejme 157,71 E 33. predovšetkým 16 116,19 ↓ F33. vlastne 157,00 E/Af 34. skôr 15 108,93 ↑ F34. predsa 155,72 T/Il 35. no 15 108,93 ↓ T/Re/V 35. približne 152,41 I korpuse minimálnu frekvenciu 5 dokladov, stanovili sme pri nich frekvenciu na milión ado výsledného zoznamu sme zaradili iba tie jednotky zkorpusu L1, ktoré dosiahli túto úroveň frekvenčnej distribúcie (požadovaná úroveň dosiahla hodnotu 36 i. p. m.). Funkcie PMs uvádzame podľa jestvujúceho spracovania jednotiek vlexikografických dielach slovenčiny, resp.niektoré funkcie na základe korpusových dokladov dopĺňame). OPEN ACCESS 42 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 Jednotka (korpus L2) AF i. p. m. Typ Jednotka (korpus L1) i. p. m. Typ 36. približne 14 101,67 ↓ I 36. zrejme 151,67 E 37. zase 12 87,14 ↑ T/F 37. navyše 147,21 T 38. proste 12 87,14 ↑ R38. hlavne 130,79 F/R/M 39. pravdepodobne 12 87,14 ↓ E39. vyše 128,81 I 40. okolo 12 87,14 ↑ I40. naopak 127,82 T 41. konečne 11 79,88 ↑ T/Ev 41. čo 124,53 V/M 42. jednoducho 11 79,88 ↓ R 42. veď 116,06 T/V/M 43. takisto 10 72,62 ↑ T43. skôr 105,94 F 44. skoro 10 72,62 ↑ I44. celkom 99,02 I 45. predsa 10 72,62 ↓ T/Il 45. pravdepodobne 95,78 E 46. čiže 965,36 ↑ R46. jednoducho 94,54 R 47. lebo 965,36 ↑ T47. prípadne 82,06 R 48. teda 858,10 ↓ R/Il 48. nech 68,04 V/M 49. taktiež 858,10 ↑ T49. pomerne 65,99 I 50. našťastie 858,10 ↑ Ev 50. takže 64,59 T 51. celkom 858,10 ↓ I 51. azda 62,26 E 52. vyše 643,57 ↓ I52. zase 59,04 T/F 53. vraj 643,57 ↓ E 53. údajne 58,44 E 54. prosím 643,57 ↑ V 54. nuž 53,75 T/V 55. pomerne 643,57 ↓ I55. taktiež 53,73 T 56. nech 643,57 ↓ V/M 56. iste 51,92 E/Re 57. skutočne 643,57 ↑ Af 57. najmenej 50,52 I 58. žiaľ 536,31 ↓ Ev 58. okolo 48,63 I 59. sotva 536,31 ↑ I/E 59. žiaľ 47,31 Ev 60. prípadne 536,31 ↓ R60. konečne 44,43 T/Ev 61. nepochybne 536,31 ↑ E61. skoro 42,17 I 62. i 536,31 ↓ T 62. prakticky 41,13 E 63. škoda 536,31 ↑ Ev 63. veru 40,59 Af 64. zhruba 39,41 I 65. takisto 39,12 T 66. našťastie 38,99 Ev 67. doslova 37,45 F 68. priam 36,96 F 69. vari 36,26 M/E Celkovo 24 886,71 26 219,02 Tabuľka 2:Korpusová analýza PMs vkorpuse textov slovenčiny ako L2 akorpuse textov slovenčiny ako L1. T = tranzitné PMs, R = rámcové PMs, I= markery intenzity, F = fokusátory, E= markery epistemicity, Ev = evaluačné markery, Af = afirmátory, M = modifikátory, V= voluntatívne (apelové) markery, Re = responzívne markery, AF = absolútna frekvencia OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 43 Ako vidíme, vtextoch L2 sa celkovo objavilo 63 PMs, ktoré splnili naše podmienky na zaradenie do výskumnej databázy (minimálna frekvencia 5 dokladov). Rovnakú frekvenčnú distribúciu na milión dokladov malo vreferenčnom korpuse textov L1 69 jednotiek (stanovená hranica bola 36 dokladov na milión, ide ofrekvenčnú distribúciu jednotiek z akvizičného korpusu sabsolútnou frekvenciou minimálne 5 dokladov). Pri zohľadnení frekvenčnej distribúcie všetkých jednotiek môžeme vidieť, že frekvenčná distribúcia PMs vtextoch slovenčiny ako L1 je vyššia (26 219,02 i. p. m.) než vtextoch slovenčiny ako L2 (24 886,71 i. p. m.). Štatistickú významnosť zisteného rozdielu sme overili prostredníctvom testu log-likelihood (logaritmus vierohodnostnej funkcie) na hladine významnosti 0,01 (kritická hodnota pre platnosť hypotézy je vtomto prípade 6,63). Výsledok testu je 8,11, čo znamená, že pri takto nastavenej hladine významnosti ide osignifikantný rozdiel. Možno teda konštatovať, že vmedzijazyku nerodených hovoriacich sú PMs štatisticky významne podreprezentované. Vnasledujúcom grafe zachytávame frekvenčnú distribúciu PMs zhľadiska jednotlivých referenčných úrovní (ide orelatívnu frekvenciu PMs vtextoch). Graf 1:Frekvenčná distribúcia PMs zhľadiska referenčných úrovní. Ak sa pozrieme na frekvenčnú distribúciu PMs zhľadiska referenčných úrovní, vidíme, že ich zastúpenie vsúvislosti so zvyšujúcou sa referenčnou úrovňou stúpa akulminuje na referenčnej úrovni B2. Následne však dochádza kpoklesu distribúcie PMs, čo môže byť dané aj charakterom textov, ktoré sa objavujú na referenčných úrovniach C1 aC2 (väčšie zastúpenie odborne ladených textov anižšia miera argumentačne ladených textov). 4. INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV 4.1 TEXTOVá DOMÉNA Vtextovej doméne sa funkcia PMs týka organizácie textovej výstavby, ato signalizovaním, ako sa jednotlivé časti textu na seba vzťahujú (Aijmer &Simon-Vandenbergen, 2011), ide teda oPMs so štrukturalizujúcou funkciou. 0,00 5 000,00 10 000,00 15 000,00 2 0 000,00 2 5 000,00 3 0 000,00 35 000,00 A1.1 A1.2 A2.1 A2.2 B1 B2 C1 C2 OPEN ACCESS 50 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 (pri ktorom nemožno predpokladať skalárne štruktúrovaný význam). Vtakýchto dokladoch možno PM hodnotiť ako redundantný: (20) Aspoň jeden raz vživote každý človek sa zamýšľal otom ako bolo, keby sa on náhodou ocitol alebo vôbec sa narodil vtele človeka iného pohlavia. (Ukrajina. B2) 4.1.5 FOKUSáTOrY Funkciou fokusačných PMs je zdôrazniť či obmedziť platnosť výrazu. Jednotky, ktoré plnia vtextoch túto funkciu, sú často polyfunkčné aokrem fokusačnej funkcie sa uplatňujú aj vďalších kategóriách. Dáta ukazujú, že pri polyfunkčných markeroch je buď fokusačná funkcia centrálna aostatné funkcie polyfunkčného markera sa vtextoch L2 neuplatňujú, alebo naopak, daný marker sa primárne vtextoch L2 uplatňuje vinej funkcii afokusačná funkcia je pri ňom periférna14. Ako príklad možno uviesť polyfunkčný marker aj, ktorý sa vtextoch L2 využíva primárne ako marker sfunkciou fokalizátora, tranzitná funkcia sa pri ňom realizuje zriedkavo: (21) Okrem áut, tu môžeme vidieť aj traktory. (Srbsko, B2) Naopak, marker ale sa vtextoch nerodených hovoriacich uplatňuje primárne vtranzitnej funkcii, prípady jeho uplatnenia ako fokusačného výrazu sú vtextoch L2 zriedkavé. Podobne pri markeri zase sa môže okrajovo uplatniť aj fokusačná funkcia (dôležité sú skutky azase skutky), tá však vtextoch nerodených hovoriacich nie je doložená adaný výraz sa tu uplatňuje výhradne ako adverzatívny tranzitný PM. Polyfunkčné sú tiež markery ešte auž, ktoré sa vo funkcii PMs často prelínajú sadverbiálnou funkciou vyjadrovania časových relácií. Ako adverbiá majú komplementárnu platnosť: už vyjadruje zavŕšenie deja, ešte trvanie deja. Ako fokusátory zdôrazňujú platnosť výrazu, pred ktorým stoja, sčasovým významovým odtienkom (porov. ešte dodnes to nevie, už zrána bolo horúco). Práve komplementárna platnosť pri vyjadrovaní adverbiálnych významov spôsobuje ich časté zámeny aj vo funkcii PMs, porov.: (22) Ešte od dávnych čias, zdrava výživa bola veľmi dôležitým faktorom vživote. (Chorvátsko, B2) (TH: už od dávnych čias) (23) Bola som veľmi prekvapená, keď už príšli tri diečatá apotom ešte jedna. ( Bulharsko, B1) (TH: ešte prišli tri dievčatá) Kneadekvátnej zámene môže takisto dôjsť vprípade PM ani, ktorý sa viaže na negovaný tvar verba, porov.: 14 Proporčné zastúpenie funkcie fokusátora atranzitnej funkcie evidujeme pri PM tiež, ktorý je oproti textom L1 vtextoch nerodených hovoriacich výrazne nadreprezentovaný. OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 51 (24) Takisto aj silné pohlavie vpodstate by nemohlo dať správnu odpoveď na túto otázku. (Ukrajina, B2) (TH: takisto ani silné pohlavie by vpodstate nemohlo dať správnu odpoveď na túto otázku) Kčastým chybám patrí (pravdepodobne na základe fonematickej podobnosti) zámena PM až, ktorý zdôrazňuje pripojený výraz, smarkermi už, resp.aj, ktoré týmto funkčným významom nedisponujú, porov.: (25) Vdvadsať prvom storočí vprvom rade je hmotný blahobyt auž potom morálne hodnoty. (Ukrajina, B2) (TH: aaž potom morálne hodnoty) (26) Zakorenenie demokratických princípov na Ukrajine trva aj dodnes. (Ukrajina, B2) (TH: zakorenenie demokratických princípov na Ukrajine trvá až dodnes) Zo sémantického hľadiska plnia fokusačné markery reštriktívnu, aditívnu, akcentačnú, resp.gradačnú funkciu. Vniektorých prácach sa hodnotia ako intenzifikačné operátory (porov. Čermák, 2008), avšak vprípade fokusácie nejde ovyjadrenie intenzity vlastnosti, okolnosti alebo stavu, ale ozdôraznenie, resp.obmedzenie platnosti propozičnej zložky. Pri polyfunkčných PMs sú zvyčajne obe tieto funkcie vtextoch L2 doložené, porov.: (27) Peter Sagan má napriek úspechom, ktoré dosiahol, vosobnom živote obrovské problémy totižto oznámil, že sa chce rozviesť so svojou manželkou, sktorou bol vo vzťahu iba štyri roky. (Srbsko, B2) = marker intenzity (28) Azmeny— to je iba robota času, človek sa za nimi neuženie. (Ukrajina, B2) = fokusátor (29) Každý rok firma produkuje až 25 tisíc sladkých výrobkov. (Bielorusko, B1) = marker intenzity (30) Orozpravčovi však ani nič nevieme až do konca novely. (Ukrajina, B2) = fokusátor Zďalších fokalizačných častíc sa vtextoch L2 realizuje PM tiež saditívnou funkciou, ktorý je vysoko frekventovaný najmä na nižších referenčných úrovniach. Najvyššiu frekvenčnú distribúciu má na úrovniach A1.1 (relatívna frekvencia15 3 388,11), resp.A2.2 (relatívna frekvencia 3 389,06), na vyšších referenčných úrovniach jeho zastúpenie klesá (od úrovne B1 je jeho zastúpenie približne trojnásobne nižšie), porov.: 15 Ide ofrekvenčný údaj označovaný ako relative text type frequency alebo relative density. Vyjadruje, okoľko viac alebo menej frekventovaný je hľadaný výraz vdanom type textu vporovnaní scelým korpusom (bližšie pozri Kilgarriff et al., 2014). OPEN ACCESS 52 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 (31) Dôležitý je tiež dôvtip. (Poľsko, A2.2) Reštriktívnu funkciu plní PM práve, napr.: (32) Napríklad bývala Juhoslávia, ktorá sa rozdelila na menšie štáty práve podľa etnického princípu. (Ukrajina, C1) Delimitačnú funkciu vtextoch L2 plnia markery najmä ahlavne, ktoré zdôrazňujú platnosť výrazu tak, že ho označujú za najdôležitejší, porov. : (33) Skaždým rokom sa čo najviac reklamy dostáva hlavne na internet. (Ukrajina, C1) Oba markery sú polyfunkčné, vtextoch môžu fungovať aj ako rámcové markery sfunkciou exemplifikácie (uvádzajú preferovaný prvok zmnožiny prvkov), porov.: (34) Mám ráda veľmi archeológiu, hlavne mayskú archeológiu. (Taliansko, A1.1) Marker hlavne môže vtextoch plniť aj funkciu voluntatívneho markera vyjadrujúceho naliehavé želanie (ktorého splnenie sa hodnotí ako najdôležitejšie, prvoradé, napr. hlavne, aby vojna nebola), táto funkcia však vtextoch L2 nie je doložená. Gradačnú funkciu plní primárne marker dokonca, uvádza prvok, ktorý sa hodnotí ako obsahovo závažnejší, relevantnejší, porov.: (35) Vo väčšine prípadov sa ukázalo, že táto osoba nebola až taká potrebná, niekedy dokonca zbytočná… (Ukrajina, B2) Fokusačné PMs predstavujú výrazy citlivé na aktuálne členenie výpovede, vtextoch plnia funkciu rematizátorov, preto sa realizujú pred fokalizovanou frázou, sktorou tvoria jeden konštituent. Ztohto dôvodu si ich použitie vyžaduje aj slovoslednú kompetenciu vzťahujúcu sa na tzv.informačný manažment výpovede, teda schopnosť identifikovať rému arealizovať ju vpísanom texte vtypickej finálovej pozícii na základe princípu objektívneho slovosledu. Preto sa uplatnenie fokalizátorov vtextoch L2 spája sčastými slovoslednými chybami. Problémom je vprvom rade správna identifikácia fokalizovanej frázy, porov.: (36) Ale ona len mala studenú vodu achlieb. (Čína, A1.2) (TH: ale ona mala len studenú vodu achlieb) Vtomto prípade vúlohe fokalizovanej frázy vystupuje objektové doplnenie studenú vodu achlieb, preverbálna realizácia PM tak nie je adekvátna. Druhým problémom býva slovosledná realizácia fokalizovaného komplexu, porov.: (37) Niektorí ľudia majú svabdu vchráme. Vtomto prípade, len obrat sa koná. (Japonsko, C1) (TH: vtomto prípade sa koná len obrad) OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 53 Na základe princípov objektívneho slovosledu uplatňovaného vpísaných textoch je adekvátnou slovoslednou realizáciou finálové postavenie fokalizovanej frázy len obrat. PM sfokusačnou funkciou je do vetnej štruktúry zapustený adekvátne, chyba vzniká vdôsledku neadekvátnej slovoslednej realizácie celého fokalizovaného komplexu. 4.2 PrOPOZIČNá DOMÉNA Vrámci propozičnej domény sa PMs podieľajú na sprostredkovaní vzťahu hovoriaceho kpropozičnému obsahu, ato zhľadiska poznania apresvedčenia opravdivosti propozície (markery epistemicity), resp.zhľadiska kladného alebo záporného postoja hovoriaceho kpropozičnému obsahu (evaluatívne markery). 4.2.1 MArKErY EPISTEMIcITY Vtriede PMs16 svýznamom epistemicity budeme vymedzovať tri centrálne podskupiny: epistemické, evidenčné aexpektačné jednotky (porov. Aijmer &Simon-Vandebergen, 2007). Epistemická modálnosť sa týka epistemickej podpory pravdivosti propozície. Prostredníctvom výrazových prostriedkov epistemickej modálnosti hovoriaci kvantifikuje propozíciu na epistemickej škále: istota opravdivosti propozície (napr. určite, iste, nepochybne)— vysoká miera pravdepodobnosti pravdivosti propozície (napr. pravdepodobne)— stredná miera pravdepodobnosti pravdivosti propozície (napr. asi, možno)— nízka miera pravdepodobnosti pravdivosti propozície (napr. sotva, ťažko). Zo skupiny epistemických markerov sú vtextoch L2 zastúpené tieto jednotky: markery určite, nepochybne indikujúce epistemickú istotu, marker pravdepodobne vyjadrujúci vysokú mieru pravdepodobnosti platnosti propozície, markery asi, možno svýznamom strednej miery pravdepodobnosti platnosti propozície amarker sotva ako prostriedok na vyjadrenie nízkej miery pravdepodobnosti platnosti propozície. Naopak, vtextoch L2 sa neuplatňujú ďalšie PMs, ktoré nachádzame vtextoch rodených hovoriacich (napr. zrejme, iste, azda). Pokiaľ ide oporovnanie stextami L1, možno konštatovať, že vtextoch L2 sú nadreprezentované najmä PMs shodnotou epistemickej istoty (určite, nepochybne sa vtextoch L2 vyskytujú vpriemere 217,86 i. p. m., zatiaľ čo vtextoch L1 majú zastúpenie 124,01 i. p. m.), zatiaľ čo PMs shodnotou epistemickej pravdepodobnosti (PM pravdepodobne) aepistemickej možnosti (PMs možno, asi) sú vtextoch L2 vporovnaní stextami L1 zriedkavejšie (87,14 i. p. m. vtextoch L2 a95,78 i. p. m. vtextoch L1 pri hodnote epistemickej pravdepodobnosti a337,68 i. p. m. vtextoch L2 a371,11 i. p. m. vtextoch L1 pri hodnote epistemickej možnosti). Tieto 16 Spomínaná skupina výrazov sa zaraďuje do skupiny vytyčovacích hodnotiacich par tikúl, ktoré subjektívne hodnotia obsah aktualizovaného výrazu alebo výpovede. Včeskom kontexte sa dané jednotky klasifikujú aj ako epistemické adverbiále (porov. Grepl & Nekula, 2017). VMluvnici češtiny 2 (Petr et al., 1986, s.233) sa tieto jednotky zaraďujú do triedy tzv.hodnotiacich modalitných častíc, Mluvnice současné češtiny (Cvrček et al., 2010) ich označuje ako tzv.faktuálne (veritatívne) častice. OPEN ACCESS 54 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 výsledky korelujú so zisteniami vpráci K.Hylanda aJ.Miltona (1997), ako aj sďalšími výskumami, podľa ktorých sú vtextoch L2 frekventovanejšie PMs sfunkciou boostingu než sfunkciou hedgingu (porov. Hatzitheodorou &Mattheoudaki, 2006; Efstathiadi, 2010).17 Vtextoch L2 sa PMs epistemicity najčastejšie uplatňujú pri vyjadrovaní epistemickej modálnosti vrámci propozície, ktorá referuje oinej osobe/entite, než je osoba hovoriaceho: (38) Tvoja rodina je určite na teba hrdá. (Rakúsko, B1) Tieto markery sa však môžu objaviť aj vo výpovediach súvisiacich sosobou hovoriaceho vprípadoch, ak autor textu postuluje hypotetický stav vzťahujúci sa na vlastnú osobu: (39) Na tieto informácie by som bol určite zvedavý anie na opis obrázka vružových okuliaroch. (Rusko, B2) Evidencialita sa zkognitívneho hľadiska týka epistemického zdôvodnenia pravdivosti propozície, ato špecifikovaním evidencie, teda informačného zdroja, ktorý je východiskom pri stanovení platnosti propozičného obsahu (ja vidím: evidentne, očividne, ja usudzujem: logicky, cudzia mienka: vraj, údajne). Markery evidenciality sú vtextoch L2 výrazne podreprezentované. Jediným PM, ktorý sa vnašich dátach uplatnil, bol reportívny marker vraj, ato pri sprostredkovaní cudzej mienky osoby spomenutej vpredošlom texte alebo pri vyjadrovaní všeobecne platnej mienky: (40) Moja obľubená učiteľka zo zakladnej škole ma poradili aby som sa ju učila lebo vraj má to budúcnosť. (Bulharsko, C1) Vtextoch L1 sa spomedzi evidenčných markerov uplatňuje aj jednotka údajne typická pre publicistický štýl, ktorú však vtextoch L2 medzi najfrekventovanejšími PMs nenachádzame. Treťou skupinou sú tzv.expektačné markery, prostredníctvom ktorých hovoriaci potvrdzuje očakávanú pravdivosť alebo nepravdivosť propozičného obsahu (dnes, samozrejme, prídem). Expektačný marker samozrejme je vtextoch L2 nadreprezentovaný (porov. jeho frekvenčnú distribúciu: vtextoch L2 je zastúpený 508,34 i. p. m., vtextoch L1 157,69 i. p. m.). Vteoretických prácach sa niekedy vsúvislosti stýmito jednotkami používa termín „boostery“ na označenie výrazových prostriedkov, ktorých funkciou je zdôrazniť silu, resp.istotu hovoriaceho týkajúcu sa platnosti propozície (porov. Holmes, 1990). Expektačný marker samozrejme sa vtextoch L2 často používa ako prostriedok argumentácie, pri budovaní vnútornej argumentačnej línie textu azvažovaní 17 Úlohou tzv.boosterov je vyjadriť presvedčenie, istotu osprávnosti propozičného obsahu, naopak, vprípade hedgingu ide ofunkciu vyjadrenia pochybnosti, subjektívne motivovaného obmedzenia platnosti propozičného obsahu. OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 55 pozitív anegatív nejakého javu, pričom propozícia, ktorej je súčasťou, sa prezentuje ako zodpovedajúca všeobecnému očakávaniu, všeobecne akceptovateľnej mienke, napr.: (41) Ak dieťa verí tomu, že život je skvelá vec, bude to naozaj tak. Samozrejme, zákazy majú miesto vživote dieťaťa. (Ukrajina, B2) Ostatné expektačné markery (napr. prirodzene, pochopiteľne) nie sú vtextoch L2 zastúpené. Pokiaľ ide opozíciu markerov epistemicity vo vetnej štruktúre, dané jednotky sa bez grafického vyčlenenia nemôžu realizovať vo finálovej pozícii. Chyby vtextoch L2 často vznikajú nedodržaním tohto slovosledného pravidla, porov. (42) Sme to vraj, čo jeme aako žijeme. (Rusko, B2) (TH: sme vraj to) Kmarkerom epistemicity patria okrem výrazov časticovej povahy aj ďalšie výrazové prostriedky, napríklad tvary kognitívnych apercepčných verb (myslím, vidím), ktoré plnia vo výpovediach evidenčnú funkciu (pozri bližšie Ivanová, 2016). Tieto verbá formálne vystupujú vo funkcii predikátu hlavnej (maticovej) vety, avšak zfunkčno-sémantického hľadiska platí, že centrálnu ilokučnú funkciu (asertívnu) vtomto prípade vyjadruje formálne vedľajšia veta ahlavná veta plní subsidiárnu ilokučnú funkciu— jej funkciou je epistemicky kvalifikovať, resp.kvantifikovať propozičný obsah formálne vedľajšej vety (modifikovať „silu“ asertívnosti výpovede). Vtextoch L2 vtakýchto prípadoch vznikajú chyby vdôsledku neadekvátneho zapustenia ďalšieho markera epistemicity (vpríklade 43 ide oepistemický operátor pravdepodobne) do štruktúry hlavnej vety, hoci správne by sa mal realizovať ako súčasť vedľajšej vety, ktorej propozíciu kvantifikuje, porov.: (43) … pravdepodobne si myslím že niekedy vroku 2020. (Srbsko, B2) (TH: myslím (si), že pravdepodobne niekedy vroku 2020) Ďalšou chybou môže byť slovnodruhová zámena PM sformálne podobným a/alebo sémanticky blízkym výrazom, napr.: (44) Môže je to aj závislosť amožno ne je. (Bulharsko, B2) (TH: možno je to aj závislosť) 4.2.2 EVALUATíVNE MArKErY Evaluatívne markery slúžia na vyjadrovanie postoja hovoriaceho kpropozičnému obsahu ana jeho kladné alebo záporné hodnotenie obsahu propozície. Kevaluatívnym markerom vyjadrujúcim záporné hodnotenie patria predovšetkým jednotky škoda, žiaľ, bohužiaľ. Tieto evaluatívne markery vyjadrujú pocitovú evaluáciu propozičného obsahu, konkrétne ľútosť hovoriaceho vo vzťahu kobsahu propozície. Syntaktická realizácia evaluatívnych markerov má niekoľko podôb. Napr. OPEN ACCESS 56 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 PM škoda sa môže uplatniť viniciálovej pozícii ako súčasť komplexu skonjunkciou že (škoda, že nie si veľkorysejší), resp.môže dôjsť kvzniku syntetického tvaru zpôvodnej konštrukcie (škodaže nie si veľkorysejší). Vtextoch L2 sa tento marker realizuje vpodobe samostatnej vety, pričom vetná štruktúra, ktorej propozičný obsah je evaluovaný, býva často elidovaná, porov.: (45) Filip nemôže prísť. Musí otasť doma. Má chorú priateĺku. Škoda. Ale my určite prídeme. (Kórejská republika, A1.1) (= škoda, že Filip nemôže prísť) Kmarkerom pozitívnej evaluácie patrí jednotka konečne, ktorá vyjadruje uspokojenie zo zavŕšenia deja, anašťastie, ktorá vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím. Vtextoch L2 sa však výraz konečne uplatňuje ako adverbiále svýznamom „po uplynutí istého času“. Ako polyfunkčný PM môže plniť tranzitnú funkciu (konečne aj oni sú ľudia), resp.funkciu evaluatívneho markera (Obzri sa! No konečne!). Prípady, keď daná jednotka vystupuje ako evaluatívny marker, však vtextoch L2 nie sú doložené. Ako tranzitný marker sa táto jednotka realizuje viniciálovej pozícii: autor pomocou nej začleňuje vetu do predošlého kontextu sfunkciou vysvetlenia či sumarizácie. Táto tranzitná funkcia sa spája vyjadrením významových odtienkov súhlasu, uspokojenia, resp.rezignácie, možno tu teda uvažovať ozmiešanom tranzitno-evaluatívnom význame jednotky, ktorá by do vetnej štruktúry mala byť zapojená voľne, porov.: (46) Diskusia na tému výchovy vždycky bude aktuálna, lebo ľudstvo neustále sa rozvíja azväčšuje sa. Konečne nemôžeme povedať aký typ výchovy je správny. (Ukrajina, B2) (TH: konečne, nemôžeme povedať) 4.3 ILOKUČNá DOMÉNA PMs, ktoré sa podieľajú na ilokučnom manažmente výpovede, slúžia ako indikátory pragmatických predpokladov realizácie rečového aktu, resp.ako indikátory ilokučných funkcií rečového aktu. Pokiaľ ide opragmatické predpoklady realizácie rečového aktu, špeciálnu skupinu predstavujú tzv.afirmátory, ktoré signalizujú úprimnosť rečového aktu (tzv.podmienka úprimnosti, porov. Grepl &Karlík, 1998). Do druhej skupiny možno zaradiť PMs sfunkciou modifikátorov ako konvencionalizovaných prostriedkov na vyjadrenie príslušnej ilokučnej funkcie rečového aktu, ktorých úlohou je „zaostriť“ (spolu sinými výrazovými prostriedkami) pozornosť na ilokučnú funkciu rečového aktu, teda spolupodieľať sa na jeho indikácii (porov. Nekula, 2017d). 4.3.1 AFIrMáTOrY Vrámci ilokučnej domény možno vymedziť PMs, ktorými sa vyjadruje úprimnosť ako jeden zpragmatických predpokladov realizácie rečového aktu. Vtextoch L2 sa vtejto funkcii uplatňujú jednotky naozaj, skutočne, vlastne. Najširší ilokučný potenciál má PM naozaj. Vtextoch L2 sa daná jednotka uplatňuje najmä vrámci asertívnych rečových aktov ako výrazový prostriedok persuázie pri postulovaní tvrdenia, porov.: OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 57 (47) Najprv, keď sme prišli tam, museli sme sa prezvliecť. Dostali sme kabáty ahelmy. Naozaj sme vyzerali, ako keby sme ozajstné pracovali vbani. (Ukrajina, C1) Okrem toho sa daný marker vtextoch L2 môže uplatniť aj ako súčasť interogatívnych rečových aktov, ato najmä vrámci nepravých zisťovacích otázok, ktoré vyjadrujú pochybnosť hovoriaceho, porov.: (48) Hudobné afilmové festivaly, ktoré každoročne konajú vKrakove, vždy priťahujú ksebe mládež aštudentov vysokých škôl, najmä ak sú zdarma. Ale je to naozaj dobra cesta pre tých, ktorí chcú skutočne vychutnať kultúru? (Poľsko, B2) Zriedkavo sa vtextoch L2 daný marker uplatňuje vrámci expresívno-satisfaktívnych rečových aktov, napr. pri komunikačnej funkcii vyjadrenia pochvaly, porov.: (49) Bolo to naozaj skvelé! (Poľsko, B2) Daná jednotka sa môže uplatniť aj viných typoch rečových aktov (direktíva: Ale naozaj chcem, aby si požiadal otca omoju ruku., komisíva: Naozaj ti za to sľubujem, čo len budeš chcieť.), tieto prípady však vtextoch L2 nie sú doložené. Podobným funkčným diapazónom disponuje aj PM skutočne, ktorý sa však vtextoch L2 uplatňuje takmer výhradne vrámci asertívnych rečových aktov, porov.: (50) Tento autor je dnes považovaný za výraznú osobnosť súčasnej slovenskej prózy, ktorý príznačnou formou svojich diel aneočakávanými otázkami vie dokázať, že skutočne patrí kšpičkovej európskej literatúre. (Poľsko, C2) Vrámci asertívnych rečových aktov sa uplatňuje aj marker vlastne, porov.: (51) Ja sa vlastne nejako výrazne neodlyšujem od priemerného človeka. (Rusko, B2) 4.3.2 MODIFIKáTOrY Vzhľadom na to, že modifikačné PMs sa nezávisle od kontextu chápu ako viac-menej jednoznačné signály komunikačných (ilokučných) funkcií výpovedí, označujú sa niekedy ako modifikátory pragmatickej sily (porov. Nikula, 1996), resp.ako prostriedky indikovania ilokučnej sily (porov. Brown &Levinson, 1987). Vzhľadom na podiel, akým dané PMs prispievajú ksignalizácii rečového aktu, možno modifikačné markery rozdeliť na konštitutívne afakultatívne (subsidiárne). Ku konštitutívnym ilokučným operátorom zaraďujeme želacie (optatívne, preferenčné) markery, ktoré sú obligatórnou súčasťou modálneho typu želacej vety, napr.: (52) Nech sa stratím vúzkých uličkách Bratislavy či Banskej Bystrice, aprečo nie aj vTatrách. (Bulharsko, C1) OPEN ACCESS 58 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2022 Optatívnym je aj PM hlavne (hlavne, aby nebola vojna), táto jeho funkcia však vtextoch L2 nie je doložená. Ako subsidiárne hodnotíme tie výrazové prostriedky, ktoré nie sú obligátnou súčasťou komunikačných výpovedných foriem rečových aktov, ale spolupodieľajú sa fakultatívne na signalizovaní príslušnej komunikačnej funkcie, napr. Len si pekne sadnite! (direktívny rečový akt), To ma chceš nechať samu? (expresívny rečový akt, výčitka), Pokojne si zapáľte! (permisívny rečový akt). Tie prípady, vktorých ide obezprostredné vyjadrenie vzťahu kadresátovi, budeme analyzovať vrámci interpersonálnej domény, porov. 4.4. ZPMs, ktoré nachádzame vtextoch L2, môže ilokučnú funkciu plniť výraz ale (zosilnené hodnotenie vrámci expresívnych asatisfaktívnych rečových aktov, napr. To je ale servis!), čo (zosilnená miera vo zvolacích výpovediach, napr. čo ten má peňazí!), predsa (zosilnené konštatovanie vrámci asertívneho rečového aktu, napr. predsa ju nemôžem doma nechať samu). Na základe manuálnej kontroly dát však možno konštatovať, že funkcia modifikačných markerov sa pri daných jednotkách vtextoch L2 neuplatňuje, výnimku predstavuje len PM predsa: (53) Ich psychcké zdravie je predsa najdôležitejšie. (Poľsko, B1) 4.4 INTErPErSONáLNA DOMÉNA Vrámci interpersonálnej domény sa prostredníctvom PMs signalizuje vzťah medzi účastníkmi komunikačného procesu. Tieto markery tak plnia jednak apelovú, konatívnu, resp.voluntatívnu funkciu (signalizujú vôľu hovoriaceho smerom kadresátovi), jednak responzívnu funkciu (vyjadrujú reakciu hovoriaceho na interogatívny rečový akt interlokútora). 4.4.1 APELOVÉ MArKErY Apelové (voluntatívne) PMs predstavujú výrazové prostriedky na vyjadrenie vôľového úsilia smerom kadresátovi vrámci jednotlivých rečových aktov, napr.: i) nepravá zisťovacia otázka sfunkciou výčitky (čo si sa zbláznil?), ii) pobádania (dobrá správa, čo?) iii) výzva (nech si už preč!, len choď!), iv) uisťovanie (určite to urob!) apod. Na základe kontaktovej funkcie tieto jednotky vymedzujeme vrámci interpersonálnej domény, bolo by však možné analyzovať ich aj ako prípady modifikátorov vrámci ilokučnej domény. Apelovú funkciu môžu plniť vybrané polyfunkčné jednotky len, však, tak, no, ktoré sa realizujú vrámci direktívnych rečových aktov ako podporné prostriedky na vyjadrenie komunikačnej funkcie výzvy, tieto prípady však vtextoch L2 nie sú doložené. Jedným zdôvodov môže byť aj fakt, že ide okomunikačné funkcie, ktoré sa typickejšie uplatňujú vdialogických typoch textov, ktoré sú vpísanom korpuse zastúpené OPEN ACCESS MArTINA IVANOVá 59 vmenšej miere. Marker však sa vtextoch L2 uplatňuje (okrem tranzitnej funkcie) aj ako výrazový prostriedok na vyjadrenie pobádania vrámci tzv.vetného dôvetku vpozícii formálne samostatnej mennej vety, porov.: (54) Nemyslím si, že žiadam príliš veľa oideálnu dovolenku, však? (Rumunsko, A2.2) Centrálnym markerom na realizáciu direktívnej funkcie výzvy je vtextoch L2 operátor nech, ktorý je výrazovým prostriedkom na vyjadrenie tzv.nepriameho imperatívu. Vo vetnej štruktúre sa spája sprézentnými formami verb aztohto hľadiska teda funguje ako konštitutívny prostriedok na vyjadrenie výzvy, porov.: (55) Nech jú Dadli prinesie. (Bulharsko, C1) Ostatné markery majú vkomunikačnej výpovednej schéme direktívneho aktu len subsidiárnu funkciu avoluntatívna modálnosť je vnich vyjadrená primárne obligatórnou imperatívnou formou (veď už daj pokoj!, radšej mi nechoď na oči). Toto rozlišovanie konštitutívnych afakultatívnych PMs so subsidiárnou funkciou môže unerodených hovoriacich klásť zvýšené nároky na osvojenie. Ztoho dôvodu vtextoch L2 vznikajú chyby, ato vprípade, keď hovoriaci použije voluntatívny PM so subsidiárnou funkciou ako výhradný indikátor komunikačnej funkcie (namiesto obligatórneho imperatívu, resp.namiesto konštitutívneho PM), porov.: (56) Radšej rodičia naučia ako funguje dospelý život ako potom sám sa stretne stvrdou realitou. (Ukrajina, B2) (TH: radšej nech rodičia naučia/rodičia, radšej naučte…) Značne ukotvený je vtextoch L2 zdvorilostný marker prosím, ktorý vrámci direktívneho rečového aktu slúži na vyjadrenie prosby, pričom sa objavuje najmä vštylizovaných dialógoch, porov.: (57) Pacient: Dakujem, vpravo hore. Zubár: otvorte ústa, prosím. (Nemecko, A1.2) 4.4.2 rESPONZíVNE MArKErY Funkciou responzívnych PMs je negociovať vzťahy medzi participantmi komunikačného procesu vzmysle vyjadrenia reakcie hovoriaceho na základe apelu interlokútora. Vslovenčine majú responzívne markery formu samostatných jednočlenných viet. Vtextoch L2 sú centrálnymi responzívnymi markermi jednotky áno (na vyjadrenie afirmácie, súhlasu) anie (na vyjadrenie negácie, odmietnutia), podobne ako vtextoch L1. Tieto responzívne markery sa používajú predovšetkým vštylizovaných dialógoch, resp.vargumentačných typoch textov svnútornou argumentačnou líniou pri zvažovaní alternatív, porov.: OPEN ACCESS